Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14Cbi-2-2011.pdf
PDF · 88.69 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cbi/2/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou Mgr. Jolanou Fuchsovou v právnej veci žalobcu JUDr. V. K., bytom W. I. XX, XXX XX B. proti žalovanému F. in, spol. s r.o. N., v konkurze, G. č.4, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX o zaplatenie sumy 10 244,41 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 23.8.2011 žalobca navrhol zaviazať žalovaného, označeného ako „F. in, spol. s r.o. N. v konkurze, G. č. 4, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX zast. JUDr. V. E., advokátka, F. 3, N., č. konkurzu 3K 7/04“, zaplatiť mu sumu 10 441,41 eur so 6% ročným úrokom z omeškania od 6.3.2006 do zaplatenia titulom vyplatenia odstupného, na zaplatenie ktorého sa zaviazal v dohode o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 18.6.2004 bývalý správca konkurznej podstaty podľa § 76 ods. 5 Zákonníka práce a ktoré mu malo byť vyplatené v najbližšom výplatnom termíne, teda najneskôr do konca januára 2005, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov sa tak nestalo. Po čiastočnom speňažení majetku vyzval novú správkyňu konkurznej podstaty na zaplatenie uvedenej sumy, avšak bezvýsledne.
JUDr. V. E. vo vyjadrení zo dňa 3.10.2011 /č.l.15/ uviedla, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tomto spore, preto navrhla žalobu zamietnuť. K veci samej uviedla, že žalobca si svoju pohľadávku uplatnil ako pohľadávku proti podstate, ktorá mu bola uznaná, o čom bol písomne upovedomený, čo žalobca ani nepopiera. Citovala ust. § 31 a § 14 ods.1 písm.c/ ZKV a navrhla žalobu zamietnuť.
Žalobca v podaní zo dňa 17.10.2011 ako žalovanú označil JUDr. V. E., správcu konkurznej podstaty F. in. spol. . s r.o. N. v konkurze, G. č.4, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX a uviedol, že tvrdenia žalovanej sú nedôvodné. Trval na tom, že uplatnená pohľadávka je pohľadávkou podľa § 31 ods.6 písm.d/ ZKV a v účtovnej evidencii nie je prihlásená podľa § 20 ods.5 ZKV, ako tvrdí žalovaná. K prihláseniu pohľadávky do konkurzu uviedol, že až po zmene správcu, na odporúčanie žalovanej, si uplatnil pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z dôvodu nevyplatenia rozdielu medzi zmluvnou mzdou a vyplatenou mzdou podľa § 66 písm.h/ ZKV v sume 57 833.- Sk a uplatnil ju ako pohľadávku 1. triedy, a teda sa nejednalo o pohľadávku na vyplatenie odstupného, vyplatenia ktorej sa dožadoval výzvou adresovanou žalovanej zo dňa 6.3.2006 v sume 308 833.- Sk, a túto pohľadávku si ani nemusel prihlasovať. Oznámenie žalovanej zo dňa 10.3.2006 žalobca nepovažuje za potvrdenie prihlásenej pohľadávky, ale iba za konštatovanie, že jeho pohľadávka vo výške 308 623.- Sk je evidovaná v účtovníctve úpadcu ako pohľadávka proti podstate uznaná u predchádzajúceho správcu. Žalovaná k tejto pohľadávke účelovo pristupuje ako k pohľadávke podľa § 31 ods.4 ZKV a nie ako k pohľadávke
podľa § 31 ods.3 písm.d/ ZKV. Uviedol, že nepatrí k členom manažmentu, ktorí si pohľadávky zákonným spôsobom prihlásili do konkurzu, keďže im pracovný pomer skončil pred vyhlásením konkurzu, resp. k termínu právoplatnosti uznesenia o jeho vyhlásení a títo si pohľadávky prihlásili celkom vo výške 509 939,50 Sk, čo činí 16 860.- eur, a nie v žalovanou uvedenej sume 42 895,35 eur. Žalobca patril k deviatim zamestnancom, ktorých bývalý správca konkurznej podstaty ponechal v pracovnom pomere pre výkon prác súvisiacich s konkurzom a ich počet postupne znižoval z dôvodu nadbytočnosti s vyplatením príslušného odstupného, a to ako pôvodným správcom tak aj novou správkyňou. Povinnosť na vyplatenie odstupného žalobca nepovažuje za možnosť, ale za povinnosť žalovanej a podľa dohody táto povinnosť nastala v momente, ako to dovoľovali ekonomické možnosti správcu a mal za to, že tieto nastali, keďže sa už nevykonávala iná činnosť okrem speňažovania majetku. Žalobca uviedol, že napriek tomu žalovaná jeho pohľadávku napriek viacerým výzvam neuhradila a on trvá na žalobe.
V prílohe podania zo dňa 24.5.2013 /č.l. 31/ JUDr. V. E. uviedla menný zoznam osôb, zamestnancov úpadcu, ktorí si prihlásili pohľadávku proti podstate a ktorí si pohľadávku proti podstate neprihlásili.
