Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-145-2012.pdf
PDF · 83.71 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/145/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci starostlivosti o maloleté deti G. bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: otec - S. t.č. nezamestnaný, bytom O. 2, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Z., zastúpený JUDr. Borisom Žákom, advokátom, AK, Bratislava, Jašíkova 2, matka - J. bytom O. 44, t. č. nezamestnaná, o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti G. z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 25P 139/2010-38 zo dňa 5.9.2011 bol návrh otca zo dňa 30.6.2010 na zníženie výživného zamietnutý, rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 371/11-50 zo dňa 17.4.2012 potvrdené.
Dňa 9.7.2012 podal otec znova, z tých istých dôvodov návrh na zníženie výživného. V návrhu uviedol, že prišiel z výkonu trestu (kde bol pre trestný čin neplnenie vyživovacej povinnosti), je nezamestnaný a nemá financie na platenie výživného.
Výživné má platiť podľa rozsudku tunajšieho súdu č.k. 8C 295/2009-55 zo dňa 23.3.2010 právoplatný dňa 20.5.2010, na K. XXX € mesačne, na U. XX € mesačne.
Na platenie výživného sa otec zaviazal. Súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
O návrhu otca súd vykonal riadne dokazovanie. Oboznámil sa s predchádzajúcim opatrovanským spisom detí, s rozvodovým spisom rodičov, vypočul rodičov detí, oboznámil sa s rodnými listami detí, s rozhodnutiami súdu o výživnom, s potvrdeniami o príjme rodičov a zistil, že:
Otec detí si od 20.5.2010 vyživovaciu povinnosť neplní. Je rozvedený, nezamestnaný, ďalšie vyživovacie povinnosti mu nepribudli. V čase keď sa zaviazal k plateniu výživného (v roku 2010) vo výkone trestu nebol, bol nezamestnaný, pracoval len brigádnicky, ale uviedol, že výživné XXX € T. € mesačne bude
riadne platiť a pošle aj vyššie výživné, ak viac zarobí. V tom čase mala matka detí priemerný mesačný zárobok XXX € - XXX € mesačne. K. bola piatačka na ZŠ, U. bol v MŠ.
V roku 2011, v čase posledného súdneho rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného bol otec od 15.10.2010 vo výkone trestu pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Vo výkone trestu pracovne zaradený nebol. V tom čase matka maloletých detí pracovala ako brigádnička, na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave ako uchádzačka o zamestnanie evidovaná nebola.
V roku 2012 (od 3.7.2012) je otec zaevidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, nárok na dávku v nezamestnanosti nemá, preto od 1.7.2012 poberá sociálnu dávku v sume XX,XX € mesačne. Matka je po dlhodobej PN zaevidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave od 2.8.2013. Je rozvedená, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Maloletá K. je deviatačka a maloletý U. je štvrták, obaja na tej istej ZŠ. S deťmi býva v prenajatom byte so svojim priateľom.
V priebehu vykonávaného dokazovania súd zistil, že otec je zdravý a má ukončené základné vzdelanie. K augustu 2013 mal dlh na výživnom cca X XXX €. Pre neplnenie vyživovacej povinnosti bol tunajším súdom znova dňa 4.11.2013 odsúdený na trest odňatia slobody - 15 mesiacov nepodmienečne.
Dňa 12.11.2013 uviedol, že na návrhu trvá, nakoľko jeho situácia sa nezmenila. Nemá prácu, nemá bývanie, za neplatenie výživného bol znova odsúdený na 15 mesiacov, voči rozsudku sa mienil odvolať. S deťmi v kontakte nie je, ale posiela na ne po XX € mesačne výživné.
Zo správy z Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody Z. súd zistil, že otec je vo výkone trestu od 13.12.2013 s predpokladaným koncom trestu 13.3.2015. Vo výkone trestu je za § 207 ods. 3 TZ/2005, s použitím ďalších trestných paragrafov. Vo výkone trestu je pracovne zaradený.
