Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/9/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: C. Y. E., nar. XX.XX.XXXX., bytom Z., P. XX/X, a otec: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I., K. XX/XX, zastúpený: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I., K. XX/XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 04.09.2013, č.k. -34, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh otca na zníženie výživného zo sumy 100,- Eur na sumu 80,- Eur mesačne a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 2 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému O. bola naposledy upravovaná rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. -140 zo dňa 28.11.2012, ktorým rozsudkom bola otcovi dieťaťa zvýšená vyživovacia povinnosť k maloletému O. na sumu 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2010. Matka dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur mesačne a poberala rodinné prídavky na tri deti, bola vydatá, jej manžel dosahoval priemerný mesačným zárobok v čistom vo výške 600,- Eur a mali spolu dve vyživovacie povinnosti k ich spoločným deťom. Toho času matka dieťaťa má naďalej spolu tri vyživovacie povinnosti k deťom O., k P., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne a rodinné prídavky na tri deti v celkovej výške 69,30 Eur mesačne, jej manžel pracuje na družstve s príjmom cca 700,- Eur netto mesačne. Maloletý O. v čase posledného rozhodovania o výživnom mal 9 rokov a navštevoval 3. ročník na ZŠ, krúžky za ktoré by sa platilo nenavštevoval, navštevoval v tom čase nefrológa, s čím mala matka zvýšené výdavky. Toho času má mal. O. 10 rokov, navštevuje 4. ročník na ZŠ, krúžky za ktoré by sa platilo nenavštevuje, matka so synom navštevuje nefrológa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Otec dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom okrem syna O. iné vyživovacie povinnosti nemal žiadne, bol zamestnaný a dosahoval priemerný mesačný zárobok v čistom vo výške cca 490,- Eur. Toho času otec dieťaťa okrem syna O. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne, je zamestnaný ako elektrikár s priemerným mesačným zárobkom v čistom vo výške cca 420,- Eur. Z výpovede otca vyplynulo, že nemôže vykonávať nadčasovú prácu od roku 2005, otec dieťaťa do spisu doložil lekársky posudok s tým, že jeho zdravotný stav nedovoľuje vykonávať prácu nadčasovú pričom súdom bolo zistené, že rovnaký lekársky posudok otec dieťaťa predložil i v rámci konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , v rámci ktorého konania bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť zo strany otca k mal. O.. Z výpovede otca dieťaťa vyplynulo, že nadčasovú prácu vykonával do marca 2013, koncom apríla 2013 si otec dieťaťa podal návrh na súd na zníženie výživného k maloletému O., pričom z obsahu spisu súd nemal za preukázané, že by od posledného rozhodovania o výživnom zo strany otca k maloletému O. došlo na strane otca dieťaťa k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Z výpovede otca ďalej vyplynulo, že majetok výraznejšej hodnoty nevlastní žiaden a na účte má 1.000,- Eur. Otec uviedol, že by sa chcel ženiť a potreboval by si kvôli tomuto zabezpečiť bývanie a preto aj kvôli tomuto žiada o zníženie výživného k synovi, tu je však potrebné zo strany súdu uviesť, že toto nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že otec dieťaťa toho času dosahuje o niečo nižší príjem, aký dosahoval v čase posledného rozhodovania o výživnom. Otcovi dieťaťa od posledného rozhodovania o výživnom ďalšie vyživovacie povinnosti nepribudli. Na strane maloletého O. možno skonštatovať, že k zmene pomerov u neho dochádza priebežne s poukazom na to, že je starší, fyzicky vyspelejší. Na základe všetkých vyššie uvedeným skutočností súd poukazujúc na vyššie uvedené ustanovenia Zákona o rodine dospel k záveru, že je i naďalej v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu maloletého O. sumou 100,- Eur mesačne. Nakoľko otec dieťaťa súdu nepreukázal, že by od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k takej zmene pomerov, akú predpokladá Zákona o rodine ako i vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd jeho návrh na znížene vyživovacej povinnosti k maloletému O. zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal otec odvolanie, ktorým žiadal znížiť výživné na 80,- Eur. V odvolaní poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci a sú tu aj ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené. Otcovi už v minulosti lekár odporučil nevykonávať nadčasové hodiny z dôvodu zdravotného stavu, je nevojak, má problémy so skoliózou, lieči sa na alergológii a imunológii. Doteraz sa mu nepodarilo nájsť vhodné zamestnanie v okolí bydliska, od roku 2006 stále pracuje na týždňovkách, čo zvyšuje jeho výdavky a obmedzuje osobný život. Je nemajetný, matka maloletého má pritom rodinný dom, majú auto, jej manžel má príjem 802,- Eur. V posledných mesiacoch sa zhoršil zdravotný stav otca, v dôsledku toho má nižší príjem, zavinením súdnych prieťahov spláca spolu s nedoplatkom za obdobie 2 rokov 125,- Eur mesačne.

Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka vo svojho písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, poberá len rodičovský príspevok 195,- Eur, má atopický ekzém, syn sa lieči na nefrológii. Otec má celý týždeň ubytovňu zadarmo. Matka býva v starom 2-izbovom dome po otcovi, ktorý sa musí neustále rekonštruovať, náklady na prerábku budú 20.000,- Eur. Prieťahy v konaní vznikli zavinením otca, nakoľko na pojednávaniach nikdy nemal potrebné doklady.

Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zníženie výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom jeho výsledky náležite vyhodnotil a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. odkazuje na správne a presvedčivé v súlade s ust. vyhotovené písomné odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia Zákona o rodine i v spojení s ustanovením , dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade nedošlo na strane otca maloletého k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje znížiť výšku doteraz stanoveného výživného. Okolnosti nemožnosti vykonávať nadčasovú prácu na základe lekárskeho posudku boli zohľadnené už pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, keď rovnaký lekársky posudok otec dieťaťa predložil i v rámci konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. .

Po posúdení súdom prvého stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. -140 zo dňa 28.11.2012 vo výške 100,- Eur zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletého a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o maloletého. Ako už bolo skonštatované, na strane maloletého a matky nedošlo k žiadnej výraznej zmene pomerov. Na strane otca síce došlo k určitému poklesu príjmu zo sumy cca 490,- Eur na sumu 420,- Eur, ani tento pokles príjmu však nepredstavuje podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 25% až maximálne 30% z jeho príjmu, čo súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zvýšení výživného aj zohľadnil. Vychádzajúc z príjmu otca 420,- Eur, 25% z tejto sumy predstavuje sumu 105,- Eur, a teda doposiaľ určené výživné vo výške 100,- Eur je dokonca pod touto hranicou. Nič na tom nemení skutočnosť, že otec spolu s bežným výživným platí aj dlžné výživné, tento dlh by otcovi nevznikol, keby výživné platil riadne a včas už od predchádzajúcej zmeny pomerov. Žiada sa zdôrazniť, že hoci otec maloletého nedosahuje vyšší príjem, s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec i z takéhoto príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné dieťaťa.

Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd správne uzavrel, že zákonné podmienky pre zníženie výživného otca k maloletému O. aktuálne nie sú splnené, a preto bolo dôvodným jeho návrh na zníženie výživného zamietnuť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. , ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím v spojení s , s použitím ust.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.