Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-61-2014.pdf
PDF · 90.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/61/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa: G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom, so sídlom v N. L., A. XX, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 896,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 24. apríla 2013 č.k. 8C/24/2013-54, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 896,24 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 2.1.2013, z titulu poistného plnenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ bol v čase vzniku škodovej udalosti (dňa 22.9.2012) zamestnancom spoločnosti North Slovakia Camion s.r.o. so sídlom v Dolnom Kubíne, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.1995. Navrhovateľ mal súčasne so svojím zamestnávateľom uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.9.1995. Podľa článku I. tejto dohody navrhovateľ ako zamestnanec prebral hmotnú zodpovednosť za finančnú hotovosť - ceniny, blokové poukážky na pohonné hmoty, tovar prevzatý na prepravu a jeho uskladnenie, zásoby materiálu určené na obeh - spotrebu, zverené devízové prostriedky a iné hodnoty podliehajúce pravidelnému zúčtovaniu, ktorými bude s prihliadnutím na svoje pracovné zadelenie osobne disponovať, a to po celú dobu, po ktorú mu budú zverené. V konaní nebolo sporné, že dňa 22.9.2012 došlo k odcudzeniu palivovej karty Shell z uzamknutého nákladného motorového vozidla, s ktorým bol navrhovateľ v tom čase na pracovnej ceste vo Francúzsku. Odcudzenie tejto karty a jej zneužitie vyplýva zo zápisu zo dňa 16.10.2012, z ktorého vyplýva, že v dňoch od 22. 9.2012 až 24.9.2012 došlo osemkrát k zneužitiu palivovej karty a natankovaniu 3.139,5 litra pohonných hmôt s tým, že celková výška škody predstavuje 3.664,49 eur bez DPH. Z dohody o náhrade škody zo dňa 3.12.2012 medzi zamestnávateľom navrhovateľa a navrhovateľom vyplýva, že náhradová komisia prerokovala uvedeného dňa zodpovednosť navrhovateľa za škodu, ktorú spôsobil tým spôsobom, že dňa 22.9.2012 vo Francúzsku opomenul povinnosť pri opustení vozidla zabezpečiť dôležité ceniny, cennosti a doklady tak, aby nedošlo k ich odcudzeniu a došlo ku krádeži Shell karty a k jej zneužitiu. Vzniknutú škodu zamestnávateľ zamestnancovi zosobnil, s čím navrhovateľ súhlasil. V dohode je uvedené, že bola určená zodpovednosť zamestnanca za spôsobenú škodu vo výške 1.942,08 eur, pričom navrhovateľ ako zamestnanec uznal a zaviazal sa uvedenú sumu uhradiť v mesačných splátkach po 50,- eur od 1.12.2012. Z obsahu uzavretej poistnej zmluvy poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania so začiatkom poistenia dňa 21.2.1992 vyplýva (z článku II. bod 1), že poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu, ktorú
poistený spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pokiaľ táto jeho zodpovednosť vznikla výhrade podľa ust. § 172 Zákonníka práce (ďalej len „ZP"), prípadne iných predpisov upravujúcich zodpovednosť poisteného za škodu. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že podmienky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania uvedené v poistenej zmluve sa na dané okolnosti prejednávanej veci nevzťahujú. Poistenie sa vzťahuje iba na zodpovednosť za škodu, ktorú poistený spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pokiaľ táto zodpovednosť vznikla výhradne podľa ust. § 172 ZP v platnom znení do 31.3.2002. V danom prípade navrhovateľ prevzal palivovú kartu, ktorá mu bola zverená a následne odcudzená, ktorá predstavuje hodnotu, ktorá podlieha pravidelnému zúčtovaniu na základe uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.9.1995. V tejto súvislosti bolo potrebné vychádzať najmä z článku II. a V. dohody