Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/46/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: M. C., súkromný podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom Tomáš Repka - Autobazár BILES, IČO: 47 316 659, s miestom podnikania Kossúthova 760/70, 943 01 Štúrovo, právne zast.: advokát Mgr. Csaba Bodnár, so sídlom Továrenská 1, 94 303 Štúrovo, IČO: 42 338 051, o zaplatenie 3.182,60 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol súdu doručený dňa 3.7.2022 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.182,60 eur s úrokom o meškania 9% ročne zo sumy 3.182,60 eur od 16.7.2018 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Zaplatenia takto v žalobe uvedenej sumy sa žalobca domáhal titulom zmluvy o úvere zo dňa 28.4.2017, číslo: 243122-23170, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 4..000,- eur na podnikateľské účely. Žalovaný sa zaviazal úver žalobcovi splatiť formou 48 mesačných splátok po 252,52 eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalobca tvrdí, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splátok úveru. Následne žalovanému listom zo dňa 15.7.2018 oznámil, že všetky splátky sa podľa zmluvy stali splatnými dňa 15.7.2018. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 10, ods. 10.4 zmluvy. Celková suma dlhu žalovaného 3.182,60 eur, podľa žalobcu predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe uvedeného ustanovenia a túto si uplatnil žalobou. Žalobca súčasne uviedol, že žalovaný už na základe úverovej zmluvy zaplatil celkovo sumu 8.938,36 eur.

2. Okresný súd Nové Zámky vydal dňa 11.8.2022 vo veci platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. Z dôvodu včas podaného odôvodneného odporu sa v zmysle / ďalej len / platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil

3. Žalovaný v odpore uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú, že žalovaný už zaplatil žalobcovi sumu 8.938,36 eur, že žalovaný nemá nárok na úroky dohodnuté v zmluve, ale podľa má nárok na obvyklé úroky- aktuálne v čase uzavretia zmluvy, t.j. rozsahu od 4,76 % do 6,99 % ročne. Preto ak by bol žalovaný povinný zaplatiť úrok z úveru v najvyššej prípustnej výške, bol by povinný ho zaplatiť v sume 596,79 eur. A túto sumu už žalobcovi uhradil.

4. K odporu sa vyjadril žalobca v podaní doručenom súdu dňa 27.3.2023, ktorý uviedol, že v zmluve dohodnutá odmena/ úroky súd po jeho prepočte vo výške 31,94 % ročne, a teda sú primerané k hodnote úveru.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvajú na ich vyjadrení v tejto veci v celom rozsahu. Majú za to, že žalovaný nie je povinný zaplatiť už nič žalobcovi. Že je pravda, že strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu, to nerozporujú, a na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver 4.000,- eur. Žalovaný už zaplatil žalobcovi 8.938,36 eur, t.j. už raz toľko, ako mu bol poskytnutý. Ďalej uviedol, že žalovanému ohlásil niekto zo spoločnosti žalobcu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a tvrdil mu, že je povinný zaplatiť nejakých 11.000,- eur ešte. Preto sa žalovaný obrátil na právneho zástupcu, aby to riešil. Právny zástupca preto oslovil žalobcu, komunikoval tam s niekým, kto mu povedal, že keďže žalovaný podpísal zmluvu ako podnikateľ, môžu od neho chcieť čokoľvek. Súčasne im doručili písomné vyčíslenie zostatku pohľadávky a podľa tohto vyčíslenia žiadal žalobca od žalovaného okrem už uhradených vyše 8.000,- eur ešte ďalších 11.000,- eur. Keďže žalobca trval na zaplatení dlžnej sumy, nedohodli sa mimosúdne, a potom bola podaná žaloba. Právny zástupca žalovaného súčasne poukázal na to, že v žalobe si žalobca uplatňuje už len 3.182,60 eur. Žalovaný však nesúhlasí ani s touto sumou. Má za to, že napriek tomu, že sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah, nemôže žalobca žiadať úroky, resp. odmenu za poskytnutie úveru, kt. je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Preto si myslí, že úrok, resp. odmena za poskytnutie úveru nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, resp. jej výška nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. A ak je, potom treba na to hľadieť tak, že nie je možné tento úrok priznať nad výšku obvyklej úrokovej sadzby. V čase poskytnutia úveru boli obvyklé úrokové sadzby úverov také, ako to uvádza NBS. Ak by sa bral do úvahy v tom čase obvyklý úrok, tak potom popri istine by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na úrokoch max. 596,70 eur. Podľa právneho zástupcu žalovaného je zrejmé, že žalovaný už zaplatiť žalobcovi oveľa viac, ako mu bolo na úver poskytnuté a ako aj bol povinný vrátiť na úroku. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že úrok bol len vo výške 31% , ak si to totiž dá do úverovej kalkulačky, je to 71%. Okrem uvedeného poukázal na to , že žalobca podal žalobu na základe tzv. okamžitého zosplatnenia, nebolo však preukázané, že by vôbec takéto okamžité zosplatnenie bolo doručené žalovanému. Žalovaný takéto doručenie popiera.

