Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-2-2023.pdf
PDF · 103.19 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľa: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, a manželky: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Herichovou, advokátkou so sídlom R. Jašíka 158/8, 958 01 Partizánske, o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom D. N., nar. XX.XX.XXXX, a Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Y., o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/105/2022-112 zo dňa 13.10.2022 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. N., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode m e n í takto:
Súd maloletého Z. N., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky K. N. s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Z. N. v sume 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Zročné výživné za čas od 25.11.2022 do 31.03.2023 v sume 630 eur je otec povinný zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého.
Styk otca s maloletým Z. N. sa n e u p r a v u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. p o t v r d z u j e s tým, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej D. N. v sume 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo uzatvorené medzi navrhovateľom a jeho manželkou dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. XX a výrokom II. a III. na čas po rozvode zveril mal. D. do osobnej starostlivosti matky a mal. Z. do osobnej starostlivosti otca. Podľa výroku IV. sú obaja rodičia oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom V. uložil otcovi povinnosť platiť
na mal. D. výživné v sume 200 eur mesačne. Výrokom VI. uložil matke povinnosť platiť na mal. Z. výživné v sume 100 eur mesačne. Podľa výroku VII. styk ponechal v neobmedzenom rozsahu. Výrokom VIII. súd návrh kolízneho opatrovníka na uloženie výchovného opatrenia zamietol a výrokom IX. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 2, 4, § 28 ods. 1, 3, § 35, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 94, § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom doručeným dňa 09.06.2022 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Návrh odôvodnil tým, že od roku 2015 sa začali v ich manželstve problémy, postupne sa odcudzili a navrhovateľ zistil, že manželka mala mimomanželský pomer. Žiadal, aby súd zveril mal. D. a mal. Z. do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku maloletých detí platením výživného v sume 50 eur na každé maloleté dieťa. Stretávanie maloletých detí s matkou upraviť nežiadal. Matka maloletých detí s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, navrhovala zverenie obidvoch detí do jej osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti, aby boli vychovávané spolu. Uviedla, že v prípade, ak sa syn rozhodne žiť s otcom, bude to rešpektovať, ale chce sa s ním pravidelne stretávať, aby bola súčasťou jeho života. Poprela nevhodné správanie k synovi, myslí si, že syn je dlhodobo vedený proti nej.
2. Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti otca v L., kde býval s maloletým Z., bytové pomery zostali nezmenené. Maloletý Z. navštevuje X. ročník Základnej školy N.. X. v Y., výsledky má ako v minulom školskom roku, je zdravý. Otec trval na jeho zverení do svojej osobnej starostlivosti, maloletú D. navrhol zveriť matke, určiť vzájomné výživné na maloleté deti a styk zatiaľ neupravovať. Tiež bola prešetrená domácnosť matky v K., matka má prenajatý byt kompletne zariadený. Maloletá D. pokračuje v štúdiu na strednej škole, učí sa výborne, nemá ani zdravotné problémy. Poplatky za byt má matka nezmenené, platí pôžičku XXX banke po 80 eur, poplatok za ZRPŠ v sume 20 eur, cestovné v sume 20 eur, 20 eur mesačne na stužkovú slávnosť. Náklady má v súvislosti s oblečením a čižmami pre kone, ktoré sú finančne náročné. Na záver svojej správy kolízny opatrovník navrhol, aby súd vydal uznesenie o uložení výchovného opatrenia - povinnosť spolupracovať s Centrom pre deti a rodiny, keďže s ním ani jeden z rodičov nesúhlasil.
3. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že manželstvo navrhovateľa a jeho manželky je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Z postoja manželov, ktorí s rozvodom manželstva súhlasili, je zrejmé, že objektívne nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Otec v konaní požadoval zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a styk matky s maloletými deťmi upraviť nežiadal. Súd však po vykonanom dokazovaní aj s ohľadom na najlepší záujem a želanie maloletých detí zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matky a maloletého Z. do osobnej starostlivosti otca a styk rodičov s maloletými deťmi ponechal v neobmedzenom rozsahu. Zastupovanie a správu majetku maloletých detí upravil s poukazom na ustanovenie § 28 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorých rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri určení výšky výživného súd prihliadal na príjmové a majetkové pomery oboch rodičov a odôvodnené potreby maloletých detí. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľa za rok 2021 predstavoval sumu 508 eur, priemerný príjem otca za mesiace 01/2022 - 04/2022 bol vo výške približne 525 eur. Priemerný čistý mesačný príjem matky za rok 2021 bol vo výške 566,24 eura a priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 04/2022 - 06/2022 bol vo výške 592,84 eura. Vychádzajúc zo zistených príjmových a majetkových pomerov posudzovaných osôb súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú D. vo výške 200 eur mesačne a matke povinnosť platiť výživné na maloletého Z. vo výške 100 eur mesačne. Takto určená výška výživného do budúcna vytvorí priestor pre prípadné zvýšenie výživného (ak to bude opodstatnené zmenou pomerov u rodičov a maloletých detí) s pribúdajúcim vekom a s tým spojenými nákladmi na zaopatrenie maloletých detí. Výšku výživného súd určil aj s prihliadnutím na vek maloletých detí.
4. Súd mal za to, že momentálne by vykonávanie odborných metód za pomoci Centra pre deti a rodiny v Y. na podporu riešenia výchovných problémov, sociálnych problémov a iných problémov v medziľudských vzťahoch a v rodine N. bolo skôr kontraproduktívne, a preto súd návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia - povinnosť spolupracovať s Centrom pre deti a rodiny v Y., zamietol.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
6. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. N., a v časti výroku V. týkajúcej sa počiatku plnenia vyživovacej povinnosti otca podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že súd na čas po rozvode zverí mal. Z. do jej osobnej starostlivosti, určí vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z. sumou 200 eur mesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a styk otca s maloletými deťmi ponechá v neobmedzenom rozsahu. V prípade, ak sa súd nestotožní s takýmto návrhom, požadovala, aby súd upravil styk maloletého Z. s ňou tak, že bude oprávnená stretávať sa s ním každý párny víkend od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin v období od 01.07. do 16.07., kedy sa bude uplatňovať osobitná úprava v čase od 01.07. od 10.00 hod. do 16.07. do 18.00 hod. a v období od 01.08. do 15.08., kedy sa uplatňuje osobitná úprava v čase od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12 od 10.00 hod. do 27.12 do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 29.12. od 10.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. Podané odvolanie odôvodnila ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 62 ods. 1 CMP. Matka uviedla, že v priebehu plynutia odvolacej lehoty došlo k podstatným zmenám v skutkových okolnostiach vo vzťahu k maloletému Z.. Dňa XX.XX.XXXX prišiel maloletý Z. sám bez sprievodu za ňou do práce s odôvodnením, že chce bývať s ňou. Maloletý jej tvrdil, že je nešťastný, smutný a opustený. Otec si našiel novú priateľku a prestal s ním tráviť čas. Dňa 11.11.2022 bola osobne s maloletým Z. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Y., kde s ním vykonala pohovor poverená zamestnankyňa. Uviedla, že otcove majetkové a zárobkové pomery umožňujú otcovi platiť výživné v matkou navrhovanej výške, otec je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti K. N. N..V..Q.., pričom otec si ako konateľ určuje mzdu sám. Otcom deklarovaný priemerný príjem za mesiace 01/2022
- 04/2022 na základe mzdového listu bol vo výške približne 525 eur, čo je ale len formálne deklarovaná mzda, a teda otec nebude mať faktický problém uhrádzať výživné na maloletého Z. vo výške 200 eur mesačne. Aktuálne sú maloleté deti šťastné, že sú spolu v domácnosti matky v prenajatom byte v K.. Za najlepší záujem maloletého syna považovala zverenie do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že nemá tendenciu zamedzovať kontaktu maloletého Z. s otcom a nebráni mu v styku s ním. Kedykoľvek si syn bude priať tráviť čas s otcom, tak mu to umožní. Úpravu styku maloletej D. s otcom odvolaním nenapadla. Maloletá dcéra má dostatočný vek na to, aby si s otcom hľadala obnovenie vzťahu a ak by s ním chcela tráviť čas, vzhľadom na jej vek, je to plne v jej rozhodovacej kompetencii. V odôvodnení rozsudku sa nenachádza argumentácia, prečo súd vo výrokovej časti zaviazal otca prispievať na výživu maloletej D. sumou 200 eur mesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, keď na uvedené rozhodnutie ani nebol relevantný dôvod, pričom maloletá žije s ňou v domácnosti od času, kedy opustila spoločnú domácnosť v L.. Rozsudok je podľa § 44 CMP predbežne vykonateľný jeho doručením, čo znamená, že povinný musí platiť výživné dňom doručenia rozsudku, aj keď tento ešte nenadobudol právoplatnosť.
7. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník uvádzajúc, že o uvedenej zmene v postoji maloletého Z. hovoril s obidvomi rodičmi a taktiež s maloletým, ktorý sa vyjadril, že ocino sa zmenil, čas trávi so svojou priateľkou, on sa cíti sám a chce byť s mamou a sestrou v K.. Odsťahoval sa k mame, býva u nej v byte spolu so sestrou. Je spokojný, s ocinom si zatiaľ len volali a písali. Uviedol, že chce byť zverený matke a s otcom sa stretávať bez toho, že by mu súd určoval v akých časoch. Otec uviedol, že podľa neho trávil maloletý Z. veľa času na telefóne, čo mu vyčítal, bol prekvapený z reakcie syna, keď chcel odísť k matke, ale snažil sa to pochopiť. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok v časti o zverení maloletého Z. zmeniť tak, že bude zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bude na jeho výživu prispievať určené výživné podľa zárobkových a majetkových možností a schopností a súd ponechá úpravu styku otca s maloletým synom bez obmedzenia.
8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec uvádzajúc, že je pravdou, že po rozsudku došlo k zmene pomerov tým, že syn Z. sa odsťahoval k matke. Túto skutočnosť akceptoval, avšak toto bolo skôr spôsobené tým, že u matky nemá syn žiadne povinnosti a môže sa celé dni hrať na mobilnom telefóne. Už teraz po mesiaci, ako sa k matke odsťahoval, má zhoršené známky v škole a taktiež výrazne zhoršené správanie voči spolužiakom a k učiteľom. Trval na tom, aby bol syn zverený do jeho starostlivosti a súčasne matka zaviazaná platiť výživné vo výške 100 eur mesačne. V prípade, ak by odvolací súd zmenil rozhodnutie o zverení maloletého Z., navrhol, aby súd určil výživné na syna vo výške 100 eur mesačne a súčasne
upravil jeho stretávanie so synom počas školského roka každý nepárny víkend od piatka 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin v období od 16.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 16.08. do 31.08., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 29.12. od 10.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. Stretávanie navrhol upraviť z dôvodu, že matka už počas konania o rozvode mala záujem zakázať stretávanie so synom. Pokiaľ sa týka výživného na maloletú D., tu navrhol rozsudok potvrdiť.
