Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-329-2013.pdf
PDF · 95.7 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/329/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu: W. B., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. O., O. XXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovanej: J. K., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. W. O., I. XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 26, v konaní o zaplatenie 200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 05.04.2013 č.k. 9C/611/2012-37 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 27,73 eur a tieto zaplatiť k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. Martiny Vnenčákovej, advokátky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 200,- eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 01.12.2012 do zaplatenia. Žalobcu zaviazal uhradiť žalovanej trovy konania vo výške 83,19 eur na účet jej právnej zástupkyne, vedený v ČSOB, a.s., pobočka Rožňava, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca sa domáhal zaplatenia 200,- eur s príslušenstvom voči žalovanej na tom skutkovom základe, že v B. XXXX si žalovaná od neho požičala sumu 200,- eur v súvislosti s dopravnou nehodou jej bývalého manžela a túto sa zaviazala vrátiť potom, ako sa jej podarí predať rodinný dom. Po predaji rodinného domu požičané peniaze žalovaná žalobcovi bezdôvodne odmietla vrátiť, preto sa vrátenia tejto sumy domáhal touto žalobou.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 44 ods. 1 veta prvá a § 657 Obč. zákonníka uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke ústnou formou. Žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy a neoznačil ani žiadne iné dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke. Žalovaná v rámci svojej obrany uviedla, že od žalobcu prevzala 170,- eur ako zálohu na mzdu svojho manžela, ktorú následne žalobca odpočítal z manželovej mzdy a o takúto sumu mu vyplatil pri výplate mzdy menej. V tom čase žila s bývalým manželom B. C. v spoločnej domácnosti a spoločne hospodárili. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal dohodu o uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovanou, keďže ani vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by zo strany žalovanej bola prejavená vôľa smerujúca k uzavretiu takejto zmluvy. Zmluva je dvojstranný právny úkon a je uzavretá platným prijatím návrhu na jej uzavretie. V danom prípade však nebolo preukázané, že žalovaná žalobcu žiadala o pôžičku a že s ním chcela uzavrieť zmluvu o pôžičke. Žalovaná potvrdila, že peniaze vo výške 170,- eur od žalobcu prevzala, avšak nie titulom pôžičky. Svedok B. C., K. M. žalovanej potvrdil, že Z. B. XXXX ich manželstvo so žalovanou trvalo a v tom čase viedli spoločné hospodárenie a spoločnú domácnosť, ako aj to, že v minulosti sa viackrát stalo a bolo zaužívanou praxou, že požiadal žalobcu ako svojho zamestnávateľa o poskytnutie zálohy, ktorú následne žalobca odpočítal z jeho mzdy. Súd prvého stupňa zistil, že poskytovanie zálohy žalobcom svedkovi B. C. žalobca nevykazoval v mzdovom liste, rovnako ako ani poskytovanie odmeny pri rôznych príležitostiach. Z týchto dôvodov predložený opis mzdového listu svedka B. C. súd prvého stupňa nepovažoval za relevantný dôkaz o tvrdení žalobcu, že predmetná suma 200,- eur nebola zrazená zo mzdy svedka B. C., K. M. žalovanej na úhradu žalobcom tvrdenej pôžičky. Zo všetkých týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré priznal v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie zo dňa 08.03.2013 a účasť na pojednávaní dňa 05.04.2013) 3 x 19,92 eur, režijný paušál 3 x 7,81 eur, spolu vo výške 83,19 eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na skutočnosť, že žalovaná sama priznala v konaní, že od neho prevzala určitú čiastku (priznáva sumu 170,- eur, miestami 200,- eur - posledný riadok druhého odseku na str. 4 zápisnice z pojednávania zo dňa 05.04.2013). Z tejto skutočnosti však súd prvého stupňa nevyvodil žiaden právny záver a to aj napriek tomu, že poskytnutie peňazí titulom pôžičky potvrdil aj vypočutý svedok B. C., ktorému sa Q. K. M. žalovaná zverila s tým, že si od žalobcu požičala sumu 200,- eur. Pokiaľ súd prvého stupňa mal za preukázanú skutočnosť, že minimálne sumu 170,- eur žalovaná od žalobcu preukázateľne prevzala, za situácie, pokiaľ by aj žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke, súd mal zaviazať žalovanú vrátiť túto sumu žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia. Právna kvalifikácia prípadu je pritom vecou súdu. Obrana žalovanej, že uvedenú sumu jej poskytol titulom zálohy na mzdu jej manžela je evidentne zavádzajúca, nepravdivá a nemajúca oporu v právnych predpisoch. Žalovaná nebola zamestnancom žalobcu, preto nemala žiaden dôvod, aby jej poskytol mzdu jej manžela alebo zálohu na ňu. Pokiaľ by sa tak aj stalo, v žiadnom prípade žalobca túto sumu nemohol odovzdať žalovanej bez privolenia jej M., zamestnanca žalobcu. Pritom ani samotná žalovaná netvrdila, že by svedok B. C. mal osloviť žalobcu s takouto požiadavkou. Vytkol súdu prvého stupňa, že rozsudok neobsahuje odôvodnenie zodpovedajúce kritériám v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko neobsahuje žiadne úvahy súdu, ktoré by ho viedli k rozhodnutiu vo veci, rozhodnutie nie je presvedčivé, najmä pre jeho strohé, niekoľkoriadkové odôvodnenie. Žalovaná pritom prevzatie sumy 200,- eur potvrdila aj vo svojom vyjadrení zo dňa 08.03.2013. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že čiastka, ktorá jej bola poskytnutá, bola poskytnutá titulom zálohy na mzdu jej M., ale ani to, že bola osobou oprávnenou na vyplatenie mzdy alebo jej zálohy. Nakoniec namietol, že predseda senátu pri vedení konania nepostupoval v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. a neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné tak, aby prípadne účastníci konania mohli upraviť svoj ďalší procesný postup v konaní.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnila trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslila podaním zo dňa 6.3.2014. Sám žalobca potvrdil, že mzdové listy ani v iných prípadoch obvyklých záloh medzi žalobcom a svedkom neodrážali skutočný stav a nezaznamenávali započítanie týchto záloh na mzdu svedka B. C.. Tento svedok v priebehu svojej výpovede uvádzal niekoľko rozporných skutočností, napriek jeho riadnemu procesnému poučeniu. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 05.04.2013 vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobcu bol daný dostatočný priestor na prednesenie ďalších návrhov na doplnenie dokazovania, žalobca však žiadne návrhy
ani po poučení podľa § 120 ods.4 O.s.p. na doplnenie dokazovania nemal. Rozhodnutie súdu bolo predvídateľné a nedošlo ani k nedodržaniu postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p., ako uvádza žalobca.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.3.2014 o 9,05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 221, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 6.3.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a v zmysle § 214 ods. 3 O.s.p. právni zástupcovia účastníkov konania boli upovedomení elektronickou formou o miestne a čase vyhlásenia rozsudku.
