Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/20/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcov: 1/ N. Q., Š. X. XXX, 2./ V. Q., Š. X. XXX, proti žalovaným : 1/ Obec Šarišské Dravce, IČO:00327794, zast. JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 11, 2/ Š. B., T., V. X, 3/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, B. I. O., U.. K. XX/X, 4/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, M., W. M. 17, 5/ X. K., nar. XX.XX.XXXX, B., Š. X, 6/ S. X., nar. XX.XX.XXXX, B., Y. X, 7/ M. Q., nar. XX.XX.XXXX, B. I. O., I. K. XX/X, 8/ V. W., W. XXX, 9/ W. K., G. XXX, 10/ W. M.Á., E., T. XXXX/XX, 11/ Emília Sekeráková, Šarišské Dravce 192, 12/ Štefánia Knapová, Stará Ľubovňa, W. XX, 13/ W. Q., N., X. XX, 14/ W. W., T. XXX, 15/ F. Š., T. XXX, 16/ Š. Q.G., Š. X. XX, 17/ V. Q., Š. X. XXX, 18/ W. Q., N. XXX, 19/ Š. Q., Y., I. M.. W. XX, 20/ N. E., M., Š. X, 21/ V. E., M., Š. X, 22/ W. K., rod. E., B., Š. XX, 23/ W. K., rod. E., M., W. M. XX, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Určuje sa, že nehnuteľnosti zapísané ako parcela KNC č. XX a parcela KN H. evidované na LV č. XXX, k.ú. Š. X., odlíšené ako par. č. XX - zastavaná plocha o výmere 171 m2, a parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 149 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 82 m2, parc. č. XXX/ XX - zastavaná plocha o výmere 211 m2, ako sú znázornené v geom. pláne č. X/XXXX R.. V. Z., zo dňa 3.3.2014, úradne overeného podľa Správou katastra M. pod č. Q.-XX/XXXX dňa 12.3.2014 patria do dedičstva po nebohom G. Q., zomrelom XX.X.XXXX v Š. X. v podiele 216/720-in, V. Q. zomrelom dňa XX.XX.XXXX v Š. X. v podiele 360/720-in a R. Q. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX zomrelej X.X.XXXX, naposledy bytom Š. X. č. XXX, v podiele 125/720-in,

geometrický plán č. 5/2014 zo dňa 3.3.2014 vyhotoviteľa R.. V. Z. tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.2.2007 sa žalobcovia, v súlade so zmenou návrhu, pripustenou uznesením č.k. -202 zo dňa 16.8.2010, domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 125/720 na pozemku 1. parc. č. XX/X vo výmere 87 m2, 2. parc. č. XX/X vo výmere 84 m2, 3. parc. č. XXX/X vo výmere 296 m2, 4. parc. č. XXX/X vo výmere 418 m2, 5. parc. č. XXX/X vo výmere 288 m2 v k.ú. Š. X. na základe geometrického plánu č. X/XXXX vyhotoveného R.. S. L. zo dňa 12.1.2009 patrí do dedičstva po R. Q. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX zomrelej X.X.XXXX, naposledy bytom Š. X. č. XXX, a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 216/720 na pozemku 1. parc. č. XX/X vo výmere 87 m2, 2. parc. č. XX/X vo výmere 84 m2, 3. parc. č. XXX/X vo výmere 296 m2, 4. parc. č. XXX/X vo výmere 418 m2, 5. parc. č. XXX/X vo výmere 288 m2 v k.ú. Š. X. na základe geometrického plánu č. X/XXXX O. R.. S. L. zo dňa 12.1.2009 patrí do dedičstva po nebohom G. Q.Á. nar. X.X.XXXX zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom v Š. X., a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 360/720 na pozemku, 1. parc. č. XX/X vo

výmere 87 m2, 2. parc. č. XX/X vo výmere 84 m2, 3. parc. č. XXX/X vo výmere 296 m2, 4. parc. č. XXX/ X vo výmere 418 m2, 5. parc. č. XXX/X vo výmere 288 m2 v k.ú. Š. X. na základe geometrického plánu č. X/XXXX vyhotoveného R.. S. L. zo dňa 12.1.2009 patrí do dedičstva po nebohom V. Q.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že podľa výpisu z pozemkovej knihy, zápisnice č.XX, boli podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov, a to pôvodne parcely mpč. XX/d a mpč. XX V. Q. a G. Q., právni predchodcovia žalobcov a žalovaných, pričom sporná parcela č. KN C XX a časť parcely KN C č.XXX boli vytvorené a oddelené z pôvodných pozemkovo-knižných parciel mpč. XX/d a mpč.XX E.apísaných v pozemkovo- knižnej zápisnici č.XX - tak, ako bolo konštatované v znaleckom posudku č.3/2000 znalca R.. B. R..

