Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/473/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci navrhovateľa F.. I. Č., J.. XX. XX. XXXX, J. G. V., L. X, v konaní zastúpený ustanoveným opatrovníkom, Z.. I. X., zamestnancom tunajšieho súdu, proti odporcovi O. Č.V., J.. XX. XX. XXXX, G. V., Š. XXX, v konaní o zrušenie výživného na dospelé dieťa, takto

rozhodol:

Súd zastavuje konanie v časti protinávrhu, ktorým odporca navrhoval, aby súd určil navrhovateľovi prispievať na výživu odporcu mesačne sumu vo výške 200,- Eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh na zrušenie výživného zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi, O. Č.. Návrh odôvodnil tým, že po rozvode manželstva, bol syn zverený do starostlivosti matky a navrhovateľ bol povinný prispievať na jeho výživu sumou 156,- Eur mesačne. Podľa jeho zistenia je odporca zamestnaný v H., je zárobkovo činný a je schopný sám sa vyživovať.

Odporca sa písomne vyjadril k návrhu. Uviedol, že návrh je nedôvodný, pretože naďalej študuje na Stavebnej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, o čom predložil aj potvrdenie. Študuje dennou formou štúdia, nemá žiadny trvalý príjem. V tomto písomnom podaní odporca navrhol, aby súd v rámci protinávrhu, zvýšil výživné na sumu 200,- Eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. , s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ po podaní návrhu ostal vo veci nečinný, nereagoval, nebolo možné mu doručiť zásielky súdu v mieste trvalého pobytu. Zo správy policajného orgánu vyplynulo, že na uvedenom mieste navrhovateľ nebýva a keďže nebolo možné zistiť ani žiadnu blízku osobu, ani to, či niekde pracuje navrhovateľ, súd mu ustanovil opatrovníka v osobe zamestnanca tunajšieho súdu, v zmysle ust. § 29 ods. 2,6 O. s. p., ktorý ho v konaní zastupoval.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, pretože aj v čase prebiehajúceho konania, bol naďalej študentom dennej formy vysokoškolského štúdia. Výživné, ktoré mu poskytuje navrhovateľ, nepostačuje ani na krytie jeho nákladov, ktoré súvisia so štúdiom a s tým spojené bežné výdavky, keďže len na internát platí 63,- Eur mesačne, na stravné lístky na obed potrebuje 3,30 Eur denne, za mesiac 99,- Eur. Ďalšie náklady na stravu sú spojené so zabezpečením raňajok a večere, tie vychádzajú okolo 100,- Eur mesačne. Na dopravu domov vynaložil asi 30,- Eur mesačne. Študijné náklady zahŕňali aj v sebe náklady spojené s tlačou výkresov, minimálne vo výške 20,- Eur mesačne, náklady na mestskú dopravu - električenka predstavovala sumu 16,28 Eur, a to už so započítaním zliav, ktoré mu plynú zo študentskej IS karty. V letných mesiacoch brigádnicky pracoval niekoľko dní pre spoločnosť Redbul, zarobil si počas letných akcií spolu sumu 700,- Eur. Z tejto sumy kryl náklady vo výške 500,- Eur spojené s nadštandardnou dĺžkou štúdia. Týmto spôsobom chcel odbremeniť oboch rodičov od tejto platby. Potvrdil, že navrhovateľ mu prispieva na výživu sumou 156,- Eur mesačne, matka kryje zvyšok jeho nákladov, a to v rozpätí okolo 220,- Eur až 300,- Eur. K vzájomným vzťahom s navrhovateľom uviedol, že vzťahy neudržujú žiadne, pretože navrhovateľ nemá záujem ani o stretnutie.

Na ďalšom pojednávaní, dňa 14. 01. 2014 odporca zobral protinávrh na zvýšenie výživného o sumu 47,- Eur späť a navrhol, aby konanie v tejto časti súd zastavil.

Vo veci bola vypočutá ako svedkyňa, matka odporcu, H. V., dňa 05. 12. 2013, ktorá uviedla, že synovi mesačne poskytuje sumu na krytie jeho potrieb vo výške 300,- Eur, a to jednak v hotovosti a niekedy vkladom na jeho účet, o čom predložila doklady - potvrdenia o hotovostnom vklade zo dňa 05. 11. 2013, 18. 01. 2013, 25. 03. 2013, 22. 07. 2013. Syn pokračuje v štúdiu inžinierskou formou, pôvodne bakalárske štúdium sa mu predĺžilo o pol roka, pre problémy s bakalárskou prácou. Odporca nakladá s peniazmi obozretne, zbytočne nemíňa a hradí si z poskytnutých peňazí aj poistné a telefón. Okrem už uvedených nákladov svedkyňa kúpila synovi nový počítač, ktorý je nevyhnutný pre jeho štúdium. Predložila potvrdenie o svojom príjme, ktorý dosahuje ako opatrovateľka v V.. Z predložených potvrdení Finančného úradu v Z., ktoré slúžili ako doklad o základe príjmu na odvody, bolo zistené, že ročný príjem svedkyne v roku 2010 bol vo výške 8.553,- Eur, v roku 2011 bol vo výške 9.566,- Eur a v roku 2012 bol vo výške 9.009,38 Eur. Svedkyňa uviedla, že z uvedenej sumy musí odvádzať odvody, ktoré predstavujú štvrťročne sumu 589,02 Eur. Ďalšie náklady tvorí cestovné vo výške 120,- Eur. Nad rámec uvedených nákladov platí pravidelne mesačne náklady za byt, ktorý je v ich vlastníctve, v sume 149,37 Eur, elektrinu 17,70 Eur, internet 9,63 Eur a ďalšie bežné náklady. Podľa názoru svedkyne, navrhovateľ platí len sumu, ktorú mu určil súd, čo predstavuje len časť nákladov, ktoré musí odporca skutočne vynaložiť. Uviedla, že odporca a navrhovateľ, spolu nekomunikujú, pretože navrhovateľ sa komunikácii vyhýba.