Žalobca v podaní zo dňa 9.7.2013 /č.l. 33/ zotrval na svojom stanovisku a uviedol, že predložený zoznam osôb, ktorí si prihlásili pohľadávku proti podstate považuje za zavádzajúci z dôvodu, že ani u jedného, okrem neho, netrval pracovný pomer po vyhlásení konkurzu, ale bol ukončený ku dňu vyhlásenia konkurzu dohodou podľa § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce. Zoznam osôb, ktorí si neprihlásili pohľadávku proti podstate považuje v tomto konaní za irelevantný a naďalej trvá na žalobe.
JUDr. V. E. v podaní zo dňa 15.1.2014 /39/ uviedla zoznam deviatich osôb, s ktorými bol pracovný pomer ukončený po vyhlásení konkurzu a uviedla v ňom konkrétne dni, kedy došlo ku skončeniu pracovného pomeru. Uviedla, že pohľadávka žalobcu vo výške 309 623.- Sk bola riadne prihlásená a uznaná a pozostáva len z nevyplateného odstupného. Mzda mu bola predchádzajúcim správcom v plnej výške uhradená.
Na výzvu súdu zo dňa 17.1.2014, aby žalobca v lehote do 10 dní oznámil, ako kvalifikuje zmenu v označení žalovaného uvedenú v podaní zo dňa 17.10.2011 bez odôvodnenia, žalobca v podaní zo dňa 5.2.2014 /č.l.42/ uviedol, že v žalobe označil žalovaného podľa § 79 ods.1 O.s.p., a to ako F. in spol. s r.o. N. v konkurze, G. č.X N., IČO: XX XXX XXX. Ním podané vyjadrenia zástupkyni žalovaného a súdu obsahujú zákonom určené náležitosti na označenie žalovaného, čím je vylúčená zámena alebo zmena žalovaného v tomto konaní. Ďalej uviedol, že vyjadrenie zástupkyne žalovaného je zavádzajúce a že u osôb uvedených v jej podaní, okrem neho, pracovný pomer u správcu konkurznej podstaty JUDr. W. netrval. V zozname neuviedla bývalých zamestnancov, s ktorými k 31.12.2008, ako správkyňa konkurznej podstaty ukončila pracovný pomer po vyhlásení konkurzu s vyplatením miezd a odstupného. V závere podania namietal vecnú príslušnosť tunajšieho súdu, nakoľko sa jedná o pracovnoprávny spor medzi F. in, spol. s r.o. N. v konkurze ako zamestnávateľom a ním ako zamestnancom, a preto podľa § 9 ods.1 O.s.p. je na konanie vecne príslušný súd podľa sídla žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie písomnými dokladmi a písomnými stanoviskami účastníkov konania.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že konkurz na majetok dlžníka F. in, spol. s r.o. N. bol vyhlásený uznesením tunajšieho súdu zo dňa 7.5.2004 a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola v čase začatia konania ako aj v súčasnosti, ustanovená JUDr. V. E..
Pokiaľ ide o námietku nedostatku vecnej príslušnosti tunajšieho súdu, uplatnenú žalobcom v podaní zo dňa 17.1.2014, súd ju nepovažuje za dôvodnú. Podľa 372n Obchodného zákonníka „Ak sa konkurzné alebo vyrovnacie konanie začalo do 31. decembra 2005 na súde, ktorý je príslušný podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2005, je tento súd príslušný aj na konanie v sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzným a vyrovnacím konaním s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj po 31. decembri 2005.“ V danej veci bolo konkurzné konanie začaté do 31.12.2005 a pohľadávka žalobcu, aj keď vznikla z pracovnoprávneho vzťahu, je pohľadávkou vzniknutou po vyhlásení konkurzu,
a teda pohľadávkou súvisiacou s konkurzným konaním, a preto na konanie o jej zaplatenie je príslušný tunajší súd.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a, c/ zák.č. 328/1991 Zb. v znení zmien o konkurze a vyrovnaní /ďalej ZKV/. „Vyhlásenie konkurzu má za účinok, že oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu a súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24“.
V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy ako pohľadávky proti podstate podľa § 31 ods. 6 písm. d/ ZKV.
Ako vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV, v konaniach o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z majetku patriaceho do podstaty a v danej veci sa o takýto nárok jedná, možno začať konanie proti správcovi, a teda pasívne legitimovaným účastníkom aj v tomto konaní, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy z podstaty úpadcu, by bola správkyňa konkurznej podstaty. Žalobca však v žalobe, ako aj v poslednom jeho podaní zo dňa 17.1.2014 ako žalovaného označil F. in spol. s r.o. v konkurze, a teda úpadcu a správkyňu konkurznej podstaty označil ako zástupcu úpadcu. Na uvedenom označení žalobca zotrval aj na pojednávaní konanom dňa 13.3.2014, keď na otázku samosudkyne ako označuje žalovaného uviedol „ Ako žalovaného označujem spoločnosť F. in, spol. s r.o. N. v konkurze tak, ako bol účastník označený v žalobe“.
