Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-545-2013.pdf
PDF · 123.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/545/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: AUTOVRAKY s.r.o., Nitrianska cesta 27, Trnava, IČO: 34 141 707, zastúpený: Mgr. Ivan Petkov, advokát, Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: Y. U., narodený X. XX. XXXX, bytom Y. D. XXX, zastúpený: JUDr. Miroslav Michalička, advokát, Vajskova 11, Trnava, o zaplatenie 1190 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 537,77 eur, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 537,77 eur od 25.9.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 4. 7. 2013 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1190,02 eur a náhrady trov konania.
Na pojednávaní dňa 13. 3. 2014 súd pripustil zmenu návrhu, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.190,- eur, úrok z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 1.190,- eur od 4.7.2013 do zaplatenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom listinných dokladov najmä návrhom zo dňa 4. 6. 2013, pracovnou zmluvou žalovaného zo dňa 14. 11. 2006, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 15. 1. 2010, vyjadrením žalovaného zo dňa 9. 10. 2013, oznámením exekútora JUDr. Pavla Holíka zo dňa 12. 12. 2013, spisom tunajšieho súdu 17Er/744/2007 (najmä poverením zo dňa 16.5.2007 na č.l. 8, Uznesením o zamietnutí námietok povinného zo dňa 25.2.2009 na č.l. 24, Uznesením o zastavení exekúcie na č.l. 42, vrátením poverenia zo dňa 10.4.2013 na č.l. 46, exekučným spisom EX 103/2007 (najmä poverením zo dňa 16.5.2007, návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 2.5.2007 na č.l. 1, rozsudkom OS Trnava 35P/172/2006-42 na č.l. 3, upovedomením povinného a oprávneného o začatí exekúcie zo dňa 31.8.2007 na č.l. 7 a 8, príkazom na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy z 31.8.2007 na č.l. 9, námietky povinného proti exekúcii zo dňa 19.9.2007, Uznesením OS Trnava 17Er/744/2007 zo dňa 25.2.2009 na č.l. 12, Uznesením OS Trnava 17Er/744/2007 zo dňa 10.6.2009 na č.l. 17, Uznesením OS Trnava č.k. 17Er/ 744/2007 na č.l. 22, zaslaním návrhu na zastavenie exekúcie v časti bežného výživného zo dňa 30.9.2011 na č.l 23, faktúrou č. 77/2013 na č.l. 24-25, vyjadrením k vymáhaniu zameškané ho výživného zo strany oprávnenej zo dňa 26.9.2011, Uznesením OS Trnava č.k. 17Er/744/2007 na č.l. 27, dohodou o postupnom splácaní pohľadávky zo 6.3.2013 na č.l. 31, exekučným príkazom zo dňa 6.3.2013 na č.l. 34, oznámením žalovaného zo dňa 11.3.2013 na č.l. 35, oznámením o aktuálnej výške pohľadávky oprávneného a trov exekúcie zo dňa 27.3.2013 na č.l. 37, potvrdením o úhrade pohľadávky oprávneného a trov exekúcie zo dňa 10.4.2013
na č.l. 38, písomnosť - vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 10.4.2013 na č.l. 41, žiadosťou žalovaného zo dňa 15.5.2013 na č.l. 43, odpoveď na žiadosť zo dňa 15.5.2013 na č.l. 49, sťažnosťou žalovaného na exekútora zo dňa 5.6.2013 na č.l. 45, žiadosťou o stanovisko k podanej sťažnosti - odpoveď zo dňa 26.8.2013 na č.l. 48, odpoveďou na výzvu súdu zo dňa 19.11.2013, zo dňa 12.12.2013), s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa od žalovaného domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že dňa 3.4.2013 žalobca poukázal na účet súdneho exekútora žalovanú sumu. Nakoľko už predtým mu bol doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a teda plnil za žalovaného za osobu, ktorá mala plniť sama. Žalobca si je vedomý chyby, keď ešte ako zamestnávateľ žalovaného neodvádzal zrážky zo mzdy v prospech exekútora. Na základe exekučného príkazu, ktorý mu bol doručený v roku 2013 vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie dlžnej sumy. Má za to, že v danom prípade nie možné aplikovať ustanovenie § 222 Zákonníka práce, nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalovaný môže ako zamestnanec žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. V podstate mohlo dôjsť dvakrát k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, z