Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-331-2014.pdf
PDF · 91.75 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/331/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky J. K., bytom Q., T. XXX/XX proti odporcovi R. K., t. č. bytom W., Y. XXX/XX, trvale bytom Q., T. XXX/XX, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. februára 2014, č.k. 17C/24/2014-13, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi nariadil, aby nevstupoval dočasne do domu súpisné číslo XXX/XX, nezapísaný na liste vlastníctva v evidencii nehnuteľností, nachádzajúcom sa na Ulici T. XX v Q. a na pozemok CKN parc. č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 614 m2, nachádzajúci sa v Obci Q., k.ú. Q., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade v W.. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 74 ods. 1, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. Nemal za dostatočne osvedčené, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia. V tejto súvislosti konštatoval, že za toto osvedčenie nie je možné považovať potvrdenie OO PZ Q. zo dňa 03.02.2014, v ktorom je uvedené, že navrhovateľka podala dňa 03.02.2014 oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku. Uviedol, že nepredložila súdu, ani neoznačila žiadny iný dôkaz o tom, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia voči nej. Dôvodil, že takýmito dôkazmi sú napr. lekárska správa o vykonanom ošetrení, správa o objasňovaní priestupku, rozhodnutie policajta o vykázaní zo spoločnej domácnosti, rozhodnutie o spáchaní priestupku, rozhodnutie o spáchaní trestného činu a podobne. Podľa názoru súdu prvého stupňa nariadeniu navrhovaného predbežného opatrenia bránili aj ďalšie skutočnosti. Súd prvého stupňa uviedol, že odporca nebýva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, už od roku 2004 býva v W.. Navrhovateľka uviedla, že návrhom vo veci samej sa mieni domáhať vylúčenia odporcu z užívania rodinného domu. Nielenže podľa samotného tvrdenia navrhovateľky odporca nebýva v spoločnej domácnosti, teda rodinný dom neužíva a takýto žalobný návrh nemá oporu v právnej úprave. Podľa tvrdenia navrhovateľky sú navrhovateľka a odporca podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu a priľahlého, resp. zastavaného pozemku preto, ak chce navrhovateľka vylúčiť odporcu z akéhokoľvek užívania týchto nehnuteľností, súd by mohol predbežným opatrením dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania ako podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností do rozhodnutia vo veci samej, teda do rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi nimi. Súd prvého stupňa nemal za ozrejmené, na základe čoho sa navrhovateľka mieni domáhať úplného vylúčenia odporcu z užívania spoločnej veci, ktorú majú v podielovom spoluvlastníctve. V tejto súvislosti uviedol, že Občiansky zákonník umožňuje obmedziť, resp. vylúčiť užívacie právo jedného z manželov k bytu alebo domu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov z dôvodu fyzického alebo psychického násilia. Obdobne môže postupovať aj v prípade užívania bytu alebo domu, ktorý je predmetom spoločného nájmu účastníkov konania podľa § 705a Občianskeho zákonníka. V danom prípade je spoločný dom v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Navrhovateľka neuviedla,
že by sa návrhom vo veci samej domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu, prípadne, že by sa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by upravil ich užívacie práva z titulu úpravy užívania veci v ich podielovom spoluvlastníctve. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že navrhovateľka sa s odporcom stretla aj na návšteve u ich syna v U. dňa 30.12.2013, na základe ktorej skutočnosti má súd prvého stupňa pochybnosti o existencii nebezpečenstva priamo hroziacej ujmy. Súd prvého stupňa tak nemal za osvedčené, že existuje skutočná potreba, aby súd nariadením predbežného opatrenia významným spôsobom zasiahol do základných práv odporcu tým, že obmedzí jeho spoluvlastnícke právo. Konštatoval, že ochranu života a zdravia, ktorá je prvoradá a nadradená ostatným právam a slobodám iných, primárne zabezpečujú orgány činné v trestnom konaní, resp. Policajný zbor SR, a to v prípade, že takáto ochrana je potrebná. Mal za to, že zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia nie sú dané.
Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého uznesenia a vyhovenia návrhu. Dôvodila, že konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že nemá za dostatočne osvedčené, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke, sa nezakladá na pravde, nakoľko navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že svedkom incidentu bola na ulici aj pani H. zo susednej Ulice T.. Poukazovala na ustanovenie § 75 ods. 2 O.s.p. s tým, že z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva, že by obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia mal byť dôkaz preukazujúci tvrdenie navrhovateľky. Napriek tomu doložila potvrdenie, z ktorého je možné určiť konkrétny spis vedený na OO PZ SR Q., a ktorý obsahuje dokumentáciu vzťahujúcu sa k predmetnej veci, vrátane výpovede odporcu. Zastávala názor, že žiadna právna norma nezakazuje domáhať sa úplného vylúčenia z užívania domu druhého z manželov alebo rozvedených manželov, ak sú na to zákonné dôvody (čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, § 3, § 126, per analogiam legis, § 705a v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka, ktoré má záujem navrhovateľka použiť na uplatnenie ochrany svojho práva na súde v konaní vo veci samej). Dôvodila, že jasne a zrozumiteľne v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, čoho sa mieni domáhať v konaní vo veci samej, a to vylúčenia odporcu z užívania predmetného domu, preto nesúhlasila s odôvodnením napadnutého uznesenia, že navrhovateľka neuviedla, čoho sa návrhom vo veci samej chce domáhať. Trvala na tom, že má právo domáhať sa vylúčenia odporcu z užívania nehnuteľností, ktoré majú v podielovom spoluvlastníctve, lebo jej spolužitie s odporcom sa v dôsledku násilia stalo neznesiteľným, a to dokonca i bez povinnosti zabezpečiť akúkoľvek bytovú náhradu. Mala za to, že dôležitou nie je len skutočnosť jednorazového násilného správania sa odporcu, ku ktorému reálne došlo, ale hlavne jeho vyhrážky o tom, že „nabudúce príde s kanistrom benzínu a podpáli to tam“. Existuje teda dôvodná obava z toho, že v násilnom správaní bude odporca pokračovať. Nesúhlasila ani s názorom súdu prvého stupňa, že jej stretnutie s odporcom u syna v U. dňa 30.12.2013 nesvedčí o existencii nebezpečenstva priamo hroziacej ujmy s poukazom na tú skutočnosť, že k tomuto stretnutiu došlo pred samotným incidentom v Q. a naviac už pri tomto stretnutí sa odporca nebezpečne vyhrážal, z ktorého dôvodu toto stretnutie svedčí tomu, že reálne hrozí bezprostredne hroziaca ujma. Zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd prvého stupňa ponecháva odporcovi, dôvodne podozrivému z násilného správania a vyhrážania, neobmedzené užívacie právo k domu a navrhovateľku ponecháva bezprostredne hroziacej ujme, ktorá vyplýva jednak z násilného správania odporcu, ako aj z jeho vyhrážok podpaľačstva. Súd teda na jednej strane nechce zasiahnuť do práva odporcu, no právo navrhovateľky na užívanie nehnuteľnosti a ochranu pred násilným správaním inej osoby ponecháva reálne v ohrození a odkazuje ju v prípade potreby ochrany života a zdravia na orgány činné v trestnom konaní.
Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o odvolaní možno rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu, alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
V danej veci návrh na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné posúdiť podľa § 74 ods. 1 O.s.p., nakoľko bol podaný pred začatím konania vo veci samej. O predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 74 až § 77 O.s.p., čiže súd pred začatím konania môže nariadiť predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov.
Základnými predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, navrhovateľka musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorou nedôjde v právnych vzťahoch účastníkov k vytvoreniu nenávratného stavu a touto úpravou sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do ich právnych vzťahov, musí však predovšetkým osvedčiť, že odporca je vo vzťahu k nej, resp. iným osobám, bývajúcimi s ním v dome, dôvodne podozrivý z násilia. Navrhovateľka už v návrhu musí osvedčiť jeho potrebnosť, pričom ide predovšetkým o osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom.
Účelom predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. je zabezpečiť právo na ochranu života a zdravia, ktoré majú povahu absolútnych práv, pred násilníkom.
