Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/471/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: CETELEM SLOVENSKO, a.s., 812 36 Bratislava, Panenská 7, právne zastúpenej: JUDr. Helena Strachotová, advokátka so sídlom 036 01 Martin, Hviezdoslavova 7, proti povinnému: U. L., nar. XX. Q. XXXX, bytom XXX XX I. A., G. J. XXX, o 168,56 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková Exekútorský úrad so sídlom 909 01 Skalica, Ružová 22, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15. apríla 2013, č. k. -34, EX 2788/2010 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením zo dňa 15. apríla 2013, č. k. -34 sudkyňa Okresného súdu Dunajská Streda uložila oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov exekučného konania vo výške 1,92 eur k rukám súdnej exekútorky JUDr. Ing. Zuzany Dobrodenkovej (ďalej len exekútor) do 3 dní od právoplatnosti prvostupňového uznesenia. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením veta prvá E. p. ( v znení neskorších zmien a doplnení, čiže Exekučného poriadku) a vecne zamietnutím žiadosti exekútora o udelenie poverenia uznesením č. k. -25 zo dňa 29. mája 2012 a potrebou zastavenia exekučného konania po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného uznesenia (ku dňu 14. marca 2013 - pozn. odvolacieho súdu). Rozhodnutie o trovách exekučného konania potom odôvodnil odkazom na ustanovenia , , E. p., , , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo § a vecne skonštatovaním, že exekútorovi priznal len náhradu hotových výdavkov vo výške 1,60 eur (poštovné), zvýšené o daň z pridanej hodnoty 0,32 eur ( vyhl. MS SR č. ). Vo vzťahu ku zvyšku uplatnenej sumy (exekútor si uplatnil na prvostupňovom súde písomným podaním doručeným tomuto súdu súhrnne trovy vo výške 69,64 eur) rozhodol, že exekútorovi odmena ani náklady spojené s archiváciou spisu (predstavujúce čiastky 39,83 eur a 23,24 eur) nepatrí, pretože nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia. Povinnosť zaplatiť náhradu priznaných trov v zmysle E. p. pripadla oprávnenému, nakoľko on spôsobil stav, že sa na rozhodcovskom súde domáhal nedôvodného plnenia, návrh na vykonanie exekúcie podal na základe nespôsobilého a nepreskúmateľného exekučného titulu a v konečnom dôsledku jeho zavinením došlo aj k zastaveniu exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie exekútor s návrhom na jeho zrušenie a priznanie trov uplatnených v celom rozsahu, t. j. vo výške 69,64 eur. Dôvodil, že súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s odmenou, ktorá slúži na úhradu administratívnych prác, predstavujúcich spísanie, odoslanie, zakladanie a manipuláciu s listinami, súvisiacimi so spisom.

Oprávnená odvolací návrh nepodala a ani sa k odvolaniu exekútora nevyjadrila.

Podľa ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (vo vzťahu k tomuto i predchádzajúcemu ustanoveniu sa pritom žiada uviesť, že osobitným predpisom podľa prvého z nich a prvým z osobitných zákonov podľa toho druhého je na základe poznámky č. 31 v práve E. p. - pozn. odvolacieho súdu).

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 37 ods. 1 E. p. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 200 ods. 2 E. p. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Z prvého zo zhora citovaných ustanovení vyplýva zásada podpornej použiteľnosti ustanovení aj v tých prípadoch, v ktorých E. p. neobsahuje inú (rozumej odchylnú) alebo za určitých okolností i žiadnu úpravu (v ktorom prípade však treba zvažovať ešte i účel a konštrukciu oboch takýchto právnych úprav a ich prípadnú kompatibilitu - zlučiteľnosť). Druhé z citovaných ustanovení potom zakotvuje pravidlo nenapadnuteľnosti rozhodnutí vydávaných v exekučných konaniach odvolaniami a tiež potrebu ustanovenia každej prípadnej výnimky z takéhoto pravidla práve v osobitnom zákone majúcom sa tu primárne použiť (v exekučnom poriadku). Ide tu tak o presný opak pravidla uplatňovaného v občianskom súdnom konaní (riadiacom sa výlučne úpravou kodifikovanou v ), v ktorom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa možno podať odvolanie takmer vždy a kde zákon vypočítava len výnimky z tohto pravidla - čiže prípady, kde odvolanie prípustné nie je (v tejto súvislosti porovnaj i ustanovenie a ). Ak teda E. p. v prípade konkrétneho rozhodnutia s možnosťou odvolania nepočíta, toto je neprípustné a na tom nič nemení, či odvolanie hodlá podať (alebo aj reálne podá) osoba na to oprávnená (účastník konania). Jedinou možnosťou odstránenia takéhoto (odvolaním nenapadnuteľného) rozhodnutia je tak (pri odhliadnutí od možností nápravy za pomoci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo na Ústavnom súde SR) prípad, kedy by bolo vydané vyšším súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom (rozumej nie sudcom), pretože vtedy by už podaním včasného odvolania naň oprávnenou osobou došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (tu porovnaj aj ustanovenie poslednej vety ). O taký prípad sa však nejedná, pretože napadnuté uznesenie zo dňa 15. apríla 2013, č. k. -34 bolo vydané sudkyňou po tom, ako bolo oprávnenou procesnou stranou podané odvolanie voči skoršiemu uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 29. mája 2012, č. k. -25 o totožnom návrhu exekútora, súvisiacom s trovami.

Pri uplatnení uvedených úvah preto musí byť zrejmé, že zo žiadneho ustanovenia E. p. nemožno vyvodiť, že by bolo prípustné odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým tento v zmysle § 44 ods. 3 E. p. rozhodol aj o trovách účastníkov tohto konania v súlade s § 203 ods. 1 E. p., pričom zároveň nebolo ani možné takýto nepriaznivý postup súdu zvrátiť, nakoľko E. p. s prípustnosťou odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekučného konania (pri zastavení exekúcie v zmysle § 44 ods. 3 E. p.) ani nepočíta a do úvahy tak neprichádza ani použitie úpravy pojatej do ustanovenia § 58 ods. 5, resp. už súčasného ods. 6 E. p. (kde sa hovorí práve o prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov konania len v každom uznesení o zastavení exekúcie podľa § 57 E. p.). Nakoľko potom takéto rozhodnutie v prejednávanej veci vydala sudkyňa, odvolanie exekútora, snažiace sa aj o zvrátenie spôsobu akým súd prvého stupňa posúdil prejednávanú vec, nebolo prípustné a ako také muselo byť odmietnuté.

Odvolací súd preto o odvolaní exekútora, trpiacom týmto nedostatkom, po prejednaní veci bez pojednávania podľa (nešlo tu o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad

potreby prejednania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia.

Výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu tak neprípustným odvolaním (objektívne) zavinil súdny exekútor, žiadnemu z ostatných účastníkov konania však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa pravidla uvedeného v ustanoveniach a (i tu pre obsah úpravy z ustanovenia ), teda tak, že žiaden z účastníkov tohto odvolacieho konania nemá právo na náhradu jeho trov.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.