Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-13-2014.pdf
PDF · 105.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/13/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., so sídlom v Bratislave, 29. augusta 1/A, IČO: 31338976, proti žalovanému: L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M., R. F. XXXX/XX, zastúpený JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o., so sídlom v Dolnom Kubíne, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36832103, v konaní o zaplatenie sumy 43,19 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu pomernej časti trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 47,90 eura a ďalších trov vo výške 8,91 eura, ktorú je žalobca povinný zaplatiť zástupcovi žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na tunajší súd 28.11.2013 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 43,19 eura, ako aj náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že žalobca vedie v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoCP“) žalovanému účet majiteľa cenných papierov (§ 99 a § 105 ZoCP). Službu „CD-55
- vedenie účtu majiteľa“ poskytuje žalobca žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR (ďalej len „cenník“) schváleného v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“ v súlade s cenníkom platným ku dňu vystavenia faktúry, a to konkrétne: za rok 2009 faktúrou č. 9000002865 splatnou 15.02.2010 vo výške 33,19 eura, za rok 2010 faktúrou č. 1000001371 splatnou dňa 28.02.2011 vo výške 10,- eur. Kompletné znenia cenníkov platných v jednotlivých rokoch sú zverejnené na webovej stránke žalobcu www.N.. Žalovaný do dnešného dňa vyššie uvedené faktúry neuhradil a žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku s príslušenstvom z titulu neuhradenej pohľadávky za vedenie účtu majiteľa.
Proti platobnému rozkazu, ktorý tunajší súd v uvedenej veci podľa žaloby vydal 13.01.2014 pod č. k. 5Ro/918/2013-12, podal žalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom splnomocneného zástupcu včas odpor s odôvodnením vo veci samej, následkom čoho došlo podľa § 174 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p“). k zrušeniu platobného rozkazu. Odôvodnil ho tým, že faktúra č. 9000002865 z 31.12.2009 na sumu 33,19 eura s dátumom splatnosti 15.02.2010 a faktúra č. 1000001371 zo dňa 31.12.2010 na sumu 10,- eur s dátumom splatnosti 28.02.2011 boli žalovanému
prvýkrát doručené spolu s napadnutým platobným rozkazom. Vymáhať finančné prostriedky súdnou cestou bez toho, aby žalovanému boli doručené pred začatím súdneho konania faktúry a aby sa s týmito mohol oboznámiť, tieto namietať, resp. ich uhradiť, je podľa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi s tým, že „použiť“ súdny systém na vymáhanie finančných prostriedkov z faktúr, o ktorých žalovaný nemá vedomosť, nenapĺňa hypotézu jedného zo základných ustanovení v § 2 O. s. p. Zároveň vzniesol námietku premlčania v zmysle ust. § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), a to pokiaľ ide o faktúru č. 9000002865 z 31.12.2009 na sumu 33,19 eura s dátumom splatnosti 15.02.2010. Vzhľadom na uvedené lehota začala plynúť dňa 16.02.2010, t.j. trojročná premlčacia lehota uplynula 16.02.2013. Žalobca podal žalobu na súd 28.11.2013. Preto podľa žalovaného sa právo žalobcu na zaplatenie 33,19 eura z faktúry č. 9000002865 premlčalo pred podaním žaloby na súd.