Poukázali na to, že parcela KN C č. XXX V.e časťou pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely č. XX, a to časť 5 vo výmere 211 m2, časť 7 vo výmere 73 m2 a mpč. parcely č.XX/d, časť 11 vo výmere 36 m2 a časť 4 vo výmere 82 m2 znaleckého posudku znalca R.. B. R..

Poukázali na to, že uvedené potvrdilo aj právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu v rozsudku - č.k. -76 zo dňa 19.3.2003, ktorým bolo vyslovené, že žalovaný v 1. rade nie je vlastníkom sporných parciel. Poukázali na to, že podstatou sporu je, že osoba, ktorá nesplnila zákonné predpoklady pre vznik vlastníctva vydržaním, nadobudla vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam týmto spôsobom a táto skutočnosť bola zaevidovaná v katastri nehnuteľností, pričom žalovaný v 1. rade odvodzuje svoje vlastnícke právo od osvedčenia o vydržaní č. N 187/99.

Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila a uviedla, že ako žalovaná obec nie je pasívne legitimovaná, k uvedeným nehnuteľnostiam nemá žiaden právny vlastnícky vzťah. Pôvodné rozhodnutia o osvedčení boli notárskou zápisnicou č. N 187/99 a Nz 74/2001 opravené a samotným rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. -76 bolo zrušené, Obec je však vlastníkom nehnuteľnosti označenej v geometrickom pláne R.. B. R. zo dňa 20.5.2000, číslo B. X/XXXX, parcely č.XXX/X, katastrálne územie X., čo je obecná cesta zakreslená na mape ešte z roku 1867 a navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalovaná v 9.rade - W. Q. sa vo veci vyjadrila, že od útleho detstva si pamätá, že cesta na cintorín bola tak, ako je aj v súčasnosti. Rovnako sa vyjadrila aj žalovaná v 8. rade - Š. N. a žalovaná v 6. rade - W. M..

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinnými dôkazmi návrhom, pripojeným spisom tunajšieho súdu č. najmä osvedčením notárskeho úradu JUDr. Mariána Petra N 187/99 N 416/99, územným plánom obce z 3.4.2000, listom vlastníctva LV č. XX F. zápisnicou č. XX k.ú. Š. X., protokolmi Štátneho stavebného dozoru z 29.6.1998 a z 27.8.1997, uznesením obecného zastupiteľstva Š. X. z 9.2.2001, žiadosťami o riešenie situácie žalobcami, pozemkovoknižnou a katastrálnou mapou obce, geometrickým plánom R.. B. R. č. X/XX, výsluchmi svedkov a účastníkov konania, znaleckým posudkom R.. S. L. č. X/XXXX a ostatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 3.9.2010, č.k. - 211, v zmysle ktorého určil, že nehnuteľnosti zapísané v ako parcela KN C č. XX a parcela KN C XXX evidované na LV č. XXX, k.ú. Š. X., odlíšené ako par. č. XX/X - zastavaná plocha o výmere 87 m2, a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 296m2, parc. č. 634/8 - zastavaná plocha o výmere 418m2, parc. č. 634/9 - zastavaná plocha o výmere 288 m2, ako sú znázornené v geom. pláne č. X/XXXX R.. S. L., zo dňa 15.1.2009 1, úradne overeného podľa Správou katastra M. pod č. 24/09 dňa 27.1.2009 patria do dedičstva po nebohom G. Q., zomrelom XX.X.XXXX v Š. X. v podiele in, V.I. Q. zomrelom dňa XX.XX.XXXX v Š. L. v podiele 360/720 - in, a R. Q. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX zomrelej X.X.XXXX, naposledy bytom Š. X. Č.. XXX, v podiele 125/720 - in, v zmysle geometrického plánu č. 5/2007 zo dňa 15.1.2009 vyhotoviteľa R.. S. L. tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozsudku odvolanie žalovaný v 1.rade. Žalovaný v 1. rade opakovane poukazoval na kópiu z mapy bývalého pozemkového katastra z roku 1870, z ktorej jednoznačne vyplýva stav terajšej parcely KN C č. XXX tak, ako bol zakreslený pri mapovaní v obci Š. X. v roku 1991.

