Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozhodnutie_5T-41-2013.pdf
PDF · 93.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/41/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. marca 2014 v Poprade, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý :
K. T. M. T. H. - nar. XX.XX.XXXX E. D.Š. D., trvalo bytom C. Č.. XXX, M. G.,
j e v i n n ý
- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
- z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,
p r e t o ž e
- dňa 28. júna 2012 v čase okolo 22.30 hod. na mieste verejnosti prístupnom pred krčmou v obci Mengusovce, okres Poprad spoločne s G. T. fyzicky napadli G. T., nar. XX. D. XXXX, trvalo bytom C. Č.. XX, okres Poprad tak, že ho udreli päsťou do tváre a nosa, následkom čoho G. T. spadol na zem, potom G. T. kopli do oblasti rozkroku, pričom poškodenému G. T. spôsobili zranenia a to zlomeninu nosových kostí s posunom a otras mozgu vyžadujúce si lekárske ošetrenie a dobu liečenia podľa znaleckého posudku v trvaní troch týždňov,
t e d a
- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.
Za to mu
u k l a d á
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/ Trestného zákona u k l a d á úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu zároveň u k l a d á povinnosť spoločne a nerozdielne s ods. Pavlom Kokym zaplatiť Dôvere - zdravotnej poisťovni, a.s., Einsteinova č. 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 1 583,25,-eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného K. T. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 28. júna 2012 v čase okolo 22.30 hod. na mieste verejnosti prístupnom pred krčmou v obci Mengusovce, okres Poprad spoločne s G. T. fyzicky napadli G. T., nar. XX. D. XXXX, trvalo bytom C. Č.. XX, okres Poprad tak, že ho udreli päsťou do tváre a nosa, následkom čoho G. T. spadol na zem, potom G. T. kopli do oblasti rozkroku, pričom poškodenému G. T. spôsobili zranenia a to zlomeninu nosových kostí s posunom a otras mozgu vyžadujúce si lekárske ošetrenie a dobu liečenia podľa znaleckého posudku v trvaní troch týždňov. Pôvodne bola obžaloba podaná aj na obžalovaného G. T., jeho procesné postavenie v tejto trestnej veci bolo ukončené jeho odsúdením na základe pôvodného trestného rozkazu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 41/2013 zo dňa 02.05.2013, právoplatne dňom 07.06.2013.
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného K. T., poškodeného G. T. /menovaný počas pojednávania vo veci zomrel -viď oznámenie o úmrtí na čl. 156 trestného spisu/, svedkov G. T., I. T., C. T.O., E. T., K. Š., W. T., prečítaním znaleckého posudku C.. K. G. a listinných dôkazov a zistil nasledovné. Obžalovaný K. T. v prípravnom konaní uviedol, že potom, čo mu poškodený G. T. začal nadávať, udrel ho pravou rukou po tvári a v ďalšej časti výpovede namietal už len dĺžku práceneschopnosti u poškodeného, čo zopakoval aj pri konfrontácii s poškodeným G. T., ako aj na hlavnom pojednávaní a dodal, že poškodeného udrel jedenkrát aj jeho brat G. T., obžalovaný poprel, aby do poškodeného on alebo jeho brat G. T. kopal i to, že poškodený mohol zranenia utrpieť aj neskôr, po príchode domov, počas epileptického záchvatu. Tvrdenia poškodeného označil za vymyslené a nepravdivé. Na rozdiel od obžalovaného K. T., poškodený G. T. v prípravnom konaní uviedol, že keď v ten deň vychádzal z krčmy von, pocítil úder do nosa, tváre a rozkroku, na čo padol na zem a keď sa chcel postaviť, obžalovaný K. T. alebo G. T. ho opätovne sotil na zem i to, že ležiaceho na zemi ho bil a kopal tak obžalovaný K. T. ako aj G. T.. Poškodený ďalej uviedol, že až po príchode domov dostal epileptický záchvat a že sa prebral až na druhý deň v nemocnici, čo potvrdil aj pri konfrontácii s obžalovaným K. T., ako aj s už ods. G. T. a v konaní pred súdom a jeho rozpory oproti prípravnému konaniu sa týkali len množstva vypitého alkoholu. Svedok G. T. v konaní pred súdom, uviedol, že poškodený obžalovaného slovne vyprovokoval, na čo ho obžalovaný jedenkrát udrel po krku, on ho udrel päsťou do brady a rovnako tak ako obžalovaný, svedok poprel, aby do poškodeného spoločne kopali. Svedok I. T. v prípravnom konaní uviedol, že v nočných