Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_8C-106-2012.pdf
PDF · 119.62 KB
Case nature
Subarea
8C/106/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci navrhovateľa: H.. Y. Y., R.., Š. Č.. XX, XXX XX J., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Branislav Drgoňa, advokát, Jesenského č. 2, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 05. 2012 sa navrhovateľ zastúpený právnym zástupcom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 1 422, 60 euro spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9, 25% ročne z tejto sumy od 04. 05. 2011 až do zaplatenia a trovy konania, a to titulom náhrady škody podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že bývalý predseda Okresného súdu Michalovce H.. H. Y. dňa 30. 06. 2008 (zjavne ide o omyl v písaní, pretože návrh bol podaný dňa 03. 06. 2008) podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti navrhovateľovi. Predseda Okresného súdu Michalovce H.. H. Y. dňa 07. 04. 2009 podal druhý návrh na začatie disciplinárneho konania proti navrhovateľovi. Prvý návrh na začatie disciplinárneho konania podal predseda Okresného súdu Michalovce z dôvodu, že navrhovateľ si údajne sprístupnil obsah odvolania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Michalovce "svojím známym sudcom a prokurátorom, ako i poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky D. S.". Dôvodom podania druhého návrhu na začatie disciplinárneho konania bola skutočnosť, že navrhovateľ sa súkromným listom zo dňa 30.09.2008 obrátil na prezidenta Slovenskej republiky a informoval ho o pomeroch na Okresnom súde Michalovce. Predseda Okresného súdu Michalovce H.. Y. požadoval za uvedené údajné závažné disciplinárne previnenia navrhovateľa uložiť mu najprísnejší trest - odvolanie z funkcie sudcu. V oboch prípadoch išlo o ničím nepodložené, umelo vykonštruované, ale najmä nedôvodné návrhy na začatie disciplinárneho konania, ktoré vyplynuli z osobných pohnútok a zjavnej osobnej zaujatosti predsedu Okresného súdu Michalovce voči osobe navrhovateľa, ktorý navyše konal na písomný podnet svojho známeho - advokáta H. X., nespokojného s rozhodovacou činnosťou navrhovateľa v kauzách jeho klientov na trestnom úseku Okresného súdu Michalovce. O týchto skutočnostiach navrhovateľa napokon utvrdil aj priebeh disciplinárnych pojednávaní a vykonané dokazovanie. Spojené disciplinárne konanie o oboch návrhoch bolo vedené na Najvyššom súde SR - disciplinárnom súde pod sp. zn. 1Ds 6/2008. V prvostupňovom disciplinárnom konaní bolo rozhodnuté, a na základe odvolania oboch účastníkov konania bolo napadnuté prvostupňové disciplinárne rozhodnutie odvolacím Najvyšším súdom SR - disciplinárnym súdom dňa 07. 10. 2010 zrušené a vec vrátená prvostupňovému disciplinárnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nový predseda
Okresného súdu Michalovce H.. J. Y. dňa 17. 01. 2011 zobral oba návrhy na začatie disciplinárnych konaní späť. Podľa navrhovateľa týmto späťvzatím návrhov nový predseda Okresného súdu Michalovce potvrdil, že boli podané účelovo, z osobnej iniciatívy bývalého predsedu Okresného súdu Michalovce. Najvyšší súd SR - disciplinárny súd na základe tohto späťvzatia disciplinárne konanie dňa 26. 01. 2011 zastavil. Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom bývalého predsedu Okresného súdu Michalovce H.. H. Y., tým, že podal dva návrhy na začatie disciplinárnych konaní proti navrhovateľovi a tieto boli šikanózne a bez relevantnej príčiny. Takéto konanie predstavovalo zásah do práv, právom chránených záujmov navrhovateľa. Z legálnej definície nesprávneho úradného postupu vyplýva, že ide o definíciu otvorenú a v nej uvedené skutkové podstaty sú len exemplifikatívnym výpočtom. Zákon teda á priori nevylučuje, aby nesprávnym úradným postupom nebol aj iný postup, resp. iný nezákonný zásah do práv iného v rámci výkonu verejnej moci, ktorý svojím charakterom porušuje práva a právom chránené záujmy fyzických alebo právnických osôb a v konečnom dôsledku spôsobuje dotknutým osobám ujmu. Navrhovateľ sa proti podaným návrhom na disciplinárne konanie musel adekvátnym spôsobom brániť. Využil svoje ústavné právo na obhajobu a v disciplinárnom konaní sa dal zastupovať advokátom, ktorému