Odvolací súd ktorého vyjadreným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný uviedol, že pokiaľ spoluvlastníctvo svojich právnych predchodcov odvodzovali žalobcovia od vlastníctva nadobudnutého ich právnymi predchodcami v roku 1930, z výpisov pozemkovej knihy zápisníc č. XX a č. XX, vlastníctvo právnych predchodcov žalobcov a žalovaných, a to pozemno-knižným parcelám mpč. XX, XX F. XX/d, za

predpokladu správnej identifikácie pozemno-knižných parciel znaleckým posudkom R.. L., ostala však nevyriešená otázka reálneho nadobudnutia vlastníctva právnymi predchodcami žalobcov a žalovaných zodpovedajúcemu skutočnému stavu v prírode. Odvolací súd prisvedčil odvolateľovi, že vychádzajúc z tradície výstavby miest a obcí v minulosti a je len málo pravdepodobné, aby medzi kostolom, kde sa vykonávali pohrebné obrady a miestnym cintorínom neexistovala verejná cesta, ktorej predpoklad vzniku je potrebné datovať k obdobiu od prvotného vykonávania obradov v spojení s pochovávaním nebohých na miestnom cintoríne. Žalovaný v 1. rade trval na existencii účelovej komunikácie najmenej od roku 1870, keď je táto zaznačená v pozemkovej mape, pričom komunikácia mala byť v prírode reálne oddelená od susediacich nehnuteľností oplotením. Táto skutočnosť nepochybne je potvrdená jasným vyznačením do pozemkovo knižnej mape z roku 1870. Ak teda právni predchodcovia žalobcov kupovali pozemno-knižné parcely, tak je vysoko pravdepodobné, že ich kupovali reálne oddelené od účelovej komunikácie smerujúcej k cintorínu, čo by znamenalo, že skutočnosti kupovali menej, než bolo formálne zapísané v pozemkovoknižnej knihe. Odvolací súd poukázal na to, že v prípade určovacej žaloby je potrebné dokazovanie zamerať na vlastníctvo a žalobcov a nie na nevlastníctvo žalovaných. Dôkazným bremenom žalobcov teda bolo preukázať naliehavý právny záujem, ako aj titul nadobudnutia vlastníctva k žiadaným nehnuteľnostiam. Odvolací súd poukázal na to, že na tieto skutočnosti bude potrebné doplniť dokazovanie v ďalšom konaní smerujúce k odstráneniu nezrovnalosti medzi znaleckým posudkom R.. R. a Ing. S. L., týkajúcich sa podstatných nezrovnalostí a to existencie alebo neexistencie neknihovanej nehnuteľnosti nakoľko zo znaleckého posudku znalca R.. R. vyplynulo, že takáto nehnuteľnosť sa práve v spornom mieste nachádzala aj jej výmera nebola nezanedbateľná, preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie.

Súd prvého stupňa v zmysle vyjadreného v právneho záveru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie opakovaným výsluchom účastníkov konania a vypracovaním kontrolného znaleckého posudku, ako aj výsluchom znalca R.. V. Z. a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú právni predchodcovia po G.T. Q., ktoré je dané tou skutočnosťou, že predchádzajúca žalobkyňa v 1. rade - R. Q. a žalobca v 2. rade sú jeho nevesta a vnuk a žalovaní v 2. až 23 rade. Po V. Q. je právnym nástupcom žalobca v 2. rade.

Podľa výpisu z pozemkovo-knižnej zápisnice č.19 boli podielovými spoluvlastníkmi v jednej polovici parcely mpč. 34/d a č.39 pôvodne V. Q. a G. Q..

Žalovaná v 1. rade požiadala Notársky úrad JUDr. Mariána Petru o vydanie osvedčenia o vyhlásenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, medzi inými aj parciel KN C č.43 - zastavaná plocha o výmere 171 m2 a KN C č.634 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1328 m2.

Na základe vydaného osvedčenia notárskym úradom bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľností v prospech žalovanej.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. mal súd zistené, že vo veci pôvodná žalobkyňa R. Q., V. Q. a Š. Q., žalobcovia v 2. a 3. rade, sa domáhali proti žalovanej obci Š. X., určenia, že žalovaný nie je držiteľom tejto nehnuteľnosti - parciel KN C č.XXX o výmere 1328 m2 a parc. č. XX o výmere 171 m2 k.ú. obce Š. X., ktoré vznikli z pôvodných mpč. XX/d F. XX., kde súd rozsudkom č.k. -76 zo dňa 19.3.2003 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. - 90, zo dňa 19.11.2003 návrhu vyhovel. Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, dospeli k záveru, že žalovaná pri realizácii stavby rozšírenia oplotenia cintorína si vlastnícky vyporiadala nehnuteľnosti podľa § 8 ods.3 zák.č.293/92 Zb. vydaním osvedčenia. Účelom osvedčenia o vyhlásení vlastníctva bolo zapísanie vlastníctva záznamom do katastra nehnuteľností v prospech obce Š. X.. Žalovaná - obec vyhlásila, že novovytvorené parcely v súčasnosti drží a dobromyseľne užíva na verejné účely ako miestnu komunikáciu a verejný cintorín už viac ako po 25 rokov.

V priebehu konania bolo zistené, že na základe tohto osvedčenia žalovaná obec bola zapísaná ako vlastník a aj toto osvedčenie slúžilo na zápis do katastra nehnuteľností.