dôvodu, že žalobca vyplácal žalovanému celú mzdu bez toho, aby realizoval zrážky zo mzdy o čom žalovaný musel vedieť z upovedomenia o začatí exekúcie. V tejto časti pripúšťa premlčanie. A ďalej by sa žalovaný bezdôvodne obohatil v prípade, že by žalobcovi nevyplatil žalovanú sumu 1.190,02 eur. Má za to, že žalovaný sa môže domáhať vydania žalovanej sumy od samotného exekútora po tom, ako túto čiastku zaplatí žalobcovi. V tomto prípade je možné aplikovať ust. § 454 OZ a poukazom aj na § 196 a § 197 Exekučného zákona. Má za to, že kauzálny nexus v tomto prípade existuje v prípade, že sa preukáže, že exekútor si uplatnil trovy vo vyššej miere ako mal. Žalovanému môže vzniknúť škoda, ale v takom prípade sa musí obrátiť so svojim návrhom na náhradu škody voči exekútorovi v inom konaní.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že návrh navrhuje zamietnuť. Poukazuje na uznesenie o zastavení exekúcie v časti v konaní 17Er/744/2007, kde súd v časti bežného výživného exekúciu od počiatku od 1.5.2007 zastavil. Jedná sa o zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 a ods. 3, preto nevznikol nárok exekútora na odmenu v časti bežného výživného. Zvyšok vymáhanej sumy 132,78 eur a sumu 133 eur uhradil žalovaný priamo oprávnenej dňa 1.3.2013. Ani z tejto čiastky nemá exekútor nárok na odmenu z dôvodu, že nebola vymožená exekútorom. Z opatrnosti vznáša námietku premlčania. Nárok na zaplatenie jednotlivých zrazených súm zo mzdy žalovaného vznikol žalobcovi v období od doručenie upovedomenie o začatí exekúcie do skončenia pracovného pomeru. Samotná skutočnosť, že žalobca uhradil žalovanú sumu až v roku 2013 nezakladá splatnosť toho nároku. Z návrhu aj z dokazovania vykonaného na pojednávaní je zrejmé, že žalovaný riadne plnil mesačné bežné výživné, pre ktorý dôvod aj oprávnená u exekútora podala návrh na zastavenie exekúcie v časti bežného výživného o čom súd aj rozhodol Uznesením právoplatného dňa 6.2.2013. Exekútor si teda vyčísľoval ďalej nie istinu pohľadávku ale len svoj údajný nárok na odmenu. V zmysle Exekučného poriadku nárok vzniká až momentom vykonania exekúcie v plnom rozsahu a teda uplatňovaný nárok predstavuje len odmena exekútora. Vzhľadom k uvedenému výpočet odmeny, ktorý je súčasťou exekučného spisu zahŕňa položky ako je exekučný príkaz zo dňa 6.3.2013 vydaný po právoplatnosti o skončení exekúcie v časti. Rovnako sú tam štyri úkony, exekučné príkazy na zriadenie záložných práv na nehnuteľný majetok žalovaného vydané 20.2.2013, čo je 14 dní po skončení exekúcie. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že po tom, čo prišlo k zastaveniu exekúcie, exekútor si vyčíslil odmenu spôsobom takým, ako keby vykonal exekúciu riadne v tom plnom rozsahu. Preto ak postupoval exekútor tak, že voči povinnému si vyčíslil odmenu, následne ju dokonca uplatňoval voči bývalému zamestnávateľovi, nemohol postupovať správne, nanajvýš si mohol uplatňovať odmenu voči oprávnenej, pretože z jej dispozície bola exekúcia aj začatá aj skončená. Zvyšnú časť výživného, ktorá predstavovala sumu 132,78 eur za mesiace december 2006 a marec 2007 povinný uhradil priamo do rúk oprávnenej dňa 1.3.2013. V prípade ak je skončená exekúcia nie je možné od exekútora žiadať vrátiť bezdôvodné obohatenie. Jediné možné uplatnenie nároku je prostredníctvom náhrady škody a má za to, že v tomto prípade by absentovala príčinná súvislosť medzi vznikom nároku a konaním žalovaného, resp. exekútora.
Žalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridržiava vyjadrenia svojho právneho zástupcu. Pracovný pomer so žalobcom bol ukončený dňa 15.1.2010.
Podľa ustanovenia § 56 ods. 9 Exekučného poriadku v platnom znení exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
Podľa ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 v znení k 14. 10. 2008 ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor poverený vykonaním exekúcie a) upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného, b) prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.
Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).
