Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-178-2022.pdf
PDF · 116.05 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/178/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX M., zastúpený advokátom Mgr. Rastislavom Otrubom, so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, IČO: 46 974 245, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci - Kancelária Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 6, 010 01 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KaZA/16805/2022 zo dňa 09.09.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.
II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím č. KaZA/16805/2022 zo dňa 09.09.2022 na základe § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) v spojení so Správnym poriadkom a Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v právnej veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1100308/1/163245/2015 zo dňa 17.04.2015. V dôvodoch svojho rozhodnutia odkázal na ust. § 3 ods. 1, § 4 písm. i), § 6 a § 6a zákona o poskytovaní právnej pomoci. Konštatoval, že v prípade žalobcu bolo potrebné vziať do úvahy príjem ďalšej spoločne posudzovanej osoby, manželky žalobcu B. A., nar. XX.XX.XXXX. V súlade s § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime 1,4-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby predstavuje od 01.07.2022 sumu 558 eur a 1,6-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby predstavuje od 01.07.2022 sumu 637 eur. Na preukázanie príjmovej situácie žalobcu za posudzované obdobie mesiacov február 2022 až august 2022 bolo potrebné vziať do úvahy nasledujúce doklady - potvrdenie spoločnosti KMGG, s. r. o., potvrdenie spoločnosti MP-REVITAL, s. r. o., potvrdenie spoločnosti PMGSTAV SK, s. r. o., ako aj mzdový list žalobcu za obdobie apríl 2022 až júl 2022. Na preukázanie príjmovej situácie spoločne posudzovanej osoby (manželky žalobcu) boli predložené nasledovné doklady - potvrdenie spoločnosti MUCHA APARTMENTS, s. r. o., mzdový list manželky žalobcu za obdobie apríl 2022 až júl 2022 a mzdový list manželky žalobcu za obdobie apríl 2022 až júl 2022. Na preukázanie príjmovej situácie žalobcu za mesiace február až máj 2022 boli zo spisu žalobcu evidovaného Centrom právnej pomoci pod č. KaZA/11157/2022 priložené kópie nasledovných dokumentov - potvrdenie spoločnosti KMGG, s. r. o. zo dňa 17.05.2022, potvrdenie spoločnosti PMGSTAV SK, s. r. o. zo dňa 17.05.2022, potvrdenie spoločnosti MP-REVITAL, s. r. o. zo dňa 17.05.2022, mzdový list žalobcu za obdobie október 2021, mzdový list žalobcu za obdobie november 2021 až apríl 2022, potvrdenie spoločnosti MP-REVITAL, s. r. o. zo dňa 29.04.2022, potvrdenie spoločnosti KMGG, s. r. o. zo dňa 29.04.2022, potvrdenie spoločnosti
PMGSTAV SK, s. r. o. zo dňa 29.04.2022, sobášny list žalobcu a B. A.. Na preukázanie príjmovej situácie spoločne posudzovanej osoby (manželky žalobcu) za mesiace február až máj 2022 boli zo spisu žalobcu evidovaného Centrom právnej pomoci pod č. KaZA/11157/2022 priložené kópie nasledovných dokumentov - potvrdenie spoločnosti MUCHA APARTMENTS, s. r. o. zo dňa 17.05.2022, mzdový list manželky žalobcu za obdobie október 2021, mzdový list manželky žalobcu za obdobie október 2021, mzdový list manželky žalobcu za obdobie november 2021 až apríl 2022, mzdový list manželky žalobcu za obdobie november 2021 až apríl 2022 a potvrdenie spoločnosti MUCHA APARTMENTS, s. r. o. zo dňa 29.04.2022. Z uvedených dokladov žalovaný vyvodil, že žalobca v posudzovanom období poberal príjem (čistú mzdu) od jedného zamestnávateľa, jeho manželka od dvoch zamestnávateľov. Z titulu svojich funkcií v obchodných spoločnostiach podľa zaslaných potvrdení nemali žiaden príjem. Výška započítateľných príjmov žalobcu a spoločne posudzovanej osoby (manželky žalobcu) predstavovala vo februári 2022 sumu 1 297,46 eur, v marci 2022 sumu 1 375,55 eur, v apríli 2022 sumu 1 422,81 eur, v máji 2022 sumu 1 418,21 eur, v júni 2022 1 425,76 eur, v