Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-63-2011.pdf
PDF · 91.94 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/63/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľky P. X. H.. H. A.. XX.X.XXXX, W. K.D. XX/XX, X. A. Q., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 52 proti odporcovi S. X. A.. X.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX T., A., právne zastúpenému JUDr. Matejom Okálym, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7 o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 50,- eur mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky vopred.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Štát nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu z titulu súdneho poplatku 36,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať výživným 600,-- eur mesačne z titulu príspevku na výživu rozvedeného manžela od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci. V návrhu uviedla, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom E. X. T. X..N.. XXF XXXX/XXS N. T. XX.XX.XXXX. Od 01.11.2011 sa presťahovala natrvalo z A. na Slovensko k rodičom. V čase podania návrhu bola bez zamestnania, nevlastnila žiaden majetok a nemala žiaden príjem. V návrhu uviedla, že je evidovaná na ÚPSVaR v X., ktorý jej neprizná dávku v hmotnej núdzi bez podania návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. O majetkových a zárobkových pomeroch odporcu nemala vedomosť, keďže s odporcom nie je v kontakte. Žiadala, aby si súd zadovážil podklady o jeho súčasných zárobkových a majetkových pomeroch.
Opis žalobného návrhu bol doručený odporcovi a odporca bol vypočutý dožiadaným súdom a to Obvodným súdom S. dňa 11.05.2012. Potvrdil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené. S návrhom na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela nesúhlasil tvrdiac, že na majetkové vyrovnanie navrhovateľke zaplatil 3 000,-- eur. Je zamestnaný v stolárstve M. Q. M. na plný úväzok a
predložil mzdové listy nazvané výkazy hrubého a čistého príjmu za obdobie od februára 2011 do februára 2012 vrátane. Súčasne predložil zoznam mesačných výdavkov, ktoré však dožiadaný súd procesnému súdu nezaslal, až na následné vyžiadanie. Tvrdil, že jeho priemerný mesačný príjem, ktorý dosahuje vo výške 1 738,55 eur mesačne je nižší ako výdavky, ktoré sú pravidelne opakujúce sa a ktoré vyčíslil na 1 766,13 eur. Pri opakovanom výsluchu neuviedol žiadne nové skutočnosti a výšku výdavkov na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky nezdokladoval, predložil mzdové listy od júna 2012 do júla 2013.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rozsudkom Y. s mzdovými listami odporcu za február 2011 až február 2012, zoznam výdavkov predloženým odporcom, rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava o výške dávok nemocenského poistenia zo dňa 14.02.2012, potvrdením Sociálnej poisťovne Bratislava o výplate nemocenských dávok za január až august 2012, lekárskou správou navrhovateľky, rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľke zo dňa 15.03.2013, rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava o zvýšení invalidného dôchodku zo dňa 05.12.2013, rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia o priznaní invalidného dôchodku, rozhodnutím - výmerom dôchodku A. dôchodkového poistenia z 25.7.2013 a zistil nasledovné:
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Y. T. - C. L. XXF XXXX/XXXXS N. XX.XX.XXXX. Po rozvode manželstva účastníkov konania podľa účastníckej výpovede navrhovateľka s odporcom prerušila spolužitie a bola schopná sama sa živiť. Po celú dobu pôsobenia v A. bola evidovaná na úrade práce, kde jej bol vyplácaný príspevok obdobný príspevku v hmotnej núdzi podľa slovenskej legislatívy a to vo výške 500,-- eur, z toho 300,-- eur na bývanie a 200,-- eur na živobytie. Popri tom bola navrhovateľka na základe dohody o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti zamestnaná. Deväť mesiacov pracovala