Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_63Cb-279-2011.pdf
PDF · 99.13 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/279/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v obchodno- právnej veci žalobcu: P.S.ENERGO - Factoring, s.r.o., so sídlom Tematínska 23, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 45 296 847, proti žalovanému: MIKOSTAV, s.r.o., so sídlom Tulská 67, Banská Bystrica, IČO: 36 056 014, právne zast. JUDr. Rastislav Paučo, so sídlom Advokátskej kancelárie Nad Plážou 33, Banská Bystrica, o zaplatenie 15 097,24 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu o zaplatenie istiny 15 097,24 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 06. 08. 2010 z a m i e t a .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania z dlžnej istiny 500,- Eur od 18. 05. 2010 do 14. 07. 2010, z istiny 260,62 Eur od 18. 05. 2010 do 18. 10. 2010, z istiny 3 509,42 Eur od 13. 05. 2010 do 11. 02. 2011, z istiny 865,63 Eur od 02. 08. 2010 do 30. 12. 2010, z istiny 812,54 Eur od 02. 08. 2010 do 30. 12. 2010 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 905,50 Eur, na účet žalovaného, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a trovy právneho zastúpenia žalovaného vo výške 1 180,66 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného vedený v SLSP a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 24. 06. 2011 domáhal od žalovaného úhrady istiny 15 097,24 Eur s prísl. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 02. 02. 2010 uzavretá v písomnej forme Zmluva o dielo č. 003/2010/1/1, obsahom ktorej zmluvy bol záväzok žalobcu vyhotoviť pre žalovaného dielo: Kompletná dodávka a montáž elektroinštalácie, vrátane vydania všetkých revíznych správ a certifikátov pre budúcu prevádzku Cocktail baru „Lebar“, umiestnenú v sekcii GF 27 obchodno-nákupného centra Eurovea Galleria v Bratislave. V zmysle čl. IV ods. 1 bola dohodnutá cena diela vo výške 6 760,62 Eur vrátane DPH.
Dňa 24. 03. 2010 bola medzi účastníkmi konania uzavretá v písomnej forme Zmluva o dielo pod č. 006/2010/1/1, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu vyhotoviť pre žalovaného dielo: Kompletná dodávka a montáž elektroinštalácie, vrátane vydania všetkých revíznych správ a certifikátov pre budúcu prevádzku „Eurovea Galleria v Bratislave. V zmysle čl. IV ods. 1 zmluvy bola cena za dielo dohodnutá vo výške 3 509,42 Eur vrátane DPH.
V priebehu mesiaca apríl 2010 bola medzi účastníkmi konania ústnou formou uzavretá ďalšia zmluva o dielo, predmetom ktorej bola kompletná dodávka a montáž elektroinštalácie, vrátane vydania všetkých revíznych správ a certifikátov pre budúcu prevádzku „Reštaurácia a cukráreň Al Faro“ umiestnená v sekcii GF 29 obchodno-nákupného centra Eurovea Galleria v Bratislave. Prostredníctvom elektronickej korešpondencie bolo dohodnuté, že za zhotovenie diela bude uhradená cena vo výške 21 220,29 Eur vrátane DPH. Z priložených výpisov vzájomnej elektronickej korešpondencie vyplýva, že žalovaný dňa 04. 03. 2010 zaslal technické podklady na zhotovenie objednaného diela spolu s požiadavkou o zaslanie cenovej ponuky. Návrh ceny za dielo vo výške 12 921,83 Eur bez DPH žalobca obratom predložil žalovanému v prílohe e-mailu zo dňa 05. 03. 2010, ktorý návrh dňa 09. 03. 2010 bol upravený a konečná cena za vykonané dielo mala predstavovať sumu 13 556,91 Eur bez DPH. Žalovaný svoju požiadavku na vykonanie diela zmenil a v prílohe e-mailu zo dňa 12. 04. 2010 predložil nové upravené technické podklady pre jeho vykonanie, a tiež požiadal o úpravu predloženej pôvodnej cenovej ponuky. Elektronickou poštou žalovaný dňa 14. 