júli 2022 sumu 1 492,95 eur a v auguste 2022 sumu 1 413,25 eur. Započítateľný príjem žalobcu a jeho manželky presahoval 1,4-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 558 eur, a tiež 1,6-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 637 eur počas celého posudzovaného obdobia. Priemerný započítateľný príjem žalobcu v období šiestich mesiacov pred podaním žiadosti (február 2022 až júl 2022) bol vo výške 1 405,45 eur a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, t. j. sumu 637 eur, ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre dve dospelé fyzické osoby, o sumu 768,45 eur mesačne. Započítateľný príjem žalobcu a spoločne posudzovanej osoby v mesiaci podania žiadosti (august 2022) bol vo výške 1 413,25 eur a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, t. j. sumu 637 eur, ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre dve dospelé fyzické osoby, o sumu 776,25 eur. Na základe dokladov o príjme žalobcu bolo preukázané, že tento nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze. Na základe uvedeného a skutočnosti, že vo veci, s ktorou sa žalobca na Centrum obrátil, nebola splnená podmienka materiálnej núdze, čím žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, mal žalovaný za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žalobca spĺňa podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, hodnoty sporu a či si vie využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom. Ďalej žalovaný uviedol, že ustanovenie § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci dáva žalovanému možnosť právnu pomoc poskytnúť, nie však povinnosť. Pod primeranými okolnosťami v zmysle uvedeného ustanovenia s ohľadom na všeobecnú formuláciu zákonného ustanovenia možno podľa dostupnej judikatúry rozumieť to, že ide o taký právny stav, ktorý by mal byť posudzovaný s osobitným zreteľom a hodný osobitnej ochrany zákonom. Žalovaný v danom prípade posúdil príjmovú situáciu žalobcu a zároveň sa zaoberal povahou a okolnosťami sporu, v ktorom žalobca žiada o poskytnutie právnej pomoci za účelom posúdenia, či v danej veci existujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci napriek nesplneniu podmienky stavu materiálnej núdze. Vo formulári žiadosti žalobca uviedol, že mesačné náklady jeho manželky predstavujú 500 eur na bývanie, 380 eur strava, 300 eur ošatenie a hygiena, zdravotná starostlivosť 150 eur, ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. 170,26 eur a S. S., a. s. 758,03 eur. Výdavky uvedené žalobcom v žiadosti sú v celkovej sume 2 285,29 eur. Žalovaný pri vyhodnocovaní výdavkov žiadateľa môže posudzovať iba také výdavky, ktoré má preukázané, teda žiadateľ o ich vynaložení predloží doklad (napríklad výpis z účtu, pokladničný doklad o platbe). Zároveň je dôležité, aby išlo o výdavky, ktoré sú nevyhnutné, a ktoré sa vynakladajú na zabezpečenie základných životných potrieb žiadateľa a jeho spoločne posudzovaných osôb. Žalobca doložil žalovanému za posudzované výdavkové obdobie mesiaca jún 2022 až august 2022 doklady preukazujúce jeho výdavky za platby spoločnosti Telekom, VSE, Innogy a RTVS. Z týchto dokladov vyplýva, že preukázané výdavky žalobcu v mesiaci august 2022 boli vo výške 461,48 eur, v mesiaci júl 2022 boli vo výške 453,68 eur a v mesiaci jún 2022 vo výške 436,18 eur. Príjem žalobcu v mesiaci august 2022 bol vo výške 1 413,25 eur, pričom po odpočítaní preukázaných výdavkov za mesiac august 2022 vo výške 461,48 eur žalobcovi zostala výška príjmu 951,77 eur. V mesiaci júl 2022 zostal žalobcovi podľa preukázaných dokladov príjem vo výške 1 039,27 eur (1 492,95
- 453,68) a v mesiaci jún 2022 mal žalobca po odpočítaní jeho preukázaných vynaložených výdavkov k dispozícii príjem vo výške 989,58 eur (1 425,76 - 436,18). Z uvedeného vyplýva, že po odpočítaní skutočne preukázaných výdavkov žalobcu a jeho spoločne posudzovanej osoby od ich spoločného príjmu má žalobca k dispozícii ešte dostatočné množstvo finančných prostriedkov, z ktorých si môže uhradiť svoje ďalšie nevyhnutné výdavky (napr. stravu, hygienu, lieky, ošatenie, dopravu) a zároveň si z uvedených prostriedkov môže aj uhradiť právne služby prostredníctvom advokáta. Príjmovú situáciu žalobcu preto nemožno vzhľadom na predložené doklady označiť ako stav materiálnej núdze, keďže