Vzhľadom na takéto označenie súd za žalovaného považuje úpadcu, spoločnosť F. in, spol. s r.o. N., v konkurze, s ktorým ako so žalovaným aj konal.
Podľa § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV však uvedený subjekt nie je pasívne legitimovaným v tomto konaní, v ktorom žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 10 244,41 eur z konkurznej podstaty. Pokiaľ žalobca uviedol správkyňu konkurznej podstaty ako zástupcu žalovaného, súd uvádza, že o tom, kto je zástupcom účastníka konania, rozhoduje výlučne dotknutý účastník konania a druhý účastník konania také právo nemá. Preto pokiaľ žalobca trval na tom, že správkyňa konkurznej podstaty je iba zástupkyňou úpadcu ako žalovaného, tak súd ju nemôže považovať za žalovanú a žalobca ani neprejavil vôľu ju takto označiť.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie označeného žalovaného a to spoločnosti F. in, spol. s r.o. v konkurze zamietol.
Pokiaľ ide o vecný nárok žalobcu, medzi účastníkmi konania nie je sporné, že nárok žalobcu, zaplatenia ktorého sa v konaní domáha, je nárokom na odstupné, na ktoré mu vzniklo právo po skončení pracovného pomeru a to na základe Dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 18.6.2004 /č.l.4/, uzavretej medzi JUDr. R. W., správcom konkurznej podstaty F. in, spol. s r.o. N. a žalobcom.
Podľa § 31 ods. 1 písm. f/ ZKV „V priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate.“
Podľa § 31 ods. 3 písm. a, b/ ZKV „Pohľadávkami proti podstate sú a) pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, a b) pohľadávky podľa odseku 4, ktoré vznikli a sú splatné tri mesiace pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu.“
Podľa § 31 ods. 4 písm. a/ bod 4/ ZKV „Pracovnými nárokmi sú nároky na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru“.
Podľa § 31 ods. 5 ZKV „Nároky podľa odseku 1 okrem nárokov uvedených v písmenách c), d) a e) treba uplatniť u správcu.“
Podľa § 31 ods. 6 písm. d/ ZKV „Pohľadávky proti podstate a nároky podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uspokojujú v priebehu konkurzu v tomto poradí: ...d/ pracovné nároky.“
Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu na odstupné je pracovným nárokom, ktorý vznikol v priebehu konkurzu a je nárokom proti podstate, veriteľ ho uplatňuje u správcu a je možné ho uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurze, pričom na uspokojenie v poradí pred ním sú a) výdavky a odmena správcu, b) náklady spojené s udržiavaním a so správou podstaty, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a clo, c) náhrada nutných výdavkov, odmena likvidátora a odmena zodpovedného zástupcu za činnosť po vyhlásení konkurzu.
V prejednávanej veci žalobca v súlade so zákonnou úpravou žiadal o uspokojenie jeho pracovného nároku ako nároku proti podstate správcu konkurznej podstaty a súčasná správkyňa konkurznej podstaty JUDr. V. E. v prípise zo dňa 10.3.2006 /č.l. 6/, ktorým odpovedala na žiadosť žalobcu o zaplatenie odstupného o.i. uviedla, že „ na základe Vašej výzvy na vyplatenie odstupného Vám oznamujem, že Vaša pohľadávka vo výške 308 623.- Sk je evidovaná v účtovníctve úpadcu ako pohľadávka proti podstate a bola uznaná u predchádzajúceho správcu“ a ďalej uviedla „Prihlášku a pohľadávku proti podstate uznávam“.
Zo znenia uvedeného prípisu vyplýva, že aj súčasná správkyňa konkurznej podstaty nárok žalobcu na zaplatenie sumy 308 623.- Sk, čo v mene euro činí 10 244,41 eur uznala podľa § 31 ZKV ako pohľadávku proti podstate v plnej výške a z jej podaní nevyplýva, že by nárok žalobcu posudzovala podľa § 20 ZKV, ako to tvrdí žalobca.
Jednou zo základných podmienok úspešnosti každej žaloby je existencia právneho záujmu, ktorý nie je totožný s naliehavým právnym záujmom podľa § 80 písm. c/ O.s.p. V danej veci JUDr. V. E. ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu uznala pohľadávku žalobcu a to ako jej výšku, tak aj zaradenie na jej uspokojenie ako pohľadávky proti podstate, preto súd má za to, že nie je daný právny záujem na takej žalobe a to ani v prípade, ak by žalobca v konaní svoj nárok uplatnil proti správkyni konkurznej podstaty, ako vecne pasívne legitimovaného subjektu.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania a žalovanému také trovy nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.