7. Ako bolo uvedené, žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy 3.182,60 eur titulom zmluvy o úvere zo dňa 28.4.2017.

8. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28.4.2017 písomnú zmluvu úvere. V zmluve bolo uvedené, že na základe nej sa poskytuje žalovanému, ako podnikateľskému subjektu úver vo výške 4.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť formou 48 mesačných splátok po 252,52 eur, splatných podľa splátkového kalendára. Podľa čl. 3 bod 3.1 zmluvy za poskytnutie úveru sa žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi zmluvnú odmenu , ktorá predstavuje úroky za poskytnutý úver a je vo výške 169,19 eur mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára. Zmluva bola uzatvorená na základe písomnej žiadosti žalovaného zo dňa 26.4.2017 o poskytnutie úveru vo výške 4.000,- eur. Z

uvedenej žiadosti vyplýva, že ide o žiadosť žiadateľa FO - podnikateľa, kde je žalovaný identifikovaný obchodným menom, IČOM, miestom podnikania. Žalovaný žiadal o poskytnutie úveru vo výške 4.000,- eur, so splatnosťou 48 mesiacov a ako účel čerpania úveru uviedol : investičný. V konaní nebolo sporné, že žalovanému bola na základe zmluvy o úvere reálne zo strany žalobcu poskytnutá peňažná čiastka v sume 4.000,- eur. A sporné nebolo ani to, že žalovaný už vrátil 8.938,36 eur. Podľa priloženého prehľadu splátok bola prvá splátka splatná 28.4.2017 a posledná 27.2.2022. Žalobca tvrdil že z dôvodu neplatenia splátok úver zosplatnil, čo však spochybnil jeho právny zástupca, ktorý spochybnil doručenie zosplatnenia žalovanému.

10. Ako už bolo uvedené, súd z listinných dôkazov zistil, že v čase uzatvorenia zmluvy boli žalobca a aj žalovaný podnikateľmi v zmysle . Žalovaný v žiadosti prehlásil, že žiada o úver ako podnikateľ a to o investičný úver. Ako podnikateľ sa aj označil v žiadosti. To, že žalobca a žalovaný uzavreli obchodnoprávny záväzkový vzťah preukazuje aj samotná zmluva o úvere, kde je žalovaný opäť označený ako podnikateľ / obchodným menom, miestom podnikania, IČOM/ a zároveň sa v bode 1 zmluvy uvádza, že úver dlžník berie ako podnikateľský subjekt a využije ho na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Pri posudzovaný zmluvného vzťahu súd vychádzal zo znenia zmluvy, t.j. z účelu, ktorý bol žalovaným v procese uzatvárania zmluvy tvrdený. K obdobnému záveru dospel aj Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku C-464/01 (Johan Gruber proti Bay Wa AG), podľa ktorého: „Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.“ Uvedený právny názor bol prebratý aj ďalšími súdnymi autoritami, napríklad Najvyšším súdom ČR, sp. zn.: zo dňa 30.08.2013. Podľa súdu z celého obsahu aj žiadosti aj zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako dlžník uzatváral zmluvu v pozícii podnikateľa. Ako bolo uvedené, aj s poukazom na žiadosti o úver, kde uviedol účel úveru, a tiež na obsah zmluvy / to všetko žalovaný podpísal/ nemal podľa súdu žalobca dôvod pochybovať o tom, že má žalovaný záujem úver použiť na svoje podnikateľské účely. Preto súd zmluvný vzťah vzniknutý zo zmluvy o úvere vyhodnotil ako obchodnoprávny a samotnú zmluvu posudzoval podľa ustanovení a nasl. .

