Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-10C/301/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 175,- Eur a iné, t a k t o

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom (č. ZE-4618-8515) došlým súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť majetkovú škodu vo výške 175,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 940,44 Eur, z dôvodu nečinnosti súdu v exekučnej veci na podklade o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh dôvodil tým, že vo veci povinného Y. R.H., B.. XX.XX.XXXX podal návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla nesplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Exekučný súd poveril súdneho exekútora poverením č. 5304*005186. Oprávnený podal v zmysle Exekučnom poriadku návrh na zmenu exekútora. Navrhovateľ teda legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonnom predpokladanej kvalite, a že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Avšak exekučný súd v tejto lehote, i keď návrh spĺňal materiálne a formálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom a . V danej súvislosti poukázal na ustanovenie účinného od 01.09.2005 a ustanovenie účinného od 01.12.2006 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok). V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľovi vznikla majetková škoda vo výške 175,- Eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutí o ňom. Nesprávny postup exekučného súdu vystavil záujmy navrhovateľa ako oprávneného k nasledovným rizikám: neskorým konaním exekučného súdu nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného. Zároveň si navrhovateľ uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v

spojení s porušením na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza navrhovateľ z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 Eur, pričom poukázal na doterajšie rozhodnutia ústavného súdu. Navrhovateľ si tak uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 940,44 Eur (alikvotná čiastka 55,32 Eur za mesiac). Navrhovateľ uvádza, že postupoval podľa a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca do podania tohto žalobného návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval. Navrhovateľ s poukazom na vyššie uvedené tvrdil, že je nutné deklarovať porušenie práv navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských prác a základných slobôd, ďalej deklarovať porušenie princípov právneho štátu, konkrétne princípov legality a tak nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v príčinnej súvislosti porušením práv vyššie uvedených. Ďalej navrhovateľ žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že vydá nasledovné rozhodnutie: ,,Odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkovi (povinnému) Y. R., B.. XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote.

Odporca sa k predmetnému návrhu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.07.2013, tak že žiada súd aby žalobný návrh zamietol v celom rozsahu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle . Uviedol, že navrhovateľ označil len časť dôkazov a preto neuniesol dôkazné bremeno a z jeho padania je zrejmé, že celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Z podania taktiež nie je jasný titul nároku na náhradu, nakoľko navrhovateľ tento presne nešpecifikoval. Odporca poukazuje ďalej na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, pretože prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 boli odporcovi doručené dňa 23.04.2012, avšak navrhovateľ doručil okresnému súdu predmetnú žalobu už v mesiaci september 2012 a teda navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty podľa . Zároveň uvádza, že navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. K tvrdeným prieťahom v konaní má odporca za to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody môže súd vychádzať z existencie prieťahov v konaní len v prípade, že tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatným rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti., ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej možno výlučne vychádzať z ustan. v znení , pričom navrhovateľ doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovení, nepredložil. Odporca ďalej uviedol, že v prípade rozhodovania o zmene exekútora je v praxi zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení návrhu na zmenu exekútora predloží tento návrh pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia Exekučného poriadku. Odporca pripúšťa, že exekučný súd v niektorých jednotlivých prípadoch môže rozhodnúť o zmene

exekútora po zákonnej 30 dňovej lehote, ak pôvodný súdny exekútor neposkytne exekučnému súdu plnú súčinnosť. K navrhovateľom uvádzanej materiálnej škode odporca poukazuje na to, že pôvodný súdny exekútor do vydania rozhodnutia o zmene súdneho exekútora vykonáva úkony exekučného konania a preto k vzniku materiálnej škody nemohlo dôjsť. Poskytnutie finančného zadosťučinenia navrhovateľovi nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Úvaha navrhovateľa, vychádzať z paušálnej sumy 660,- Eur alebo 663,88 Eur, ktorá má byť priznaná za každý rok je podľa názoru odporcu nesprávna s ohľadom na osobitné prípadové okolnosti. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR, vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. K navrhovateľom vyčíslenej majetkovej škody má odporca za to, že odporca v zmysle nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. S poukazom na pocity frustrácie a úzkosti navrhovateľa, odporca poukazuje, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb sa odlišuje od vzniku nemajetkovej ujmy o fyzických osôb. Zánik podnikateľských aktivít a plánov navrhovateľ podľa odporcu súdu nekonkretizoval. Odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Na doplnenie poukázal na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne z hľadiska porušovania práv spotrebiteľa. Záverom odporca uviedol, že je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy.

Súd sa oboznámil s podaniami účastníkov konania spolu s prílohami, spisovým materiálom tunajšieho súdu sp. zn. , pričom zistil nasledovný skutkový stav veci: Dňa 12.09.2004 Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec Y. R., B.. XX.XX.XXXX, vo forme notárskej zápisnice N 2359/2004, NZ 69320/2004 uznal dlh Jozefa Gaža, nar. 28.05.1971, voči navrhovateľovi vo výške 25.632,- Sk, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 21.600,- Sk od 02.04.2004 do zaplatenia. Zároveň súhlasil s vykonateľnosťou uznaného záväzku.

Súdny exekútor JUDr. Mária Krasňanová podala dňa 08.12.2004 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice B. XXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX zo dňa 12.09.2004.

Poverením č. 5304*005186 zo dňa 12.03.2009 súd súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie pre vymoženie 716,99 Eur s príslušenstvom.

Tunajší súd uznesením č. k. -43 zo dňa 23.04.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený podal voči uzneseniu dňa 10.05.2012 odvolanie. Krajský súd v Trenčíne na základe podaného odvolania uznesením č. k. -61 zo dňa 19.07.2012 uznesenie tunajšieho súdu potvrdil.

Oprávnený dňa 15.08.2012 podal dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. -61 zo dňa 19.07.2012. O podanom dovolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky toho času nerozhodol.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu tvrdil, že písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi.

Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ods. 3 cit. zák. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok. V konaní neboli preukázané základné predpoklady pre skúmanie úradného postupu súdu, resp. vydania nezákonného rozhodnutia súdom v konaní vo veci udelenia poverenia pre vykonanie exekúcie na podklade notárskej zápisnice, ktorá bola vedená na tunajšom súde pod sp. zn.: . Z priloženého spisu súd zistil, že tunajší súd exekučné konanie zastavil. Pre takýto postup súdu zákon neustanovuje žiadnu lehotu. Skutočnosť, že exekučné konanie bolo zastavené, nie je jediným predpokladom, kedy je možné preskúmať predmetné rozhodnutie z pohľadu možného škodového následku na podklade Z .z., nakoľko predmetné rozhodnutie v tejto veci nebolo odvolacím, resp. dovolacím súdom pre nezákonnosť zrušené. Do úvahy treba vziať aj skutočnosť, že exekútor navrhovateľa mal viac ako tri roky udelené poverenie a zo spisu nevplýva, prečo za tak dlhú dobu nedošlo k vymoženiu pohľadávky a ako navrhovateľ, resp. exekútor navrhovateľa predchádzal vzniku škody. Okrem toho navrhovateľ do skončenia dokazovania ani nepredložil žiaden relevantný doklad, že si svoj nárok riadne uplatnil u odporcu, hoci ho súd na to v rámci predvolania na pojednávania riadne vyzýval, keď ho žiadal, aby predložil všetky originály dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou. Prenášanie dôkazného bremena na odporcu, aby jeho súd vyzval na predloženie predmetného spisu, nemá žiadnu oporu v zákone. Z týchto dôvodov súd sa podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale návrh v celom rozsahu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s tak, že úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov spolu s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (, ods. 1 ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť uložená rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.