04. 2010 predložil nový návrh ceny za dielo vo výške 19 184,69 Eur bez DPH. Po ďalších rokovaniach dňa 21. 04. 2010 účastníci predložili konečnú cenovú ponuku vo výške 17 832,18 Eur bez DPH, ktorý návrh bol zo strany žalovaného akceptovaný. Primárnym investorom stavieb, ktorých zhotovenie bolo predmetom týchto zmlúv o dielo, bola obchodná spoločnosť ARWEN, s.r.o., so sídlom Vrútocká ulica č. 46, Bratislava. Žalovaným objednané diela - stavby: Cocktail bar, Lebar a Eurovea Caffe Caffe žalobca zhotovil, avšak žalovaná strana nepotvrdila protokol o odovzdaní a prevzatí týchto diel, načo bol žalovaný vyzývaný listom zo dňa 18. 08. 2010. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ceny za vykonané diela, pričom žalobca cenu diela fakturoval faktúrami č. 20100002 v sume 6 760,62 Eur, splatnou 06. 05. 2010, faktúrou č. 20100003 v sume 3 509,42 Eur, splatnou 06. 05. 2010, faktúrou č. 20100013 v sume 865,63 Eur, splatnou 29. 07. 2010 a faktúrou č. 20100014 v sume 812,54 Eur, splatnou 29. 07. 2010. Celková suma teda činila istinu 11 948,21 Eur vrátane DPH, z ktorej žalovaný uhradil dňa 31. 03. 2010 sumu 3 000,- Eur, dňa 03. 05. 2010 sumu 3 000,- Eur, dňa 14. 07. 2010 sumu 500,- Eur, dňa 18. 10. 2010 sumu 260,62 Eur, dňa 30. 12. 2010 sumu 865,63 Eur, dňa 30. 12. 2010 sumu 812,54 Eur a dňa 11. 02. 2011 sumu 3 509,42 Eur. Cena diela takto bola zo strany žalobcu uhradená, aj keď s určitým oneskorením. Práce v zmysle zmluvy o dielo z apríla 2010 začal žalobca vykonávať pre žalovaného, pričom z dôvodu na strane žalovaného stavba nebola dokončená, následne sa s účastníkmi konania dohodlo obmedzenie rozsahu diela a následne pozastavenie stavebných prác a odovzdanie čiastočne vykonaného diela. Na základe tejto skutočnosti vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie alikvotnej časti ceny za takto vykonané dielo. Žalobca z uvedeného dôvodu vystavil žalovanému faktúru č. 20100015, splatnú 05. 08. 2010 vo výške 15 097,24 Eur, ktorú žalovaný neuhradil. Túto pohľadávku si žalobca uplatňuje predmetnou žalobou. Žalobca ďalej uviedol, že dielo Reštaurácia a cukráreň Al Faro žalobca dokončil, no vzhľadom na majetkové finančné problémy žalovaného a jeho platobnú neschopnosť, dielo dokončil na základe objednávky spoločnosti ARWEN č. 257/05/010/JB/2063, ktorej bol odovzdaný predmet diela žalovaným dňa 25. 05. 2010. Spoločnosti ARWEN, s.r.o. vystavil žalobca faktúry č. 20100010 a č. 20100016 v sume 4 160,86 Eur vrátane DPH, ktoré táto spoločnosť zatiaľ žalobcovi neuhradila. Žalovaný nárok popísaný v uvedenej žalobe žalobcovi neuhradil ani na základe výziev žalobcu. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že právny základ uplatňovaného nároku nerobí sporným, t.j. nespochybňuje existenciu záväzku zaplatiť cenu za čiastočne vykonané dielo, čo vyplýva i z úhrady časti ceny vo výške 11 948,42 Eur žalobcovi. Žalovaný spochybňuje vecnú legitimáciu žalobcu domáhať sa uspokojenia zostatkovej časti pohľadávky vo výške 15 097,24 Eur, nakoľko žalobca žalovanému oznámil, že túto časť pohľadávky postúpil na tretí subjekt, ktorým bola spoločnosť ARWEN, s.r.o. Žalobca však uvádza, že k platnému uzavretiu písomnej zmluvy o postúpení tejto pohľadávky medzi žalobcom a spoločnosťou ARWEN, s.r.o. nikdy nedošlo. Oznámenie o postúpení pohľadávky vystavené s ust. § 526 ods. 1 Obč. zák. podľa názoru žalobcu môže mať právne účinky len v prípade, ak došlo aj k jej skutočnému a platnému postúpeniu. Keďže podľa tvrdenia žalobcu k platnému postúpeniu nedošlo, domáha sa úhrady tejto istiny žalobca uvedenou žalobou od žalovaného.
V žalobe poukázal i na ust. Článku IV ods. 5.1 zmlúv 003/2010/1/1 a 006/2010/1/1, kde si účastníci písomne dohodli výšku úroku z omeškania vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania a takisto sa dohodli o lehote splatnosti vystavených faktúr. Keďže žalobca má za to, že žalovaný uhradil cenu diela s oneskorením, v zmysle vyššie citovaných ustanovení zmluvy uplatnil si nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania tak, ako ho špecifikoval v petite žalobného návrhu. Keďže v ústne uzavretej zmluve o dielo neexistovala dohoda o výške úroku z omeškania v prípade oneskorenia s úhradou peňažného dlhu, žalobca si uplatnil z dlžnej istiny 15 097,24 Eur nárok na úrok z omeškania
vo výške 9% ročne z tejto istiny od 06. 08. 2010 až do zaplatenia a v prípade úspechu požadoval, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy žalobcovi.
K žalobnému návrhu žalobca pripojil nasledovné doklady: výpis z obchodného registra na žalobcu a žalovaného, fotokópiu zmluvy o dielo zo dňa 02. 02. 2010, dňa 24. 03. 2010, výpis z elektronickej korešpondencie medzi účastníkmi konania, výpis spoločnosti ARWEN, s.r.o. Bratislava, výzvu zo dňa 18. 08. 2010, fotokópie faktúr v počte 4, vrátane súpisov prác, doklady o úhradách ceny diela tak ako ich špecifikoval v žalobe, fotokópiu faktúry č. 20100015 vrátane súpisu vykonaných prác, odovzdávací protokol zo dňa 25. 05. 2010, objednávku č. 257/05/10/JB/2063, odovzdávací protokol zo dňa 25. 06. 2010 medzi žalobcom a spoločnosťou ARWEN, s.r.o., fotokópia faktúr, ktorými žalobca spoločnosti ARWEN fakturoval vykonané práce, pokus o zmier, korešpondencia právnych zástupcov. Uvedenými dôkazmi tunajší súd vykonal dokazovanie vo veci samej.
V skrátenom konaní tunajší súd vydal platobný rozkaz č.k. 60Rob 265/2011 zo dňa 21. 10. 2011, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V odpore žalovaný namietal tú skutočnosť, že mu nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu sa žalobca domáha úhrady dlžnej istiny, keď bolo žalovanému ako dlžníkovi oznámené postúpenie pohľadávky veriteľom a tento úkon sa považuje za právne dokonalý. Na základe postúpenia pohľadávky žalovaný vykonal zápočet tejto istiny so spoločnosťou ARWEN, s.r.o. Bratislava. Skutočnosti uvádzané žalobcom o neplatnosti postúpenia nemôžu byť na ťarchu žalovaného.