11. Na základe vykonaného dokazovania, dospel teda súd k záveru, že medzi stranami sporu bola dňa 28.4.2017 v písomnej forme uzatvorená vyššie uvedená zmluva o úvere č. 243122-23170 podľa ustanovení a nasl. . Zmluvné strany uzatvárali zmluvu ako podnikateľské subjekty. Ako bolo uvedené, v konaní nebolo sporné, že žalovanému boli reálne poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 4.000,- eur / o takúto sumu úveru aj žiadal/, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť formou 48 mesačných splátok po 252,52 eur, splatných podľa splátkového kalendára a súčasťou splátky mala byť aj dohodnutá odmena / úrok , ktorý mesačne podľa zmluvy predstavoval 169,19 eur.

12. Žalovaný dohodnutú odmenu/ úrok z úveru spochybnil, označil ho za úrok v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku. Súd sa teda zaoberal aj uvedenou námietkou a zistil, že tvrdenie žalovaného, že pri výške reálne poskytnutého úverovej čiastky 4.000,- eur na dobu 48 mesiacov vychádza ročná úroková miera na vyše 70 %, má svoje opodstatnenie. Po zadaní výšky úveru, splátky úveru, doby splácania, do bežne dostupných internetových úverových kalkulačiek vychádza úroková sadzba 71 % ročne. Ako bolo uvedené, reálne bola žalovanému poskytnutá suma 4.000,- eur a ako bolo tiež uvedené, úver sa mal splácať mesačne spolu s dohodnutou odmenou/ úrokom. Odmena/ úrok bol vo výške 169,19 eur mesačne, čo za štyri roky predstavuje sumu 8.121,12 eur. Pri ešte jednoduchšom výpočte z celkovo zaplatenej odmeny/úroku, predstavuje za jeden rok odmena/úrok sumu 2.030,28 eur / 8.121,12 : 2.030,28/. A takto vyrátaná suma úroku, pripadajúca na jeden rok predstavuje cca 51 % zo sumy úveru 4.000,- eur. Podľa informácií zo stránky NBS boli však v čase poskytnutia úveru / apríl 2017/ bežné úrokové miery tzv. ostatných úverov vo výške od 4,76 % ročne. Keďže žalovaný spochybnil konanie žalobcu, ktorý od neho požadoval neprimerane vysoké úroky, t.j. úroky v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, súd sa touto námietkou musel zaoberať. Zaoberal sa teda tým, či takéto konanie žalobcu bolo v súlade so zásadami poctivého styku. Vo všeobecnosti zásady poctivého obchodného styku sa automaticky nestotožňujú s inštitútom dobrých mravov. Ide síce o dva rôzne inštitúty, medzi ktorými však sú určité prieniky. Inštitút poctivého obchodného styku v porovnaní s dobrými mravmi predstavuje síce užší záber, ale konanie v obchodno-záväzkových vzťahoch, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súčasne vždy znamená aj rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Vychádzajúc z úverovej zmluvy, úver bol poskytnutý vo výške 4.000,- eur a žalovaný mal ako odmenu za jeho poskytnutie