o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorých sa navrhovateľ zaviazal zaobchádzať so zverenými prostriedkami tak, že ich bude chrániť pred poškodením, stratou alebo zničením. Navrhovateľ sa správal v rozpore s podmienkami uvedenými v dohode o hmotnej zodpovednosti, keď pri opustení vozidla nezabezpečil palivovú kartu Shell tak, aby nedošlo k jej odcudzeniu a krádeži a k jej následnému zneužitiu. Je zrejmé, že poistné podmienky uvedené v článku II. bod 1 poistnej zmluvy sa vzťahovali iba na všeobecnú zodpovednosť navrhovateľa za spôsobenú škodu podľa § 172 ods. 1 ZP a nie na osobitnú zodpovednosť (za schodok na zverených hodnotách), ktoré je pracovník povinný vyúčtovať podľa ust. § 176 ods. 1 ZP v platnom znení do 31.3.2002. Keďže nebola preukázaná povinnosť odporcu ako poistiteľa poskytnúť poistné plnenie vyplývajúce z ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a článku II. bod 1 poistnej zmluvy poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa zaplatiť odporcovi účelne vynaložené trovy konania vo výške 7,26 eur, ktoré predstavujú náhradu cestovného motorovým vozidlom na pojednávanie zástupcu odporcu dňa 24.4.2013 z N. L. do Námestovo a späť pri vzdialenosti 70 km, pri spotrebe 6,9 l/100km podľa predloženého osvedčenia o evidencii a cene paliva 1,503 eur/liter.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom pri výklade podmienok poistnej zmluvy vo vzťahu k posúdeniu zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi. Je toho názoru, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že jeho zamestnávateľ si voči nemu z titulu poistnej udalosti (odcudzenia palivovej karty) uplatnil náhradu škody v zmysle § 181 ods. 1 ZP (predtým podľa § 175 ZP) upravujúce všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú nesplnením si oznamovacej povinnosti alebo povinnosti zakročiť. Nejedná sa o vyvodenie hmotnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti. V danom prípade je právne irelevantná skutočnosť, či sa dohoda o hmotnej zodpovednosti vzťahuje na škodovú udalosť, ktorá je predmetom sporu, alebo nie, a to z dôvodu, že v konkrétnom prípade si zamestnávateľ neuplatnil voči nemu náhradu škody z titulu uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti. Zdôrazňuje skutočnosť, že v predmetnej dohode o hmotnej zodpovednosti nie je výslovne uvedená palivová karta ako predmet dohody o hmotnej zodpovednosti. Znenie dohody, ktoré zakladá hmotnú zodpovednosť aj za „iné hodnoty podliehajúce pravidelnému zúčtovaniu, ktorými bude s prihliadnutím na svoje pracovné zadelenie zamestnanec osobitne disponovať", možno považovať za neurčité ustanovenie, ktoré neprimeraným spôsobom rozširuje hmotnú zodpovednosť na úkor zamestnanca. Takéto ustanovenie je neurčité a spôsobuje jej neplatnosť podľa § 15 ZP (predtým § 242 ZP). Zdôrazňuje aj skutočnosť, že zamestnávateľom vydaná palivová karta nie je viazaná k určitému zamestnancovi, ale vzťahuje sa ku konkrétnemu motorovému vozidlu. Okresný súd nesprávne rozhodol aj vo výroku o trovách konania, keď odporcovi priznal náhradu cestovných výdavkov vo výške 7,26 eur, ktoré vznikli zamestnancovi odporcu na motorovom vozidle. Podľa jeho názoru takto vykonaná služobná cesta povereného zamestnanca odporcu a náklady z nej plynúce zakladajú nárok na náhradu cestovných výdavkov v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, ktoré však nie sú trovami konania podľa ust. § 137 O.s.p.
Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že palivová karta, ktorá bola zverená a následne odcudzená navrhovateľovi, predstavuje hodnotu, ktorá podlieha pravidelnému zúčtovaniu. Z dohody o hmotnej zodpovednosti je zrejmé, že navrhovateľ prevzal hmotnú zodpovednosť aj za iné hodnoty podliehajúce pravidelnému zúčtovaniu vrátane blokových poukážok na pohonné hmoty.