Žalobca v podaní zo 07.03.2014, doručenom 10.03.2014, uviedol, že dňa 25.04.1993 bol Strediskom cenných papierov SR, a. s. (ďalej len „SCP“) zriadený účet majiteľa cenných papierov (ďalej len „CP“) č.ú. XXXXXXXXXXXX vedený na meno žalovaného na základe evidencie CP. Právny vzťah medzi žalovaným a SCP vznikol v zmysle ust. § 56 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZCP“), podľa ktorého bolo SCP povinné evidovať zaknihované CP a v zmysle ust. § 57 tohto zákona viedlo evidenciu zaknihovaných CP na účtoch majiteľov CP. SCP zriadilo účet majiteľa pre žalovaného v súlade s ust. § 58 ZCP z dôvodu, že sa stal majiteľom zaknihovaných CP na základe privatizácie. V súčasnosti CDCP eviduje zaknihované CP v zmysle § 99 a § 105 ZoCP. Spätné výpisy z účtu majiteľa CP k 31.12.2009 a k 31.12.2010, výpisy z účtu za rok 2009 a 2010, ktoré tvorili prílohu faktúr vystavených za vedenie účtu majiteľa za rok 2009 a 2010 a dokument preukazujúci registráciu účtu majiteľa (výstup zo systému), sú dôkazom existencie právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom a toho, že v predmetných rokoch žalobca evidoval na účte žalovaného CP. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a žalobcom vznikol priamo zo zákona na základe evidencie zaknihovaných CP. Právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom sa spravuje ust. ZoCP a Obchodným zákonníkom (ďalej len „ObZ“). Podľa § 58 ods. 5 zákona ZCP právny vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa spravuje týmto zákonom a Obchodným zákonníkom. Rovnako v súčasnosti sa podľa žalobcu právny vzťah v súvislosti s vedením účtu majiteľa CP medzi CDCP a klientmi, ktorým vedie účty, spravuje ZoCP a v otázkach neupravených ZoCP sa tento právny vzťah spravuje ustanoveniami ObZ, a to v súlade s ust. § 261 ods. 6 písm. c) ObZ. V roku 2004 došlo k zmene, kedy CDCP nadviazal na činnosť predošlého SCP v zmysle ZoCP. K uvedenej zmene došlo na základe rozhodnutia Ministerstva financií SR, ktorým sa schválila zmena obchodného mena spoločnosti Stredisko cenných papierov SR, a. s., na Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., a zmena predmetu činnosti SCP v súlade s Rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. GRUFT-001/2003/CD z 28.08.2003 o udelení povolenia na vznik a činnosť centrálneho depozitára, čo potvrdzuje aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.01.2004, na základe ktorého sa vykonali uvedené zmeny v Obchodnom registri SR. V rokoch 2009 a 2010 viedol žalobca žalovanému účet č. XXXXXXXXXXXX. Nesúlad číselného označenia účtu medzi pôvodným stavom, kedy na meno žalovaného bol vedený účet č. XXXXXXXXXXXX so súčasným stavom, vznikol v dôsledku splnenia povinnosti žalobcom na základe novely ZoCP zákona č. 209/2007 Z. z. - § 173g ZoCP, ktorým bolo žalobcovi uložené upraviť spôsob vedenia účtov, teda zvoliť si medzi dvoma spôsobmi, ktoré alternatívne umožňuje ZoCP a upraviť tak evidenciu. Žalobca sa rozhodol, že bude postupovať podľa ust. § 164a ods. 4: „Centrálny depozitár je oprávnený, z dôvodu potreby vykonania úprav v systéme pre technické spracovanie údajov centrálneho depozitára, zriadiť majiteľovi účtu zriadeného podľa doterajších predpisov účet majiteľa podľa § 105 a presunúť CP z účtu zriadeného podľa doterajších predpisov na účet majiteľa podľa § 105 aj bez žiadosti, pričom je povinný vykonať túto činnosť bezodplatne. Túto činnosť je centrálny depozitár oprávnený vykonať, len ak je spôsob a postup tejto činnosti upravený v prevádzkovom poriadku.“ Z daného dôvodu žalobca vypracoval zmenu v Prevádzkovom poriadku z 30.10.2007, ktorú schválila Národná banka Slovenska rozhodnutím č. OPK-3137/2004-PLP z 18.12.2007, právoplatným a vykonateľným dňom 18.12.2007. Prevádzkový poriadok je prístupný k nahliadnutiu v sídle žalobcu a zverejnený na jeho webovej stránke. Žalobca bol oprávnený aj bez žiadosti zriadiť majiteľovi účtu zriadeného podľa ZCP účet majiteľa podľa § 105 ZoCP a presunúť CP z účtu zriadeného podľa doterajších predpisov (ZCP) na účet majiteľa zriadeného podľa § 105 ZoCP. Uvedený presun CP z pôvodného účtu na novozriadený účet vykonal žalobca bezodplatne. V zmysle ust. § 99 ZoCP žalobca eviduje zaknihované CP a uvedenú činnosť v zmysle ust. § 99 ods. 8 ZoCP vykonáva za odplatu. Žalobca z toho dôvodu fakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa CP faktúrou č. 9000002865 sumu vo výške 33,19 eura za rok 2009