za poskytnuté právne služby vznikol v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nárok na odmenu vo výške 443,40 euro. Odmenu navrhovateľ advokátovi uhradil. Zúčastnil sa tiež na 4 ústnych disciplinárnych pojednávaniach, v súvislosti s ktorými mu vznikli cestovné náklady za cestu Michalovce - Bratislava a späť v celkovej výške 979,20 euro. Takto vzniknuté trovy konania, ktoré musel vynaložiť, predstavujú spolu 1 422,60 euro. Navrhovateľ v priamej príčinnej súvislosti s podaním nedôvodného disciplinárneho návrhu musel vynaložiť finančné prostriedky, o ktoré sa znížil jeho majetok. Vynaložené finančné prostriedky preto predstavujú skutočnú škodu, ktorú utrpel. Medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom zároveň existuje vzťah príčinnej súvislosti, pretože ak by disciplinárne návrhy neboli podané, škoda by navrhovateľovi nebola vznikla. Náklady spojené s disciplinárnym konaním si navrhovateľ ako disciplinárne stíhaný sudca nemohol uplatniť priamo v rámci disciplinárneho konania formou žiadosti o náhradu účelne vynaložených trov konania, pretože zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich uvádza jedinú situáciu, kedy môže disciplinárny súd priznať disciplinárne stíhanému sudcovi náhradu trov disciplinárneho konania a to v prípade oslobodenia spod disciplinárneho obvinenia. Podaním doručeným odporcovi dňa 03. 05. 2011 navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie tohto nároku na náhradu škody. Až po uplynutí zákonnej šesťmesačnej lehoty odporca navrhovateľovi oznámil, že jeho žiadosti nevyhovuje s odôvodnením, že predseda Okresného súdu Michalovce H.. H. Y. pri podávaní návrhov na začatie disciplinárnych konaní a následne i nový predseda Okresného súdu Michalovce H.. J. Y. pri späťvzatí týchto návrhov, vykonávali svoje oprávnenie podľa ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z., a takéto uvedené konanie bývalého predsedu Okresného súdu Michalovce JUDr. Soročinu nie je nesprávnym úradným postupom. Podľa navrhovateľa na rozdiel od odporcu bol presvedčený, že výkon práva, ktorý je šikanózny, nemôže požívať ochranu právneho poriadku a orgánov aplikácie práva. Šikanózny výkon práva je v príkrom rozpore so základnou povinnosťou predsedu súdu podľa ustanovenia § 42 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch "zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie predsedu súdu alebo ohroziť dôveru v nestranný a spravodlivý výkon tejto funkcie." Tvrdenie odporcu, že nedošlo k porušeniu žiadne zákonnej povinnosti, považoval navrhovateľ preto za absolútne nesprávne. Potreba nápravy je o to naliehavejšia, ak takýto šikanózny výkon práva spôsobí úbytok v majetkovej sfére dotknutej osoby, t.j. spôsobí škodu. Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku existujúceho disciplinárneho konania. Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, predstavuje majetkovú ujmu vo výške 1 422, 60 euro spočívajúcu v nákladoch, ktoré musel navrhovateľ vynaložiť v záujme účelného uplatňovania obrany svojich práv v rámci tohto disciplinárneho konania. Suma 1 422, 60 euro predstavuje cestovné náklady navrhovateľa za 4 cesty spolu vo výške 979, 20 euro - dňa 19.02.2009 z Michaloviec do Bratislavy (500 km) a späť: 121,656 x 2 = 243,31 euro, dňa 17.08.2009 z Michaloviec do Bratislavy (500 km) a späť: 122,608 x 2 = 245,21 euro, dňa 09.09.2009 z Michaloviec do Bratislavy (500 km) a späť: 122,524 x 2 = 245,04 euro, dňa 21.10.2009 z Michaloviec do Bratislavy (500 km) a späť: 122,832 x 2 = 245,64 euro, odmenu zaplatenú advokátovi za poskytnuté právne služby pri zastupovaní navrhovateľa v disciplinárnom konaní vo výške spolu 443, 40 euro (387, 80 euro, 8 krát 6, 95 euro režijný paušál - 55, 60 euro) - dňa 18.02.2009 prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 53,49 euro, dňa 19.02.2009 zastupovanie na disciplinárnom pojednávaní (meritórne) vo výške 53,49 euro, dňa 05.03.2009 zastupovanie na disciplinárnom pojednávaní (nemeritórne) vo výške 13,37 euro, dňa 17.08.2009 zastupovanie na disciplinárnom pojednávaní (meritórne) vo výške 53,49 euro, dňa 20.10.2009 vyjadrenie vo veci samej vo výške 53,49 euro, dňa 21.10.2009 zastupovanie
na disciplinárnom pojednávaní (meritórne) vo výške 53,49 euro, dňa 26.11.2009 odvolanie voči disciplinárnemu rozhodnutiu vo výške 53,49 euro, dňa 14.12.2009 vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa vo výške 53,49 euro. Počas konania právny zástupca navrhovateľa uvádzal, že v danej veci zo strany bývalého predsedu Okresného súdu Michalovce H.. H. Y. podaním predmetných návrhov na začatie disciplinárnych konaní proti navrhovateľovi, ktoré boli následne novým predsedom súdu zobraté späť, došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Pojem nesprávny úradný postup nie je možné vykladať výlučne formalisticky, tak ako to uvádzal odporca, a to bez prihliadnutia na zmysel a účel zákona, a bez prihliadnutia na okolnosti prípadu. Legálna definícia nesprávneho úradného postupu je otvorená a ponecháva tak veľký priestor na výklad tohto pojmu v praxi.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 13. 06. 2012, čl. 14.. V tomto vyjadrení k návrhu i počas konania uvádzal, že na citované ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. nie je možné považovať podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi za nesprávny úradný postup predsedu súdu ako orgánu verejnej moci, aj keď neskôr došlo k späťvzatiu takéhoto návrhu a následnému zastaveniu disciplinárneho konania. Podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je oprávnením subjektov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 120 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., pričom podanie takéhoto návrhu je závislé výlučne na posúdení veci oprávneným subjektom (rovnako ako späťvzatie takéhoto návrhu). Vykonanie oprávnenia z povahy veci nemôže spĺňať znak nesprávneho úradného postupu, keďže ním nedochádza k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti. Nesprávnosť úradného postupu nie je možné odvíjať ani od ustanovenia § 42 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z., keďže samotné späťvzatie návrhu neznamená porušenie povinnosti podľa uvedeného ustanovenia. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ vynaložil finančné prostriedky na svoje právne zastupovanie v disciplinárnom konaní, neznamená, že ich náhradu si môže automaticky dôvodne uplatňovať od štátu. Pri skúmaní existencie príčiny škody je potrebné posúdiť navrhovateľom vynaložené finančné prostriedky tak z hľadiska nutnosti ako aj účelnosti. Odporca zastáva názor, že bolo slobodným rozhodnutím navrhovateľa zvoliť si právneho zástupcu, v tejto súvislosti mu uhradiť odmenu a výdavky a takýmto spôsobom naložiť so svojím majetkom. Navrhovateľ je ako sudca osobou s právnickým vzdelaním s niekoľkoročnými skúsenosťami, a preto nie je namieste pochybovať o jeho schopnostiach náležite sa obhajovať. Zákon č. 385/2000 Z.z. na rozdiel od Trestného poriadku nepozná ani inštitút povinnej (nutnej) obhajoby, čo taktiež potvrdzuje slobodná úvaha sudcu v otázke svojho zastupovania v disciplinárnom konaní a zároveň vylučuje priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť s podaním návrhu na disciplinárne stíhanie. Podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Odporca ďalej uviedol, že nesúhlasí s navrhovaným pripojením spisu odporcu k predbežnému prerokovaniu za účelom doloženia faktúr a iných účtovných dokladov, keďže dôkazné bremeno je na strane navrhovateľa, ktorý by mal sám súdu preukázať vznik jeho nároku, ako aj jeho výšku. Spisový materiál k predbežnému prerokovaniu nemá charakter administratívneho spisu a predstavuje len súbor listín, ktoré vyhodnocoval štát ako súkromnoprávny subjekt v rámci skúmania dôvodnosti uplatneného nároku. Nie je dôvod, aby odporca predkladal súdu listinné dôkazy, ktorými disponuje navrhovateľ v situácii, keď je sám povinný ich pripojiť k žalobe v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, 3)
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej správy alebo poverený colný orgán,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (účinný ku dňu 27. 05. 2008) disciplinárne konanie sa začína na návrh. Bez návrhu možno disciplinárne konanie začať len v prípade, ak orgán činný v trestnom konaní postúpil vec disciplinárnemu súdu.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať
a) minister,