Uznesenie o zamietnutí námietok proti exekúcii zo dňa 10.06.2009 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2009. Povinný uhrádzal výživné priamo matke, zamestnávateľ odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami (06.09.2007) nedeponoval časť mzdy povinného. Súdny exekútor vydal exekučný príkaz dňa 06.03.2013. Žalobca v čase vydania exekučného príkazu nebol platiteľom mzdy povinného (žalovaného), čo súdnemu exekútorovi oznámil dňa 12.03.2013. Povinný (žalovaný) mal už v tomto čase iného platiteľa mzdy - Mountfield SK, s.r.o. Súdny exekútor zároveň v deň vydania exekučného príkazu t.j. 06.03.2013 uzatvoril s povinným dohodu o postupnom splatení pohľadávky (exekučný spis EX 103/2007, č.l. 31), v ktorej sa povinný zaviazal uhrádzať 50 € mesačne počnúc mesiacom marec 2013. Predmetom splácania boli už len trovy exekúcie, nakoľko exekúcia bola v časti bežného výživného zastavená a dlžné výživné bolo uhradené dňa 05.03.2013, čo matka osobne oznámila na exekútorskom úrade. Z exekučného spisu vyplýva, že žalobca až po úhrade pohľadávky vo výške 1 190,02 € (dňa 03.04.2013) požiadal súdneho exekútora o vyčíslenie jednotlivých položiek pohľadávky, t.j. dňa 15.05.2013 (exekučný spis EX 103/2007, č.l. 43).
Podľa ustanovenia § 83 ods. 1 Exekučného poriadku ak sa po doručení príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.
Podľa ustanovenia § 84 ods. 3 Exekučného poriadku exekútor doručí tomu, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, do vlastných rúk príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz podľa § 67 a 68, oboznámi ho s doterajším priebehom exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie; prikáže mu, aby odo dňa, keď sa mu príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení ) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v platnom znení za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 199 Exekučného poriadku v platnom znení výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po
dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení k 30. 4. 2008 základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16), ods. 2 ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení k 30. 4. 2008 odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení k 30. 4. 2008 ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobný návrh bol podaný čiastočne dôvodne a časti sumy 537,77 eur, ktorá predstavuje výšku odmeny, ktorá patrila súdnemu exekútorovi v súvislosti exekúciou, ktorá bola vedená voči žalovanému ako povinnému pod sp. zn. 17Er/744/2007, EX 103/2007. Ďalej mal súd preukázané, že dňa 16. 5. 2007 vydal Okresný súd Trnava poverenie č. 5207 047610 súdnemu exekútorovi na vymoženie povinnosti voči povinnému - žalovanému, zaplatiť zročné výživné za mesiace december 2006 a marec 2007 v celkovej výške 4000 Sk a ďalej prispievať na výživu maloletého od 1. 5. 2007 vo výške 2000 Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Z upovedomenia povinného a oprávneného o začatí exekúcie zo dňa 31. 8. 2007 vyplýva, že súdny exekútor upovedomil oprávneného a povinného o začatí exekúcie. Príkazom zo dňa 31. 8. 2007 exekútor vydáva príkaz na zrážky zo mzdy povinného /doručené žalobcovi dňa 6.9. 2007/. Uznesením č. k. 17Er/744/2007-29 zo dňa 10. 6. 2009 Okresný súd Trnava námietky povinného voči exekúcii zamietol. Uznesením č. k. 17Er/744/2007-42 zo dňa 15. 11. 2012 Okresný súd zastavil exekúciu v časti vymáhaného bežného výživného vo výške 66,39 eur mesačne od 1. 5. 2007 /právoplatné dňa 6. 2. 2013/. Z dohody o postupnom splácaní pohľadávky zo dňa 6. 3. 2013 vyplýva, že súdny exekútor a povinný uzatvárajú dohodu o postupnom splácaní trov exekútora tak, že povinný sa zaväzuje trovy exekúcie zaplatiť vo výške splátky 50 eur počnúc mesiacom marec 2013 so splatnosťou k 20. dňu príslušného mesiaca až do úplného zaplatenia trov exekúcie. Dňa 6. 3. 2013 vydal súdny exekútor súdny príkaz sp. zn. Ex 2013/07 na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy na sumu 1396,41 eur - ako pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie pre platiteľa mzdy povinného AUTOVRAKY s.r.o. Dňa 12. 3. 2013 oznámil žalobca, že žalovaný skončil pracovný pomer dňa 15. 1. 2010. Dňa 27. 3. 2013 exekútor oznámil žalobcovi výšku pohľadávky oprávneného 1190,02 eur a zároveň žiadal pohľadávku uhradiť na depozitný účet súdneho exekútora. Dňa 10. 4. 2013 oznámil súdny exekútor žalobcovi, že dňa 3. 4. 2013 prijal platbu 1190,02 eur na depozitný účet. Dňa 10. 5. 2013 vrátil súdny exekútor na Okresný súd poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 22. 5. 