Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Co-1063-2013.pdf
PDF · 77.52 KB
Case nature
Subarea
4Co/1063/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa O. C., bytom U., V. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou P. s.r.o. , so sídlom L., l. T. XXXX/X, proti odporkyni Y. C., bytom U., V. XXX/ XX, zastúpenej H. W. Y.. Y. L. s.r.o., so sídlom L. X., B.. A. V. 29/34, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. októbra 2013, č.k. 7C/203/2013-43, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 03.11.2010, č.k. 3C 189/2010-22, ku dňu 26.08.2013. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ je otcom odporkyne, pričom vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. novembra 2010, č.k. 3C 189/2010-22 vo výške 180,- eur mesačne. V čase určenia výživného bola odporkyňa maloletá a navštevovala Gymnázium v L.. Dňa 08.02.2012 dovŕšila odporkyňa 18. rok svojho veku, pričom v mesiaci máj 2013 ukončila návštevu Gymnázia v L. zložením maturitnej skúšky. Dňa 30.08.2013 sa zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, kde je evidovaná bez nároku na poberanie štátnych sociálnych dávok. V školskom roku 2013/2014 začala navštevovať externou formou l. ročník bakalárskeho štúdia na VŠ zdravotníctva a sociálnej práce Sv. H. v X.. Odporkyňa podľa vlastného vyjadrenia školu navštevuje dvakrát v týždni, v piatok v poobedňajších hodinách a v sobotu. Odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá dosahuje priemerný mesačný zárobok 350,20 eur netto. Navrhovateľ, ktorý rovnako ako matka odporkyne okrem odporkyne inú vyživovaciu povinnosť nemá, pracuje v S. T. G. s.r.o. L., kde dosahuje priemerný mesačný zárobok 741,16 eur netto. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa tým, že dovŕšila plnoletosť a po skončení štúdia na Gymnáziu v L. sa zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce, sa stala schopná sama si zabezpečovať prostriedky na svoju výživu. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že v školskom roku 2013/2014 bola odporkyňa prijatá na štúdium do l. ročníka na VŠ zdravotníctva a sociálnej práce Sv. H. X., keďže uvedenú školu navštevuje externou formou a to dvakrát do týždňa, v piatok v poobedňajších hodinách a v sobotu. Plnenie študijných povinností teda odporkyni nijakým spôsobom nebráni riadne sa zamestnať, a teda vlastnou prácou si zabezpečovať peňažný príjem, ktorý jej bude slúžiť na uspokojovanie životných potrieb. Z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť voči odporkyni k 26.08.2013, t.j. ku dňu podania návrhu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol za použitia § 150 O.s.p. tak, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. V danej veci vzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa na strane odporkyne, ktorá je nezamestnaná, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce a nútená finančné prostriedky vynakladať na štúdium na vysokej škole, ktorú navštevuje externou formou. Súd prvého stupňa konštatoval, že by bolo nespravodlivé vzhľadom na výšku mesačného príjmu navrhovateľa, odporkyňu zaviazať k povinnosti nahradiť vzniknuté trovy konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, domáhala sa jeho zmeny tak, že návrh navrhovateľa bude zamietnutý. Vytýkala súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a neúplne zistenie skutkového stavu. Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že plnenie si študijných povinností jej nijakým spôsobom nebrániť riadne sa zamestnať. Poukázala na to, že cestuje do školy v piatok okolo obeda, vracia sa večer, v sobotu ráno cestuje opäť a vracia sa v sobotu večer. Okrem prítomnosti na vyučovacom procese a na prednáškach sa ako každý študent pripravuje na štúdium a teda potrebuje na to aj čas a priestor a podmienky. Uviedla, že študenti externej formy, ako aj dennej formy štúdia, majú rovnaké podmienky pre nadobúdanie kreditov, účasť na seminároch a prednáškach, z kvalitatívnej a kvantitatívnej stránky je ich štúdium a otázky na skúškach rovnaké a teda sa predpokladá aj rovnaký rozsah prípravy. Študenti denného štúdia majú identický rozsah študijnej matérie, ktorú majú iba inak rozdelenú v rámci semestra, v rámci týždňa a inak je rozdelený dôraz na individuálnu prípravu vs kolektívnu účasť na denných prednáškach alebo cvičeniach. Napriek tomu, že mala záujem o dennú formu štúdia, túto z ekonomických dôvodov