Zamestnanec (navrhovateľ) preto zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle osobitnej zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách. Pokiaľ ide o vzťah všeobecnej zodpovednosti (§ 179 ZP) a osobitnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách (§ 182 ZP), osobitná zodpovednosť má prednosť pred všeobecnou úpravou zodpovednosti. Všeobecná zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, pokiaľ nie je naplnený osobitný druh zodpovednosti. Keďže v prejednávanej veci boli naplnené predpoklady osobitnej zodpovednosti, nemožno zodpovednosť navrhovateľa za vzniknutú škodu posudzovať podľa § 179 ZP upravujúcu všeobecnú zodpovednosť zamestnanca. Nakoľko poistenie zodpovednosti za škodu sa vzťahovalo výhradne na zodpovednosť zamestnanca podľa § 179 ZP (všeobecnú zodpovednosť zamestnanca) zodpovednosť navrhovateľa za vzniknutú škodu nie je poistením krytá. Skutočnosť, že zamestnávateľ si voči navrhovateľovi uplatnil náhradu vzniknutej škody na základe všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, je pre posúdenie poistného krytia irelevantná, podstatné je, aký druh zodpovednosti zamestnanca za vzniknutú škodu je daný a nie akým spôsobom bol zamestnávateľom posúdený. Okresný súd rozhodol správne aj vo výroku o trovách konania, keď podľa § 137 O.s.p. mu priznal náhradu hotových výdavkov účastníka, ktorými podľa ust. § 72 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. sú najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie. Trovy konania môžu vzniknúť samotnému účastníkovi konajúcemu prostredníctvom povereného zamestnanca a nemusí byť zastúpený právnym zástupcom alebo treťou osobou. Suma 7,26 eur predstavuje cestovné náklady, ktoré vynaložil na pohonné hmoty súvisiace s cestou na pojednávanie dňa 24.4.2013 z N. L. do Námestova a späť.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.
Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. a správne dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenie poistného plnenia z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Krajský súd sa plne stotožňuje s vyhodnotením skutkových okolností okresným súdom, na ktoré v dôvodoch svojho rozsudku odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu ako aj k odvolacím dôvodom navrhovateľa uvedených v odvolaní proti rozsudku okresného súdu dodáva nasledovné:
Predpokladom zodpovednosti pracovníka podľa ust. § 182 Zákonníka práce v platnom znení od 1.4.2002 (osobitná zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách) je zistenie, že pracovník prevzal na základe písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti za prevzatý tovar a zásoby zodpovednosť so záväzkom viesť ich v bilančnej rovnováhe a na požiadanie zamestnávateľa tento stav zásob materiálu vyúčtovať. Charakteristickými znakmi zverených hodnôt, ktoré je pracovník povinný vyúčtovať, je ich určenie pre obeh alebo obrat a osobná dispozícia zodpovedného pracovníka s nimi po celú dobu, po ktorú mu boli zverené. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti môžu byť len hodnoty vykazujúce uvedené znaky. Konštrukcia tohto druhu osobitných zodpovedností, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca podľa § 179 ZP je založená na tom, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené na základe tejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, takže vznikol schodok. Je to zodpovednosť za predpokladané zavinenie spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že navrhovateľ so svojim zamestnávateľom dňa 1.9.1995 uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej (podľa článku I.) prevzal hmotnú zodpovednosť za finančnú hotovosť, ceniny, blokové poukážky na pohonné hmoty, tovar prevzatý na prepravu a jeho uskladnenie, zásoby materiálu určené na obeh - spotrebu, zverené devízové prostriedky a iné hodnoty podliehajúce pravidelnému zúčtovaniu, ktorými bude s prihliadnutím na svoje pracovné zadelenie osobne disponovať, a to po celú dobu, po ktorú mu budú zverené. Zverená palivová karta Shell vykazuje znaky zverených hodnôt podľa článku II. bod 1 dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.9.1995, ktoré bol navrhovateľ ako pracovník povinný vyúčtovať,
keďže bola určená pre obeh alebo obrat. Pre právne posúdenie veci nie je potom podstatné tvrdenie navrhovateľa o tom, že zverená palivová karta sa viazala len na konkrétne pridelené motorové vozidlo, zverená palivová karta je hodnotou, ktorú je povinný pracovník vyúčtovať bez ohľadu na to, že mu bola zverená počas existencie pracovného pomeru s užívaním konkrétnej veci a po určitý čas.