2013 súdny exekútor na žiadosť žalobcu mu oznámil vyčíslenie sumy 1190,02 eur (956,50 eur + 35,18 eur + 20 % DPH), ktorá pozostáva zo sumy 956,50 eur bez DPH ako čiastočná odmena z vymoženej pohľadávky + 35,18 eur bez DPH ako poštovné, telekomunikačné poplatky, hotové výdavky. Súd prisvedčil žalobcovi, že plnením, ktorým zaplatiť súdnemu exekútorovi sumu 1190,02 eur plnil za žalovaného a teda žalovaný sa bezdôvodne obohatil, avšak nie v celej sume 1190,02 eur, ktorú žalobca zaplatiť súdnemu exekútorovi. V tomto konaní, teda súd preskúmal spôsob vyčíslenia náhrady trov exekúcie. Súdny exekútor vyúčtoval ku dňu 03.04.2013 (t.j. deň splatenia celej pohľadávky) trovy exekúcie vo výške 1 190,02 €, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky výške 956,50 €, náhrady za hotové výdavky v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 76,85 € a 20 % DPH. Súd pri vyčíslení trov exekúcie postupoval podľa § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení platnom ku dňu začatia exekúcie. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých
výkon bol začatý do 30.04.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.04.2008. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex 103/2007 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 02.05.2007, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným do 30.04.2008. Podľa § 4 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). Ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie. Vzhľadom na to, že predmetom exekúcie je vymoženie výživného, teda exekučný titul priznáva oprávnenému právo na opakujúce sa dávky, súd pri určení základu na určenie odmeny súdneho exekútora postupoval v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky. Z tohto ustanovenia vyplýva, že základom pre určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie bez ohľadu na časové obdobie, počas ktorého sa exekúcia vykonáva. Podľa exekučného titulu - vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Trnava, č.k. 35P/172/2006 zo dňa 16.11.2006 oprávnený má nárok na výživné vo výške 66,39 € mesačne počnúc mesiacom máj 2007 a na dlžné výživné vo výške 132,78 € za mesiac december 2006 a marec 2007. Základom na určenie odmeny súdneho exekútora je suma 2 390,04 € (66,39 € x 36 mesiacov). Dlžné výživné vo výške 132,78 € nie je možné považovať za samostatný základ na určenie odmeny súdneho exekútora v zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky, vzhľadom na to, že dlžné výživné je taktiež bežným výživným, t.j. opakujúcou sa dávkou, ktorá však už je splatná. Podľa § 5 vyhlášky /odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk/. Súdny exekútor má nárok na odmenu v zmysle § 5 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 vyhlášky vo výške 478,01 eur (20% zo sumy 2 390,04 €). Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súdny exekútor má nárok na náhradu tých hotových výdavkov, ktoré boli reálne vynaložené a ktorých vznik a výšku je možné preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise. V exekučnom spise sa nachádzajúcu doručenky preukazujúce doručenie týchto písomností: 2x upovedomenie o začatí exekúcie - zák. zástupca oprávneného, povinný (2x 1,40 €), 1x príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy - zamestnávateľ povinného (1x 1,40 €), 1x žiadosť o vyjadrenie
- zák. zástupca oprávneného (1x 1,40 €), 3x exekučný príkaz - zák. zástupca oprávneného, povinný, zamestnávateľ povinného (3x 1,55 €), 1x oznámenie o aktuálnej výške pohľadávky - zamestnávateľ povinného (1x 1,55 €). Z platného cenníka poštových služieb je známe, že cena odoslania doporučeného listu s hmotnosťou do 100g 1. triedou do vlastných rúk v roku 2012 bola 1,40 eur, v roku 2013 - 1,55 eur. Náhrada hotových výdavkov za poštovné predstavuje sumu 11,80 eur. Súdny exekútor nemá nárok na náhradu hotových výdavkov za doručenie žiadosti o súčinnosť - ORPZ, nakoľko z obsahu fotokópie doručenky vyplýva, že súdny exekútor jednou zásielkou doručoval písomnosti týkajúce sa viacerých konaní. Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním, a preto nemá nárok na duplicitné alebo aj viacnásobné priznanie takých výdavkov, ktoré mu reálne vznikli iba raz. Doklady preukazujúce vynaloženie ďalších hotových výdavkov sa v exekučnom spise nenachádzajú. Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012 /ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty/. Odmena a náhrada hotových výdavkov súdneho exekútora sa zvyšuje o 20% DPH zo sumy 489,81 eur (478,01 + 11,80) v celkovej sume 97,96 eur. Podľa predmetného výpočtu v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia má súdny exekútor má nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 587,77 eur (489,81 + 97,96 eur). Túto sumu bolo však potrebné znížiť o sumu 50,00 eur, nakoľko v zmysle „Dohody o postupnom splatení pohľadávky uzavretá v zmysle § 56 ods. 9 zákona 233/95 Z.z. Exekučného poriadku“ uzatvorenej dňa 06.03.2013 medzi súdnym exekútorom a povinným, povinný dňa 18.03.2013 uhradil súdnemu exekútorovi sumu 50,00 eur. Odmena exekútora je dôvodná vo výške 537,77 eur (587,77 eur - 50 eur).