Stavebná fakulta, Technická univerzita v Košiciach, potvrdila potvrdením zo dňa 05. 11. 2013, že odporca je v akademickom roku 2013/2014 študentom 4. ročníka denného inžinierskeho štúdia.

Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava vyplynulo, že navrhovateľ je v súčasnosti poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 869,04 Eur. Z uvedeného dôchodku sa realizujú mesačné zrážky na bežné výživné vo výške 156,02 Eur a pre pohľadávku spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., v sume 316,84 Eur. K správe pripojil Vojenský úrad aj likvidačný list, z ktorého vyplýva, že po výplate a vykonaní zrážok, ostáva navrhovateľovi naďalej suma 396,18 Eur.

Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu č. k. , z rozsudku č. k. - 41 zo dňa 04. 12. 2008 vyplynulo, že súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. k. - 25 zo dňa 17. 06. 2004, a to tak, že zaviazal otca, F.. I. Č. prispievať na výživu syna, O. Č., J.. XX. XX. XXXX, po 4.700,- Sk mesačne, počnúc od 29. 07. 2008, vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku, ale aj z pripojenej správy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 21. 10. 2008 bolo zrejmé, že v čase rozhodnutia o tejto výške výživného, dosahoval navrhovateľ nižší príjem, a to 21.926,- Sk (727,81 Eur).

Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, opatrovník navrhovateľa zobral na vedomie, že odporca nemá príjem, z ktorého by mohol hradiť svoje náklady. Navrhovateľ poberá výsluhový dôchodok vo výške

869,04 Eur, pričom aj po započítaní už zohľadneného výživného, naďalej ostáva navrhovateľovi suma 396,18 Eur. Matka odporcu prispieva na jeho výživu minimálne sumou 300,- Eur a hradí aj prípadné ďalšie náklady, a to aj napriek tomu, že podľa pripojených listinných dôkazov, disponuje nižším príjmom ako navrhovateľ. Opatrovník nenavrhol doplnenie ďalšieho dokazovania, navrhol, aby súd vo veci rozhodol, s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania. Súhlasil so zastavením konania v časti protinávrhu.

Súd v zmysle ust. § 96 ods. 1,2 O. s. p. zastavil konanie v rozsahu späťvzatia protinávrhu.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že určené výživné zo strany navrhovateľa voči odporcovi bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. - 41 zo dňa 04. 12. 2008, pričom výška výživného bola určená na sumu 4.700,- Sk (156,01 Eur). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 01. 2009. Súd v súvislosti s návrhom na zrušenie výživného skúmal, či sa od tejto úpravy zásadným spôsobom zmenili pomery na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu. Je nepochybné, že k žiadnej zmene pomerov nedošlo, pretože odporca je naďalej poslucháčom denného vysokoškolského štúdia, kde len základné náklady súvisiace so štúdiom predstavujú výšku 328,28 Eur mesačne. Z toho teda vyplýva, že na pokrytie aj ďalších nákladov súvisiacich s ďalším zabezpečením potrieb, a to nielen študijných, ale aj sociálnych a kultúrnych, je potrebné vynaložiť aj ďalšie finančné prostriedky, ktoré sú jednoznačne kryté matkou odporcu. V prípade navrhovateľa nastala zmena vo výške výsluhového dôchodku, ktorý sa zvýšil od poslednej úpravy výživného na sumu 869,04 Eur (pôvodná výška dôchodku bola 727,80 Eur). Pokiaľ zo súčasného výsluhového dôchodku platí navrhovateľ zrážky v súvislosti so svojim záväzkom voči nebankovej spoločnosti, súd v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Napokon keby aj súd zobral do úvahy vykonávané zrážky na zaplatenie dlhu voči uvedenej spoločnosti, podľa názoru súdu, navrhovateľovi po zrealizovaní zrážok (aj so zrážkou výživného pre odporcu) ostáva ešte suma 396,- Eur. Z tejto sumy je možné pokryť bežné náklady spojené s uspokojovaním potrieb navrhovateľa.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie výživného voči odporcovi je nedôvodný, pretože nebolo preukázané, že by odporca disponoval samostatným príjmom, z ktorého by bol schopný sám sa živiť a teda vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá. Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bol úspešný odporca, ktorý si neuplatnil náhradu trov konania, z toho dôvodu súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.