Žalobcovia v tamojšom konaní predložili dôkaz o svojom vlastníctve listom vlastníctva č. XX a pozemkovo-knižnou zápisnicou č.XX, kat. územie Š. X., kde parcela mpč. XX/d F. XX bola vlastnícky zapísaná tak v pozemkovo-knižnej zápisnici č.XX na ich právnych predchodcov, ako aj v liste vlastníctva č.XX. V konaní vedenom pod sp. zn. bolo konštatované, že žalobcovia preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným parcelám zákonným spôsobom.

Vo výroku rozsudku tunajšieho súdu č.k. -76 zo dňa 19.3.2003 bolo presne konštatované, že žalovaná Obec nie je vlastníkom parciel KN č.XX - orná pôda o výmere 171 m2, kat. územie Š. X., v časti parcely KN XXX - zastavaná plocha o výmere 1.328 m2 - tak, ako to bolo vyznačené na geometrickom pláne znaleckého posudku č.X/XXXX R.. B. R., časti 5, z parcely mpč. XX o výmere 211 m2, v časti 7 mpč. XX o výmere 73 m2, v časti 11 mpč. XX/d o výmere 36 m2, v časti 4 mpč. XX/d o výmere 82 m2, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. , -72 zo dňa 19.11.2003 potvrdený.

Z obsahu spisu mal súd zistené, že na základe tohto rozsudku nebola vykonaná zmena v katastri nehnuteľností pre chyby znaleckého posudku, čo zrejme viedlo k podaniu žaloby v danej právnej veci.

Súd vykonal znalecké dokazovanie ustanoveným znalcom R.. S. L., znaleckým posudkom č.X/XXXX, mal súd zistené, že na základe analýzy katastrálnych podkladov znalcom v kat. území Š. X. nebol zjednotený operát, preto vlastnícke práva k nehnuteľnostiam z týchto období sú evidované graficky v pozemkovo-knižnej mape a písomne v pozemkovo-knižných zápisniciach. Sporné parcely neboli v pozemkovo-knižnej mape zakreslené ako parcely so samostatným parcelným číslom, ale ako súčasť parciel mpč.XX, XX F. XX/d. Zobrazená je v mape pozemkového katastra. Táto mapa bola vytvorená v roku 1876 a zobrazuje polohopis užívacieho stavu, pričom však nie právneho stavu. Znalcom bolo konštatované, že parcela KN C č.XX (ktorá bola osvedčená žalovanou) je podľa pozemkovo-knižných parciel delená na novovytvorené parcely č.XX/X - a pôvodne vytvorená z parcely mpč. XX, zapísanej v zápisnici č.XX, kde spoluvlastníci boli evidovaní právni predchodcovia žalobcov a žalovaných v 2. až 19. rade. Z parcely č.XX/X, vytvorenej z parcely mpč. XX/e, zápisnica č.XX (ktorá však nebola evidovaná na právnych predchodcoch žalobcov a žalovaných v 2. až 23 rade). Parcelu KN C č.XXX tvoria parcely označené znalcom, č.XXX/X : bola pôvodne vytvorená z parcely mpč.XX, zápisnica č.XX (ktorú rovnako nevlastnili právny predchodcovia žalobcov a žalovaných v 2. až 19 rade), parcely č.XXX/ X vznikla z parcely mpč.XX zápisnice č.XX, kde skutočne boli zapísaní v pozemkovo-knižnej evidencii ako spoluvlastníci právni predchodcovia žalobcov a žalovaných v 2. až 19. rade, z parcely č.XXX/X z parcely mpč.XX zápisnice č.XX, kde sú evidovaní ako spoluvlastníci právni predchodcovia žalobcov a žalovaných v 2. až 19 rade, parcela č.XXX/X vytvorená z parcely mpč.XX/d zápisnice č.XX, kde sú evidovaní ako spoluvlastníci právni predchodcovia žalobcov a žalovaných v 2. až 19. rade a z parcely č.XXX/XX vlastník podľa listu vlastníctva č.XXX teda žalovaná obec.

Žalovaná obec sa vo veci vyjadrila, poukázala na to, že jej je známe, že v predchádzajúcom súdnom spore, v konaní sp.zn. o určenie, že žalovaná nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, kde bol vypracovaný geometrický plán znalcom R.. B. R. Č..X/XXXX, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Poukázala na to, že závery znaleckého posudku znalca R.. B. R. a znaleckého posudku znalca S. L., ktorý majú spoločný predmet, sú diametrálne odlišné. Uviedol, že parcela KN C XXX, podľa znaleckého posudku znalca R.. R. je súčasťou pozemkovo-knižnej parcely č. XX zapísanej v zápisnici č.XX a časť 8 o výmere 522 m2 neknihovanej parcely. Pri záveroch oboch znaleckých posudkoch teda spočíva zásadný rozdiel v tejto časti, pretože závery posudku R.. L. túto skutočnosť postrádajú. Poukázal tiež na to, že samotnú žalobu je potrebné pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietnuť aj vzhľadom na tú skutočnosť, že zo skutkových okolností o tvrdení účastníkov konania nepochybne vyplynulo, že žalovaná obec ako prístupovú cestu k cintorínu dobromyseľne nepretržite spravuje a užíva od roku 1876. Túto jedinú a možnú prístupovú cestu k cintorínu sústavne užívajú podľa potreby všetci obyvatelia obce, ako aj tí občania, ktorí majú pochovaných svojich príbuzných na miestnom cintoríne v obci Š. X.. Cesta bola zo strany obce Š. X. vždy dobromyseľne a nerušene užívaná až do roku 2000, kedy začal z podnetu žalobcov súdny spor vedený na Okresnom súde v Prešove v konaní .

