Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/5/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej R. Z.K., W.. XX.X.XXXX, W. F. F. XXX, I. Y., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou L. V., pracovníčkou Okresného súdu Martin, v konaní o zaplatenie 439,65 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 439,65 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 16,60,-eur a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 439,65 eur od 14.11.2011 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 26,- eur za zaplatený súdny poplatok, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je žalobcovi povinná nahradiť trovy právneho zastúpenia žalobcu v sume 94,44 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v L. E..L.. Č. XXXXXXXXXX/ XXXX, U.: XXXXXXXXX.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.11.2013 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 439,65 € titulom 15.-tich neuhradených splátok úveru, zročných pôvodne od 20.11.2010 do 20.1.2012, ďalej 9% úroku z omeškania ročne z týchto splátok odo dňa nasledujúceho po zročnosti tej, ktorej splátky až do 13.11.2011, ktorý bol vyčíslený v sume 16,60 eur a 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 439,65 eur od 14.11.2011 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že veriteľom pohľadávky voči žalovanej sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrela podľa a nasledujúcich () so žalobcom dňa 28.9.2011 Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave ako postupca. SLSP a.s., teda postupca a žalovaná uzavreli dňa 26.1.2007 zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky banky. Podľa tejto zmluvy SLSP poskytla žalovanej peňažné prostriedky a žalovaná sa ich zaviazala splácať spôsobom, uvedeným v zmluve. Ku dňu postúpenia pohľadávky výška pohľadávky predstavovala 2069,49 eur a pozostávala z istiny vo výške 1903,02 eur, úroku z omeškania vo výške 166,47 eur. Podľa zmluvy o úvere banka žalovanej poskytla úver vo výške 1062,21 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 29,31 eur vždy ku 20.-temu dňu v mesiaci. Žalobca si však v tomto konaní uplatnil splátky úveru, splatné od 20.11.2010 do 20.1.2012, teda 15.splátok, ktorých celková výška predstavovala sumu 439,65 eur. Splátky splatné v období od 20.11.2011 do 20.1.2012, sa zročnými stali 13.11.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Preto žalobca požadoval sumu 439,65 eur titulom 15.-tich predčasne zosplatnených splátok, oznámením o zosplatnení úveru ku dňu 13.11.2011, pričom požadoval aj úrok z omeškania vo výške 16,60 eur, ktorý predstavoval 9% zo sumy 29,31 eur od 21.11.2010 do 13.11.2011, ďalej zo splátky

zročnej k 20.12.2010, k 20.1.2011, k 20.2.2011, k 20.3.2011, k 20.4.2011, k 20.5.2011, k 20.6.2011, k 20.7.2011, k 20.8.2011, k 20.9.2011 a k 20.10.2011 vždy do 13.11.2011. Ďalej požadoval 9% zo sumy 439,65 eur od 14.11.2011 do zaplatenia.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože sa jej ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa zdržiava na neznámom mieste, ktoré sa súdu napriek rozsiahlym šetreniam , ktoré súd v tomto smere vykonal, zistiť nepodarilo. Súd preto podľa ustanovil žalovanej opatrovníčku pre konanie, ktorá ju v konaní potom zastupovala.

Na pojednávaní dňa 13.3.2014 súd vykonal dokazovanie čítaním listín, žalobcom pripojených do súdneho spisu. Takto vykonaným dokazovaním mal zistený tento skutkový stav veci:

Postupca, teda SLSP a.s. so sídlom v Bratislave a žalovaná dňa 26.1.2007 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere v zmysle až 507 , teda . Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 32.000,-Sk typu Miniúver do 10.minút s pevnou úrokovou sadzbou 18,40% ročne, ktorý bol poskytnutý jednorázovo bezhotovostne a bez poplatku, avšak poplatok za správu úveru bol dohodnutý na 60,-Sk mesačne, výška splátky na 883,-Sk mesačne a prvá splátka bola zročná k 20.2.2007. Počet splátok bol dohodnutý na 60 a boli zročné vždy k 20.temu dňu v kalendárnom mesiaci. Končená splatnosť úveru bola stanovená k 20.1.2012. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 24,51%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky banky.

Nepochybne bolo zistené, že žalobca sa stal veriteľom pohľadávky, ktorá vznikla banke voči žalovanej a to na základe v žalobe konštatovanej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011. Túto skutočnosť ale banka oznámila aj žalovanej listom z 28.9.2011, v ktorom bola uvedená aj výška pohľadávky vo výške 2069,49 eur a účet žalobcu, na ktorý potom žalovaná po tomto oznámení mohla pohľadávku žalobcu uspokojiť.

Z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v ktorej je bankou špecifikovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanej, je zrejmé, že žalovaná vykonala poslednú úhradu na splácanie dlhu dňa 20.6.2008. Je teda zrejmé, že žalovaná svoj záväzok voči banke a neskôr voči žalobcovi riadne neplnila. Táto skutočnosť viedla žalobcu k tomu, že listom z 25.10.2011, ktorý poslal žalovanej ako doporučenú zásielku oznámil žalovanej mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle podmienok úverovej zmluvy ku dňu 25.10.2011 a žiadal o okamžité zaplatenie dlhu k 5.11.2011 s tým, že dlhovaná istina predstavovala sumu 1903,02 eur, úroky z omeškania predstavovali sumu 166,47 eur, zákonné úroky 12,88 eur, a ďalšie náklady spojené s vymáhaním sumu 150,-€. Podľa tvrdenia žalobcu v tomto liste bola pohľadávka v tejto výške ku dňu spísania listu, teda k 25.10.2011.

V konaní však žalobca požadoval len zaplatenie sumy 439,65 eur, čo predstavovalo 15.posledných splátok úveru, ktoré boli zročné v prípade pravidelného splácania od 20.11.2010 do 20.1.2012, avšak na základe oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplácanie splátok sa posledné tri splátky stali zročné k 13.11.2011.

Nárok žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení a nasledujúcich , ktoré upravujú úverovú zmluvu.

Podľa zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

V ustanovení nachádza právnu oporu nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške, stanovenej podľa občiansko-právnych predpisov vzhľadom na spotrebiteľský charakter úveru. Kapitalizovaný úrok z omeškania v sadzbe 9% ročne zo splátok, zročných od 20.11.2010 do 20.10.2011 vyčíslený k 13.11.2011 potom predstavuje sumu 16,60 eur. Výška úroku z omeškania predstavuje sadzbu o osem percentuálnych bodov vyššiu ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda predmetných splátok. V tejto výške prináleží žalobcovi aj úrok z omeškania potom z celkovej sumy 439,65 od 14.11.2011 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu vo výške 26,- eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli priznané podľa Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K trovám právneho zastúpenia patrí odmena právneho zástupcu žalobcu za dva úkony právnej služby včetne 20% DPH, teda po 37,85 eur, režijný paušál za 2 úkony právnej služby včetne 20% DPH po 9,37 eur. K úkonom právnej služby patrí prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 94,44 eur a v zmysle ustanovenia ich žalovaná nahradí na účet právneho zástupcu žalobcu - advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.