Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-15-2014.pdf
PDF · 93.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8P/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: 1/ D. V., D.. XX.XX.XXXX V. X/ O. V., D.. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: G. V., D.. XX.XX.XXXX, N. F., M. Č.. XX/XX, zast. Mgr. Mariánom Jankovičom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Revúcej, Bernolákova č. 151/9 a otca: M. V., D.. XX.XX.XXXX, N. F. XXX o návrhu otca detí na zníženie výživného na maloleté deti a o návrhu matky detí na zvýšenie výživného na maloleté deti takto
rozhodol:
I. Otec maloletých detí M. V., D.. XX.XX.XXXX je povinný platiť na maloletú D. V., D.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 55,- Eur mesačne, vždy do 25.- eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky maloletých detí.
II. Otec maloletých detí M. V., D.. XX.XX.XXXX je povinný platiť na maloletého O. V., D.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 65,- Eur mesačne, vždy do 25.- eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky maloletých detí.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 3P/18/2013-72 zo dňa 19.03.2013 v časti o výživnom na maloleté deti.
IV. Súd návrh otca detí na zníženie výživného na maloleté deti zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 21.01.2014 sa otec detí domáhal zníženia výživného na zákonné minimum, nakoľko súdom určené výživné nedokáže uhrádzať, spláca dlhy z manželstva a má minimálnu mzdu. Matka maloletých detí s návrhom nesúhlasila a žiadala zvýšenie výživného u oboch maloletých detí na 70,- Eur mesačne, nakoľko došlo k zmene pomerov na jej strane (strata zamestnania) a zvýšeniu výdavkov maloletých detí. Kolízny opatrovník žiadal návrh otca zamietnuť a návrhu matky vyhovieť.
Súd po prečítaní návrhu otca detí na začatie konania a písomného vyjadrenia matky detí vykonal vo veci dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, vyjadrením sa kolízneho opatrovníka, ako aj prečítaním predložených listinných dôkazov - rodných listov maloletých detí, správy kolízneho
opatrovníka zo dňa 06. 03. 2014, odpovedí na lustráciu rodičov v Sociálnej poisťovni, potvrdenia o príjme otca detí v spoločnosti NOFA TRANS SPED SK, s.r.o. zo dňa 17.02.2014, mzdových listov otca detí v spoločnosti B&B TEAM, s.r.o. za roky 2013 a 2014, pracovnej zmluvy matky maloletých detí, potvrdenia o skončení pracovného pomeru matky maloletých detí zo dňa 01.02.2014, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 19.02.2014, 10.01.2014 a 05.03.2014, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 27.02.2014, potvrdení Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18.02.2014 a 05.12.2013, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 18.02.2014, potvrdenia Geodetického a kartografického ústavu Bratislava zo dňa 08.02.2014, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Revúca zo dňa 18.02.2014, kópií cestovných lístkov, správy O.. S. O. zo dňa 20.06.2013, výmenného lístku O.. G. T., kópií dokladov SIPO, kópie ústrižku poštového poukazu, dokladu SIPO otca detí, príjmových pokladničných dokladov mesta Revúca zo dňa 17.05.2013, 30.10.2013 a 26.08.2013, oboznámením sa s celým obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3P/18/2013 a zistil nasledovný skutkový stav.
Rozsudkom Okresného súd Revúca č. k. 3P/18/2013-72 zo dňa 19.03.2013, právoplatným dňa 03.04.2013 bol naposledy upravovaný výkon rodičovských práv a povinností k maloletej D. a maloletému O. a to tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na každé z maloletých detí výživné vo výške 50,- Eur mesačne. V čase tejto poslednej úpravy výživného mala D. 14 a 1 roka a O. skoro 17 rokov. Matka detí bola zamestnaná, mala priemerný mesačný príjem cca 277,- Eur, poberala invalidný dôchodok vo výške 132,20 Eur, vlastnila nehnuteľnosti, nevlastnila auto. Otec detí bol v tom čase zamestnaný, mal priemerný mesačný príjem 293,47 Eur, nevlastnil nehnuteľnosti, vlastnil auto.
V súčasnosti má maloletá D. 15 a 1 roka, maloletý O. 17 rokov a 10 mesiacov.
Podľa správy kolízneho opatrovníka žijú maloleté deti spolu s matkou v dvojizbovom kompletnej zariadenom byte, voda i elektrina sú zavedené, hygiena je na požadovanej úrovni. Maloltý Martin je žiakom 2. ročníka SOŠ Revúca, maloletá Nikol je žiačkou 9. ročníka Základnej školy v Jelšave, má syndróm ADHD, dislexiu a disgrafiu.
Z listinných dôkazov súd zistil, že matka maloletých detí v súčasnosti nie je zamestnaná, poberá invalidný dôchodok vo výške 136,70 Eur, prídavky na deti vo výške 47,04 Eur a od 01.02.2014 i dávku v hmotnej núdzi vo výške 21,10 Eur. Vlastní byt.
Otec maloletých detí je od júna 2013 zamestnancom obchodnej spoločnosti B&B TEAM, s.r.o., od júna 2013 do januára 2014 bol priemerný mesačný príjem otca detí vrátane nemocenského vyplateného Sociálnou poisťovňou cca 350,- Eur. Otec detí nepoberá žiadne dávky z úradu práce, nevlastní nehnuteľnosť.