Dňa 13.3.2014 matka uviedla, že ani jej situácia sa od prechádzajúcej nezmenila. V čase posledného súdneho rozhodnutia bola dlhodobo PN a následne s ňou zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer. Od júla 2013 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a jej zdrojom príjmu je suma XXX € - XXX € mesačne, ktoré zarobí opatrovaním dvoch nevládnych starých dám. Tieto prebaľuje, varí im, perie, upratuje a stará sa o ne. Matkin zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý, berie lieky. Je vyučená predavačka. Jej priateľ je rozvedený a platí prenájom 3-izbového bytu, kde spolu bývajú, v sume XXX € mesačne. K. sa chystá študovať na SŠ, U. diagnostikovali syndróm ADHD, je hyperaktívny, deťom celkovo výdavky rastú, pričom tieto mesačne pre S. sumu XXX € (bez bývania a energií) a pre U. XXX € (bez bývania a energií).
Na strane detí prešetril pomery aj Úrad práce, ktorý po vykonanom dokazovaní navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.
Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa§ 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloleté deti rozhodnuté v rámci rozvodového konania rodičov maloletých detí, t.j. od mája 2010 sa otec zaviazal platiť na výživu detí spolu XXX € mesačne. Pracoval brigádnicky, ale sľúbil, že takéto výživné platiť bude, napriek tomu, že nemá trvalé zamestnanie. Prvý návrh na zníženie tejto povinnosti podal už o mesiac po nadobudnutí právoplatnosti rodičovskej dohody o výživnom. Sľub teda ani nezačal plniť. Druhý návrh na zníženie výživného podal pár dní potom, ako ho podmienečne prepustili z výkonu trestu odňatia slobody za neplnenie výživného. V súčasnosti je znova za ten istý trestný čin vo výkone trestu.
Túto opakovanú situáciu na strane otca ani tento súd znova nemohol vyhodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči deťom, ktorých výdavky sa zvyšujú, už len s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sú o 4 roky staršie. K. začne študovať na SŠ, U. na II. stupni ZŠ. Otec, namiesto toho, aby od mája 2010 riadne platil výživné, ku ktorému sa sám zaviazal a poslal aj vyššie sumy, ako sám sľúbil, hľadá spôsob ako túto povinnosť znížiť. Je zdravý, práceschopný. Podľa názoru súdu ani jemu nič nebráni v tom, aby zarobil ako napr. matka detí, opatrovaním starých a chorých ľudí aspoň XXX € mesačne a z toho poslal XXX € mesačne výživné a zvyšok použil na vlastné potreby. Opakovanú situáciu si opakovane nezodpovedne dlhodobým nezodpovedným prístupom k povinnostiam spôsobil sám. Preto k tejto zmene súd neprihliadol a jeho vyživovaciu povinnosť neznížil. Tento fakt nezmení ani to, že poberá sociálne dávky (od júla 2012) pretože otec je už viac ako 4 roky nezamestnaný a súdu nepredložil jeden dôkaz, že by si aktívne a intenzívne za toto 4-ročné obdobie hľadal prácu.
Vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonnou povinnosťou a obaja rodičia sú povinní svoje deti uživiť. Túto povinnosť si matka zo všetkých síl plní, napriek tomu, že jej zdravotný stav je nepriaznivý. Naopak, otec, ktorý je zdravý, sa tejto povinnosti dlhodobo vyhýba a znova a znova hľadá spôsob, ako sa tejto povinnosti vyhnúť. Súd mu dáva do pozornosti, že sumy výživného XXX € a XX € mesačne, na ktorých sa rodičia dohodli v roku 2010, sú v roku 2014 nepostačujúce a je naozaj v záujme zabezpečenia odôvodnených mesačných výdavkov detí, aby aspoň tieto otec riadne matke poslal. Možnosti otec na to má, len ich musí riadne využiť.
A pokiaľ ide o skutočnosť, že U. už nehrá aktívne futbal (z dôvodu dg. ADHD) tak súd je toho názoru, že suma XX € mesačne výživné zo strany otca je potrebná aj tak, na pokrytie pravidelných mesačných výdavkov dieťaťa, ktoré rastie, dospieva a mimo futbalu, má iné ďalšie záujmy, ktoré tvoria súčasť jeho nových zvýšených mesačných výdavkov.
Súd preto návrh otca na zníženie výživného nepovažoval za dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa §146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne, trojmo, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.