a faktúrou č. 1000001371 sumu vo výške 10,- eur za rok 2010. Cena služby CD-55 bola vypočítaná v zmysle platného a riadne schváleného cenníka v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi za príslušný rok. Cenník je schvaľovaný Dozornou radou žalobcu v zmysle prevádzkového poriadku, ktorý je podľa ust. § 103 ZoCP schvaľovaný NBS. Výška poplatku bola stanovená v závislosti od objemu CP evidovaných na účte majiteľa v rozhodnom období. Cenník je prístupný k nahliadnutiu v sídle žalobcu a zverejnený na jeho webovej stránke. Žalované faktúry žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Žalobca zasiela faktúry vystavené za vedenie účtu majiteľa začiatkom nasledujúceho roka. Prílohou faktúr bola taktiež rekapitulácia stavu poplatkov od r. 2008, ktorou CDCP informuje o prehľade stavu poplatkov, a teda aj o vzniknutých nedoplatkoch. Žalovanému boli fakturované poplatky za vedenie účtu majiteľa v r. 2008 až 2013 a teda o nedoplatkoch bol každoročne informovaný. V zmysle cenníkov platných v príslušných rokoch platba za poskytnuté služby a teda aj za poskytnutú službu CD-55 - vedenie účtu majiteľa sa vykonáva na základe vystavenej faktúry formou bezhotovostného prevodu, dobierky, prípadne platbou v hotovosti na expozitúre na základe vystaveného príjmového pokladničného dokladu. Žalobca súdu síce nepredložil dôkaz o doručení predmetnej faktúry, ale predložil dôkaz o jej vystavení a keďže žiaden zákon v r. 2009 a 2010 neukladal žalobcovi doručiť doporučene faktúru, nemožno splnenie takejto povinnosti ani vyžadovať. Rovnako tvrdenie žalovaného, že mu faktúra nebola doručená, nie je podstatné. V opačnom prípade by mohli mať dlžníci snahu vyhnúť sa svojim povinnostiam tým, že by nepreberali faktúry vystavené veriteľmi. Na základe uvedených tvrdení má žalobca za to, že preukazuje vznik uplatneného právneho nároku, z ktorého žalovanému vyplýva poplatková povinnosť podľa ZoCP. Žalobca si plnil svoju zákonnú povinnosť, keď v predmetných rokoch viedol žalovanému účet majiteľa CP v zmysle ust. § 105 ZoCP a na základe evidencie zaknihovaných CP podľa § 99 ZoCP.
Súd konal a na pojednávaní 12.03.2014 rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil vo vyjadrení zo 07.03.2014, žiadajúc konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti.
Zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní doplnil, že podľa dokladov predložených žalobcom (spätného výpisu z účtu majiteľa CP), je zrejmé, že na tomto účte pre žalovaného sú evidované CP len spoločnosti Drevoindustria, a. s., ktorá bola od 23.07.1998 v likvidácii a na ktorú bol uznesením zo 16.05.2000 vyhlásený konkurz, ktorý doposiaľ nie je skončený. Žalobca v podstate eviduje žalovanému bezcenné CP a preto s ohľadom na zásadu spravodlivosti pokladá za neprijateľné, aby za tieto CP mal žalovaný platiť. Právny vzťah medzi účastníkmi sa podľa jeho názoru nespravuje ObZ, nakoľko § 58 ods. 5 ZCP bol s účinnosťou od 01.01.2002 zrušený. To, že sa na daný vzťah nevzťahujú ustanovenia ObZ odvodzuje aj poukazom na § 164a ods. 4 v spojení s § 105 ZoCP. V danom prípade na tento vzťah nedopadá ani ust. § 261 ods. 6 písm. c/ ObZ, nakoľko medzi účastníkmi nevznikol vzťah na základe nejakej odplatnej zmluvy, teda nebola medzi nimi uzavretá žiadna zmluva o CP, akurát, ako na to aj žalobca poukazuje v písomnom vyjadrení, tento zo zákona vedie pre žalovaného účet CP. Poukázal tiež na § 105 ods. 5 ZoCP a s ohľadom na uvedené je toho názoru, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je občianskoprávnym vzťahom a v tejto súvislosti už žalovaný vzniesol s poukazom na § 101 OZ námietku premlčania pokiaľ ide o žalovanú faktúru za rok 2009. Napokon poukázal aj na to, akým spôsobom sú vystavené žalované faktúry, kde vo faktúre je uvedená len položka CD-55 a zo žalovaných faktúr nie je možné určiť, za čo sa fakturuje. Nie je tam uvedené nejaké registračné číslo a číslo služby.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že sa bol na pošte informovať ohľadne možnosti prevodu CP, ktoré vlastní, na Fond národného majetku, kde mu bolo povedané, aby si ešte overil, či tieto akcie nemajú cenu. Bol aj v nejakej banke, kde mu povedali, že oni s týmto nerobia a potom to nechal tak. Nevedel, že spoločnosť, ktorá akcie vlastní, je v konkurze. Žiadna zo žalovaných faktúr mu pred podaním žaloby doručená nebola.