Vo veci bol vypočutý svedok B. W., ktorý vo veci uviedol, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli predmetnú nehnuteľnosť niekedy v roku 1930, pričom išlo o pozemkovo-knižné parcely č.XX F. XX.

Tieto však nadobudli v takom stave, v akom sa dovtedy užívali. Poukázal na to, že v rokoch 2005 až 2007 pracoval pre správu Geodézie a vypracovával podklady pre pripravujúcu sa registráciu obnovenia evidencie pozemkového operátu týkajúcu sa kat. územia Š. X.. Poukázal na to, že v samotnej písomnej evidencii v pozemkovo-knižných zápisniciach boli skutoční vlastníci jasní, avšak užívací stav bol taký, že na predmetných parcelách bola vždy zriadená cesta, ktorá bol aj takto užívaná. V období 70-tych rokov miestny národný výbor vykonával na tejto aj odvodňovacie terénne práce a úpravy, pričom v tomto čase skutoční vlastníci nehnuteľností, teda právni predchodcovia žalobcov, voči uvedeným úpravám nič nenamietali.

Čo sa týkalo parciel č.XX/X F. XX/X geometrického plánu R.. S. L., uviedol, že táto parcela patrila rodine Q., avšak parcela č.XX a z nej vytvorená časť parcely č.XX/X patrila iným osobám. V danom prípade pritom ide o pokračujúcu komunikáciu z parcely KN C č.XXX.

Žalobca v 2. rade vo veci uviedol, že predmetné nehnuteľnosti vlastnil V. Q., následne tieto boli vo vlastníctve jeho matky F. Q. (pôvodne žalobkyne v 1. rade). Poukázal na to, že so zriadením predmetnej cesty nikdy nesúhlasili. Uviedol, že v rokoch 1974 písomne nebohý uviedol, že predmetné nehnuteľnosti vlastnil Ján Gernát, následne tieto boli vo vlastníctve jeho matky Anny iadená N. Q., V. O., ako aj F. N., písomne namietali zriadenie účelovej komunikácie obcou. Uviedol, že pokiaľ bola zakreslená cesta z roku 1870, išlo o cestu, ktorá viedla k hospodárstvu, ktoré bolo zriadené pod cintorínom. Cesta sa nikdy nepoužívala ako bežne prístupová cestu k cintorínu, užívaná bola iba v prípade cirkevného obradu. Na požiadanie, pre smútočný sprievod, bola sprístupňovaná vlastníkmi len pre tento jednorazový účel. Poukazoval na to, že jeho právni predchodcovia vždy namietali proti zriadeniu tejto účelovej komunikácie, pričom určité časové obdobie bola osadená aj dopravná značka „zákaz vjazdu“ na základe ich žiadosti. Uviedol, že v roku 1999 z úradnej tabule obecného úradu zistili, že obec má záujem dať si osvedčiť vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, na čo boli podané námietky, ktoré neboli akceptované. Následne v roku 2001 boli nútení podať žalobu. Čo sa týka oplotenia, toto bol nútený realizovať si tak, ako je to zrejmé z fotodokumentácie, nakoľko rodinný dom, ktorý sa nachádzal v blízkosti tejto cesty, bolo potrebné v dôsledku ochrany pred ťažkou mechanizáciou takto realizovať.

Súd vo veci vzhľadom na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu opätovne ustanovil znalca, ktorého úlohou bolo vyhotoviť kontrolný znalecký posudok na základe mapových podkladov, chronologicky zdokumentovať zmeny v evidencii katastra nehnuteľnosti od roku 1870 po súčasnosť a taktiež sa vyjadriť sa k zakresleniu spornej cesty z roku 1870, ako aj vyjadriť sa k záverom znaleckých posudkov R.. B. R. a R.. S. L..

Znalec R.. V. Z. vypracoval znalecký posudok č. 16/2013 ktorý na základe uznesenia súdu vykonal ohliadku spornej nehnuteľnosti vykonal zamerania, pre lokalizáciu a transformáciu pôvodných mapových podkladov.