hodinách v predmetný deň videl poškodeného opitého a krvácajúceho z nosa i to, že keď sa poškodeného pýtal čo sa mu stalo, odpovedal mu nezrozumiteľne, na čo ho odprevadil domov. V konaní pred súdom svedok I. T. tvrdil, že poškodený mu potvrdil, že ho zbili bratia K. S. G. T., že poškodený spadol pred jeho domom a že až potom ho zaniesol domov, rozpory v tvrdeniach či poškodený spadol alebo nespadol „do rigolu“ svedok nevedel zdôvodniť, tvrdil len to, že túto skutočnosť uvádzal aj na polícii, protokoláciu svojej neúplnej výpovede nenamietal len preto, že sa nechcel „pliesť“ do konfliktu medzi obžalovanými a poškodeným. Svedok C. T. v prípravnom konaní využil svoje právo a pri prvej svojej výpovedi nevypovedal, pri druhom výsluchu pred povereným príslušníkom uviedol, že nemá vedomosť o žalovanom skutku či konaní obžalovaných osôb, čo potvrdil aj v konaní pred súdom a dodal len to, že až na druhý deň sa dozvedel, že poškodený bol napadnutý obžalovaným K. T., resp. že obžalovaný K. T. mal s poškodeným G. T. vzájomný slovný a fyzický spor asi dva týždne pred žalovaným skutkom. Svedok E. T. v prípravnom konaní i v konaní pred súdom využil svoje právo osoby blízkej a vo veci nevypovedal. Svedok K. Š. v prípravnom konaní i v konaní pred súdom uviedol, že počas jeho prítomnosti na mieste činu nevidel žiadny incident medzi obžalovanými a poškodeným a že aj on sa o napadnutí poškodeného dozvedel na druhý deň.
Svedok W. T. v konaní pred súdom sa k žalovanému skutku či konaniu obžalovaného nevedel vyjadriť, aj keď vo svojej výpovedi popisoval incident medzi obžalovaným K. T. a poškodeným G. T., netýkal sa žalovaného dňa. Pri splnení procesného ustanovenia § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd prečítal znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia a chirurgia znalca C.. K. G. a z jeho záverov vyplynulo, že poškodený G. T. dňa 28.06.2012 utrpel zlomeninu nosových kostí, otras mozgu a tržnú ranu nosa, čo z lekárskeho hľadiska bolo vyhodnotené ako poranenie ľahké, vzniknuté mechanizmom tupo pôsobiacej sily - jedným úderom päsťou do tváre poškodeného /do oblasti nosa/, čo zodpovedalo mechanizmu fyzického incidentu, ktorého bol poškodený účastníkom tak, ako to zadokumentovalo prípravné konanie v predmetnom vyšetrovacom spise, intenzita úderu /útok nemusel byť opakovaný/ bola stredne vysoká, pričom pri vyššie uvedenom mechanizme a intenzite pôsobiacej sily, mohol útočník predpokladať rozsah spôsobených poranení, následky útoku i celkový dosah svojho konania. Podľa znalca bola pri útoku zasiahnutá hlava poškodeného, kde je uložený mozog, následkom útoku došlo k jeho poraneniu v zmysle otrasu ľahkého stupňa, pri použití vyššej intenzity pôsobiacej sily, mohli byť u poškodeného spôsobené vážnejšie následky v podobe ťažkej ujmy na zdraví. Znalec zároveň uviedol, že doba liečenia a práceneschopnosť u poškodeného si pri jednotlivých typoch poranenia vyžaduje dobu najviac 3 týždne, pričom poškodený bol práceneschopný od 29.06.2012 do 12.08.2012, jeho práceneschopnosť sa však prelínala s iným ochorením, ktoré nemalo príčinnú súvislosť s posudzovanými poraneniami, poškodený bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života od 29.06.2012 do 04.07.2012 tým, že bol hospitalizovaný, absolvoval potrebné vyšetrenia vyžadujúce si lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť a musel sa prispôsobiť režimu nemocničného charakteru, tržná rana nosa vážnejšie obmedzenia poškodenému nespôsobovala, z titulu otrasu mozgu bol poškodený obmedzovaný bolesťami hlavy ustupujúcimi do 7 dní a z titulu zlomeniny nosových kostí bol poškodený obmedzovaný bolesťami a sťaženým dýchaním celkovo 10 dní, aj keď poškodený týmto sťaženým dýchaním trpel aj v čase vypracovania tohto znaleckého posudku, pretože u menovaného došlo k deformite nosa, čo si vyžiadalo aj operáciu nosa. Znalec vyššie uvedené zranenia bodovo ohodnotil na 75 bodov, vo finančnom ohodnotení body predstavovali podľa znalca čiastku 1 179,--eur. Záverom znaleckého posudku korešpondovali aj lekárske správy o ošetreniach a vyšetreniach poškodeného G. T., ako aj vyčíslenie nákladov lekárskych úkonov a zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému G. T..