nedokáže financovať a preto vzhľadom na diametrálnosť a symetriu uskutočnila voľbu v prospech externej formy štúdia, ktorú musí prirodzene dopĺňať časovo náročnejšou individuálnou prípravou. Mala za to, že štúdiom v momentálnej forme vysokoškolského štúdia sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie a preto objektívne nie je schopná zabezpečovať si príjem, z ktorého by bola schopná uhrádzať náklady na uspokojovanie svojich životných potrieb. Sústavnou prípravou na budúce povolanie je štúdium na vysokej škole až do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa podľa zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, čo je práve jej situácia. Z uvedeného je zrejmé, že sa stále pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá žiaden príjem, nie je objektívne schopná sama sa živiť. Uviedla, že nemá odborné vzdelanie a v súčasnej situácii si na trhu práce nedokáže nájsť stabilné zamestnanie. V tomto období, keďže sa nevedia zamestnať ani kvalifikovaní pracovníci, skončilo obdobie sezónnych prác v poľnohospodárstve a Zákonník práce komplikuje zamestnávanie, nie je objektívne možné pre ňu zamestnať sa. Uviedla, že podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti bolo len ďalším atakom navrhovateľa na psychiku celej rodiny.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zastával názor, že na strane odporkyne došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá neodôvodňuje zachovanie vyživovacej povinnosti, ale práve naopak, jej zrušenie, nakoľko odporkyňa je schopná sama sa živiť, pretože od 11.09.2013 je externou študentkou sociálnej práce, a preto jej nič nebráni v tom, aby pracovala, či už na plný úväzok, alebo len na dohodu o vykonávaní práce a sama si tak zabezpečovala náklady na štúdium, ako aj na výživu. Poukázal na to, že v prvostupňovom konaní predložil listinný dôkaz, z ktorého je zrejmé, že odporkyňa, ak by mala záujem, prácu by si v danom regióne našla, nakoľko existujú voľné pracovné miesta. Mal za to, že zachovanie vyživovacej povinnosti by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko odporkyňa je plnoletá, začala externe študovať na vysokej škole, čo len podporuje jeho argumenty o tom, že je schopná sama sa živiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporkyňou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ako základná povinnosť rodičov, je obmedzená na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že odporkyňa dňa 08.02.2012 dovŕšila plnoletosť, pričom v mesiaci máj 2013 ukončila štúdium na Gymnáziu v L. zložením maturitnej skúšky a dňa 30.08.2013 sa zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, kde je evidovaná bez nároku na poberanie štátnych sociálnych dávok. V školskom roku 2013/2014 bola odporkyňa prijatá na štúdium do 1. ročníka na VŠ zdravotníctva a sociálnej práce Sv. H. X., ktorú školu navštevuje externou formou dvakrát do týždňa, v piatok v poobedňajších hodinách a sobotu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu externé štúdium odporkyne na vysokej škole (piatok v popoludňajších hodinách a v sobotu), nebráni odporkyni nijakým spôsobom riadne sa zamestnať, či už na plný úväzok, alebo na dohodu o vykonaní práce a zabezpečovať si príjem a tým uspokojovať svoje potreby z vlastných zdrojov. Pokiaľ odporkyňa v podanom odvolaní namietala, že v súčasnej situácii na trhu práce si nedokáže nájsť stabilné zamestnanie, k tomu je potrebné uviesť, že navrhovateľ v prvostupňovom konaní predložil listinný dôkaz - vyjadrenie spoločnosti G. a.s. I. G. o možnosti zamestnania v tejto spoločnosti na dohodu o vykonaní práce, z čoho je zrejmé, že v danom regióne sú voľné pracovné miesta S prihliadnutím k vyššie uvedeným okolnostiam odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa externou formou štúdia na vysokej škole nespĺňa podmienky riadneho sústavného štúdia ako prípravy na svoje zamestnanie, ktoré by odôvodňovalo trvanie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča. Odvolacie námietky zo strany odporkyne boli preto neopodstatnené.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odvolací súd videl v osobných a majetkových pomeroch odporkyne, ktorá je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce bez nároku na poberanie štátnych sociálnych dávok a je nútená vynakladať finančné prostriedky na štúdium na vysokej škole.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .