Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-576-2012.pdf
PDF · 79.24 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/576/2012
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, proti žalovanej Q. S., K.. XX. X. XXXX, I. O. S., V. XXXX/XX, občan SR, zastúpená splnomocneným zástupcom Q., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov č. 5, Prešov, zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom ul. Sov. hrdinov č.163/66, Svidník, o zaplatenie 88,99 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi 29,08 Eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. N a r i a ď u j e vrátiť navrhovateľovi 9,80 Eur za zaplatený súdny poplatok prostredníctvom Daňového úradu Prešov, a to do 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svoj návrh doručený súdu dňa 26.10.2012 zobral podaním zo dňa 4.3.2014 späť v celom rozsahu, žiadal konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Podporne poukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov a Nález Ústavného súdu II. ÚS 78/03.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka vzal na vedomie späťvzatie návrhu, konanie navrhol zastaviť a priznať vedľajšiemu účastníkovi podľa § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. náhradu trov konania. Uviedol, že jeho uplatnené trovy sú účelne vynaložené. Žalobca zahlcuje súdy SR desaťtisícami žalôb, ktorými uplatňuje proti spotrebiteľom premlčané nároky, nároky z neprijateľných a teda absolútne neplatných zmluvných podmienok, najmä čo sa týka zmluvných pokút, poplatkov a sankčných mechanizmov a z nekalých obchodných praktík, ale práve preto do konania vstúpili. Poukázal na absolútne prevažujúcu judikatúru, ohľadne priznávania im náhrady trov konania a príkladmo poukázal na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove s tým, že rovnako prevažujúca je aj prax na ďalších krajských súdoch, okrem Krajského súdu Bratislava.
Splnomocnený zástupca odporkyne sa na pojednávaní pripojil k vyjadreniu vedľajšieho účastníka.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.2 veta prvá O.s.p.
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).
Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.
Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že: „V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností."
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku", pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
V tomto prípade zobral navrhovateľ návrh v plnom rozsahu späť bez udania dôvodu, ale po vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ku vstupu ktorého, resp. k účelnosti ním vynaložených trov, sa v späťvzatí už vyjadroval.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania odľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).
Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z jedného úkonu právnej služby (prevzatie veci a príprava),v hodnote 16,60,- EUR, režijného paušálu vo výške 7,63,- EUR a 20% DPH vo výške 4,85,- EUR.
O vrátení alikvótnej časti súdneho poplatku súd rozhodol zákona č. 71/1992 Zb. v platnom není
Podľa § 11 ods. 3 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok a poplatku za výpis z registra trestov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody, pre ktoré sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.