Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-632-2013.pdf
PDF · 81.27 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/632/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., B. E. XXXX/XX, v rade 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., B. E. XXXX/XX, v rade 3/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., Z. U., C. K. XXXX/XX, navrhovatelia v rade 1/ a 3/ zastúpení navrhovateľom v rade 2/, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom F., F. B. XXX/XX, proti odporcovi: Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Námestie Sv. Egídia č. 93, IČO: 44 250 029, o neplatnosť zmluvy a zaplatenie finančného zadosťučinenia, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/84/2012-202 zo dňa 16.10.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku I. odvolaním nenapadnutom ostáva n e d o t k n u t ý .
V ostatných výrokoch (II., III.) rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zastavil konanie v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur a zároveň určil, že zmluva o poskytnutí pôžičky č. 7091266 zo dňa 27.04.2011 uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľov v rade 1/ a 3/ U. B. a odporcom je neplatná. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné uznesenie vydaného v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 80 písm. c) O. s. p., keď konštatoval, že právni nástupcovia neb. U. B. majú právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, ktorá jej bola poskytnutá vo výške 3.000,- eur, nakoľko potrebujú mať vyriešenú otázku, aký je ich skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, akým spôsobom sa majú vyporiadať medzi sebou ako dedičia po pôvodnej navrhovateľke, ktorá bola v pozícii spotrebiteľa v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o pôžičke. Rozhodnutie o neplatnosti zmluvy o pôžičke zdôvodnil prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie Zákonov o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., resp. 129/2010 Z. z., ako aj na ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 52 a nasl. Neplatnosť zmluvy súd odvodil od postupu pri uzatváraní predmetnej zmluvy o pôžičke, ako aj formálneho znenia zmluvy, keď sa odporca dopustil nekalej obchodnej praktiky, resp. zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Konanie o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zastavil s poukazom na ust. § 107 ods. 1, 2 O. s. p., keď právo na náhradu nemajetkovej ujmy ako osobnostné právo je viazané výsostne na osobu dotknutú - predchodkyňu navrhovateľov, ktorá však v priebehu konania zomrela. Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil v zmysle § 151 ods. 1, 3 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu, podal odvolanie odporca. Napadol výroky, ktorými súd určil, že zmluva o poskytnutí pôžičky je neplatná, ako aj výrok o trovách konania. Pri odvolacích dôvodoch poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. d), f), ako aj ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. Odporca má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Takýmto postupom sa odvolateľovi odňala možnosť konať pred súdom. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne rozhodol sám a návrhom požadované plnenie zamietol. V prípade úspechu žiadal priznať trovy celého konania. Konštatoval, že podstatou sporu medzi účastníkmi bolo určenie platnosti spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí pôžičky uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou navrhovateľov ako dlžníčkou a odporcom ako veriteľom. Prvostupňový súd pochybil, keď celú zmluvu určil za neplatnú, hoci ani a v jednej z napadnutých podmienok nejde o takú podmienku, ktorá by svojou neplatnosťou spôsobovala neplatnosť zmluvy ako celku. Súd sa priklonil k argumentácii navrhovateľov a nebral ohľad na smernicu 93/13/EHS, kde podľa čl. 6 ods. 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. V tejto súvislosti poukazoval na ust. § 41 OZ, v zmysle ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Vyhlásenie neplatnosti zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Základným a jediným zmyslom vytvorenia komunitárneho práva na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami formulárových zmlúv je ochrana spotrebiteľov pred takýmito podmienkami. Prvostupňový súd bol povinný odôvodniť, z akého dôvodu zmluva o pôžičke nemôže bez ich platnosti plniť svoj účel a obstáť ako celok. Nesprávny je záver prvostupňového súdu aj v tom, že zmluva o pôžičke nemala v čase prejavu vôle predchodkyne navrhovateľov pri jej uzatváraní všetky podstatné náležitosti. V tomto smere závery súdu nie sú ničím podložené a priklonil sa iba k samotnému tvrdeniu navrhovateľov. Odporca tvrdí, že zmluva v čase jej podpisu