Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_2T-18-2012.pdf
PDF · 94.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Miroslava Mazúcha a prísediacich Mgr. Eleny Vojtekovej a Oľgy Lysičanovej na hlavnom pojednávaní 13. 03. 2014 v Martine takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Tr. por.
obžalovaných
H.. E.X. P., nar. XX.XX.XXXX Y. R. X. Y., trvale bytom Ž. Č.. XXX, okres R. X. Y., H.. Z. J., nar. XX.XX.XXXX Y. R.R. X. Y., trvale bytom Ž. Č.. XXX, okres R. X. Y., toho času v ÚVTOS Košice - Šaca,
oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin z 03.02.2012, sp. zn. 2 Pv 499/11, zo skutku, ktorého sa mali dopustiť tak, že
v presne nezistený deň v mesiaci júl 2011, okolo 20.00 hod., v R., v priestoroch Ú. X. Y. V. S.C. R. J. H., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, Z. J. zavolal mladistvého J. P., nar. XX.XX.XXXX, nachádzajúceho sa v tom čase v kultúrnej miestnosti, aby prišiel na celu č. X, po príchode na miesto, Z. J. poškodeného potkol, potom ako poškodený spadol na chrbát, Z. J. so R. P., nar. XX.XX.XXXX ho otočili na brucho a znehybnili tak, že Z. J. si pred poškodeného kľakol a držal mu ruky za hlavou, R. P., nar. XX.XX.XXXX ho držal za členky na nohách a E. P. sa mu takto znehybnenému vymočil na chrbát a nohy, obžalovaní od konania, ktoré trvalo približne 5 minút, následne upustili,
t e d a m a l i
spoločným konaním iného násilím nútiť, aby niečo trpel a tento čin spáchať na chránenej osobe, č í m m a l i s p á c h a ť
zločin vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20, § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., lebo skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 03. 02. 2012 obžalobu na H.. E. P., R. P. a H.. Z. J. pre skutok právne posúdený ako zločin vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20, § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby prokurátora. Uznesením z 18. 06. 2013, sp. zn. 2T/18/2012, bol obžalovaný R. P. vylúčený zo spoločného konania na samostatné konanie, pretože sa zdržiaval na neznámom mieste vo Veľkej Británii.
Obžalovaný H.. E. P. a H.. Z. J. na hlavnom pojednávaní neprejavili záujem uzatvoriť dohodu o vine a treste s prokurátorom. Obhajcovia mladistvých k obžalobe prokurátora zaujali stanovisko, že nesúhlasia s dôvodmi obžaloby, pretože obžalovaní sú nevinní. Následne obžalovaní mladiství vyhlásili, že nie sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný mladistvý E. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že P. si všetko vymyslel. Niekedy v júli 2011, asi o 20.00 hod. bol v kultúrnej miestnosti väzenia s J. P.. J. kričal z izby na P., aby prišiel na izbu. Spoločne s P. vošli do izby a J. povedal P.: „Poď sem, skúsim, či ťa zdvihnem.“ J. P. zdvihol a ako to urobil, P. spadol na zem. Potom R. P. chytil P. ruky za chrbát a H. Ž. z fľaše, v ktorej bola čistá voda na P. vylial vodu. P. si však myslel, že sa niekto z nich na neho vymočil. Ž. sa ešte z tej fľaše pred ním napil, aby mu uveril, že to bola voda. J. mu potom dal šampón, aby sa išiel umyť. Do celej situácie nezasahoval, iba si sadol na posteľ a pozeral, čo sa robí. Na izbe boli dvere, ktoré sa nezatvárali, boli otvorené celý deň i v noci. V blízkosti izby boli kancelárie pedagóga a referenta. Obžalovaný vypovedal, že celú situáciu hodnotil ako „srandu.