Z prednesov účastníkov bolo zrejmé, že základ žalobou uplatneného nároku a jeho výška, pokiaľ ide o výšku úhrady za vedenie účtu majiteľa CP žalobcom žalovanému za rok 2010 vyfakturovanú faktúrou č. 1000001371 splatnou 28.02.2011 vo výške 10,- eur, nebola v zásade sporná. Právo žalobcu uplatniť si túto úhradu a povinnosť žalovaného zaplatiť takúto odplatu vyplýva z § 99 ods. 8 ZoCP a pokiaľ ide o jej výšku, z cenníka žalobcu účinného od 01.01.2010, podľa ktorého je táto odplata stanovená žalovanému vo výške minimálnej výšky ceny za vedenie účtu majiteľa zriadeného podľa § 105 alebo § 164a ZoCP (článok VI bod 1. cenníka žalobcu), keďže nesporne žalobca v rozhodnom
období a aj následne viedol a aj vedie žalovanému CP na účte majiteľa CP. Je síce pravdou, že zákon neukladá žalobcovi povinnosť doručovať doporučene jednotlivým majiteľom CP, ktorým vedie účty, faktúry, ktorými fakturuje úhrady (cenu) za poskytnuté služby tak ako to stanovuje článok VI. bod 3 písm. b) cenníka žalobcu, ale na strane druhej, ak by to bolo z nejakých dôvodov potrebné (napríklad, ak by si žalobca uplatňoval sankcie v súvislosti s omeškaním žalovaného s úhradou odplaty), bolo by na žalobcovi dôkazné bremeno preukázať, kedy bola taká faktúra jej adresátovi doručená, nakoľko aj podľa cenníka žalobcu sa má úhrada za službu CD-55 realizovať práve na základe vystavenej faktúry. V rámci dokazovania bolo preukázané, že žalobca vystavil za rok 2010 faktúru. To, či táto faktúra bola žalovanému skutočne doručená pred začatím tohto konania, čo žalovaný popieral a žalobca opak tvrdenia žalovaného nepreukázal, nie je však pre potreby rozhodnutia tejto veci podstatné.
Obranu žalovaného tvrdiaceho prostredníctvom jeho zástupcu, že nakoľko cenné papiere evidované na účte žalovaného sú bezcenné, a preto s ohľadom na zásadu spravodlivosti pokladá za neprijateľné, aby za tieto cenné papiere mal žalovaný platiť, súd považuje za nenáležitú, pretože pre prípad možnosti zbavenia sa „bezcenných“ akcií nadobudnutých v rámci prvej vlny kupónovej privatizácie niekoľko rokov existuje možnosť ich bezplatného prevodu na Fond národného majetku Slovenskej republiky prostredníctvom siete vybraných pobočiek Slovenskej pošty, a.s. (v počte 185), o čom sú potencionálni záujemcovia opakovane informovaní prostriedkami masovej komunikácie.
Preto súd žalobe ohľadne zaplatenia za rok 2010 fakturovaného poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov pre žalovaného vo výške 10,- eur vyhovel.
Vo zvyšnej časti žalobou uplatnený nárok pre dôvodne vznesenú námietku premlčania zamietol. Žalobca tvrdil, že právny vzťah medzi účastníkmi sa v danom prípade riadi ObZ (Obchodným zákonníkom) s poukazom na § 261 ods. 6 písm. c), podľa ktorého ustanovenia sa III. časťou (ObZ) spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov.
V tomto prípade záväzkový vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje žalovaný nárok (nárok na zaplatenie fakturovanej úhrady za vedenie účtu majiteľa cenných papierov u žalobcu) nemožno podriadiť pod uvedené zákonné ustanovenie, nakoľko sa nejedná o vzťah z burzového obchodu a ich sprostredkovania a nejde ani o odplatnú zmluvu týkajúcu sa cenných papierov (zmluvu súvisiacu s disponovaním, resp. nakladaním s cennými papiermi).
