Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-471-2013.pdf
PDF · 71.3 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/471/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: CETELEM SLOVENSKO, a.s., 812 36 Bratislava, Panenská 7, právne zastúpenej: JUDr. Helena Strachotová, advokátka so sídlom 036 01 Martin, Hviezdoslavova 7, proti povinnému: U. L., nar. XX. Q. XXXX, bytom XXX XX I. A., G. J. XXX, o 168,56 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková Exekútorský úrad so sídlom 909 01 Skalica, Ružová 22, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15. apríla 2013, č. k. 11Er/1396/2010-34, EX 2788/2010 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením zo dňa 15. apríla 2013, č. k. 11Er/1396/2010-34 sudkyňa Okresného súdu Dunajská Streda uložila oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov exekučného konania vo výške 1,92 eur k rukám súdnej exekútorky JUDr. Ing. Zuzany Dobrodenkovej (ďalej len exekútor) do 3 dní od právoplatnosti prvostupňového uznesenia. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 44 ods. 3 veta prvá E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže Exekučného poriadku) a vecne zamietnutím žiadosti exekútora o udelenie poverenia uznesením č. k. 11Er/1396/2010-25 zo dňa 29. mája 2012 a potrebou zastavenia exekučného konania po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného uznesenia (ku dňu 14. marca 2013 - pozn. odvolacieho súdu). Rozhodnutie o trovách exekučného konania potom odôvodnil odkazom na ustanovenia § 47 ods. 3, § 196, § 203 ods. 1 E. p., § 2 písm. a/, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo 288/1995 Z. z. § a vecne skonštatovaním, že exekútorovi priznal len náhradu hotových výdavkov vo výške 1,60 eur (poštovné), zvýšené o daň z pridanej hodnoty 0,32 eur (§ 2 písm. a/ vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z.). Vo vzťahu ku zvyšku uplatnenej sumy (exekútor si uplatnil na prvostupňovom súde písomným podaním doručeným tomuto súdu súhrnne trovy vo výške 69,64 eur) rozhodol, že exekútorovi odmena ani náklady spojené s archiváciou spisu (predstavujúce čiastky 39,83 eur a 23,24 eur) nepatrí, pretože nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia. Povinnosť zaplatiť náhradu priznaných trov v zmysle § 203 ods. 1 E. p. pripadla oprávnenému, nakoľko on spôsobil stav, že sa na rozhodcovskom súde domáhal nedôvodného plnenia, návrh na vykonanie exekúcie podal na základe nespôsobilého a nepreskúmateľného exekučného titulu a v konečnom dôsledku jeho zavinením došlo aj k zastaveniu exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie exekútor s návrhom na jeho zrušenie a priznanie trov uplatnených v celom rozsahu, t. j. vo výške 69,64 eur. Dôvodil, že súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s odmenou, ktorá slúži na úhradu administratívnych prác, predstavujúcich spísanie, odoslanie, zakladanie a manipuláciu s listinami, súvisiacimi so spisom.
Oprávnená odvolací návrh nepodala a ani sa k odvolaniu exekútora nevyjadrila.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (vo vzťahu k tomuto i predchádzajúcemu ustanoveniu sa pritom žiada uviesť, že osobitným predpisom podľa prvého z nich a prvým z osobitných zákonov podľa toho druhého je na základe poznámky č. 31 v O. s. p. práve E. p. - pozn. odvolacieho súdu).
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 37 ods. 1 E. p. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 200 ods. 2 E. p. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Z prvého zo zhora citovaných ustanovení vyplýva zásada podpornej použiteľnosti ustanovení O. s. p. aj v tých prípadoch, v ktorých E. p. neobsahuje inú (rozumej odchylnú) alebo za určitých okolností i žiadnu úpravu (v ktorom prípade však treba zvažovať ešte i účel a konštrukciu oboch takýchto právnych úprav a ich prípadnú kompatibilitu - zlučiteľnosť). Druhé z citovaných ustanovení potom zakotvuje pravidlo nenapadnuteľnosti rozhodnutí vydávaných v exekučných konaniach odvolaniami a tiež potrebu ustanovenia každej prípadnej výnimky z takéhoto pravidla práve v osobitnom zákone majúcom sa tu primárne použiť (v exekučnom poriadku). Ide tu tak o presný opak pravidla uplatňovaného v občianskom súdnom konaní (riadiacom sa výlučne úpravou kodifikovanou v O. s. p.), v ktorom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa možno podať odvolanie takmer vždy a kde zákon vypočítava len výnimky z tohto pravidla - čiže prípady, kde odvolanie prípustné nie je (v tejto súvislosti porovnaj i ustanovenie § 202 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Ak teda E. p. v prípade konkrétneho rozhodnutia s možnosťou odvolania nepočíta, toto je neprípustné a na tom nič nemení, či odvolanie hodlá podať (alebo aj reálne podá) osoba na to oprávnená (účastník konania). Jedinou možnosťou odstránenia takéhoto (odvolaním nenapadnuteľného) rozhodnutia je tak (pri odhliadnutí od možností nápravy za pomoci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo na Ústavnom súde SR) prípad, kedy by bolo vydané vyšším súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom (rozumej nie sudcom), pretože vtedy by už podaním včasného odvolania naň oprávnenou osobou došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (tu porovnaj aj ustanovenie § 374 ods. 4 poslednej vety O. s. p.). O taký prípad sa však nejedná, pretože napadnuté uznesenie zo dňa 15. apríla 2013, č. k. 11Er/1396/2010-34 bolo vydané sudkyňou po tom, ako bolo oprávnenou procesnou stranou podané odvolanie voči skoršiemu uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 29. mája 2012, č. k. 11Er/1396/2010-25 o totožnom návrhu exekútora, súvisiacom s trovami.
Pri uplatnení uvedených úvah preto musí byť zrejmé, že zo žiadneho ustanovenia E. p. nemožno vyvodiť, že by bolo prípustné odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým tento v zmysle § 44 ods. 3 E. p. rozhodol aj o trovách účastníkov tohto konania v súlade s § 203 ods. 1 E. p., pričom zároveň nebolo ani možné takýto nepriaznivý postup súdu zvrátiť, nakoľko E. p. s prípustnosťou odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekučného konania (pri zastavení exekúcie v zmysle § 44 ods. 3 E. p.) ani nepočíta a do úvahy tak neprichádza ani použitie úpravy pojatej do ustanovenia § 58 ods. 5, resp. už súčasného ods. 6 E. p. (kde sa hovorí práve o prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov konania len v každom uznesení o zastavení exekúcie podľa § 57 E. p.). Nakoľko potom takéto rozhodnutie v prejednávanej veci vydala sudkyňa, odvolanie exekútora, snažiace sa aj o zvrátenie spôsobu akým súd prvého stupňa posúdil prejednávanú vec, nebolo prípustné a ako také muselo byť odmietnuté.
Odvolací súd preto o odvolaní exekútora, trpiacom týmto nedostatkom, po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. (nešlo tu o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad
potreby prejednania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia.
Výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu tak neprípustným odvolaním (objektívne) zavinil súdny exekútor, žiadnemu z ostatných účastníkov konania však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa pravidla uvedeného v ustanoveniach § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (i tu pre obsah úpravy z ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p.), teda tak, že žiaden z účastníkov tohto odvolacieho konania nemá právo na náhradu jeho trov.
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.