zaplatiť žalobcovi za 4 roky 8.121,12 eur. Takto mal teda na odmene - úrokoch zaplatiť za 4 roky viac ako dvojnásobok toho, čo mu ako úver bolo poskytnuté. Po vyššie uvedenom prepočte vychádza, že za rok zaplatil na odmene, resp. úrokoch z úveru 2.030,28 eur, čo predstavuje cca 51 % z požičanej sumy 4.000,- eur. Je teda zrejmé, že napriek tomu, že v tom čase sa úrokové sadzby úverov pohybovali v priemernej výške 4,85% ročne/ druhý štvrťrok 2017/, žalobca ako subjekt poskytujúci úvery žalovanému poskytol úver s úrokovou sadzbou viac ako 50% ročne. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa súdu viac ako šesť a pól násobné prevýšenie obvyklej úrokovej sadzby je potrebné považovať za podstatné prevýšenie odplaty oproti priemeru. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EU zo dňa 14.6.2002 vo veci C-618/10 podľa ktorého pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok (odplatu) bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej a v súlade s dobrými mravmi je preto len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej sumy a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Aj keď v čase uzavretia zmluvy nebola maximálna výška úrokov, ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných úveroch limitovaná žiadnou právnou úpravou a bola ponechaná na dohodu zmluvných strán, nemožno ju však považovať za neobmedzenú. Táto, ako bolo uvedené, musí byť v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že dojednanie odmeny / úroku/ za poskytnutie úveru je v zmysle neplatné, nakoľko dohodnutá výška tejto odmeny sa prieči dobrým mravom. Neplatnosť právneho úkonu upravená v ustanovení a je absolútna neplatnosť, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd na doplnenie uvádza, že nespochybňuje skutočnosť, že za poskytnutie úveru môže byť dohodnutý úrok, ktorý niektoré nebankové subjekty nahrádzajú pojmom odmena za poskytnutie úveru. Tento úrok / odmena/ však musí byť dojednaný vo výške, ktorá je v súlade s dobrými mravmi, aby potom jeho uplatnenie bolo možné vyhodnotiť ako výkon práva , ktorý nie je v rozpore s dobrými mravmi / / a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. A v tomto prípade, ako bolo uvedené, si žalobca dojednal s dlžníkom úrokovú sadzbu /odmenu/ viac ako šesť a pol násobné prevyšujúcu priemerné úroky požadované z úverov poskytovaných v roku 2016 bankami. Preto súd úrok / odmenu/ v takto dohodnutej výške vyhodnotil ako nedovolený, v bežnom živote označovaný aj ako úžernícky a to práve pre jeho výšku dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi. Takto, v rozpore s dobrými mravmi dohodnutá odmena/úrok za poskytnutie úveru, je sankcionovaná neplatnosťou jej dojednania / /. Nakoľko sa jedná o časť právneho úkonu / zmluvy o úvere/, ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu tohto právneho úkonu, ide v zmysle v tomto prípade o neplatnosť čiastočnú. Keďže súd vyhodnotil v časti dojednanie o odmene za poskytnutie úveru upravené v čl. 3 zmluvy za neplatné, preto aj jeho uplatnenie zo strany žalobcu je potrebné považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorému nie je možné poskytnú právnu ochranu/ /. Vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný už žalobcovi úver vo výške 4.000,- eur vrátil / dokonca uhradil o 4. 938,36 eur viac, je nutné povedať, že v rámci sumy 4.938,36 eur o ktorú sumu bolo na úvere zaplatené viac, žalovaný už žalobcovi zaplatil aj obvyklé úroky z úveru, ktorých priemerná výška v 2 štvrťroku , t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy, bola vo výške do 4,85 % ročne. Keďže žalovaný žalobcovi požičanú sumu 4.000,- eur už vrátil / a dokonca mu uhradil už aj bežný úrok z úveru/ súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Po zadaní výšky úveru, splátky úveru, doby splácania, do bežne dostupných úverových internetových kalkulačiek predstavuje v prípade tejto úverovej zmluvy úrok z úveru cca 410,- eur a túto sumu už žalovaný žalobcovi uhradil. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v tomto rozsudku a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa . Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu 100% jeho trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o žalobe a to voči v konaní neúspešnému žalobcovi. O výške trov bude

rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí / /.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.