Je potrebné dať za pravdu argumentácii žalovanej strany, že nenáležitým je aj odkaz na § 58 ods. 5 už neúčinného ZCP, za účinnosti ktorého bol žalovanému v r. 1993 zriadený ex lege účet s poukazom na § 58 ods. 1 uvedeného zákona, podľa ktorého sa právny vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom spravuje uvedeným zákonom a ObZ predovšetkým preto, že ide už o neúčinný zákon a aj žalobca si žalobou uplatnený nárok uplatňuje podľa teraz účinného ZoCP (§ 99 ods. 8) a prechodné ustanovenie § 164a ods. 3 ZoCP účinné od 01.05.2007. Práve ustanovenie § 164a ods. 3 ZoCP zakotvilo možnosť spoplatnenia evidovania CP na účtoch majiteľov cenných papierov zriadených podľa dovtedajších predpisov. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že odplata za evidenciu cenných papierov mohla byť podľa ustanovenia § 56 ods. 8 ZCP odplatná (len) na základe zmluvy, pričom v danom ustanovení bolo výslovne stanovené, že Stredisko cenných papierov vykonáva bezodplatne činnosti o.i. aj podľa § 58 ods. 1 a § 60 ods. 1 ZCP (dané ustanovenia sa vzťahovali práve na majiteľov cenných papierov nadobudnutých v rámci kupónovej privatizácie). Uvedené ešte viac zvýrazňuje účelovosť argumentácie žalobcu, ak evidencia cenných papierov na účtoch majiteľov cenných papierov nadobudnutých v rámci prvej vlny kupónovej privatizácie bola za účinnosti ZCP bezplatná a teraz argumentuje podporným použitím práve ObZ na daný vzťah, ktorý je už vzťahom odplatným.
Podporné použitie ustanovení ObZ na daný vzťah účastníkov podľa názoru súdu nie je daný ani s poukazom na § 105 ods. 5 ZoCP, podľa ktorého právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený a centrálnym depozitárom, a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú
týmto zákonom a ObZ. V súdenom prípade nejde o záväzok zo žiadneho takéhoto vzťahu, ale o záväzok zo vzťahu majiteľa účtu (žalovaného), ktorý vedie žalobca (centrálny depozitár) a žalobcu.
Ak potom ZoCP neustanovuje podporné použitie iného zákona na daný vzťah, je nutne s ohľadom na povahu záväzku, ktorý nie je záväzkom súvisiacim s podnikateľskou činnosťou oboch účastníkov, zohľadniac to, že tento vzťah nevznikol na základe zmluvy, ale zo zákona a charakter subjektu žalovaného (fyzickej osoby - nepodnikateľa), ak súčasne ZoCP osobitne neupravuje otázku premlčania peňažných záväzkov vzniknutých na jeho podklade, je potrebné ohľadne posudzovania tejto otázky použiť ustanovenia OZ (Občianskeho zákonníka). Potom ak žalobca fakturoval žalovanému úhradu za vedenie účtu vo výške 33,19 eura za r. 2009 faktúrou č. 9000002865 splatnou 15.02.2010 a ak žalobu podal na tunajší súd (až) dňa 28.11.2013 (táto skutočnosť by mala za následok zastavenie jej plynutia
- spočívanie premlčacej doby s poukazom na § 112 OZ, ak by premlčacia doba dovtedy neuplynula), stalo sa tak po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 OZ. Preto súd v danej časti žalobou uplatnený nárok zamietol bez potreby bližšieho skúmania jeho dôvodnosti, ale s dovetkom, že za rok 2009 si žalobca uplatňoval od žalovaného za tú istú činnosť (službu) ako za rok 2010, týkajúcu sa rovnakého objemu cenných papierov žalovaného v týchto rokoch, úhradu vo viac ako trojnásobnej výške oproti následnému roku 2010, ku ktorej výške odplaty stanovenej jednostranne žalobcom nepredložil žiadne argumenty zdôvodňujúce takýto veľmi výrazný rozdiel odplaty.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že priznal žalovanému majúcemu prevažný úspech vo veci, voči žalobcovi právo na náhradu pomernej časti vzniknutých trov. Žalovanému v rámci tohto konania vznikli trovy predstavujúce trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 88,70 eura, predstavujúce tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby: 1/ príprava a prevzatie zastúpenia
- 27.01.2014, 2/ spísanie a podanie odporu proti platobnému rozkazu - 27.01.2014 a 3/ účasť na pojednávaní 12.03.2014 (1 úkon á 16,60 eura + 8,04 eura režijný paušál + 20 % DPH). Pri ich vyčíslení súd postupoval v súlade s ust. § 18 ods. 1, 3 v spojení s § 9, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 15 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Úspech žalobcu z celkového predmetu konania predstavoval 23 %, čiže úspech žalovaného predstavoval zvyšných 77 %, na základe čoho tzv. čistý úspech žalovaného predstavoval 54 %, čo zo sumy 88,70 eura predstavuje priznaných 47,90 eura. Ďalšie trovy žalovaného predstavuje suma 16,50 eura, t.j. náklady žalovaného vo výške poplatkovej povinnosti vzniknutej mu v súvislosti s podaním odporu proti platobnému rozkazu, z čoho 54 % predstavuje priznaných 8,91 eura. Žalovanému priznané trovy je žalobca povinný s poukazom na § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť zástupcovi žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).