9. V priebehu odvolacieho konania bolo súdu doručené podanie matky, v ktorom žiadala odvolací súd, aby doplnil dokazovanie opätovným výsluchom maloletého Z. za účelom zistenia jeho aktuálneho názoru ohľadom zverenia jeho osoby do osobnej starostlivosti matky alebo otca, a aby na tento účel nariadil pojednávanie.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP, § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec na základe odvolania matky (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k tomu, že vo vzťahu k výrokom týkajúcim sa maloletého Z. nie sú dané podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok podľa § 388 CSP na základe zisteného skutkového stavu v odvolaním napadnutej časti zmenil. Vo vzťahu k výroku V. rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil s tým, že upresnil počiatok povinnosti otca uhrádzať výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
11. Z toho, čo uviedli rodičia maloletých detí pred odvolacím súdom vyplynulo, že maloletý Z. sa od 10.11.2022 nachádza v osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia súhlasili s tým, aby bol maloletý Z. na čas po rozvode zverený do matkinej osobnej starostlivosti. Zhodli sa aj v otázke vzájomného styku maloletého s otcom. Otec sa aktuálne s maloletým stretáva, kontaktujú sa telefonicky. Otec uviedol, že matka maloletému synovi v styku nebráni. Odvolací súd vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu zveril maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky, pretože je v záujme maloletého, aby vyrastal v spoločnej domácnosti aj so svojou staršou sestrou D., s ktorou majú dobrý súrodenecký vzťah. Takéto rozhodnutie zároveň rešpektuje názor maloletého Z., ktorý po rozhodnutí súdu prvej inštancie prejavil svoju vôľu byť zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že s otcom sa bude stretávať bez určenia časových intervalov súdom. Odvolací súd považoval za nadbytočné opätovne vypočúvať maloletého Z. ohľadom jeho zverenia jednému z rodičov a realizácie styku s otcom, keďže maloletý jasne prejavil svoj názor po rozhodnutí súdu prvej inštancie, keď prišiel za matkou s tým, že chce bývať spolu s ňou a sestrou v jej domácnosti, kde je doposiaľ. Následne svoj postoj prezentoval aj pred kolíznym opatrovníkom.
12. Maloleté dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je v záujme maloletého Z., aby bol rešpektovaný jeho názor a bola venovaná náležitá pozornosť prejavenej zmene v postoji dieťaťa v otázke jeho zverenia do osobnej starostlivosti matky.
13. Keďže maloletého Z. zveril odvolací súd do osobnej starostlivosti matky, určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu vo výške 150 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Pri stanovení výšky výživného vychádzal nielen z veku dieťaťa, ale aj z jeho odôvodnených potrieb. Matka pred odvolacím súdom uviedla, že výdavky na školské obedy predstavujú cca 30 eur, cestovné v súvislosti so školskou dochádzkou škola rodičom prepláca. Raz za tri až štyri mesiace vynaloží na oblečenie pre syna sumu 100 eur, na lieky 25 eur v čase, keď je syn chorý, čo však často nebýva. Syn chodí pravidelne cvičiť a permanentka ho stojí 25 eur mesačne. Súd pri určení výšky výživného vychádzal aj z preukázaných schopností a zárobkových možností otca, ktorý uviedol, že jeho čistý mesačný príjem dosahuje cca 560 eur. Matkin priemerný mesačný zárobok za obdobie od novembra 2022 do februára 2023 predstavuje 684,16 eura.
14. V prípade oboch rodičov ich výdavky prekračovali nimi deklarované príjmy. Matka len za nájomné uhrádza 390 eur mesačne, čo by znamenalo, že po jeho úhrade jej zostane na živobytie cca 290 eur pre ňu a dve maloleté deti, pričom na maloletú dcéru otec uhrádza výživné vo výške 200 eur mesačne. Otec uviedol mesačné výdavky na stravu vo výške 200 eur, elektrickú energiu 40 eur, telefón a internet 30 eur, čo spolu predstavuje 270 eur. Dcére uhradí výživné 200 eur, čo by znamenalo, že na hradenie ďalších výdavkov spojených napr. s kúpou oblečenia, obuvi, kozmetiky, liekov, pohonných hmôt, poistiek, daní
a iných poplatkov mu každý mesiac zostane cca 90 eur. Otec podniká, je spoločníkom a konateľom spoločnosti K. N., N..V..Q.., čo znamená, že si mzdu určuje sám. Vzhľadom na výdavky rodičov sa odvolaciemu súdu javilo, že príjmy oboch rodičov musia byť vyššie, ako sú uvedené v nimi predložených mzdových listoch, pretože z deklarovaných príjmov by rodičia neboli schopní uhrádzať svoje výdavky. Obaja rodičia síce uviedli, že im finančne pomáhajú ich rodičia a matke aj jej brat, čo však odvolaciemu súdu nepreukázali. Sám otec si uvedomoval výšku nákladov spojených so starostlivosťou o deti, keď v návrhu uvádzal, že výdavky na každé z detí predstavujú sumu 217 eur. Súdom určené výživné na maloletú D. v sume 200 eur mesačne odvolaním nenapadol a počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode ho aj k rukám matky uhrádza. Pred odvolacím súdom tiež uviedol, že spoločnosť K. N., N..V..Q.., kúpila dve N. vozidlá, ktorých kúpna cena bola vyplatená bez poskytnutia úveru, či leasingu. Keďže reálnu výšku príjmu otca a ani matky nebolo možné na základe vykonaného dokazovania nad všetku mieru pochybností zistiť, avšak z už vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že príjem oboch rodičov je vyšší ako prezentovali pred súdom, musel odvolací súd pri určení výšky výživného voči maloletému Z. vychádzať z veku dieťaťa a z jeho odôvodnených potrieb. Za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považoval odvolací súd nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
15. Zohľadniac vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že výživné v určenej výške 150 eur mesačne na maloletého Z. je adekvátne potrebám maloletého dieťaťa a aj finančným možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na finančné možnosti a schopnosti matky, ktorá zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloletého.