“ Poprel, že by sa na konaní voči P. vopred dohodli. J. P. po príchode na izbu nekopol. P. nepadol na zem z dôvodu, že by ho zhodil P.. J. a R. P. nedržali P. na zemi, ale iba R. P. pridržal za chrbtom ruky P. a Ž. ho oblial vodou. Určite to netrvalo päť minút. Obžalovanému bola na návrh prokurátora prečítaná výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný v prípravnom konaní v podstate vypovedal, že na izbu prišiel J. P. a začal sa rozprávať s J. a R. P.. J. ho skúsil nadvihnúť, pretože P. vážil asi 120 kilogramov. J. sa to nepodarilo a P. spadol na zem. R. P. chytil P. za ruky, dal mu ich za chrbát a sadol si mu na chrbát. R. P. P. nepustil a Ž. na P. vylial vodu. Nevidel, že by aj J. držal P.. P. si však myslel, že sa Ž. na neho vymočil, preto sa Ž. napil z tej fľaše. Bola v nej voda. Do ničoho sa nezapájal. P. by si nedovolil niečo zlé spraviť, pretože mal asi 120 kilogramov a jeho váha bola 50 kilogramov. Celý incident vnímal ako srandu a nič vážne. P. nekričal o pomoc. V prípade, že by kričal, tak by mu pomohol. Nebola to žiadna bitka, všetko vnímal ako srandu. K prečítanej výpovedi uviedol, že si skutkové okolnosti pre odstup času nepamätá. Nevedel uviesť, či si R. P. sadol alebo nesadol na chrbát P.. Obžalovaný mladistvý Z. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na izbe bol s P. C. Ž.. Následne prišli E. P. a R. P.. R. P. skočil na P. a zhodil ho na zem. Potom mu držal ruky za chrbtom. Potom len vie, že P. mal na sebe „šťanky.“ Počas celej situácie sedel na posteli so Ž.. Do kontaktu s P. vôbec neprišiel. Nevidel nikoho vymočiť sa na P.. S ostatnými obžalovanými sa nedohodol na konaní voči P.. K spoluobžalovanému E. P. vypovedal, že ten bol síce na izbe, ale čo konkrétne robil, povedať nevedel. Videl len mokrú P. mikinu, ale z akého dôvodu bola mokrá uviesť nevedel. Celú situáciu vnímal ako „srandu.“ Poprel, že by P. volal z kultúrnej miestnosti na celu a po príchode na izbu kopol tak, že by P. padol na chrbát. Nie je pravdou, že by P. držal za ruky a R. P. za členky. Nevidel nikoho vymočiť sa na P.. P. sa bránil, keď mu R. P. držal ruky. Celú situáciu bral ako „srandu“, aj sa smial, lebo si myslel, že ho naozaj obliali vodou. Nevnímal ju ako vážnu vec, skôr ako bežnú hru, zábavu medzi odsúdenými. P. držal za ruky iba R. P., ale nevnímal to ako nejakú bitku, alebo že by mu chcel ublížiť. Nemal vedomosť o tom, že by R. P.Á. voči P. s niekým dohováral. Poprel, že by vodou poškodeného P. oblial Ž.. Svedok poškodený J. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na celú udalosť zabudol pre odstup času. Pamätal si, že bol v kultúrnej miestnosti, odkiaľ ho zavolal obžalovaný Z. J.. Po príchode na izbu mu J. povedal, že má zle uloženú skrinku a potom ho J., R. P. a E. P. dali na zem. Ďalšie skutočnosti si už nepamätal, lebo je tomu už viac ako dva roky, zahodil všetko za hlavu. Nepamätal si, či mal v ten večer niečo mokré. Na návrh prokurátora a obhajcov bola prečítaná skoršia výpoveď svedka poškodeného z prípravného konania. Svedok v prípravnom konaní vypovedal, že na neho kričal J., aby prišiel do izby. Keď prišiel na izbu, stôl bol posunutý na bok a na izbe bol Ž., ktorý ležal na posteli, E. P. a R. P. sedeli na posteli. J. mu povedal, aby išiel do stredu izby. V tom sa postavil aj R. P., J. prišiel k nemu zozadu a potkol ho za členok, pričom spadol na chrbát. Potom J. prišiel k nemu, otočil ho spolu so R. P. na brucho. R. P. ho držal zozadu za nohy, za členky a J. mu držal ruky za hlavou. Potom prišiel E. P. a vymočil sa na neho. Vtedy Ž. vstal z postele a povedal, aby to nerobili. R. P. aj s Z. J. sa smiali, obžalovaný E. P. bol ticho. Na zemi ho držali asi päť minút. Prvýkrát sa mu podarilo vymaniť mykaním, ale vzápätí ho zase chytili a už sa mu ujsť nepodarilo. Cítil, že sa na neho vymočili. E. P. mu však tvrdil, že to bola voda a v ruke naozaj držal fľašu. Potom mu dal J. šampón, aby sa išiel umyť. Ž. sa na neho nevymočil, lebo ako ležal na zemi, videl Ž. ležať na posteli. Potom odišiel do kultúrnej miestnosti. Ďalej vypovedal, že držanie na zemi vnímal ako hru. Preto sa týmto konaním necíti byť poškodeným. Močenie však bolo pre neho ponižujúce, preto to už ako hru nebral. Obžalovaných sa nebojí, lebo boli v čase výsluchu každý na inom oddieli. K prečítanej výpovedi uviedol, že si nepamätá, či v miestnosti bol alebo nebol odsunutý stôl. Nepamätal si, či ho J. potkol a spadol na chrbát, a či J. s P. ho otočili na brucho. Nepamätal si, či R.