ako čašníčka s príjmom 120,-- eur a štyri mesiace na pošte s príjmom 400,-- eur. Po rozvode s odporcom došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva a odporca vyplatil navrhovateľke sumu 3 000,-- eur. Tieto peniaze spotrebovala do príchodu na Slovensko t.j. do novembra 2011. Po návrate na Slovensko sa navrhovateľka zaevidovala na úrade práce, kde bola evidovaná až dovtedy, kým jej nebol spätne od 1.1.2013 priznaný invalidný dôchodok. Od 12.12.2011 bola uznaná za dočasne práceneschopnú a rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX bolo navrhovateľke priznané nemocenské za prvé tri dni pracovnej neschopnosti v sume 2,8324 eur za deň a ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské 6,23133 eur za deň. Podľa lekárskeho nálezu zo dňa 18.11.2012 trpí navrhovateľka A. F. F. X. E. X., T. I. s prognózou trvalého stavu s tendenciou k zhoršovaniu. V dôsledku tejto choroby má navrhovateľka výrazne obmedzenú schopnosť zamestnať sa a pracovať ako zdravý človek. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava z 15.3.2013 bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok vo výške 177,40 eur spätne od 1.1.2013. Tento invalidný dôchodok bol zvýšený rozhodnutím z 5.12.2013 na sumu 185,20 eur. Česká správa sociálneho zabezpečenia rozhodnutím zo dňa 23.9.2013 priznala navrhovateľke dôchodok pre invaliditu 3. stupňa vo výške 2 237,-- Kč mesačne. Rozhodnutím príslušného orgánu A. dôchodkového poistenia z 25.7.2013 nazvaného výmer dôchodku, bol navrhovateľke priznaný dôchodok z dôvodu celkovej zníženej schopnosti k 1.2.2013 vo výške 36,33 eur, ktorý je časovo obmedzený a jeho vyplácanie končí 31.1.2015. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves mal súd preukázané, že navrhovateľke za obdobie od januára 2012 do augusta 2012 boli vyplatené nemocenské dávky v celkovej výške 1 367,30 eur, z toho za január 2012 suma 39,70 eur, za február 2012 suma 180,80 eur, marec 2012 suma 193,20 eur, apríl 2012 suma 187,-- eur, máj 2012 suma 193,20 eur, jún 2012 suma 187,-- eur, júl 2012 suma 193,20 eur, august 2012 suma 193,20 eur.
Z účastníckej výpovede navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v dvojizbovom byte. Rodičia platia za byt úhrady spojené s užívaním bytu vrátane inkasných poplatkov v celkovej výške 180,-- eur, z toho navrhovateľka rodičom prispieva sumou 80,-- eur. Stravu si zabezpečuje sama s mesačnými nákladmi cca 150,-- eur. Náklady na doplatky k liekom, na ktorých užívanie je odkázaná nemá a dokupuje si iba výživové doplnky s mesačnými doplatkami cca 12,-- eur. Ďalšími nákladmi sú platby za služby mobilného operátora cca 20,-- eur mesačne.
Odporca je zapojený do pracovného pomeru a jeho priemerný príjem za obdobie od februára 2011 do februára 2012 bol 1 738,55 eur. Za obdobie od júna 2012 do júla 2013 príjem odporcu predstavuje
1 803,04 eur. Deklarované výdavky odporcu sú výdavkami na úhradu stavebného úveru 800,-- eur, telefón 59,96 eur, elektrina 119,-- eur, voda 36,-- eur, starobné sporenie 67,64 eur, 61,36 eur, 66,95 eur, dodatkové poistenie 16,82 eur, stavebné sporenie 394,-- eur, ďalšie pravidelné výdavky odporcu sú koncesionárske poplatky 17,98 eur, povinné zmluvné poistenie motorového vozidla 35,08 eur, motorky 16,59 eur, pričom odporca uhrádza základnú daň 12,80 eur, odpadovú vodu 18,90 eur, poistku za nehnuteľnosť - obytný dom 28,58 eur a automobilovú daň a daň za motorku 41,08 eur. Z účastníckeho výsluchu odporcu súd zistil, že odporca nesúhlasí s návrhom tvrdiac, že výživným na výživu navrhovateľky nemôže prispievať, nechce prispievať a prispievať nemusí aj vzhľadom na krátke trvanie manželstva účastníkov konania. Z účastníckeho výsluchu navrhovateľky súd zistil, že za trvania manželstva bol do pracovného pomeru zapojený iba odporca, navrhovateľka nepracovala. Účastníci žili v domácnosti rodičov odporcu, kde za ubytovanie stravu rodičom odporcu neprispievali, pretože všetky príjmy odporcu boli použité na náklady spojené s výstavbou rodinného domu.
