Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoP-11-2023.pdf
PDF · 79.49 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľa: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, J., zast. JUDr. Vladimírom Mačíkom, advokátom, so sídlom Slovenská 69, Prešov proti odporcovi: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, J., t.č. E. W. - P., v konaní o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28Pc 33/2022-40 zo dňa 21.11.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 150 eur mesačne počnúc od 20.06.2022 opakovane do budúcna. Rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od 20.06.2022 do 30.11.2022 vo výške 800 eur je otec povinný zaplatiť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že na základe zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím na ustanovenia zákona súd určil výživné zo strany odporcu z dôvodu, že navrhovateľ má zvýšené potreby v súvislosti so štúdiom. V tomto prípade je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na výkon povolania. Navrhovateľ študuje v poslednom ročníku strednej školy, otec na výživné neprispieva. Na výživné od odporcu je navrhovateľ odkázaný, s poukázaním na výdavky, ktoré má navrhovateľ so školou, stravovaním a zabezpečovaním vecí osobnej potreby. Výdavky na výživu navrhovateľa sa zvýšili aj v dôsledku jeho veku. Pravidelné mesačné výdavky sa pohybujú vo výške okolo 250,- Eur, ktoré pozostávajú z nákladov na: stravu vo výške 130,- Eur, hygienické potreby vo výške 25,- Eur, dobíjací mobilný kredit vo výške 6,- Eur, ošatenie vo výške 20,- Eur, cestovné vo výške 35,- Eur, náklady na iné voľnočasové aktivity a záujmy vo výške 30,- Eur. Nepravidelné osobné výdavky pozaostávajú z tvorby fondu na úhradu stužkovej slávnosti vo výške 200,- Eur, úhrady poplatku za vodičský kurz vo výške 680,- Eur, kúpa mobilného telefónu vo výške 200,- Eur, ročné výdavky v súvislosti so štúdiom (školské pomôcky a potreby) 60,- Eur. Navrhovateľom požadované výživné vo výške 150,- Eur je podľa názoru súdu primerané. Súd vychádzal z predložených listinných dôkazov a z výpovede účastníkov. Odporca pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody pracoval ako živnostník, dosahoval príjem 2.000,- Eur. Odporca sám svojím úmyselným protiprávnym konaním spôsobil to, že je vo výkone trestu odňatia slobody. Takéto nezodpovedné a protiprávne konanie odporcu nemôže byť na ujmu navrhovateľa. V tomto prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov, čo znamená že súd neprihliada u odporcu len na skutočné (faktické) príjmy, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré (potenciálne) mohol mať. Súd zdôraznil, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria nielen tie základné ako je strava, ošatenie, hygiena, výdavky na školu, cestovné, bývanie, lekárska starostlivosť, ale aj
potreby, ktoré prispievajú k rozvoju osobnosti mladého človeka (kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záľuby). Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb navrhovateľa a z možností a schopností odporcu. Súd považoval stanovenú výšku za takú, ktorou je momentálne odporca schopný prispievať na výživu navrhovateľa. Je povinnosťou oboch rodičov sa o dieťa starať, tak aby životná úroveň dieťaťa bola rovnaká ako životná úroveň každého z rodičov. Súd určil výživné počnúc dňom 20.06.2022. Takto vznikol odporcovi dlh na výživnom za obdobie od 20.06.2022 do 30.11.2022 vo výške 800,- Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol, že nesúhlasí s určenou sumou výživného, ako aj s výškou dlžnej sumy, ako aj so splatnosťou tejto sumy, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu a nemá možnosť požadovanú sumu uhradiť.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ uviedol, že skutok, pre ktorý otec vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, je úmyselným prečinom ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, za ktorý už bol v minulosti trestnoprávne postihnutý. Túto negatívnu skutočnosť je potrebné pripísať na ťarchu otca a nie na jeho ťarchu z dôvodu, že ju žiadnym spôsobom nezapríčinil. Uviedol, že otec bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený v decembri 2022 a teda prekážka, ktorou dôvodí podané odvolanie, už odpadla.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
5. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
6. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Z odvolania otca nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku. Doterajšia právna teória, aj súdna prax vychádza zo záveru, že keď osoba povinná výživou je vo výkone trestu odňatia slobody, tak pri určovaní výživného je potrebné vychádzať z potenciálneho príjmu, teda z príjmu, ktorý by táto osoba dosahovala, nebyť toho, že vykonáva trest odňatia slobody (§ 75 ods.1 Zákona o rodine). V danom prípade je známe, že príjem otca bol vo výške cca 2.000 eur mesačne, predtým ako nastúpil na výkon trestu odňatia slobody a z takejto sumy je možné vychádzať pri určovaní výživného. Z takejto sumy, aj s prihliadnutím na ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca je výživné vo výške 150 eur primeraným výživným. Správne súd prvej inštancie určil aj dlžné výživné, ktoré vzniklo odo dňa podania návrhu do rozhodnutia súdu a správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá charakteru konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
7. Záver o tom, že „pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce“ vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018. Z tohto princípu možno vychádzať podľa uvedeného rozhodnutia aj v prípade osoby, ktorá má vyživovaciu povinnosť, a dopustila sa trestnej činnosti pre ktorú jej bol súdom uložený trest odňatia slobody.
8. Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018 je v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod č. 42 zverejnený s nasledovnou právnou vetou:
Skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho
príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Nemôže ísť ani o dôvod, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. V prípade povinného, ktorého osobná sloboda je obmedzená, však súd musí pri stanovení výšky výživného vychádzať aj z reálnych možností povinného počas obdobia obmedzenia jeho osobnej slobody, pretože v tomto čase sa povinný objektívne nemôže uplatniť slobodne na trhu práce.
9. Posledná časť právnej vety (posledná veta) však z uvedeného rozhodnutia NS SR nevyplýva, ba dokonca mu protirečí - NS SR v uvedenom rozhodnutí uvádza, že výkon trestu odňatia slobody nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa a nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov. Toto rozhodnutie sa však vôbec nezaoberá tým, že pri stanovovaní výživného predsa len (napriek využitiu princípu potencionality) treba zobrať do úvahy reálne možnosti povinného a to, že sa objektívne nemôže uplatniť na trhu práce v čase výkonu trestu odňatia slobody. NS SR považoval za vecne správne určiť výživné otcovi, ktorý vykonával trest odňatia slobody, vychádzajúc z jeho potenciálneho príjmu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vychádza z obsahu a záverov citovaného rozhodnutia NS SR z 20. februára 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, nie z právnej vety uvedenej v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod č. 42.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, keď nezistil dôvody na aplikovanie žiadneho iného ustanovenia o trovách konania.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.