Znalcov záver, po zameraní skutkového stavu v teréne bol, že zistil, že reálna cesta a parcela KN C č. XXX v zelenej výplní sa nachádza v priestore bývalej neknihovanej parcely - verejnej cesty (č. listu spisu 374, znaleckého posudku strana č. 13) konštatoval, že je nesporné, že novovytvorené parcely KN C č. XXX/XX, KN C č. XXX/XX, KN C č. XXX/XX a KN C č. XX boli vytvorené z pôvodných pozemkovoknižných parciel mpč. č. XX F. mpč. XX/d, zapísaných v pozemno-knižnej zápisnici č. XX.

Znalec uviedol, že v spise boli uložené tri geometrické dokumentácie. Geometrický plán vyhotovený R.. W. N. a znalecký posudok R.. B. R. vykazuje rovnaký stav k pôvodným nehnuteľnostiam, vrátane existencie neknihovanej verejnej cesty. A potvrdil, že zistili identický stav, ako v týchto dvoch dokumentoch. Proti týmto trom geometrickým materiálom s rovnakým záverom stál znalecký posudok R.. S. L., ktorý vykazoval rozdielny stav práve k pôvodným nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že znalec R.. S. L. nesprávne a zavádzajúco konštatoval, že sporná cesta pozemkovo knižnej mape nie je zobrazená ako parcela so samostatným parcelným číslom. V katastrálnom území Š. X. existuje stará pozemková kniha a z toho dôvodu pôvodné nehnuteľnosti sú definované v dvoch operátoch teraz označovaných ako nezjednotený operát. Pozemková kniha ručila za vlastníkov a pozemkový kataster ručil za geometrický tvar a polohu pozemkov. Pri zakladaní pozemkovej knihy sa zaknihovali a parcelným číslom označili iba pozemky patriace dominikálnu alebo rustikálnu pôdu. To znamená, že do pozemkovoknižnej mapy - náčrtu sa zakreslili iba pozemky, ktoré sa zaknihovali a zapísali do pozemkovo knižného protokolu pre konkrétneho vlastníka. Pozemky, ktoré mali verejný charakter

ako cesty, vodné toky, riečištia, verejné priestranstva a pod. sa nezapisovali do pozemno- knižných protokolov. V starej pozemkovej knihe neexistuje pozemkovoknižná zápisnica, kde by bol zapísaný a zaknihovaný neknihovaný pozemok. Znalec preskúmal dostupné archívy za účelom získania všetkých mapových podkladov zobrazujúcich pôvodné nehnuteľnosti v spornom území. Prvým reálnym mapovým podkladom je mapa bývalého pozemkového katastra s platnosťou vyhlásenou v roku 1870. Táto mapa bola vyhotovená približne v období zakladania pozemkovej knihy. V mape platnej od roku 1870 je sporná cesta súčasťou katastrálnej parcely č. XXXX, ktorú tvorilo verejné priestranstvo pri kostole, cesta popred rodinné domy a cestách okolo kostola k cintorínu (č. listu spisu 368 strana znaleckého posudku 7). Preskúmal aj ostatné podklady pozemkového katastra a zistil, že v roku 1909 sporná cesta aj v popisných údajoch pozemkového katastra bola vedená ako verejný majetok. Taktiež päťdesiatych rokoch minulého storočia bola spracovaná mapa jednotnej evidencie pôdy, kde taktiež je evidovaná sporná cesta, ako vidieť na snímku (č. listu spis 371 strana 10 znaleckého posudku). Po založení evidencie nehnuteľnosti od 1. 4. 1964 bola spracovaná mapa evidencie nehnuteľností, kde predmetná mapa evidovala sporný pozemok ako miestnu komunikáciu.

V prípade zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov mal znalec za úlohu vymedziť rozsah zásahu a tento zakresliť do geometrického plánu. V prílohe č. 1 znaleckého posudku predložil návrh geometrického plánu, kde novovytvorené parcely KN C č. XXX/XX, KN C č. XXX/XX, KN C č. XXX /. a KN C č. XX predstavujú časť pôvodných pozemkovoknižných parciel mpč. XX a mpč. XX/ d zapísaných v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX k.ú. Š. X..

K záverom znaleckého posudku R.. S. L., kontrolný znalec uviedol, že návrh geometrického plánu vychádza z nesprávnej fikcie a neexistujúcej pozemkovoknižnej mapy. Hranice pôvodných pozemkov riešené v geometrickom pláne nemajú oporu v žiadnom mapovom podklade, ktorý by mal právne vypovedaciu schopnosť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby ( , , , ).

V danom prípade sa súd najskôr zaoberal otázkou, či majú žalobcovia na požadovanom určení naliehavý právny záujem (keďže ich žaloba je z hľadiska procesnej povahy žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle , písm. c/ ), pričom dospel k záveru, že tomu tak je, pretože rozsudok vyhovujúci žalobe mohol byť predpokladom pre uplatnenie si vlastníckeho práva žalobcov.