predchodkyňou navrhovateľov mala všetky podstatné náležitosti. Odvolateľ tiež poukazoval, že v priebehu prvostupňového konania navrhol spor vyriešiť zmierom a žiadal vrátiť len skutočne poskytnuté plnenie bez akéhokoľvek príslušenstva. Tieto okolnosti by však súd nemal považovať ako dôkaz o údajnom pochybení odporcu vo vzťahu k uzatváraniu spotrebiteľskej zmluvy. Aj ostatné zmluvné podmienky, ktoré klasifikoval prvostupňový súd ako neprijateľné v spotrebiteľskej zmluve, považuje odvolateľ za primerané, dovolené a také, ktoré nezakladajú značnú nerovnováhu a v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (jednostranná zmena úrokovej sadzby, výnimočná zmena RPMN, náhradu nákladov v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, inštitút zmluvnej pokuty, resp. založenie spoločnosti Non BankingCreditBureu za účelom poskytovania informácií o neplatičoch, keď rovnakú spoločnosť založili na území SR banky). Za neprijateľnú nepovažuje ani dojednanie tzv. rozhodcovskej doložky. V tomto prípade odporca dáva na výber účastníkom rovnocenne si vybrať súd, na ktorom chcú uplatňovať svoje nároky, neustanovuje teda výlučnú príslušnosť rozhodcovského súdu. Celkove teda závery prvostupňového súdu, že zmluva je ako celok neplatná z dôvodu obsahu veľkého počtu neprijateľných podmienok a nekalých obchodných praktík, sú nesprávne.
Navrhovatelia, resp. vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust. § 219 O. s. p. ako správny potvrdil. Výrok rozsudku, ktorý odvolaním napadnutý nebol, ostal nedotknutý.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O. s. p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ, resp. jeho právni nástupcovia sa voči odporcovi domáhali určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí pôžičky a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur v súvislosti s tým, že boli porušené práva navrhovateľov, resp. ich právnej predchodkyne ako spotrebiteľky v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o poskytnutí pôžičky. Dlžníčka zmluvu podpísala v nepriaznivej finančnej situácii, jej obsah nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť a navyše zmluva obsahovala množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, resp. pri jej uzatvorení odporca použil početné klamlivé praktiky. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a následne vyvodil správny právny záver. Je nepochybné, že dlžníčka o poskytnutie úveru požiadala telefonicky, zaslaná jej bola predtlač zmluvy s tým, že vypísala údaje týkajúce sa jej osoby. Až následne odporca do zmluvy dopísal rozsah poskytnutej pôžičky, výšku a počet splátok, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku úrokov. Tieto skutočnosti nevyplynuli len z objasnenia skutkového stavu pôvodnou navrhovateľkou, ale korešpondovali aj s pokynmi, ktoré boli na formulári zmluvy, kde bolo jednoznačne uvedené, ktoré kolónky má žiadateľ o pôžičku vyplniť a ktoré nevypĺňa. Taktiež správne prvostupňový súd vyhodnotil, že sa jednalo o vzťah spotrebiteľský, pričom zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7091266 obsahovala viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Tieto správne prvostupňový súd posudzoval s ohľadom na ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z., resp. zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. OZ). Vo svojom odôvodnení rozsudku prvostupňový súd obšírne rozviedol, prečo jednotlivé podmienky v zmluve považuje za neprijateľné, resp. prečo dospel k záveru, že pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky sa dopustil odporca nekalej obchodnej praktiky. V tomto smere sa odvolací súd s rozsudkom prvostupňového súdu v celom rozsahu stotožňuje a na jeho závery poukazuje. Pokiaľ v odvolaní poukazoval odporca na skutočnosť, že ak aj zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, len v tejto časti mala byť vyhlásená za neplatnú, aj tu sa stotožnil odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že vzhľadom na celý rad neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve pri tak veľkom počte nemorálnych a zneužívajúcich praktikách, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nemôže zmluva obstáť ako celok. V kontexte uvedených neprijateľných podmienok a nekalých praktík svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a ako celok sa prieči dobrým mravom. Už pred uzatvorením zmluvy spotrebiteľ by mal byť oboznámený so všetkými podstatnými náležitosťami, inak jeho prejav vôle nie je slobodný a vážny, čo bolo aj v danom prípade. Za nepodstatné považoval aj ďalšie dôvody uvedené v odvolaní, pretože nijakým spôsobom nevyvrátili skutkový stav zistený prvostupňovým súdom, resp. jeho právne závery. Odvolací súd tak rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.