b) predseda krajského súdu aj proti sudcovi okresného súdu v jeho obvode,
c) predseda súdu proti sudcovi príslušného súdu.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z. návrh na začatie disciplinárneho konania možno vziať späť až dovtedy, kým sa disciplinárny senát, prípadne odvolací disciplinárny senát odoberie na záverečnú poradu. Nový návrh v takomto prípade už nemožno podať.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, všetkými písomnými podaniami navrhovateľa, odporcu, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v disciplinárnom spise disciplinárneho súdu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Ds 6/2008, i ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil a ustálil, skutkový stav, ktorý právne vyhodnotil nasledovne:
Vtedajší predseda Okresného súdu Michalovce H.. H. Y. podaním zo dňa 27. 05. 2008, doručeným Najvyššiemu súdu SR - disciplinárnemu súdu dňa 03. 06. 2008, podal prvý návrh na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi, sudcovi Okresného súdu Michalovce, a to za skutok, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť na tom skutkovom základe, že začiatkom mesiaca december 2007 navrhovateľ sprístupnil obsah odvolania podaného advokátom H.. H. X., Advokátska kancelária Michalovce, v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 4T 121/2007 proti rozsudku zo dňa 22.11.2007, svojim známym sudcom a prokurátorom, sudcovskej rade na Okresnom súde Michalovce, čo aj sám priznal pred vedením Okresného súdu Michalovce 10.12.2007, pričom obsah odvolania sprístupnil aj poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky D. S., od ktorého sa to ďalej dostalo k redaktorke televízie TA3 H. R., ktorá to osobne potvrdila 07.12.2007 advokátovi H.. H. X. v telefonickom rozhovore. Obsah spomínaného odvolania zverejnil 07.12.2007 poslanec D. S. na tlačovej konferencii. Týmto konaním mal navrhovateľ spáchať závažné disciplinárne previnenie so zvýšenou škodlivosťou podľa ustanovenia § 116 ods. 1 písm. a) v spojitosti s ustanovením § 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z.z. Tento návrh bol zaevidovaný pod sp. zn. 1Ds 6/2008.
Vtedajší predseda Okresného súdu Michalovce H.. H. Y. podaním zo dňa 07. 04. 2008, doručeným Najvyššiemu súdu SR - disciplinárnemu súdu dňa 09. 09. 2009, podal druhý návrh na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi, sudcovi Okresného súdu Michalovce, a to za skutok, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť na tom skutkovom základe, že listom, ktorý zaslal prezidentovi Slovenskej republiky dňa 30.09.2008, ktorý obsahuje množstvo poloprávd, nepravdivých údajov a invektív proti predsedovi Okresného súdu Michalovce H.. H. Y., advokátovi H.. H. X. a tiež aj vtedajšiemu ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky H.. Š. F., čím porušil základnú povinnosť sudcu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 písm. f) zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, dodržiavať zásady sudcovskej etiky. Týmto konaním podľa predsedu Okresného súdu Michalovce spáchal závažné disciplinárne previnenie podľa ustanovenia § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z.z. Navrhol mu za to uložiť disciplinárne opatrenie podľa ustanovenia § 117 ods. 5 písm. c) citovaného zákona, a to odvolanie z funkcie sudcu. Tento návrh bol zaevidovaný pod sp. zn. 1Ds 3/2009.
Najvyšší súd SR - disciplinárny súd uznesením sp. zn. 1Ds 6/2008 zo dňa 28. 07. 2009 obe tieto konania spojil do jedného spoločného konania, ktoré sa následne viedlo pod sp. zn. 1Ds 6/2008.
Najvyšší súd SR - disciplinárny súd dňa 21.10.2009 podľa ustanovenia § 129 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. navrhovateľa oslobodil z prvého disciplinárneho návrhu predsedu Okresného súdu Michalovce, pretože sa disciplinárneho previnenia nedopustil, avšak zároveň mu uložil disciplinárne opatrenie podľa ustanovenia § 117 ods. 5 písm. b) zákona o sudcoch, a to zníženie funkčného platu o 50% na obdobie 6 mesiacov za druhý disciplinárny návrh predsedu Okresného súdu Michalovce, pretože porušil základnú povinnosť sudcu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 písm. f) zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, dodržiavať zásady sudcovskej etiky.