Predbežné opatrenie o uložení povinnosti dočasne nevstupovať do domu alebo bytu môže byť nariadené nielen vtedy, ak je odporca vo vzťahu k osobe, voči ktorej je podozrivý z násilia, v pozícii blízkej osoby alebo v pozícii osoby, ktorá sa o ňu stará, alebo ju vychováva, ale toto predbežné opatrenie možno nariadiť voči každému, kto je dôvodne podozrivý z násilia. Predpokladom na nariadenie takéhoto predbežného opatrenia je, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia ako fyzického, tak aj psychického týrania. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd v jednotlivom prípade individuálne vyhodnotí okolnosti tak, ako boli osvedčené tým, kto podáva návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom postačuje konštatovanie len nebezpečenstva bezprostredne hroziacej alebo trvajúcej ujmy na subjektívnych právach navrhovateľa, čo sa realizuje označením konkrétnych konaní odporcu, ktoré sú svojou závažnosťou tak nebezpečné, že svojou intenzitou a charakterom ohrozujú navrhovateľa ako obeť na jeho právach, a to zásahom ako do jeho telesnej, duševnej, morálnej alebo aj sociálnej integrity. Je zároveň potrebné mať na pamäti, že pred nariadením predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádzal len z osvedčenia skutočností, majúcich význam pre záver o tom, že sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia tak, ako boli aj vyššie uvedené. Na osvedčenie v takomto prípade môže byť použité všetko, čo predbežne preukáže existenciu hrozby alebo zásahov do práv navrhovateľa, musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu a deti, alebo z vedomosti osôb znalých pomerov - spolubývajúcich, susedov, rodičov, manžela, ošetrujúcich lekárov a podobne.
V prejednávanej veci mal odvolací súd za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Navrhovateľka uviedla, že sa mieni domáhať vo veci samej ochrany návrhom podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ktorú súd prvého stupňa nepovažoval za spôsobilý predmet budúceho konania. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa nestotožnil, pretože aj za situácie, keď je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve, je možná analógia podľa vyššie uvedeného ustanovenia, a teda možnosť domáhať sa vo veci samej vylúčenia odporcu z užívania predmetnej nehnuteľnosti. Osvedčenie podozrenia z fyzického násilia alebo psychického týrania musí vyplývať napr. z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu a deti alebo z vedomosti osôb znalých pomerov, ošetrujúcich lekárov a pod. V predmetnej veci navrhovateľka osvedčovala opodstatnenosť svojho nároku podaným oznámením vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku (podľa § 49 ods. 1 písm. d) a § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.).
Odvolací súd po oboznámení sa so záznamom OO PZ Q. zo dňa 03.02.2014, č.k. K.- R.-XX/N-XXXX a so záznamom o podaní vysvetlenia zo dňa 05.02.2014, č.p. K.-R.-XX/N-XXXX, ktoré si v odvolacom konaní vyžiadal od Obvodného oddelenia PZ Q., v danom prípade nemal za osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Naliehavosť úpravy nemal za osvedčenú udalosťou, ktorá sa mala stať dňa 03.02.2014, a ktorej mala predchádzať udalosť dňa 30.12.2013. Z predmetného záznamu vyplýva: „Dňa 30.12.2013 bola menovaná v U. u staršieho syna menovanej H. K. a u jeho manželky X. K., kde prišiel v priebehu návštevy aj jej exmanžel, ktorý tam najprv ísť nechcel, avšak nakoniec prišiel, kde okrem iného povedal, že on to takto ďalej neznesie, že on za seba neručí, a že keď mu „znovu prdne v bedni“, že ich všetkých doma /Q., T./ pozabíja. Taktiež povedal, aby sa syn do konca januára 2014 vysťahoval. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti má menovaná obavu o seba a svoju rodinu“. K incidentu, ktorý sa mal stať 03.02.2014, zo záznamu vyplýva: „Menovaná uvádza, že dnešného dňa dopoludnia bola v mieste bydliska sama, kedy prišiel do miesta trvalého bydliska menovanej jej bývalý manžel R. K., ktorý po tom, čo sa dozvedel od oznamovateľky, že v dome býva jeho syn R. K. s rodinou, začal bezdôvodne kladivom ničiť elektrickú rozvodnú skriňu od horného bytu a potom povedal, že ešte pôjde zničiť kúrenie. Menovaná mu povedala, že aby tieto veci nerobil, a aby neničil zariadenie v dome, pričom bývalý manžel jej povedal, že ešte zničí kúrenie, po čom poškodil obehové čerpadlo od vykurovania horného bytu. Po tomto povedal, že on si nenechá od exekútorov vziať chalupu, radšej dom podpáli“. Následne povedal: „A teraz choď zavolať žandárov, ja im to dosvedčím, čo som urobil“. Menovaná povedala, že nejde volať žandárov, že ona nič zlé nespravila a išla z domu preč. Následne oznamovateľku jej exmanžel dobehol na svojom vozidle na ulici, pristavil pri nej a povedal jej, že nabudúce príde s kanistrom benzínu a podpáli to tam, že toto je posledné varovanie. Menovaná má obavu, že by svoje vyhrážky mohol naplniť. O podaní vysvetlenia odporcu bol spísaný záznam zo dňa 05.02.2014, v ktorom sa uvádza: „Menovaný uvádza, že dňom 03.02.2014 bol na adrese trvalého pobytu, t. j. Q., T. XXX/XX, aby sa dohodol so svojím synom R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., X. XXX/X. Uvedený syn býva vo vrchnom byte dvojdomu na uvedenej adrese: Q., T. XXX/ XX. Menovaný uvádza, že jeho syn býva v dome bez jeho súhlasu. So synom bol dohodnutý, že sa do konca januára vysťahuje, čo však neurobil. Snažil sa o uvedenom probléme porozprávať so svojou exmanželkou. S ktorou sa však nedohodol. Následne vzal kladivo a rozbil dvierka ističov a vytrhol káble na obehovom čerpadle kúrenia, aby sa vo vrchom byte nekúrilo. Uvedeným konaním si spôsobil škodu cca 5 Eur na vlastnom majetku. Po incidente mu exmanželka povedala, že sa syn odsťahuje hneď na druhý deň, t. j. 04.02.2014. Uvedené vyjadrenie mu postačovalo a od ďalšieho poškodzovania vlastného majetku upustil. Celý tento incident sa stal na základe dlhov syna menovaného, ktorému robí ručiteľa pri jeho pôžičkách. Na základe ručenia menovaný už približne rok spláca tieto pôžičky, ktorých celková hodnota je cca 9.000 Eur. V poslednej dobe obdržal menovaný niekoľko výziev od banky. Menovaný sa obáva, že mu exekútor vezme dom, a preto povedal exmanželke, že ho radšej poleje benzínom a podpáli, ako keby oň mal prísť. Uvedené vyjadrenie o podpálení bolo skratové a nebolo namierené proti exmanželke.“ K incidentu, ktorý sa odohral u jeho druhého syna H. K. v U., uviedol: „Bol som rozčúlený, je to pravda a v živote by som si nedovolil niekomu čo len slovom len ublížiť, ak to takto vnímala exmanželka, je mi to ľúto, ale nič také a tobôž nie myslené vážne by som nepovedal. S exmanželkou som 10 rokov rozvedený a máme bezkonfliktný vzťah. Všetky konflikty vznikli, až keď sa tam nasťahoval uvedený syn“.
Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že okrem osvedčenia existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, nebolo osvedčené, že by bol odporca dôvodne podozrivý z páchania fyzického, resp. psychického násilia voči navrhovateľke, že by bola osvedčená i potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Odporca i napriek tomu, že v predmetnom rodinnom dome má naďalej trvalý pobyt, v tomto sa nezdržuje už 10 rokov, býva v W.. Do miesta svojho trvalého pobytu prichádza iba príležitostne. Z obsahu trestného oznámenia nevyplýva, že by fyzicky alebo psychicky týral navrhovateľku. Pokiaľ sa týka udalostí z predmetného záznamu, odvolací súd zastáva názor, že sa jednalo o jednorazové skratové konanie odporcu v dôsledku narušených rodinných vzťahov so synom R.. Účelom predbežného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Predbežné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné dočasne riešiť pomery účastníkov a momentálna situácia si dočasnú úpravu pomerov vyžaduje. V danom prípade by bolo nariadenie predbežného opatrenia neopodstatnené. Sama navrhovateľka neuvádza, že by sa odporca voči nej dopúšťal fyzického alebo psychického násilia. Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením súdu prvého stupňa, že v danom prípade nie je potrebné
bezodkladne pomery účastníkov upraviť. V prípade, keď naliehavosť potreby nariadenia predbežného opatrenia bude osvedčená, navrhovateľke nič nebráni podať kedykoľvek nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa má za to, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, z ktorých dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .