Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Csp-10-2023.pdf
PDF · 82.89 KB
Case nature
Subarea
54Csp/10/2023
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: X.. R. I.Á., R.. XX.XX.XXXX, D.: Q. XXXX/X, XXX XX D. proti žalovanému: OT kredit Slovakia, a.s., IČO: 36 660 850, so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.02.2023 bola súdu doručená žaloba o určenie neexistencie záložného práva, o určenie bezúročnosti úveru a o určenie neplatnosti niektorých ustanovení zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. 012020 a niektorých ustanovení zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti. Obsahom podania bol tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému až do právoplatného skončenia vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva zapísaného pod C.- XXXX/XX zo dňa 18.02.2020 v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným v katastrálnom území Ružinov, obec: Bratislava Ružinov, okres: Bratislava II na LV č. XXXX ako byt č. X C. C. J.. X na X. N.. D. A. I. I.. Č.. XXX postaveného na pozemkoch parcely registra „C“, parc. č. XXXXX/XX O. N.. Č.. XXXXX/XX spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na zastavaných pozemkoch vo veľkosti 5231/419733.
2. K veci samej žalobkyňa uviedla, že v roku 2020 potrebovala ako fyzická osoba sumu 58 000,00 Eur na doplatenie kúpnej ceny za byt. Na základe reklamy zistila, že žalovaný je spoločnosťou, ktorá poskytuje úvery. Žalovaný jej ponúkol úver len na živnosť. Napriek tomu, že žalobkyňa nemá živnosť, je konateľkou a spoločníčkou v spoločnosti SM, s.r.o., IČO: 35 837 454, so sídlom: Bajkalská 31, Bratislava. Žalovaný jej bol ochotný poskytnúť úver len vtedy, ak bude v úverovej zmluve formálne vystupovať ako dlžník spoločnosť SM, s.r.o. a žalobkyňa ako pristupujúci spoludlžník. Nemala možnosť si dokumenty prečítať, účel úveru bol v zmluve vyfabrikovaný. Zmluvy považuje za neplatné pre rozpor so zákonom č. 129/2010 Z. z. a s Občianskym zákonníkom. Žalovaný nemá nárok na úroky vyčíslené v sume 15 000,00 Eur, ani na zmluvnú pokutu. Okrem úveru si žalovaný uplatňuje ďalšie sumy spolu vo výške 83 062,00 Eur.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol odôvodnený tak, že je ohrozené vlastnícke právo žalobkyne. Iný spôsob ochrany práv žalobkyňa nemá, žalovaný požaduje astronomicky vysoké čiastky. Označené nehnuteľnosti sú jej obydlím, podliehajú osobitnému režimu ochrany. Ako vlastník sa nachádza v stave bezprostredného ohrozenia. Má 75 rokov, je starobná dôchodkyňa. Zásah v podobe dočasného zákazu výkonu záložného práva je v súlade s princípom proporcionality.
4. K žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa nepripojila žiadne listinné dôkazy. S ohľadom na hospodárnosť konania a povinnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonnej lehote s poukazom na ustanovenie § 328 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) súd vyzval žalobkyňu (obratom) výzvou zo dňa 01.03.2023 (č. l.
12), aby doručila súdu listinné dôkazy, na ktoré odkazuje v podaní zo dňa 28.02.2023, ale žalobkyňa do vydania tohto uznesenia žiadne listinné dôkazy súdu nedoručila.
5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Podľa § 324 ods. 2 C.sp., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. V zmysle § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. V zmysle § 185 ods. 2 C.s.p., súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 228 ods. 2 C.s.p., výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
13. V zmysle § 295 C.s.p., súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
14. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca.
15. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.
Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
16. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
17. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Ružinov súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. X na X. N.. D.H. A. I. I.. Č.. XXX, J.. X postavenom na na pozemkoch parcely registra „C“, parc. č. XXXXX/XX O. N.. Č.. XXXXX/XX spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na zastavaných pozemkoch vo veľkosti 5231/419733. Nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného. K nehnuteľnosti je zapísaná poznámka o začatí výkonu záložného práva aj o prebiehajúcom súdnom konaní sp. zn. 54Csp/10/2023.
18. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre jeho nariadenie, ako sú uvedené vyššie. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že návrh bol zrozumiteľný a dostatočne určitý a bolo z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha, preto nebol dôvod na postup súdu v zmysle § 327 C.s.p. Navyše nesplnenie povinnosti pripojiť dôkazy nemôže mať za následok odmietnutie podania alebo zastavenie konania, avšak naopak môže v okolnostiach konkrétnej veci zapríčiniť neúspech strany sporu.
20. Žalobkyňa doručila súdu žalobu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom k tomuto podaniu nepriložila žiadne dôkazy osvedčujúce dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa napriek výzve zo strany súdu ňou tvrdené skutočnosti neosvedčila vôbec a nepredložila žiadne listinné dôkazy, nemohol súd prvej inštancie dospieť k inému záveru ako k tomu, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa je v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia povinná osvedčiť dôvodnosť svojho meritórneho nároku, nakoľko hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. (K uvedenému viď: Števček, M., F., S., D., J., K., S., D., J., T., M., a kol. Civilný sporový poriadok Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1106-1108.). Ani pravdepodobnosť vyhovenia žalobe ale súd nedokáže posúdiť práve z dôvodu absencie akýchkoľvek listinných dôkazov.
21. Súd vlastnou činnosťou zistil skutkový stav tak, ako je uvedený v bode 17. tohto uznesenia a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Ružinov s poukazom na ustanovenie § 185 ods. 2 C.s.p.
22. Súd prvej inštancie si je vedomý, že v zmysle § 295 C.s.p. je v spotrebiteľských sporoch oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, avšak vzhľadom na absenciu akýchkoľvek listinných dôkazov nie je aktuálne možné bez ďalšieho ani urobiť záver o tom, že žalobkyňa je spotrebiteľkou (nakoľko prosté tvrdenie žalobkyne a jej záver nemôže súdu stačiť). Žalobkyňa listinné dôkazy označila, ale nežiadala od súdu, aby ich zabezpečil (napríklad vyžiadal od žalovaného), naopak z obsahu podania zo dňa 28.02.2023 sa javí, že žalobkyňa listinnými dôkazmi disponuje. Preto súd prvej inštancie nevidel
ani dôvod na postup v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 295 C.s.p. Žalobkyňa napriek výzve súdu zostala pasívna, čo súd prvej inštancie nemôže vyložiť na ťarchu žalovaného.
23. Nad rámec uvedeného z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Ružinov vyplýva, že je na ňom zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní. V konaní vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia neexistencie záložné práva na nehnuteľnostiach v jej vlastníctve a teda v prípade jej úspechu jeden z výrokov súdu by bol o určení vecného práva k nehnuteľnosti (tu konkrétne o neexistencii tohto vecného práva, viď: C., M., F., S., D., J., K., S., D., J., T., M., a kol. Civilný sporový poriadok Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 835.). Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či sa reálne takáto osoba s poznámkou oboznámila. Stačí, že mala objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti, resp. o vecnom práve k nej sa vedie súdne konanie. Výrok rozsudku v právnej veci sp. zn. 54Csp/10/2023 bude záväzný nielen pre strany a ich právnych nástupcov, ale aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak by tento bol podaný v čase, keď v katastri bola zapísaná poznámka. Záväznosť výroku o určení vecného práva k nehnuteľnosti tak účinne predchádza ďalším prevodom nehnuteľnosti a súdnym sporom s novými vlastníkmi. Platí to aj pre ďalšie vecné práva.
24. Záverom súd pripomína, že pokiaľ ide o výkon záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje počas výkonu záložného práva na základe tohto zákona vznášať v konaní námietky. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení i zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z únijného práva.
25. Na základe uvedeného súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže ide o návrh neodkladného opatrenia, ktoré nekonzumuje vec samú, súd o trovách konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.