16. Pri uložení povinnosti otcovi uhradiť zročné výživné od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t. j. od 25.11.2022 do 31.03.2023, vychádzal odvolací súd z vyjadrenia oboch rodičov, ktorí uviedli, že otec v danom období vyživovaciu povinnosť voči synovi neplnil. Nedoplatok na zročnom výživnom predstavuje sumu 630 eur (za mesiac november 30 eur (150 eur : 30 dní = 5 eur x 6 dní = 30 eur), december až marec 600 eur), ktorú odvolací súd uložil otcovi uhradiť do 15. dní od právoplatnosti rozsudku. Otec na pojednávaní uviedol, že čiastočne zabezpečoval starostlivosť o syna, kúpil mu tepláky, klávesnicu, platil mu obedy, dal mu vreckové, uhrádzal telefón; nenavrhol však vynaložené výdavky zohľadniť pri výpočte zročného výživného, a preto ich ani odvolací súd nezohľadnil. Okrem toho súd považoval vreckové pre maloletého za plnenie nad rámec výživného, ktoré dal otec priamo synovi. Výdavky spojené s telefónom platil otec z dôvodu, že práve z jeho iniciatívy došlo k zmene telefónneho čísla maloletého Z.. Otec síce uhradil synovi obedy, na druhej strane však boli otcovi preplatené školou náklady na cestovné, ktoré vynaložila matka. Matka pred odvolacím súdom uviedla, že otec práve z týchto peňazí platil synove školské obedy. Matka potvrdila kúpu teplákov a zimnej bundy, avšak uviedla, že veci otec maloletému kúpil v období, keď bol syn v jeho osobnej starostlivosti.
17. Čo sa týka námietky matky o uložení povinnosti otcovi uhrádzať na maloletú D. výživné v sume 200 eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, k tomu odvolací súd uvádza, že s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP). Otec je preto povinný uhrádzať výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Keďže rozsudok o rozvode už nadobudol právoplatnosť, bol otec povinný uhrádzať výživné v sume 200 eur počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Otec na pojednávaní uviedol, že výživné za obdobie november 2022 až marec 2023 má uhradené. Keďže voči výške výživného nepodala ani jedna zo strán odvolanie, nadobudol rozsudok v tejto časti právoplatnosť. Matka pred odvolacím súdom poukázala na tú skutočnosť, že bola nútená sa s maloletou D. odsťahovať zo spoločnej domácnosti a otec jej na výživné maloletej neprispieval. K tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ matka nepodala návrh na úpravu práv a povinností k maloletej D. na čas do rozvodu, nie je možné v tomto konaní, ktorým sa upravujú práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode, určiť otcovi výživné, ktoré predchádza obdobiu pred rozvodom. Obdobne to platí aj v prípade maloletého Z., ktorý bol v starostlivosti matky od 10.11.2022, avšak rozsudok vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť až dňa 25.11.2022.
18. S ohľadom na všetko vyššie uvedené majúc objektívne na zreteli najlepší záujem mal. Z. odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vyššie. Vo vzťahu k výroku V. napadnutého rozsudku tento potvrdil tak, že určil počiatok plnenia povinnosti otca počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v
spojení s ustanovením § 2 ods. 1 a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).