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti: 1. predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám; 2. okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. Nakoľko povinný zmenil zamestnanie, túto povinnosť na úhradu trov exekúcie mal nový zamestnávateľ na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a exekučného príkazu doručených súdnym exekútorom. Súd mal za preukázané, že dňa 4. 3. 2013 uhradil žalobca súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 1190,02 eur, pričom plnil za iného a túto povinnosť v čase plnenia už nemal. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní pokiaľ ide o požiadavku na zaplatenie suma 537,77 eur, však vo zvyšnej časti 652,25 eur nie je pasívne vecne legitimovaný a v tejto časti nie je žalobný návrh voči nemu dôvodný, preto súd návrh vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.
Postavenie súdneho exekútora je charakterizované ako štátom určenú osobu uskutočňujúcu nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, stanovujú jeho nestranné a nezávislé postavenie a priznávajú mu postavenie verejného činiteľa vykonávajúceho verejnú moc. Aj s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. januára 2005 sp. zn. PL. ÚS 49/03 dovolateľka uviedla, že súdny exekútor plní v exekučnom konaní úlohy orgánu verejnej moci, preto sa naňho vzťahujú iné kritériá než na subjekty nevykonávajúce verejnú moc. Medzi exekútorom a povinným v exekučnom konaní neexistuje súkromnoprávny, ale verejnoprávny vzťah. Aj keby exekútor v exekučnom konaní nesprávne vyčíslil trovy exekučného konania, nemožno sa vrátenia nesprávne zaplatenej sumy domáhať žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ale vyriešiť otázku, či nárok nevyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi konania v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor v prípade, že osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Avšak pasívne legitimovanou osobou ohľadom uvedeného nie je žalovaný.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa jeho úkor obohatil, ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Súd sa v konaní zaoberal vznesenou námietkou premlčania voči žalovanej sumy vznesenou žalovaným, avšak túto nepovažoval za dôvodnú, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca plnil súdnemu exekútorovi dňa 3. 4. 2013 a teda najskôr týmto dňom došlo k bezdôvodnému obohateniu a mohla začal plynúť trojročná objektívna lehota, pričom návrh bol podaný na súd dňa 4. 7. 2013 teda ešte predtým ako by vôbec uplynula nielen objektívna ale aj subjektívna premlčacia lehota. Žalobca podal návrh na súd včas ešte pred uplynutím premlčacej lehoty v zmysle citovaného zákonnému ustanovenia.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, a nie je tu žalovaný podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania a od 1. 1. 2009 o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd sa nestotožnil s dňom vzniku omeškania s úhradou sumy 537,77 eur, keď mal za preukázané, že predtým ako bola žalovanému dňa 24. 9. 2013 doručená žaloba, žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovanému na plnenie. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 537,77 eur od 25. 9. 2013 t. j. deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania 5,75 % ročne, súd sa s tou výškou nestotožnil, keď mal preukázané, že od 25. 9. 2013 je úrok z omeškania 5,50 % ročne (0,50 + 5, keď základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,50 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a vo zvyšnej časti úroku z omeškania návrh ako nedôvodný zamietol a to v časti úroku z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 1190 eur od 4. 7. 2013 do 24. 9. 2013, úroku z omeškania 5,75 % zo sumy 652,25 % ročne od 25. 9. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 0,25 % ročne zo sumy 537,77 eur od 25. 9. 2013 do zaplatenia ako nedôvodný zamietol.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, výpoveďami svedkov, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobca vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorým odôvodňoval svoj návrh ako aj záverov vykonaného dokazovania. Vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný. Súd považoval aj prípadné vypočutie súdneho exekútora v konaní na nehospodárne, nakoľko sa oboznámil s obsahom exekučného spisu, ktorý bol súdu na vyžiadanie predložený a aj účastníci konania boli s obsahom predmetného spisu oboznámení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.