Vyššie uvedené dôkazy súd potom vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, 11 a 12 Trestného poriadku a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto ich obstaral a dospel k záveru, že obžalovaný K. T. dňa 28. júna 2012 v čase okolo 22.30 hod. na mieste verejnosti prístupnom pred krčmou v obci Mengusovce, okres Poprad spoločne s G. T. fyzicky napadli G. T., nar. XX. D. XXXX, trvalo bytom C. Č.. XX, okres Poprad tak, že ho udreli päsťou do tváre a nosa, následkom čoho G. T. spadol na zem, potom G. T. kopli do oblasti rozkroku, pričom poškodenému G. T. spôsobili zranenia a to zlomeninu nosových kostí s posunom a otras mozgu vyžadujúce si lekárske ošetrenie a dobu liečenia podľa znaleckého posudku v trvaní troch týždňov. Podľa názoru súdu vyššie uvedené konanie obžalovaného K. T. z hľadiska právnej kvalifikácie naplnilo po všetkých stránkach znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví /aj keď prokurátor v obžalobnom návrhu formu spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona nežaloval, z okolností skutku vyplýva, že obžalovaný K. T. konal ako spolupáchateľ/ a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Pri svojom rozhodnutí o tom, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný K. T. spoločne s ďalšou osobou a na tom skutkovom základe, ktorý súd uviedol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vychádzal predovšetkým z výpovede poškodeného G. T., záverov znaleckého posudku C.. K. G., lekárskych správ a potvrdení o ošetrení poškodeného, ale aj z výpovede vyššie uvedených svedkov, prihliadajúc pritom aj na samotnú výpoveď obžalovaného K. T., v ktorej sám priznal, že poškodeného udrel do tváre, resp. na výpoveď G. T. ako svedka, ktorý taktiež priznal, že poškodeného udrel päsťou do tváre - brady. Tieto dôkazy boli čo do základných a relevantných skutočností žalovaného skutku, okolností jeho spáchania i konania obžalovaného vo vzájomnej zhode, neodporovali si v podstatných a rozhodujúcich skutočnostiach, objektívne vzájomne korešpondovali do takej miery, že o týchto
dôkazných prostriedkoch a z nich vyplývajúcich dôkazov súd žiadne pochybnosti nemal a aj z toho dôvodu ďalšie návrhy obžalovaného K. T. na doplnenie dokazovania /výsluch svedkyne S. V./ zamietol. To, že obžalovaný K. T. poprel, aby poškodeného G. T. aj kopal z hľadiska jeho trestno-právnej zodpovednosti neobstojí, pretože u poškodeného boli objektívne zistené a zadokumentované zranenia hlavy a nosa v podobe zlomeniny nosových kostí s posunom a otras mozgu ľahkého stupňa. Súd pri svojich skutkových i právnych záveroch totiž prihliadol aj na konštatovanie znalca, že vyššie uvedené poranenia vznikli úderom päsťou alebo úderom otvorenou rukou a je bezpredmetné či ich spôsobil obžalovaný K. T. alebo iná spoluobžalovaná osoba /ods. G. T./, pretože v zmysle § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov / spolupáchatelia/, zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Z okolností samotného skutku, ale i okolností, ktoré predchádzali fyzickému napadnutiu poškodeného G. T. vyplýva, že obžalovaný K. T. ako spolupáchateľ trestného činu mal spoločný úmysel s inou osobou / ods. Pavol Koky/ porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, t. j. úmysel ublížiť na zdraví inému. Súd sa z týchto dôvodov potom nestotožnil s tvrdeniami obžalovaného K. T., že svojim konaním nemohol spôsobiť poškodenému G. T. popísané zranenia, resp. že poškodený zranenia mohol utrpieť neskôr, za iných okolností alebo v dôsledku epileptického záchvatu a preto jeho výpoveď vyhodnotil len ako účelovú a použitú v snahe vyviniť sa z následkov svojej trestno-právnej zodpovednosti, resp. v snahe vyhnúť sa plateniu regresných náhrad a bolestného. Napriek tvrdeniam obžalovaného K. T., že poškodený ho krivo či nepravdivo obvinil úmyselne, súd vykonaným dokazovaním pre toto jeho tvrdenie žiadny relevantný dôkaz nezistil a preto výpoveď poškodeného G. T. hodnotil ako objektívnu a pravdivú aj preto, že poškodený už pri prvotných lekárskych ošetreniach dňa 28.06.2012 o 23.00 hod. tvrdil, že bol napadnutý a zbitý obžalovaným K. T. S. G. T.. Pri posudzovaní trestno-právnej zodpovednosti žalovanej osoby pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je dôležité zistiť, či u poškodenej osoby ide o ublíženie na zdraví alebo len o ujmu na zdraví a rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie skutku ako trestného činu ublíženia na zdraví je aj povaha samotnej ujmy na zdraví, príznaky, ktorými sa ujma na zdraví prejavuje, ďalej ťažkosti a bolesti, ktorými sa táto ujma prejavuje na zdraví, v akej intenzite, po aký dlhý čas a do akej miery narušila zaužívaný spôsob života poškodenej osoby, vykonané dôkazy preukázali, že aj keď bol poškodený práceneschopný od 28.06.2012 do 12.08.2012, dĺžka práceneschopnosti sa prelínala s iným ochorením poškodeného, ktoré nemalo príčinnú súvislosť s posudzovanými poraneniami a preto súd v súlade s obžalobou konštatoval, že trvala 3 týždne, čo korešponduje s práceneschopnosťou pri tomto type ujmy na zdraví, pretože podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného a podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Obžalovaný K. T. poškodeného G. T. fyzicky napadol pred krčmou v obci Mengusovce, okres Poprad, čo možno považovať za miesto verejnosti prístupnom, pretože miestom prístupnom verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež z pravidla zdržiava viac ľudí, pričom hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Obžalovaný K. T. konal ako trestne zodpovedná osoba a z hľadiska subjektívnej stránky úmyselným konaním v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania, tento záujem aj porušil. Jeho konanie je pre spoločnosť nebezpečné, pretože ním porušil záujem chránený týmto Trestným zákonom a spočívajúcim v ochrane života a zdravia iného. Obžalovaný K. T. mal podľa názoru súdu aj motív a pohnútku konať vo vzťahu k poškodenému G. T. nedovoleným a zákonom zakázaným spôsobom, pretože ako vyplynulo z vyššie uvedených dôkazov, i zo samotnej výpovede obžalovaného a vypočutých svedkov, obžalovaný spoločne so svojim bratom G. T. mal s poškodeným G. T. pred samotným skutkom vzájomný slovný konflikt a nedorozumenie spočívajúce vo vulgárnom osočovaní jeho rodinných príslušníkov. Obžalovaný K. T. bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, naposledy v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 6T 134/2001 pre trestný čin krádeže, kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, v súčasnosti sa na obžalovaného vo veci hľadí, akoby odsúdený nebol, z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne, obec Mengusovce ho charakterizuje ako osobu s prchkou povahou, čomu svedčia aj záznamy v evidencii priestupkov na Obvodnom úrade v Poprade, kde má od roku 2009
viacero záznamov za spáchanie priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.z.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby iných odradil od páchania trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd súčasne prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, na prevahu poľahčujúcich okolností / vedenie riadneho spôsobu života pred spáchaním skutku/, bez zistenia priťažujúcej okolnosti a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného K. T. sa tento účel trestu dosiahne výhradne uložením úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov. Súd v čase vyhlasovania odsudzujúceho rozsudku nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného K. T. dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného druhu trestu či inej výmery trestu odňatia slobody a skúšobnej doby, vyššie uložený trest odňatia slobody zodpovedá podľa súdu tak konkrétnym okolnostiam prípadu /po zhodnotení závažnosti činu, povahu a rozsah spôsobených následkov i samotnej osoby obžalovaného/ ako aj tomu, aby uložený trest účinne pôsobil tak na obžalovaného, ako aj na ostatných členov spoločnosti. Hrozba možnej premeny podmienečného trestu odňatia slobody v prípade, že obžalovaný bude vo svojom agresívnom správaní sa a konaní pokračovať nedovoleným či zakázaným spôsobom mu podľa názoru súdu zabráni v jeho ďalšom protiprávnom konaní dostatočným spôsobom. Súd súčasne v adhéznom konaní rozhodol o riadne a včasne uplatnenom nároku poškodenej poisťovne
- Dôvera, a.s. Bratislava a uložil mu aj povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 1583,25,--eur. Poškodený G. T., toho času už nebohý si škodu v prípravnom konaní síce uplatnil, nie však v súlade s príslušným ustanovením § 46 ods. 3 Trestného poriadku a preto o ňom súd v adhéznom konaní nerozhodoval.
- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.