P. ho držal za nohy a J. za ruky za hlavou. Taktiež si nepamätal, či sa na neho E. P. vymočil. Nepamätal si vôbec, či ho držali na zemi a ako dlho. Nemal žiadnu traumu. Nepamätal si, či vôbec vec oznamoval. Svedok R. P. (pôvodne spoluobžalovaný v tejto veci) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na izbe sa Z. J. s J. P. bavili. Chytali sa, či zhodí na zem J. P., alebo naopak. Z. J. potom na J. P. vylial vodu. J. sa to nepáčilo, preto to neskôr povedal pedagógovi. On žiadny incident s poškodeným nemal. J. s P. sa len tak pretláčali, pasovali sa, zo srandy. P. dal J. na zem, ale potom aj J. P. na zem, ale to všetko bolo zo srandy. J. potom vylial na P. vodu. P. sa urazil, lebo mal mokrú košeľu. E. P. a Ž. nerobili nič, len sedeli na izbe. Svedok H. Ž. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol na izbe s Z. J., E. C. R. P.V.. Na izbe srandovali. Prišiel aj P.. J. so R. P. chytili P. a E. P. na neho vylial iba vodu. J. dal P. šampón, lebo ten si myslel, že sa niekto z nich na neho vymočil. Ale nebolo to tak. Všetci to brali ako „srandu.“ Podľa neho aj P. najskôr všetko vnímal ako „srandu,“ ale potom asi vnímanie zmenil, lebo bol obliaty a myslel si, že to nebola voda, ale moč. P. vodou oblial E. P.. Predtým nepočul rozhovor o tom, že by sa niekto dopredu dohadoval na konaní voči P.. Podľa neho P. podal trestné oznámenie, lebo „bonzoval“ na ostatných. Na návrh prokurátora bola prečítaná predchádzajúca výpoveď svedka H. Ž.. Svedok v prípravnom konaní vypovedal, že na izbu prišiel P. v čase, keď E. P., R. P. a Z. J. „srandovali“. J. a R. P. držali P. za ruky a za nohy. E. P. z fľaše vylial vodu na P.. P. si však myslel, že to bol moč, ale E. P. mu povedal, že to bola voda. Všetci sa na tom smiali. Bola to taká „sranda“. Povedal im, aby prestali, lebo P. sa možno cítil zle, keďže sa mylne domnieval, že sa na neho niekto z nich vymočil. J. so R. P. držali P., ale P. sa tomu nijako nebránil. Podľa neho vedel, že to bola „sranda.“ Nevedel povedať, prečo P. podal trestné oznámenie. K prečítanej zápisnici z prípravného konania uviedol, že si už nepamätá, ako J. a R. P. držali P.. On vodu na P. nevylial. P. si jednoducho myslel, že sa na neho vymočili, preto mu dal J. šampón. Bola to však voda. Podľa neho vzťahy medzi P., J. a P. boli dobré, všetko bolo v poriadku.
Vykonaným dokazovaním bola preukázaná podstatná časť skutkového deja. Zhodnotením všetkých výpovedí možno dospieť k záveru, že poškodený P. bol na zemi držaný určitý čas a niekto z prítomných osôb ho oblial. Z dôkaznej situácie však nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že E. P. sa na poškodeného vymočil. Obžalovaný E. P. k tomu vypovedal, že na poškodeného sa nevymočil, ani ho neoblial vodou. (vypovedal, že vodou ho oblial Ž., č.l. 31, 147 spisu). Obžalovaný Z. J. uviedol, že nevidel nikoho vymočiť sa na P.. Videl len P. mokrú mikinu (č.l. 37, 149 spisu). Svedok R. P. vypovedal, že vodu na P. vylial Z. J. (č.l 195 spisu). Svedok H. Ž. zase vypovedal, že vodu na P. vylial E. P.. Vypovedal, že išlo o vodu, ale P. si myslel, že to bol moč (č.l. 48, 241 spisu). Poškodený J. P. si na okolnosti na hlavnom pojednávaní už nepamätal. V prípravnom konaní však vypovedal, že sa na neho vymočil obžalovaný mladistvý E. P., priamo ho však nevidel, iba si to myslel, lebo E. P. stál pri ňom. Ten mu však tvrdil, že to bola voda a naozaj mal v ruke fľašu (č.l.43 spisu). Zhodnotením týchto dôkazov, pre ich rozpory týkajúce sa osôb ale aj spôsobu konania, potom nemožno jednoznačne a bez pochybností ustáliť záver, že na poškodeného sa vymočil práve obžalovaný mladistvý E. P., prípadne iná osoba, pretože možno dospieť aj k záveru, že P. len niekto z osôb nachádzajúcich sa v miestnosti oblial vodou. Z vykonaného dokazovania nemožno dospieť ani k záveru, že obžalovaní mladiství J., E. P. C. R. P. sa na konaní voči P. vopred dohodli a konali vo vzájomnej zhode. Všetci takúto dohodu vylúčili a svedok Ž. vypovedal, že na izbe srandovali a nepočul žiadny rozhovor o tom, že by sa niekto rozprával o tom, čo sa urobí P.. Z týchto dôvodov v tejto časti možno dospieť aj k inému záveru, že J. a P. na izbe iba zápasili, naťahovali sa, pritom spadli a potom niekto z nich P. oblial.
Vykonaným dokazovaním a jeho zhodnotením nie je bez pochybností preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu vydierania ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, ktorá spočíva v tom, že obžalovaní mali úmysel poškodeného neoprávnene nútiť, aby niečo trpel. Sám poškodený J. P. už v prípravnom konaní vypovedal, že držanie na zemi po celú dobu vnímal ako hru a držaním sa necíti byť poškodený (č.l. 44 spisu). Svedok H. Ž. tiež vypovedal, že chlapci vtedy srandovali, všetci sa smiali, bola to taká sranda, P. sa nebránil, vedel, že je to sranda (č.l. 48 spisu) a na hlavnom pojednávaní , že všetko robili ako srandu, P. to tiež tak bral (č.l. 241 spisu). Obžalovaný mladistvý E. P. vypovedal, že celý incident vnímal ako srandu, nič vážne (č.l.32 spisu), na hlavnom pojednávaní, že to celé hodnotil ako srandu (č.l.147 spisu). Obžalovaný mladistvý Z. J. vypovedal, že situáciu vnímal ako srandu, hru, smial sa (č.l.37, 149 spisu). Svedok R. P. vypovedal, že J. a P. sa bavili, chytali sa, pretláčali, a skúšali, či hodia na zem jeden druhého. P. dal J. na zem a aj J. dal P. na zem. Všetko to bolo len zo srandy (č.l.195 spisu). Záver o úmyselnom zavinení musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť. Musí sa zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako záver o objektívnych znakoch trestného činu (R 19/1971). Subjektívnu stránku trestného činu nemožno predpokladať, ale musí byť preukázaná
konkrétnymi dôkazmi, pričom na naplnenie subjektívnej stránky nestačí, že páchateľ vykonal niečo, čo spôsobilo následok. Treba, aby bol preukázaný úmysel smerujúci k naplneniu takéhoto následku. V tejto súvislosti treba prihliadnuť najmä na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu; ďalej na to, či a aký predmet páchateľ na útok použil a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností poškodenému hrozilo (R 19/1963 a R 5/1995). Z už vyššie citovaných výpovedí obžalovaných, svedka, ale aj samotného poškodeného podľa zhodnotenia súdu nepochybne nevyplýva, že obžalovaní mali úmysel, aby poškodený niečo strpel, skôr sa javí, že medzi nimi a poškodeným išlo, aj s prihliadnutím na ich vek o určitý spôsob hry, zábavy, pasovania, overovania si svojich fyzických síl. Pokiaľ ide o výrok o vine, súd poznamenáva, že tento sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkovo vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok je trestným činom. Zistenie skutočného stavu veci preto vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie (aj naplnenie subjektívnej stránky) bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru. Možnosť iného záveru vyplýva najmä z obrany obžalovaných v trestnom konaní, ktorí sa bránili tým, že poškodeného nevydierali, ale celú situáciu vnímali ako určitú hrou medzi osobami na izbe, pričom ich obrana v tejto časti je v zhode s už vyššie uvedenými výpoveďami svedkov R. P. i H. Ž. a dokonca s výpoveďou poškodeného P., ktorý už v prípravnom konaní vypovedal, že celú situáciu vnímal ako hru a držaním sa necítil byť poškodeným.
Ku všetkým vyššie uvedeným skutkovým zisteniam a právnym úvahám súd poznamenáva, že k nedorozumeniu a celkovému inému hodnoteniu záveru situácie zo strany poškodeného P. mohlo dôjsť potom, ako sa domnieval, že sa na neho ležiaceho na zemi niektorí z prítomných vymočil a preto sa urazil a od tohto momentu začal situáciu spätne vnímať inak. Skutočnosť, že sa na neho niekto z prítomných osôb naozaj vymočil však nebola bez pochybností a jednoznačne preukázaná, skôr možno dospieť k záveru, že ho niekto oblial vodou a keďže P. tomu neuveril, J. mu na upokojenie situácie ponúkol šampón.
Z týchto dôvodov, aj keď sú obžalovaní dôvodne podozriví, že sa dopustili žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť jasný a spoľahlivý záver, že obžalovaní úmyselne držali poškodeného s tým, aby ho následne obliali, súd ich musel v súlade so zásadou in dubio pro reo, v pochybnostiach v prospech obžalovaného, podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodiť. Takýto postup súdu pritom nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že skutok nie je trestným činom, stačí pochybnosť o tom, či žalovaný skutok je trestným činom.
Poškodený J. P. náhradu škody nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.