Otec dieťaťa na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá, so zvýšením výživného nesúhlasí. Na výživnom 50,- Eur mesačne na každé z maloletých detí sa s matkou detí dohodli, ale nemá z čoho toto výživné platiť, keďže má minimálnu mzdu okolo 340,- €. Má aj pohyblivé zložky mzdy (cestovné náhrady), ale tie sú nepravidelné. Poberá každý mesiac, ale ich výška je rôznorodá, závisí od toho, aké cesty musí absolvovať. Tieto náhrady spotrebuje počas cesty, nakoľko v zahraničí má vysoké výdavky. Z príjmu mu mesačne zrážajú na exekúciu okolo 70,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, majú výdavky na bývanie, živobytie, na komunálny odpad a pod.. Majetok väčšej hodnoty nemá, vlastní auto, ale to je staré. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho pomery sa zmenili len v tom, že má iného zamestnávateľa, výška príjmu sa mu nezmenila.
Matka dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, naopak žiada zvýšenie výživného na 70,- Eur mesačne na každé z detí. U otca detí sa pomery nezmenili, zmenil síce zamestnávateľa, ale má rovnaký príjem. Cestovné náhrady, ktoré otec detí dostáva niekedy presahujú príjem navrhovateľa aj dvojnásobne. Jej pomery sa zmenili, nakoľko v súčasnosti je nezamestnaná, pričom o zamestnanie neprišla z vlastnej viny. Pracovala na základe dohody na dobu určitú a to do konca roka 2013. Pomery sa zmenili aj u maloletých detí, ktoré sú o rok staršie. Maloleté Nikol má okrem
bežných výdavkov výdavky na cestu do školy cca 20,- Eur mesačne. Maloleté deti nemajú zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že v rodine maloletých detí bolo vykonané z ich strany šetrenie a neboli zistené žiadne nedostatky vo výchovy detí. Návrh otca na zníženie výživného žiadajú zamietnuť a návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť, nakoľko v záujme maloletých detí je zvýšenie výživného.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri rozhodovaní o zmene rozsudku upravujúceho vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu je súd povinný skúmať zmeny pomerov, ktoré nastali od jeho právoplatnosti. Zmena musí spočívať v takých okolnostiach, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a majú rozhodujúci vplyv na úpravu vyživovacej povinnosti.
Ako vyplýva z vykonaných dôkazov, v predmetnej veci došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí i na strane rodičov maloletých detí. Otec maloletých detí je rovnako ako pri poslednej úprave výživného zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem je dokonca vyšší. Pri poslednej úprave výživného mal priemerný mesačný príjem do 300,- Eur, v súčasnosti je to okolo 350,- Eur mesačne. U matky maloletých detí došlo k zníženiu príjmu, keďže pri poslednej úprave výživného mala celkový príjem zhruba 410,- Eur mesačne (príjem zo zamestnania, invalidný dôchodok a prídavky na deti) a v súčasnosti jej príjem predstavuje sumu zhruba 205,- Eur (invalidný dôchodok, prídavky na deti a dávka v hmotnej núdzi). Pokiaľ ide o maloleté deti, došlo k nárastu ich bežných výdavkov od poslednej úpravy výživného, keďže deti sú o rok staršie.
Keďže došlo k zmene pomerov, ako sú popísané vyššie, mal súd za to, že je potrebné v súlade s § 78 zákona o rodine upraviť výšku výživného na maloleté deti.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca detí na zníženie výživného nie je dôvodný, nakoľko nebola preukázaná taká zmena pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Naopak bolo preukázané, že došlo k zníženiu príjmu matky
maloletých detí a zvýšeniu bežných výdavkov maloletých detí, a preto sú dané podmienky na zvýšenie výživného zo strany otca.
Pri určovaní výšky výživného súd zvážil potreby maloletých detí a prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov detí, ako aj na skutočnosť, že matka detí si plní zákonnú povinnosť vyživovať i osobnou starostlivosťou o deti.
Pokiaľ ide o matkou navrhovanú výšku výživného 70,- Eur mesačne na každé z detí, túto výšku nepovažoval súd za primeranú a to z dôvodu, že nezohľadňuje rozdielny vek detí, ich rozdielne výdavky a tiež z dôvodu, že pri takto určenom výživnom by výživné na maloleté deti predstavovalo približne až 40 % z čistého mesačného príjmu otca detí.
Súd mal za to, že výživné vo výške 55,- Eur mesačne na maloletú Nicol a 65,- Eur mesačne na maloletého Martina bude pokrývať dostatočne veľkú časť nákladov detí. Platenie výživného v tejto výške je navyše v schopnostiach a možnostiach otca detí, nakoľko výživné na maloleté deti spolu predstavuje zhruba 34 % z príjmu otca detí, čo možno považovať za primerané.
Pokiaľ ide o argument otca detí, že nemôže platiť vyššie výživné ako je zákonné minimum, nakoľko spláca úvery a má vysoké výdavky, súd túto skutočnosť nezohľadnil. Podľa § 62 ods. 1 a 5 zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Rodič dieťaťa si musí v prvom rade plniť svoju vyživovaciu povinnosť k svojím deťom a až následne ostatné záväzky. Medzi výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť, možno zahrnúť splátky úverov. Súd má za to, že po uhradení výživného ostane otcovi detí dostatočne vysoká suma na uhradenie základných životných potrieb, na ostatné výdavky sa pri určovaní výživného neprihliada.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 3P/18/2013-72 zo dňa 19.03.2013 v časti ohľadne výživného na maloleté deti, zaviazal otca detí platiť na maloletú D. výživné vo výške 55,- Eur mesačne a na maloletého O. výživné vo výške 65,- Eur mesačne a zároveň návrh otca detí na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.