Podľa § 72 Zákona o rodine
(1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
(2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
(3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Z návrhu navrhovateľky, ktorým je súd viazaný súd zistil, že navrhovateľka žiada priznať výživné od právoplatnosti tohto rozsudku. Teda súd vychádzal z osobných, majetkových a zárobkových pomerov navrhovateľky v čase rozhodovania. V čase rozhodovania bol príjem navrhovateľky tvorený invalidným dôchodkom 185,20 eur, dôchodkom, ktorý poberá navrhovateľka z Českej správy nemocenského poistenia vo výške 2 237,-- Kč mesačne t.j. 70,-- eur, pričom ďalším príjmom navrhovateľky je na základe výmeru dôchodku, dôchodok z dôvodu celkovej zníženej práceneschopnosti vyplácaný A. dôchodkovým poistením vo výške 36,33 eur. Teda príjem navrhovateľky je tvorený sumou 291,53 eur.
Navrhovateľka je oprávnenou osobou, ktorá podľa lekárskej správy nie je schopná sama sa živiť. Vzhľadom na zlý zdravotný stav má sťaženú možnosť zamestnania. Miera výživného pri určení výšky príspevku na výživu rozvedeného manžela je charakterizovaná pojmom primeraná výživa a teda navrhovateľka by mala mať príjem taký, aby nebola zabezpečená iba jej nutná výživa, ale výživa primeraná. Pod pojem primeraná výživa je potrebné podradiť aj iné životné potreby ako napr. bývanie, ošatenie a kultúrne a ďalšie náklady, ktoré slúžia na uspokojovanie životných potrieb v závislosti od veku navrhovateľky, jej zdravotného stavu, životného štýlu a ďalších potrieb. Príjem navrhovateľky je tvorený ako bolo vyššie uvedené troma druhmi dôchodkov z troch rôznych štátov a tento navrhovateľka poberá vo výške 291,53 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že býva u rodičov, ktorým prispieva na náklady na bývanie sumou 80,-- eur, jej náklady na stravu tvoria 150,-- eur. Zvyšok príjmu nepostačuje na živobytie tak, aby mohlo byť konštatované, že navrhovateľka disponuje finančnými prostriedkami na primeranú výživu. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky z titulu príspevku na výživu rozvedeného manžela výživným vo výške 50,-- eur a zastáva názor, že z príjmu 341,53 eur je navrhovateľka schopná pokryť svoje potreby tak, aby kritérium primeranosti zostalo zachované. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu účastníkom konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliada v osobných, majetkových a
zárobkových pomeroch na strane navrhovateľky, ktorá disponuje príjmom v takej výške, že úhradou trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia by mohlo dôjsť k výraznému zníženiu životnej úrovne navrhovateľky, ktorej súčasný príjem pokrýva jej nevyhnutné potreby, po priznaní príspevku bude pokrývať jej primerané potreby. Odporca dosahuje taký príjem, že úhradou trov konania svojmu právnemu zástupcovi nedôjde k zmenšeniu jeho majetku do takej miery, aby táto skutočnosť ovplyvnila výšku jeho životnej úrovne.
Navrhovateľke bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Košice z 29.10.2012 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určený právny zástupca na zastupovanie v tomto konaní. Teda v tomto konaní vznikli trovy štátu. Napriek tomu, že právny zástupca žiadal priznať náhradu trov konania súd rozhodol o trovách štátu v zmysle § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka je zo zákona oslobodená od súdnych poplatkov, v konaní mala úspech v nepomerne malej časti, pričom odporca mal väčšinový úspech a teda trovy štátu nie je povinný uhradiť.
Navrhovateľka je v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ zákona č. 71/1992 Z.z. v platnom znení oslobodená od platenia súdnych poplatkov a preto súdny poplatok z návrhu, ktorý sa rovná 2 % z trojnásobku ročného plnenia podľa položky 8 písm.a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Z.z. v platnom znení t.j. 36,-- eur, je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu odporca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.