Pojednávania vo veci sa zúčastnil len žalovaný, ktorý zotrval na svojom vyjadrení uvedenom v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, pričom svoje tvrdenia doložil i listinnými dôkazmi, a to podaním žalobcu žalovanému zo dňa 13. 07. 2010, ktorým oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky z faktúry č. 20100015 vo výške 15 097,24 Eur, doklad o zápočte tejto istiny ako pohľadávky ARWEN, s.r.o. voči MIKOSTAV, s.r.o. a splatnou pohľadávkou žalovaného voči tejto spoločnosti zo dňa 30. 09. 2010 a predložil i rozhodnutie Najvyššieho súdu pod č. 4Obo 2010/01, v zmysle ktorých považoval nárok žalovaného v časti uplatňovanej pohľadávky 15 097,24 Eur s 9% úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 06. 08. 2010 do zaplatenia za neoprávnený. Vo zvyšku žalovaný uznal nárok žalobcu na úroky z omeškania z oneskoreného uhrádzania ceny diela tak, ako to špecifikoval žalobca vo svojom návrhu. Žalovaný v konaní uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky považoval za platný úkon žalobcu voči žalovanému, ktoré tvrdenie opiera o stanovisko Najvyššieho súdu, v ktorom rozhodnutí sa konštatuje, že súd je povinný z oznámenia o postúpení pohľadávky vychádzať bez toho, aby skúmal, či je uvedená zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom platná, resp. či vôbec existuje. Na základe oznámenia o postúpení pohľadávky žalovaný vykonal jednostranný zápočet svojej pohľadávky s pohľadávkami spoločnosti ARWEN, s.r.o. vo výške 15 097,24 Eur, ku ktorému došlo dňom 30. 09. 2010. Žalobca podľa tvrdenia žalovaného nie je potom oprávnený domáhať sa uhradenia predmetnej istiny potom, čo žalovanému oznámil postúpenie tejto pohľadávky. Na základe týchto skutočností žiadal žalobe čiastočne vyhovieť, pričom ďalšie návrhy na dokazovanie nemal a žiadal rozhodnúť o žalobe žalobcu bez jeho prítomnosti, ktorú neospravedlnil.
Na základe vykonaného dokazovania tunajší súd vydal rozsudok č.k. 63Cb 279/2011-139 dňa 23. 02. 2012, proti ktorému žalovaný podal odvolanie, v ktorom o.i. poukázal, že prvostupňový súd sa nezaoberal procesným návrhom žalobcu o prerušení konania. Na základe tejto skutočnosti potom krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu vyhlásený dňa 23. 02. 2012, a to v zmysle uznesenia č.k. 41Cob 98/2012 zo dňa 25. 07. 2012, ktorý uložil tunajšiemu súdu rozhodnúť o návrhu žalobcu o prerušenie konania. Súd tak učinil uznesením vydaným pod č.k. 63Cb 279/2011-165 zo dňa 10. 12. 2012, ktorým konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb 128/2012. Na základe odvolania žalovaného súd uvedené rozhodnutie zrušil v zmysle uznesenia tunajšieho súdu vydaného pod č.k. 63Cb 279/2011 zo dňa 05. 03. 2013, pričom zároveň rozhodol, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41Cob 130/2013-184 zo dňa 27. 11. 2013 uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 05. 03. 2013 v časti výroku, ktorým súd rozhodol o zamietnutí prerušenia konania potvrdil. Pojednávania vo veci samej sa zúčastnil len žalovaný, ktorý zotrval na dôvodoch uvádzaných počas celého konania ohľadne tej skutočnosti, že považuje návrh žalobcu za nedôvodný, keďže žalobca nie je
vecne legitimovaným účastníkom na uplatňovanie nároku voči žalovanému v zmysle žaloby. Žalovaný pritom potvrdil, že zatiaľ nedošlo k úhrade príslušenstva z titulu oneskorene uhradených faktúr.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
V zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Na základe vykonaného dokazovania mal tunajší súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli tri zmluvy o dielo, a to dve v písomnej forme dňa 02. 02. 2010 a dňa 24. 03. 2010 pod č. 003/2010/1/1 a č. 006/2010/1/1. Žalobca v zmysle predmetných zmlúv dielo riadne vykonal a z tohto dôvodu mu vznikol z uzavretých zmlúv nárok na zaplatenie ceny diela. Túto žalovaný i uhradil čiastkami tak, ako ich žalobca špecifikoval v žalobnom návrhu, a to v celkovej výške 11 948,21 Eur. V zmysle čl. IV ods. 5.1 uvedených písomných zmlúv vznikol žalobcovi nárok na dohodnutý úrok z omeškania z dôvodu, že žalovaný uhradil cenu týchto diel oneskorene. Tento úrok z omeškania špecifikoval v petite žalobného návrhu ako úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň z omeškania z istín, a to 500,- Eur od 18. 05. 2010 do 14. 07. 2010, zo sumy 260,62 Eur od 18. 05. 2010 do 18. 10. 2010, z istiny 3 509,42 Eur od 13. 05. 2010 do 11. 02. 2011, z istiny 865,63 Eur od 02. 08. 2010 do 30. 12. 2010 a z istiny 812,54 Eur od 02. 08. 2010 do 30. 12. 2010. Tento nárok žalovaný počas konania nerozporoval a na pojednávaní uskutočnenom dňa 23. 02. 2012 uznal čo do výšky i dôvodu. Žalovaný počas konania rozporoval nárok uplatňovaný žalobcom v zmysle ústne uzavretej zmluvy o dielo v apríli 2010, a to z dôvodu, že nárok vzniknutý žalobcovi z tejto ústne uzavretej zmluvy postúpil žalobca spoločnosti ARWEN, s.r.o. Bratislava a tento nárok vyplýval z fakturácie žalobcu v zmysle faktúry č. 20100015 vo výške 15 097,24 Eur, ktorú skutočnosť oznámil žalobca žalovanému dňa 13. 07. 2010. Žalovaný považoval uvedené oznámenie za platný úkon žalovaného, pričom v súlade s ust. § 526 ods. 2 Obč. zák. žalovaný ako dlžník nebol oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení medzi žalobcom a spoločnosťou ARWEN, s.r.o. Bratislava. Žalovaný ďalej poukázal, že na základe oznámenia o postúpení tejto pohľadávky žalovaný dňa 30. 09. 2010 vykonal jednostranný zápočet akceptovaný spoločnosťou ARWEN, s.r.o. Bratislava vo výške 15 097,24 Eur, pričom spoločnosť ARWEN, s.r.o. Bratislava ostala dlžníkom žalovaného po zápočte v zmysle fakturácie žalovaného vo výške 26 154,98 Eur. Svoje tvrdenia žalovaný podporil i Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, vydaného pod č. 4Obo 210/2001, z ktorého odôvodnenia je zrejmé, že v prípade oznámenia o postúpení pohľadávky musí súd z tejto skutočnosti vychádzať, a nie je oprávnený skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, resp. k uzavretiu písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca sa k uvedeným vyjadreniam nevyjadril, a to z dôvodu, že pojednávania vo veci sa nezúčastnil bez ospravedlnenia. Súd na základe tvrdení uvádzaných žalovaným podložených listinnými dôkazmi, vyššie citovanými mal za to, že potom nárok žalobcu ohľadne zaplatenia dlžnej istiny 15 097,24 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z tejto dlžnej istiny od 06. 08. 2010 do zaplatenia je nárok nedôvodný. Súd sa stotožnil s právnym názorom vyjadreným žalovaným a vyjadreným i v rozhodnutí Najvyššieho súdu, na základe ktorého potom ustálil, že žalobca nie je vecne legitimovaným účastníkom na uplatňovanie tohto nároku voči žalovanému. Súd preto v tejto časti žalobný návrh žalobcu zamietol.
O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal len čiastočný neúspech vo veci samej, týkajúci sa iba zaplatenia úrokov z omeškania z ostatných istín uplatňovaných žalobcom, mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré žalovaný vyčíslil v zákonnej lehote, a to vo výške 905,50 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu žalovaným a trovy právneho zastúpenia žalovaného vo výške 1 180,60 Eur, ktoré je povinný žalobca nahradiť právnemu zástupcovi žalovaného. Uvedené trovy žalovaný vyčíslil v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 z.z. za nasledovné úkony právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady úkon v hodnote 320,34 Eur, ku ktorému žiadal priznať 7,41 Eur režijný paušál a 20% DPH, za účasť na pojednávaniach dňa 23. 02. 2012 a 13. 03. 2014 odmenu za každý úkon v hodnote 320,34 Eur a k úkonu v r. 2012 režijný paušál vo výške 7,41 Eur a k úkonu v r. 2014 režijný paušál 8,04 Eur + 20% DPH k úkonom. Takto trovy predstavovali sumu 1 180,66 Eur, ktorú súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho písomného doručenia písomne vo vyhotovení dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..