Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sp-8-2014.pdf
PDF · 83.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sp/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor, Sama Chalúpku 18, Michalovce a zúčastnenej osoby: P. B.É., F. XX, F., o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-MI-KO2 V 3645/2013-Zm-Dz zo dňa 4.12.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-MI-KO2 V 3645/2013-Zm-Dz zo dňa 4.12.2013.
Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet krajského súdu 35,- EUR titulom súdneho poplatku za podaný opravný prostriedok v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu č. OU-MI-KO2 V 3645/2013-Zm-Dz zo dňa 4.12.2013.
V dôvodoch opravného prostriedku uviedol, že dňa 11.10.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 393/2013-PTR, ktorej súčasťou bola dohoda o splnomocnení č. XXX XXX XXX uzavretá medzi záložcom a záložným veriteľom.
V časti II. opravného prostriedku poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia, v časti III. uskutočnil právnu analýzu platnosti dohody o splnomocnení a zmluvy o zriadení záložného práva, s poukazom na ust. § 22 ods.1, 2, § 23, § 31 ods.1, § 32 ods.2, § 37 ods.1, § 53 Obč. zákonníka, § 32 ods.2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods.1 katastrálneho zákona. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení nemá právne vady a je v súlade s platnou právnou úpravou. Nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Uviedol tiež, že splnomocnenec nemá záujem poškodiť záložcu, ktorý bol o svojich právach a povinnostiach poučený. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takého rozporu.
V časti IV. opravného prostriedku uviedol, že dohoda o splnomocnení bola riadne uzavretá v súlade s platnou právnou úpravou a neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. a zistil, že, opravný prostriedok nebol dôvodný.
Napadnutým rozhodnutím odporcu č. OU-MI-KO2 V 3645/2013-Zm-Dz zo dňa 4.12.2013 odporca zamietol návrh na vklad záložného práva, týkajúci sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č.XXX, LV č. XXX, LV č.XXX, LV č. XXX k.ú. F.. Dôvodom pre zamietnutie tohto návrhu bola skutočnosť, že dohoda o splnomocnení č. XXX XXX XXX zo dňa 11.12.2012 je absolútne neplatným právnym úkonom a považuje sa za neprijateľnú podmienku (§ 39, § 53 Obč. zák.).
K námietkam navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku súd zaujal toto stanovisko:
Odporca do dôvodov svojho rozhodnutia uviedol aj časť odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu, pokiaľ ide o úkony súdu vykonané v rámci dokazovania podľa ust. § 250i ods.1 druhá veta O.s.p., čo v danom prípade nespadá pod ust. § 3 ods.4 zákona o správnom konaní, preto na tieto výsledky konania môže iba podporne poukázať, ale nie priamo uvádzať opis argumentácie súdneho rozhodnutia.
Pokiaľ ide o platnosť úverových zmlúv, obdobne môže iba podporne skutkovo poukázať na špecifické prípady, nie však v súvislosti s vyhodnocovaním úverových zmlúv, na základe ktorých nebankové subjekty poskytujú svoje úvery.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods.2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods.3 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods.1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods.1 katastrálneho zákona).
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatné (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods.1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemohol ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným veriteľom v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by aj hájil iba tieto záujmy (v prospech záložcu). Úlohou správy katastra nebolo vyhodnocovať typ úverovej zmluvy a jej konkrétne podmienky, ale jeho úlohou bolo preskúmať, aké následky si vyvodil sám záložný veriteľ podpísaním dohody o splnomocnení, v prípade, ak dlžník si nesplní záväzok zo zmluvy. Je potrebné preto konštatovať, že správny orgán videl rozpor s dobrými mravmi v skutkových a právnych skutočnostiach a nie v tom, ako ju vyhodnotil navrhovateľ v odvolacích dôvodoch (charakter úverovej zmluvy s prísl.).
Prevodca - vlastník v zmysle čl. 20 Ústavy SR má dominantné postavenie pri prevode svojho majetku a pred jeho prevodom má aj iné možnosti, ako splniť požadovaný dlh zo svojho záväzku, ako je vopred určované právo záložného veriteľa na základe predmetnej dohody o splnomocnení.
Na záver súd poznamenáva, že v zmysle čl. I. bod 1. Stanov tohto združenia /ProHelp/, ktoré súd vyžiadal z Ministerstva vnútra SR, č. reg. 36011, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb, založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II. bod 1. Stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy.
Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia a samotným takýmto úkonom nie je ani založená rovnosť účastníkov.
Súd poukazuje na výklad čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách /Ú.v. ES L 95, s. 29; Mim. Vyd. 15/2002, s. 288, „smernica“/, ktorý stanovuje:
1. zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
2. podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienku, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Ak v dohode o plnomocenstve existujú údaje pod bodmi 1 až 10, bez bližšej špecifikácie s nakladaním nehnuteľného majetku povinného /až po exekučné konanie/, nemôže takáto dohoda spĺňať zákonné atribúty podľa ust. § 37 Obč. zákonníka.
Je potrebné súhlasiť s názorom navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení nie je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa nemôže vzťahovať ust. § 53 Obč. zák., avšak z iných právnych dôvodov súd potvrdil napadnuté rozhodnutie, citované v tomto rozsudku.
Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, súd rozhodnutie odporcu potvrdil podľa ust. § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p.
Navrhovateľovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 35,- EUR za podaný opravný prostriedok tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 2 ods. 4 posledná veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení nesk. predpisov, poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Tento poplatok predstavuje 35,- EUR podľa pol. 10b Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.