Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Sd-216-2013.pdf
PDF · 91.7 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sd/216/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: A., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júla 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júla 2013 a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p..
Krajský súd n e p r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júla 2013 na podklade § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamietla navrhovateľovi žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 10. júna 2013 s odôvodnením, že z obsahu spisového materiálu, z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava, Kutuzovova 8, č. XXXXXXXXXXXXXXXX-VÚSZ/DO X zo dňa 23. júla 1999 mu bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 - 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý mu je naďalej vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia Bratislava z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého k 1. máju 1988 splnil všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľ podal v zákonom stanovenej lehote rozsiahly návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júla 2013, ktorým mu odporkyňa zamietla jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, ktorého priznania sa domáhal žiadosťou zo dňa 10. júna 2013 na základe splnenia podmienok, ktoré sú predpokladom pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 a nasl. ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V jeho písomných dôvodoch v podstate uviedol, že rozhodnutie odporkyne napadá v celom rozsahu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na zákonné ustanovenia, z ktorých podľa jeho názoru je zrejmé, že zákonodarca mal v úmysle, aby predmetné dôchodky boli považované za výsluhové (91 zák. č. 114/1998 Z.z., § 125 ods. 4 a 13 zákona č. 328/2002 Z.z.) a na ustanovenia, kde sa výslovne uvádza, ktoré starobné dôchodky (napr. profesionálnych vojakov, ak ich služobný pomer trval menej ako 15 rokov) sa považujú za starobné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení § 125 ods. 9 zákona č. 328/2002 Z.z.. Zároveň poukázal i na ustanovenie § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého dávky dôchodkového zabezpečenia (teraz poistenia)
a priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. Z uvedeného potom vyplýva, že jeho dôchodok je výsluhovým a už sa ďalej nemôže považovať za starobný dôchodok a už vôbec podľa zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa za starobné dôchodky považujú iné starobné dôchodky, priznané podľa iných zákonných ustanovení účinných pred 1. januárom 2004. Uviedol, že odporkyňa navyše vo svojom rozhodnutí vôbec neodôvodnila, na základe akého ustanovenia, a ktorého právneho predpisu je vylúčená možnosť nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom postení v znení neskorších prepisov, ktoré podmienky splnil, pri súčasnom poberaní výsluhového dôchodku. Jej záver je tak nepreskúmateľný. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a priznať mu starobný dôchodok.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na ich písomné stanovisko zo dňa 7. októbra 2013.
Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne nie je v súlade so zákonom, preto ho bolo potrebné zrušiť z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p. a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu a dávkového spisu sociálnej poisťovne zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 10. júna 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku. Napadnutým rozhodnutím navrhovateľovi bola žiadosť o priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamietnutá. Rovnako z obsahu dávkového spisu zistil, že navrhovateľovi rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Kutuzovova 8, Bratislava, č. XXXXXXXXXXXXX/X - VÚSZ/ DO X zo dňa 23. júla 1999 podľa ustanovenia § 132 ods. 1 písm. a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov bol priznaný starobný dôchodok k 01.05.1998 vo výške 6220 Sk mesačne. Na základe § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov priznaný navrhovateľovi od 1. 5. 1998 miesto doterajšieho starobného dôchodku výsluhový dôchodok, ktorý od tohto dňa zvýšil na 6 967 Sk mesačne s odôvodnením, že podľa § 91 zák. č. 114/1998 Z.z., starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa par. 132 zákona č. 100/1988 Zb., a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%. Pre nárok a výšku uvedeného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba poistenia od 6. septembra 1960 do 30. apríla 1998, z toho 36 rokov v I. kategórii funkcií a 1 rok v II. kategórii funkcií.
Navrhovateľ bol vypočutý ako účastník konania a uviedol, že zotrváva naďalej na návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 8. júla 2013 z dôvodov uvedených v jeho písomných dôvodoch zo dňa 5. augusta 2013 a zo dňa 27. februára 2014. Opätovne uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odporkyne, ktorá v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedla, že mu bol priznaný starobný dôchodok Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, nakoľko tento mu však bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 91 zák. č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení. Po tom, ako mu bol priznaný výsluhový dôchodok od. 1. mája 1998 odišiel z vojenského útvaru, v ktorom vykonával prácu vojenského lekára a začal pracovať ako praktický lekár pre dospelých v nemocnici v Bojniciach s poliklinikou Prievidza už v civilnej službe. Od uvedeného obdobia až doposiaľ stále pracuje ako praktický lekár. Za uvedené obdobie riadne odvádzal a odvádza všetky odvody do Sociálnej poisťovne a má odpracovaných v civilnej službe viac ako 15 rokov, preto spĺňa všetky podmienky na to, aby mu bol priznaný starobný dôchodok za uvedené obdobie podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
Podľa § 132 ods. 1) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň, a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.
Podľa § 91 ods. 1) zákona č. 114/1998 Z.z. starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa § 132 zákona 100/1988 Zb. a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%.
Podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ak uvedený zákon neustanovuje inak.
V prejednávanej veci nie je sporné, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Kutuzovova 8, Bratislava, č. XXXXXXXXXXXXX/X-VÚSZ/DO X zo dňa 23. júla 1999 podľa ustanovenia § 132 ods. 1 písm. a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný starobný dôchodok ku dňu 1. máju 1998 vo výške 6220 Sk mesačne. Na základe § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov bol priznaný navrhovateľovi od 1. mája 1998 miesto doterajšieho starobného dôchodku výsluhový dôchodok, ktorý od tohto dňa zvýšil na 6 967 Sk mesačne s odôvodnením, že podľa § 91 zák. č. 114/1998 Z.z., starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb., a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%. Pre nárok a výšku uvedeného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba poistenia od 6. septembra 1960 do 30. apríla 1998, z toho 36 rokov v I. kategórii funkcií a 1 rok v II. kategórii funkcií.
Nie je sporné ani to, že navrhovateľ od 1. mája 1998 odišiel z vojenského útvaru, v ktorom vykonával prácu vojenského lekára a začal uvedeným dátumom hneď pracovať ako praktický lekár pre dospelých v nemocnici v Bojniciach, s poliklinikou Prievidza, teda svoju činnosť vykonával už v civilnej službe. Podľa tvrdenia navrhovateľa túto činnosť vykonával (vykonáva doposiaľ) viac ako 15 rokov.
S ohľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že odporkyňa vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia vecí, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce a rozhodnutie je aj nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť (§250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p.), keď dôchodok priznaný navrhovateľovi Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, Kutuzovova 8, Bratislava, č. XXXXXXXXXXXXX/X - VÚSZ/ DO X zo dňa 23. júla 1999 jednoznačne nepovažovala za výsluhový v zmysle § 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a považovala ho za starobný. Z obsahu spisového materiálu, ale i z vyjadrenia navrhovateľa jednoznačne vyplýva že navrhovateľ pracoval ku dňu podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku v civilnom sektore vo funkcii praktického lekára pre dospelých v Nemocnici v Bojniciach s poliklinikou Prievidza a za to obdobie, resp. i doposiaľ riadne odvádzal a odvádza všetky odvody do Sociálnej poisťovne.
Odporkyňa bola povinná pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistiť skutočný stav vecí, a na tento účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1, 2 zsp).
Náležitosti rozhodnutia vydaného v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti zák. č. 461/2003 Z.z. sú upravené v ust. § 209 tohto zákona. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom na jej rozhodnutie, ako hodnotila dôkazy, na základe ktorých rozhodla.
V ďalšom konaní je potrebné vykonať, podľa názoru súdu, dokazovanie na tvrdenie navrhovateľa, vysporiadať sa s osobným listom dôchodkového (poistenia) zabezpečenia, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že navrhovateľ pracoval v civilnom sektore viac ako 15 rokov a odvádzal všetky odvody do všeobecného systému poistenia.
Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho konania.
Nie je preto úlohou súdu dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu odporkyne a nie je ani jeho úlohou vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou skutočného stavu veci už v administratívnom konaní.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmajú zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.) a ich úlohou nie je hľadať dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie správneho orgánu potvrdené. Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné, súd nemôže nahrádzať jeho dôvody.
Podľa názoru súdu rozhodnutie odporkyne je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 209 ods. 1 až 6 zák. č. 461/2003 Z.z.). Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie vo veciach, v ktorých rozhoduje podľa § 179 ods. 1 zsp, sa vydáva písomne a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo opravnom prostriedku. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala a ako sa vyporiadala s tvrdením navrhovateľa a ním predložených dôkazov (209 ods. 1, 2, 4 zsp).
Odôvodnenie nemá náležitosti podľa § 209 ods. 4 zsp, predovšetkým nie sú v ňom uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, ďalej akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Rozhodnutie, ktoré v odôvodnení obsahuje len odkaz na príslušné právne predpisy, je podľa názoru krajského súdu nepreskúmateľné.
Krajský súd s poukazom na hore uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250 q ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa v ďalšom konaní po doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu podrobným oboznámením sa so všetkými dôkazmi, najmä po komplexnom posúdení osobného listu dôchodkového zabezpečenia až ku dňu podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku, opätovne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok rozhodne po náležitom zistení a zhodnotení všetkých hľadísk, vymedzených v zákone a svoje nové rozhodnutie aj dostatočným spôsobom odôvodní (§ 209 zsp.).
Krajský súd zhodnotil hore uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je nesprávne, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce, nepreskúmateľné, preto ho bolo potrebné z dôvodov § 250 q ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p. zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Dokazovanie v predmetnej veci je nad rámec dokazovania vykonávacieho konania pred súdom v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania proti odporkyni. Keďže navrhovateľovi žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumom vyhotovenia odvolania, proti ktorému
rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.