Vzhľadom a to, že žalovaná obec namietala, že predmetnú parcelu v celosti č. XXX a parcelu č. XX dobromyseľne užívala od roku 1870, je nutné uviesť, že v uhorskom práve, ktoré platilo na Slovensku do r. 1950 sa pre vydržanie vyžadovala nepretržitá dobromyseľná držba v trvaní 32 rokov. Podmienky držby boli 1. držobná spôsobilosť nadobúdateľa (ktorou vtedy nemohla byť obec ako právnická osoba) 2. nehnuteľnosť spôsobilá na vydržanie 3. dobromyseľnosť, ktorá sa predpokladala, teda len zlý úmysel nadobúdateľa vylučoval vydržanie, č. 4 uchopenie sa držby, 5. nepretržitosť držby v trvaní vyžadovanej zákonom.

obmedzil predmet vydržania a odlišne upravil vydržacie doby (10 ročná premlčacia doba pre nehnuteľnosti), vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 1.1.1951 podľa predtým platného uhorského práva, skočili najneskoršie uplynutím vydržacej doby platnej pre vydržanie nehnuteľnosti (t.j. k 1.1.1961 566 0z Z R. 1950). 0/1964 Zb. v pôvodnom znení vydržanie neupravil, preto po 1.4.1964 nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním, a to ani vtedy ak vydržacia doba začala plynúť pred 1.4.1964. Po vydaní

Zb. (účinnosť 1.4.1983), ktorým bol novelizovaný bolo upravené, nadobudnutie v prospech právnických osôb sa vôbec neumožňovalo a nadobudnutie v prospech fyzických osôb nie je predmetom tohoto sporu. Až súčasná úprava vydržania zavedená od 1.1.1992 zrušila obmedzenia predmetov spôsobilých na vydržanie a vylúčenie vydržania právnickou osobou. Podľa možno do vydržacej doby podľa započítať aj dobu držby uskutočnenej pred 1.1.1992 a to aj v prípade tiež ak išlo o vydržanie subjektom nespôsobilým vydržať vlastnícke právo (t.j. právnickou osobou). Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd nepochybne dospel k právnemu záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná iba v časti. Podľa znaleckého posudku znalca R.. B. R., za ktorý ako správny označil aj kontrolný znalec R.. V. Z. časť spornej parcely - parcely KN C č. XXX mala byť vytvorená z neknihovaného pozemku a časť z pôvodných pozemkovoknižných parciel ktoré boli vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov a žalovaných v 2. až v 23. rade. Jedná sa o parcely mpč. XX, XX F. XX/d. Konkrétne diely č. 7 o výmere 73 m2, diel č. 10 o výmere 40 m2, diel č. 11 o výmere č. 36 m2. Geometrický plán R.. W. N. a znalecký posudok R.. B. R. vykázali rovnakú plochu 149 m2, zabratej do miestnej komunikácie pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných 2 až 23 rade. Čo do petitu žaloby o určenie, že parcely zapísané na LV č. XXX, k.ú. Š. X., ako parcela KN C č. XX a parcela KN C č. XXX a odlíšené ako parc. č. XX/X vo výmere 87 m2, 2. parc. č. XX/X vo výmere 84 m2, 3. parc. č. XXX/X vo výmere 296 m2, 4. parc. č. XXX/X vo výmere 418 m2, 5. parc. č. XXX/X vo výmere 288 m2 v k.ú. Š. X. na základe geometrického plánu č. X/XXXX vyhotoveného R.. S. L. zo dňa 12.1.2009, patria do dedičstva po právnych predchodcov žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 2. až v 23. rade, súd vyhovel iba čiastočne a to v zmysle záverov znaleckého dokazovania vykonaného znalcom R.. V. Z., tak, že par. č. XX - zastavaná plocha o výmere 171 m2, a parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 149 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 82 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 211 m2, ako sú znázornené v geom. pláne č. X/XXXX R.. V. Z., zo dňa 12.3.2014, úradne overeného podľa Správou katastra Sabinov, patria do dedičstva po neb.právnych predchodcoch žalobcov a žalovaných v 2. až 23 rade, a v prevyšujúcej časti t. j. parcely znalcom špecifikovanej pod číslom XXX/X o výmere 719 m2, žalobu zamietol. Najzreteľnejšie, podľa geometrického plánu vypracovaného znalcom V. Z. je možné identifikovať parcelu č. XX, táto nikdy nemohla byť komunikáciou nakoľko aj podľa mapového podkladu cesta nachádzajúca sa na parcele KN C č. XXX v súčasnosti ako asfaltová vozovka, aj podľa snímky z roku 1870, spájala kostol a cintorín, parcela č. XX naopak pretína túto cestu, následne znalec bez pochybnosti označil v časti pôvodných parciel mpč. ktoré boli zabraté na výstavbu komunikácie a to z mpč. v XX, XX a XX/d, ktoré boli vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov v 1. a v 2. rade a žalovaných v 2 až v 23. rade. Na základe vykonaného dokazovania naopak vplynulo, že obec je vlastníčkou pôvodne neknihovanej parcely v súčasnosti znázornenej v znaleckom posudku R.. V. Z. č. XXX/X o výmere 719 m2. Z výsluchu svedkov a žalobcov mal súd preukázané, že ohľadom komunikácie boli v minulosti nezhody aj s vedením miestneho národného výboru. Svedok B. W. jednoznačne potvrdil, že skutoční vlastníci predmetnej nehnuteľnosti boli zrejmí aj keď užívací stav bol taký, že tam bola zriadená komunikácia, ktorej všeobecné užívanie žalobcovia, resp. ich právny predchodcovia vždy namietali. Z obsahu spisu tunajšieho súdu mal súd zistené, že žalobca v 2. rade a jeho právna predchodkyňa podaním doručeným Obecnému úradu v Š. X. dňa 13.3.2001 sa domáhali úpravy pomerov prechodu na cintorín realizovaním spoluvlastníckeho práva s tým, že prechod by bol povolený len pohrebnému vozu a smútočnému sprievodu s tým, žeby súčasťou cesty boli zátarasy, ktoré by bránili osobným motorovým vozidlám prechod cez takto zriadenú komunikáciu.