doložené doklady preukazujú práve opačnú situáciu, a to vysoko štandardný spôsob života. Žalovaný tiež poznamenal, že ak by vzal do úvahy okrem preukázaných výdavkov aj výdavky žalobcu uvedené avšak nepreukázané (strava 380 eur, ošatenie a hygiena 300 eur, lieky a zdravotná starostlivosť 150 eur, platby úverov v S. S. 758,03 eur, úvery v ČSOB stavebnej sporiteľni, a. s. 170,26 eur), predstavovali by tieto výdavky spoločne 2 219,77 eur. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že reálny príjem žalobcu a jeho manželky musí byť vyšší, ako dokladoval žalovanému. Celkové výdavky žalobcu a jeho manželky by tak nezodpovedali jeho preukázaným príjmom (1 413,25 eur v mesiaci podania žiadosti). Nie je reálne možné vynakladať finančné prostriedky na úhradu výdavkov, pokiaľ by na to nedosahovali príjmy žalobcu adekvátnou sumou, pričom zároveň žalobca nepoukazuje na skutočnosť, že by musel svoje výdavky uhrádzať z cudzích zdrojov, napríklad pôžičkami od príbuzných. V opačnom prípade, ak by príjem žalobcu a jeho manželky bol skutočne vo výške 1 413,25 eur v mesiaci august 2022, potom by museli byť výdavky uvedené v žiadosti neprimerane nadhodnotené a nezodpovedali by skutočne vynakladaným výdavkom žalobcu a jeho manželky. Celkovú sociálnu situáciu žalobcu je potrebné posúdiť aj vzhľadom na jeho sociálny status. Žalobca je spoločníkom v spoločnostiach MP- REVITAL, s. r. o., KMGG, s. r. o. a PMGSTAV SK, s. r. o. Podľa verejne dostupných údajov, spoločnosti MP-REVITAL, s. r. o. a PMGSTAV SK, s. r. o. vykazovali za rok 2021 zisk a došlo u nich aj k nárastu tržieb. Žalobca nie je osobou so sociálne slabším statusom, práve naopak, sociálna situácia žalobcu a jeho osobný status aj vzhľadom na uvedené výdavky vypovedá o vysokej životnej úrovni. Z uvedeného dôvodu žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné aplikovať § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Žalovaný sa tiež zaoberal povahou sporu, v ktorom žalobca žiada o poskytnutie právnej pomoci za účelom posúdenia, či v danej veci existujú také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci napriek nesplneniu podmienky stavu materiálnej núdze. Keďže účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci je poskytnutie právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, použitie § 6b ods. 2 je možné aplikovať len vo výnimočných situáciách. Predmetom sporu žalobcu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Žilina v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2009. Predmetný spor teda súvisí s podnikateľskou činnosťou žalobcu v roku 2008 a 2009, pričom žalovaný mal za to, že podnikateľ si musí byť vedomý rizika, ktoré podnikanie zahŕňa, a tiež možnosti prípadných súdnych sporov s podnikaním súvisiacich, a preto predmetný spor pri zohľadnení sociálnej situácie žalobcu nie je možné považovať za prípad, na ktorý je možné aplikovať ust. § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 10Sžo 3/2016 zo dňa 30.03.2016 podnikateľské riziko nemožno prenášať na štát, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná znášať ho sama. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že aj keby žalobca bol povinný po skončení súdneho konania zaplatiť vyrubený rozdiel dane a nebolo by v jeho možnostiach túto daň uhradiť, v prípadnom exekučnom konaní mu nebude hroziť strata jeho obydlia, keďže nehnuteľnosť, ktorú užíva na bývanie, je vo vlastníctve jeho manželky, a táto nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný uzavrel, že v danej veci nejde o prípad, kedy by neposkytnutie právnej pomoci malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žalobcu.
2. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, najmä vo vzťahu k možnosti použitia § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný dospel k záveru, že na strane žalobcu neexistujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Aj napriek tomu, že je povinnosťou žalovaného skúmať prípadnú výnimočnú situáciu na strane žalobcu pri aplikácii § 6b ods. 2 tohto predpisu, nebol žalobca vyzvaný na preukázanie dôvodnosti použitia § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Odhliadnuc od uvedeného nedostatku žalovaný poukázal v napadnutom rozhodnutí na usmernenie Centra právnej pomoci č. 2015/2 zo dňa 15.06.2015, v zmysle ktorého žalovaný pri prípadnej aplikácii § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci posudzuje skutočný príjem žiadateľa a zároveň sa zaoberá povahou sporu. Žalobca odkázal na § 46 a § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku a konštatoval, že v časti týkajúcej sa posudzovania splnenia podmienok na aplikáciu § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný bez bližšieho odôvodnenia rozboru nedáva odpoveď na otázku, akými skutkovými a právnymi dôvodmi bol vedený pri posudzovaní zákonných podmienok pre
aplikáciu § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Je výslovne nedostatočné, ak právne zdôvodnenie žalovaného pozostáva z jednoduchého konštatovania o nesplnení zákonných podmienok. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej nerozviedol, v čom vidí spojitosť daného záveru so spornou otázkou, či je dôvodné poskytnúť žalobcovi právnu pomoc s finančnou účasťou s ohľadom na povahu a okolnosti žiadanej právnej pomoci. Z obsahu odôvodnenia nie je možné spoľahlivo zistiť, prečo žalovaný dospel k záveru obsiahnutému vo výroku, čím žalovaný porušil právo žalobcu ako účastníka správneho konania na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Nemožno opomenúť, že riadne odôvodnenie napĺňa jednu zo základných podmienok konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou nemenej dôležitou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré rozhodnutie preskúmavajú. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému podávaniu opravných prostriedkov. V uvedenom konaní žalovaný pristúpil iba k citácii daného zákonného ustanovenia, avšak nepristúpil k výkladu právnej normy (§ 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci), ktorá obsahuje neurčitý právny pojem „primeranosť okolnostiam žiadanej právnej pomoci“, ktorý je považovaný za kľúčový pri aplikácii § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Bez náležitého odôvodnenia nie je možné napadnuté rozhodnutie náležite preskúmať. Žalobca tiež poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje poučenie o možnosti podať proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie, a to riaditeľovi Centra právnej pomoci ako odvolaciemu orgánu podľa § 58 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s čl. 5 ods. 5 Štatútu Centra právnej pomoci, podľa § 1 ods. 1 a ods. 2, § 53, § 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, čo spôsobuje taktiež závažný procesný nedostatok.
3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že námietka žalobcu, že nebol vyzvaný zo strany žalovaného na preukázanie dôvodnosti aplikácie § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, je neopodstatnená. Žalovaný aplikuje § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci iba v situácii, ak zo spisu a dokladov predložených zo strany žiadateľa vyplýva, že sú splnené predpoklady k jeho aplikácii. V prípade žalobcu bolo zo spisu jednoznačne zrejmé, že nejde o prípad, kedy by bolo odôvodnené, aby žalovaný pristúpil k použitiu daného ustanovenia, čo aj žalovaný dostatočne odôvodnil v rámci napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu preto ani žalovaný nevyzýval žalobcu na preukázanie dôvodnosti uplatnenia uvedeného ustanovenia zákona. Žalovaný mal po predložení dokladov k príjmovej situácii žalobcu a dokladov k jeho právnemu sporu dostatočný prehľad o jeho situácii, ktorú vedel na základe svojej správnej úvahy riadne vyhodnotiť. Vyzývanie žalobcu na dokladovanie jeho ďalších vyjadrení k dôvodnosti použitia § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci by z pohľadu žalovaného bolo iba predlžovaním správneho konania bez akejkoľvek nevyhnutnosti. Žalobca mal u žalovaného vedených viacero správnych konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žalobca teda pozná dostatočne postup žalovaného pri rozhodovaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ mal žalobca potrebu poukázať na skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že je u neho situácia odôvodňujúca aplikáciu § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, mal tak učiniť na základe vlastného uváženia, a to do času, kým žalovaný nerozhodol o jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný odkázal na § 34 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Teda ak mal žalobca dôkazy, ktoré chcel predložiť na podporu použitia § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, nielenže tak mohol urobiť, ale mal povinnosť tak urobiť sám bez vyzvania zo strany žalovaného. Rovnako považoval žalovaný za nedôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie v súvislosti s aplikáciou § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne zaoberal skutkovým stavom veci, opísal skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia, a taktiež vyhodnotil všetky podklady, na základe ktorých dospel k záveru, že v prípade žalobcu nejde o prípad, ktorý by odôvodňoval použitie § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje riadne vyhodnotenie celkovej sociálnej situácie žalobcu, ktorú žalovaný skúmal nielen s ohľadom na príjem žalobcu a jeho spoločne posudzovanej osoby (manželky), ale aj s ohľadom na jeho výdavky. Taktiež žalovaný zobral do úvahy sociálny status žalobcu (spoločník vo viacerých právnických osobách). Na základe vyhodnotenia všetkých týchto súvislosti, teda celkovej sociálnej situácie, žalovaný dospel k záveru, že neexistujú na strane žalobcu také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pričom svoje správne úvahy v rozhodnutí riadne konkretizoval a zdôvodnil. Žalovaný dostatočne, zrozumiteľne a určito v napadnutom rozhodnutí odôvodnil, že pri posudzovaní aplikácie § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/3/2016 zo dňa 30.03.2016, v ktorom bol vyslovený názor, že podnikateľské riziko nemožno prenášať na štát, samostatne zárobkovo
činná osoba je povinná ho znášať sama. Žalovaný taktiež poukázal na to, že právna vec žalobcu nie je takou vecou, v ktorej by neposkytnutie právnej pomoci mohlo spôsobiť vážnu ujmu žalobcovi, či už na jeho právach alebo na jeho živote, a to s ohľadom na to, že nejde o prípad, kedy by žalobcovi hrozila strata obydlia. Práve takéto okolnosti by boli prípadom, ktorý by bolo možné posúdiť ako stav odôvodňujúci aplikáciu § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Uvedené však nebol prípad žalobcu, čo žalovaný aj riadne zdôvodnil. Poskytovanie právnej pomoci zo strany žalovaného je viazané v prvom rade na splnenie podmienky materiálnej núdze. Iba v prípade, ak by boli naplnené predpoklady, že ide o takú vážnu vec, akou je napríklad hrozba straty obydlia, až vtedy by bolo možné uvažovať o tom, či je možné priznať právnu pomoc aj napriek tomu, že žiadateľ nespĺňa zákonné kritériá, nenachádza sa v stave materiálnej núdze. Celkový obraz o situácii žalobcu by však musel dať výpoveď o tom, že neposkytnutie právnej pomoci by mu spôsobilo vážnu ujmu na jeho živote, zdraví alebo jeho právach. Celkový obraz o situácii žalobcu však takúto výpoveď nedal, preto žalovaný mal za to, že neposkytnutie právnej pomoci žalobcovi nespôsobí vážnu ujmu a správne úvahy vedúce k tomuto záveru aj riadne konkretizoval. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca nesprávne v žalobe uvádza, že „žalovaný poukazuje v napadnutom rozhodnutí na usmernenie Centra právnej pomoci č. 2015/2 zo dňa 15.06.2015“, keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadne takéto usmernenie nepoužil a uvedená skutočnosť ani z daného rozhodnutia nevyplýva, preto nie je dôvodné prihliadať na nepoužité usmernenie. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nepoučil žalobcu o možnosti podať opravný prostriedok, k tomu žalovaný uviedol, že žalobca bol poučený o tom, že nie je možné podať opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu, keďže takúto možnosť zákon o poskytovaní právnej pomoci nepripúšťa. Žalovaný odkázal na § 53 Správneho poriadku a tiež na § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci. V danom prípade riadny opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu prípustný nie je.
4. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov.
5. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal správny súd zistené, že žiadosťou doručenou žalovanému dňa 11.08.2022 žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci v súvislosti s preskúmaním zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, ktoré bolo vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 1100308/1/163245/2015 dňa 17.04.2015. Uvedeným rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 vo výške 34 350,98 eur. Konanie je vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/71/2015. V tlačive žalobca uviedol, že jeho mzda predstavuje 393,80 eur mesačne. Zároveň uvádzal, že výdavky jeho manželky predstavujú 500 eur mesačne na bývanie, 350 eur mesačne na stravu, 300 eur mesačne na ošatenie a hygienu a 150 eur mesačne na zdravotnú starostlivosť. Rovnako z tlačiva vyplývajú výdavky jeho manželky na úvery v ČSOB stavebná sporiteľňa v sume 173,26 eur a v S. S. v sume 785,03 eur.
6. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
7. Podľa § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.
8. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
9. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
10. Primárne považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že koncepcia správneho súdnictva má svoj ústavnoprávny základ v článku 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
11. Uvedená formulácia nachádza následne svoje vyjadrenie aj v ustanoveniach § 2 ods. 1 a 2 SSP, v zmysle ktorých v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. V zmysle uvedených generálnych klauzúl správny súd konštatuje, že porušenie práva môže byť podkladom pre ochranný zásah správneho súdu len v tom prípade, ak takéto porušenie našlo svoje vyjadrenie v konkrétnom zásahu do práv a záujmov žalobcu; inak povedané, nie každé porušenie právnej normy zo strany orgánu verejnej správy môže znamenať rozhodnutie súdu v správnom súdnom konaní v prospech žalobcu, pokiaľ zároveň nie je tvrdený a preukázaný konkrétny zásah do jeho práv.
13. Podstatou žalobných námietok je tvrdenie, že v rozhodnutí absentuje vysporiadanie sa správneho orgánu so znením § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, čo malo spôsobiť nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a tiež že neobsahovalo poučenie o možnosti preskúmania administratívneho rozhodnutia súdom.
14. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.
15. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sa v podrobnostiach zaoberal nemožnosťou priznania bezplatnej právnej pomoci žalobcovi, a to v kontexte nesplnenia podmienky materiálnej núdze [§ 6 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci] a tiež aplikácie ustanovenia § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, čím naplnil požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle kritérií, ktoré vymedzuje citované znenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pokiaľ ide o v správnej žalobe pomenovanú požiadavku žalobcu na riadne odôvodnenie nepoužitia § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, táto zjavne nevychádza z obsahu napadnutého rozhodnutia, ktoré je v tomto ohľade mimoriadne podrobne odôvodené. Žalovaný vysvetlil všetky aspekty posudzovanej veci, a to z hľadiska životnej úrovne žalobcu i spoločne posudzovanej osoby, ako aj z hľadiska predmetu konania, vo vzťahu ku ktorému žiadal žalobca o poskytnutie bezplatnej
právnej pomoci. Nie je pravdou, že by žalovaný pristúpil len k citácii zákonného ustanovenia, ktorú následne nevykladal, keďže obsah preskúmavaného rozhodnutia svedčí presne o opaku. Ak žalobca tvrdil, že ho mal žalovaný vyzvať na preukázanie dôvodnosti aplikácie § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ani táto námietka nie je opodstatnená. Žalobca vyslovil požiadavku na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, pričom bolo na ňom, aby správnemu orgánu prezentoval sumár skutočností a dôkazov smerujúcich k vyhoveniu jeho návrhu. Naviac, žalobca v podanej správnej žalobe nijako nevysvetlil, aká konkrétna skutočnosť by mohla viesť k možnosti aplikácie spomínaného ustanovenia zákona. Materiálne neurčitá námietka, resp. námietka nemajúca konkrétny obsah nie je spôsobilým dôvodom pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
16. Pokiaľ žalobca poukazoval na postup žalovaného, ktorý mal odkázať na jeho vlastné usmernenie, táto námietka nie je dôvodná, keďže žiaden takýto odkaz nie je obsahom skúmaného rozhodnutia.
17. K námietke týkajúcej sa absencie poučenia žalobcu o možnosti podania odvolania proti rozhodnutiu žalovaného správny súd uvádza, že administratívne konanie o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci je v zmysle § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci jednostupňové - riadny opravný prostriedok prípustný nie je. Rozhodnutie je ale preskúmateľné v správnom súdnom konaní na základe žaloby, ktorú aj v aktuálnej veci v zákonnej lehote žalobca podal. Príslušné poučenia boli súčasťou napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného je uvedená žalobná námietka neopodstatnená.
18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu súd náhradu trov konania ako neúspešnému účastníkovi nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov žalovanému v zmysle ustanovenia § 168 SSP a contrario.
19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.