Zo správy náhradovej komisie zo dňa 3.12.2012 vyplýva, že navrhovateľ ako zamestnanec uznal zodpovednosť za spôsobenú škodu tým, že opomenul povinnosť pri opustení vozidla zabezpečiť palivovú kartu Shell pred odcudzením, keďže podľa vyjadrenia navrhovateľa došlo k jej odcudzeniu z uzamknutého motorového vozidla a následne k jej zneužitiu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zamestnanec (navrhovateľ), ktorému zamestnávateľ na čerpanie pohonných hmôt na prevádzku motorového vozidla zamestnávateľa zveril palivovú kartu, mal v plnom rozsahu zachovanú možnosť riadne hospodáriť so zverenými hodnotami a sám svojím vlastným konaním zabrániť vzniku schodku, čo v danom prípade znamenalo ponechať si pri sebe jemu zverenú palivovú kartu až do jej riadneho vrátenia tomu, od koho ju prevzal. Ak k odcudzeniu palivovej karty skutočne došlo (uvedený skutok nebol predmetom šetrenia polície vo Francúzsku alebo v Slovenskej republike), nemožno prehliadnuť, že navrhovateľ sa už skôr - pred odcudzením - sám dočasne zbavil možnosti disponovať s palivovou kartou tým, že nezachoval riadny postup pri nakladaní s palivovou kartou, ale ju ponechal vo vozidle. Navrhovateľ teda svojím konaním umožnil konanie páchateľa smerujúce k odcudzeniu palivovej karty. Navrhovateľ ako zamestnanec v konaní nepreukázal, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3 ZP). Na základe uvedeného okresný súd správne vyvodil, že navrhovateľovi nevznikol nárok na poistné plnenie podľa podmienok uvedených v článku II. bod 1 poistenia zmluvy, t.j. z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, ktorá sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu, ktorú poistený spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s ním, pokiaľ táto zodpovednosť vznikla podľa ust. § 179 ZP (predtým § 172 ZP). Ak v danom prípade nastala zodpovednosť za zamestnanca na základe osobitnej zodpovednosti podľa § 182 ZP (predtým § 176 ZP), nemožno hodnotiť zodpovednosť zamestnanca za spôsobenú škodu podľa ust. § 179 ZP (predtým § 172 ZP).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže okresný súd správne posúdil podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenej pri výkone povolania vo vzťahu k podmienkam zodpovednosti navrhovateľa za spôsobenú škodu podľa ust. § 179 a § 182 ZP v platnom znení ku dňu spôsobenia škody, krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku vo veci samej ako správny potvrdil.
Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny aj v súvisiacom výroku o trovách konania. Podľa § 137 O.s.p. v spojení s podmienkami uvedenými v § 72 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov („Spravovací a kancelársky poriadok") za hotové výdavky (účastníka) je možné považovať aj cestovné výdavky. Uvedené výdavky môžu vzniknúť účastníkovi - jeho poverenému zástupcovi (pracovníkovi), keďže odporcom v danom prípade bola právnická osoba, za ktorú v zmysle § 21 ods. 1 O.s.p. sú oprávnené konať poverené osoby v tomto ustanovení vymenované.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. si odporca žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.