V priebehu konania však, žalobcovia v 1. a 2.rade opierali svoje tvrdenia o vlastníckom práve svojich právnych predchodcov k predmetnej komunikácii o lokalizačný náčrt (č. listu spisu 367 znaleckého posudku č. 6), znalec R.. V. Z. však uviedol, že tento náčrt bol kreslený voľnou rukou technickými neodborníkmi zrejme v období zakladania pozemkovej knihy, lokalizačné náčrty nedefinujú hranice pozemkovoknižných parciel, ich geometrický tvar a polohové určenie, boli vypracované iba približne. Poukázal na to, že teda v prípade hranice pôvodných pozemkov riešené v geometrickom pláne R.. S. L. nemajú oporu v žiadnom mapovom podklade, ktorý by mal právne vypovedaciu schopnosť.

Podľa ust. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu

zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia, na ktorých ležalo dôkazné bremeno preukázať súdu, že ich právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti v rozsahu v súčasnosti evidovanej parcely označenej v znaleckom posudku R.. V. Z. XXX/X, toto neuniesli.

Dôvody podania žaloby zostali po vykonanom dokazovaní v rovine tvrdenia, podľa názoru žalobcov v 1. a 2.rade mapa pozemkového katastra z roku 1870 znázorňuje len užívací stav nie vlastníctvo a sporná plocha bola užívaná len pre cirkevnej účely, uvedené tvrdenia však okrem vyššie citovaného lokalizačného náčrtu žiadne dôkazy nepotvrdili.

Naopak znalec R.. V. Z. poukázal na to, že okrem platnej mapy z roku 1870 kde sporná cesta bola súčasťou katastrálnej parcely č. 1105 preskúmal aj podklady pozemkového katastra a zistil, že v roku 1909 sporná cesta bola aj v popisných údajoch pozemkového katastra vedená ako verejný majetok, ďalej z kópie mapy bývalého pozemkového katastra v neskoršom vydaní, je taktiež jednoznačné, že od kostola k cintorínu uviedla cesta s parcelným č. XXXX a druhá verejná cesta k cintorínu mala parcelné č. XXXX (č. listu spisu 370) následne aj v päťdesiatych rokoch minulého storočia bola spracovaná mapa jednotnej evidencie pôdy, kde je taktiež evidovaná sporná cesta (č. listu spisu 371) a po založení evidencie nehnuteľností od 1.4.1964 bola spracovaná mapách evidencie nehnuteľností, kde predmetná mapa evidovala sporný pozemok ako miestnu komunikáciu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie, predovšetkým na účastníkovi tvrdiacom, že stav zakladajúci jeho právo nastal. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov.

Naviac aj viacerí zo žalovaných v 2. až 23. rade, ktorí boli žalovaní ako právni nástupcovia po G. Q., sa vo veci vyjadrili a uviedli, že cesta bola zriadená od kedy si pamätajú.

Z týchto dôvodov súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia po úprave petitu, tak aby bol v súlade s označením a výkazom výmer v zmysle predloženého geometrického plánu ustanoveného znalca R.. V. Z., z celkového pohľadu však nepresahujúc predmet konania a teda v rámci návrhu žalobcov.

Podľa v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie sa nepoužije.

Keďže vo veci ide o väčší počet účastníkov konania na strane žalovaných súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.