Žalobca uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.
Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo žeby na danú vec aplikoval nesprávny právny predpis. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutia vo veci.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné a náležité zistenie skutkového stavu, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.
Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku v jeho prospech.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva :
Podľa ust. § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou takejto dohody je, okrem označenia zmluvných strán, určenie predmetu pôžičky, z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peniaze) a keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje bezpodmienečne
aj odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou.
Správne v prejednávanej veci súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní žalobu ako neopodstatnenú zamietol, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanej odovzdal uplatňovanú sumu titulom uzavretia zmluvy o pôžičke a že žalovanej vznikla povinnosť predmetnú sumu žalobcovi titulom uzavretia zmluvy o pôžičke vrátiť.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
V prejednávanom prípade žalovaná síce potvrdila, že od žalobcu prevzala minimálne sumu 170,- eur, avšak uviedla, že tak nebolo titulom uzavretia zmluvy o pôžičke so žalobcom, ale titulom prevzatia zálohy na mzdu jej K. M.Ž. B. C.. V dôsledku tejto obrany žalovanej súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na zistenie tej skutočnosti, či svedok B. C. bol v pracovno-právnom vzťahu so žalobcom, akým spôsobom žalobca vyplácal tomuto svedkovi mzdu a či existujú doklady o prebratí tejto mzdy, resp. jej zálohy svedkom B. C.. Keďže povinnosťou zamestnávateľa je preukázať poskytnutie mzdy zamestnancovi za vykonanú prácu (§118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce), dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcu. Nebolo totiž ani v možnostiach žalovanej toto svoje tvrdenie aj preukázať, vzhľadom na to, že písomnými dôkazmi o prebratí mzdy mohol disponovať len žalobca ako zamestnávateľ jej K. M. B. C..
Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil, že žalobca nevykazoval v mzdovom liste svedka B. C. poskytovanie záloh, preto predložený opis mzdového listu tohto svedka zo strany žalobcu súd prvého stupňa nepovažoval za relevantný dôkaz, ktorý by mal vyvrátiť obranu žalovanej, že suma 200,- eur jej nebola poskytnutá titulom tvrdenej pôžičky.
Keďže žalobca nepredložil v konaní také dôkazy, ktorými by vyvrátil obranu žalovanej, že predmetnú sumu prevzala titulom preddavku na mzdu svojho K. M. svedka B. C., žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere, preto neostávalo iné ako žalobu zamietnuť.
Pokiaľ svedok B. C.C. vo svojej výpovedi uviedol, že od žalovanej mal také informácie, že sumu 200,- eur prevzala od žalobcu titulom pôžičky, správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ výpoveď tohto svedka vyhodnotil v súlade s §132 O.s.p. ako nevierohodnú, a to vzhľadom na väzby tohto svedka so žalovanou, ktorá je B. K.Z. M. a za situácie, keď sám svedok uviedol pri svojej výpovedi, že vzťahy so žalovanou nie sú dobré, keďže podala voči nemu návrh na exekúciu ohľadom platenia výživného. Vierohodnosť svedeckej výpovede totiž zásadným spôsobom ovplyvňuje aj to, aký je pomer svedka k účastníkovi konania.
Obsah spisu nesvedčí ani o tom, žeby súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie nie je prekvapivé a napĺňa aj požiadavku predvídateľnosti, keďže účastníci konania a ich právni zástupcovia mali v priebehu konania možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam až do rozhodnutia vo veci a odôvodnenie napadnutého rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok, vrátane výroku o trovách konania podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania. Úspešná žalovaná má nárok na náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré jej odvolací súd priznal podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 19,92 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 7,81 eur, spolu vo výške 27,73 eur. Tieto v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. uložil zaplatiť právnej zástupkyni žalovanej JUDr. Martine Vnenčákovej, advokátke v lehote uvedenej v enunciáte tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.