Na základe odvolaní predsedu Okresného súdu Michalovce H.. H. Y. i navrhovateľa, odvolací disciplinárny súd rozhodnutím sp. zn. 1Dso 9/2009 zo dňa 07. 10. 2010 podľa ustanovenia § 131 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. napadnuté prvostupňové disciplinárne rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému disciplinárnemu súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Nový predseda Okresného súdu Michalovce H.. J. Y. podaním zo dňa 17. 01. 2011, doručeným Najvyššiemu súdu SR - disciplinárnemu súdu dňa 20. 01. 2011, oba vyššie uvedené návrhy bývalého predsedu Okresného súdu Michalovce na začatie disciplinárnych konaní proti navrhovateľovi zobral v celom rozsahu späť. Vzhľadom na túto skutočnosť Najvyšší súd SR - disciplinárny súd rozhodnutím sp. zn. 1Ds 6/2008 zo dňa 26. 01. 2011 podľa ustanovenia § 124 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. zastavil predmetné disciplinárne konanie proti navrhovateľovi.
Počas celého disciplinárneho konania sa navrhovateľ zúčastnil na pojednávaní dňa 19. 02. 2009, pričom za cestu z Michaloviec do Bratislavy (500 km) a späť, ktorú absolvoval jeho osobným motorovým vozidlom zn. BMW 318d, ev. č. MI 114 CA, si vyčíslil sumu 243, 31 euro (121, 656 krát 2). Ďalej sa zúčastnil pojednávania dňa 17. 08. 2009, a za cestu z Michaloviec do Bratislavy (500 km) a späť, ktorú absolvoval rovnako jeho osobným motorovým vozidlom, si vyčíslil sumu 245, 21 euro (122, 608 krát 2). Zúčastnil sa i pojednávania dňa 09. 09. 2009, a za cestu z Michaloviec do Bratislavy (500 km) a späť, ktorú absolvoval rovnako jeho osobným motorovým vozidlom, si vyčíslil sumu 245, 01 euro (122, 524 krát 2). Zúčastnil sa i pojednávania dňa 21. 10. 2009, a za cestu z Michaloviec do Bratislavy (500 km) a späť, ktorú absolvoval rovnako jeho osobným motorovým vozidlom, si vyčíslil sumu 245, 64 euro (122, 832 krát 2). Pri uvedenom vyčíslení nákladov za predmetné cesty vychádzal navrhovateľ zo zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a z príslušného opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel, priemernej spotreby na 100 km - 5, 61 l nafty a priemernej ceny pohonných látok v SR podľa Štatistického úradu SR.
Z faktúry č. 0403/2011 zo dňa 16. 03. 2011, splatnej do 04. 04. 2011, odmien a výdavkov za advokátske úkony vystavenej JUDr. Branislavom Drgoňom, advokátom, ktorý navrhovateľa zastupoval v predmetnom disciplinárnom konaní (prvostupňovom i odvolacom), vyplýva, že tento právny zástupca navrhovateľa vyfakturoval navrhovateľovi odmenu za poskytnutú právnu pomoc spolu vo výške 443, 40 euro (387, 80 euro, režijný paušál vo výške 55, 60 euro (8 krát 6, 95 euro) ). Táto odmena pozostáva z týchto úkonov - dňa 18.02.2009 prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 53,49 euro, dňa 19.02.2009 zastupovanie na disciplinárnom pojednávaní (meritórne) vo výške 53,49 euro, dňa 05.03.2009 zastupovanie na disciplinárnom pojednávaní (nemeritórne) vo výške 13,37 euro, dňa 17.08.2009 zastupovanie na disciplinárnom pojednávaní (meritórne) vo výške 53,49 euro, dňa 20.10.2009 vyjadrenie vo veci samej vo výške 53,49 euro, dňa 21.10.2009 zastupovanie na disciplinárnom pojednávaní (meritórne) vo výške 53,49 euro, dňa 26.11.2009 odvolanie voči disciplinárnemu rozhodnutiu vo výške 53,49 euro, dňa 14.12.2009 vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa vo výške 53,49 euro. Navrhovateľ túto celú sumu zaplatil uvedenému advokátovi na jeho účet dňa 04. 04. 2011, čo preukázal i výpisom z účtu z banky.
Predmetným návrhom sa navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 1 422, 60 euro spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9, 25% ročne z tejto sumy od 04. 05. 2011 až do zaplatenia a trovy konania, a to titulom náhrady škody podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom bývalého predsedu Okresného súdu Michalovce H.. H. Y., tým, že tento na navrhovateľa podal dva návrhy na začatie disciplinárnych konaní, ktoré boli šikanózne a bez relevantnej príčiny, pričom následne nový predseda Okresného súdu Michalovce H.. J. Y. tieto oba návrhy zobral späť. Takéto konanie bývalého predsedu Okresného súdu Michalovce predstavovalo zásah do jeho práv a právom chránených záujmov. S týmto názorom právneho zástupcu navrhovateľa nesúhlasil odporca, ktorý uvádzal, že v danej veci nie je možné hovoriť
o nesprávnom úradnom postupe bývalého predsedu Okresného súdu Michalovce H.. H. Y. podaním dvoch návrhov na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi, podľa ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. pretože bývalý predseda Okresného súdu Michalovce podaním návrhov na začatie disciplinárnych konaní voči navrhovateľovi ako sudcovi na tomto súde, iba využil oprávnenie mu dané ako predsedovi súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. . Podľa tohto ustanovenia je predseda súdu ako jeden v tomto ustanovení taxatívne vymenovaných subjektov, oprávnený podať na ktoréhokoľvek sudcu pôsobiaceho na príslušnom súde návrh na začatie disciplinárneho konania. Podanie takéhoto návrhu je závislé výlučne na posúdení veci predsedom súdu, vrátane jeho prípadné späťvzatie. Realizácia tohto oprávnenia predsedom súdu nemôže tak napĺňať znaky nesprávneho úradného postupu, pretože ním neodchádza k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, žiadneho právneho predpisu. Súd po zvážení argumentácie oboch účastníkov konania vo veci posúdenia prvej zákonnej podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, má za to, že dôvodná je argumentácia odporcu, a nie navrhovateľa. Súd má za to, že podanie dvoch návrhov na začatie disciplinárnych konaní bývalým predsedom Okresného súdu Michalovce H.. H. Y. voči navrhovateľovi ako sudcovi pôsobiacom na uvedenom súde, bolo legitímnym oprávnením predsedu súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 2 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z., a nie nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Bývalý predseda Okresného súdu Michalovce H.. H. Y. v zmysle tohto ustanovenia citovaného zákona bol oprávnený podať voči navrhovateľovi uvedené návrhy na začatie disciplinárnych konaní, a to na základe vlastného posúdenia skutkov uvedených v jednotlivých návrhov. Pre posúdenie tohto konania bývalého predsedu Okresného súdu Michalovce, ako prípadného nesprávneho úradného postupu, je irelevantné ako tieto návrhy na začatie disciplinárnych konaní subjektívne vnímal navrhovateľ, či ich považoval za šikanózne, nedôvodné, účelové, vykonštruované, podané z osobnej zaujatosti. Je i irelevantné, či oba tieto návrhy boli následne novým predsedom Okresného súdu Michalovce H.. J. Y. zobraté späť a z akého dôvodu. Dokonca je irelevantné, že ak by neboli zobraté späť, ako by o nich disciplinárny súd rozhodol. Realizácia práva predsedu súdu, ktoré mu bolo dané zákonom, podať voči sudcovi príslušného súdu návrh na začatie disciplinárneho konania, nepredstavuje nesprávny úradný postup súdu, a to z dôvodu, že predseda súdu aplikáciou zákonom mu daného práva neporušuje žiadne právne povinnosti, žiadny právny predpis. Podľa názoru súdu, nie je možné vykladať (skrz účel a zmysel zákona), tak ako to uvádzal právny zástupca navrhovateľa, oprávnenie predsedu súdu podať návrhy na začatie disciplinárnych konaní voči sudcovi ako nesprávny úradný postup v kontexte vnímania týchto návrhov samotným sudcom (aj keby bolo toto vnímanie dôvodné), ani v kontexte späťvzatia týchto návrhov iným ďalším predsedom súdu (a to bez uvedenia dôvodu). Preto súd vyhodnotil túto prvú zákonnú podmienku pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ako právne nedôvodnú. Keďže pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa vyššie uvedených ustanovení zákona je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok - existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom, a v tejto veci nie je splnená už prvá podstatná a základná podmienka - existencia nesprávneho úradného postupu, nie je daný v tejto veci už samotný prvotný právny základ. S poukazom na toto konštatovanie súdu o nedôvodnosti právneho základu, súd sa už následne nezaoberal ustálením a vyhodnotením (aj keď dokazovanie i v tejto časti návrhu súd vykonal) i ďalších zákonných podmienok.
Z vyššie uvedených skutočností má súd za to, v danej veci neexistuje právny základ (neexistencia nesprávneho úradného postupu) pre priznanie náhrady škody podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z, a preto návrh ako právne nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci mal úspech odporca, keďže súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporca si však žiadne trovy konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že odporcovi žiadne trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V Bratislave dňa 13. 03. 2014
JUDr. Otília Doláková
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Nikola Brunovská