Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/233/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská č. 994, Praha 4, Česká republika, IČO: 25 117 483, zastúpená Tomášom Kušnírom , s.r.o., Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave na Pajštúnskej ul. č. 5, proti žalovanej: I. W., K. Z. K. Č.. XXX,za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom na Važeckej 16 v Prešove, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, na Námestí SNP č. 7, v konaní o zaplatenie 885, 22 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č.k. -50 zo dňa 21.1.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 423,69 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.5.2010 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu trovy konania v sume 54,81 eur (z toho trovy právneho zastúpenia 42,84 eur) všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet právneho zástupcu v sume 49,01 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že sa žalobca domáhal, aby bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 885,92 € spolu so zákonným úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 788,92 €, z toho 656,14 € istiny a 96,30 € úroku z omeškania od 18.5.2010 do zaplatenia. Zmluvná pokuta bola žalovaná v sume 132,78 €. Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania titulom súdneho poplatku a právneho zastúpenia. Dňa 23.2.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý svojím podaním navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože predstavuje hrubý nepomer postaveniu účastníkov, keď v bode 7 písm. d/ Obchodných podmienok je upravené právo veriteľa postúpiť svoju pohľadávku na tretie osoby, avšak v bode 7 písm. f/ je u spotrebiteľa toto právo výslovne vylúčené. V ďalšom poukázal na formálnu nedostupnosť textu obchodných podmienok, čo pre svoju nezrozumiteľnosť spôsobuje ich neplatnosť a aj keby boli v čitateľnej forme, obsahujú viacero neprijateľných podmienok. V samotnej zmluve o úvere poukázal na dohodnutý úrok z úveru v sadzbe 30,84 % ročne, čo predstavuje dohodu v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaná ako účastníčka v konaní bola pasívna.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor a že je možné rozhodnúť na základe predložených listinných dokladov, súd rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania na základe predložených listín, keď zistil tento skutkový stav. Zmluvou zo dňa 19.3.2008 účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0030990782. Veriteľ poskytol na základe tejto zmluvy žalovanej finančné prostriedky na zakúpenie

tovaru, ktorého cena bola 38.864,-Sk. Z tejto sumy žalovaná zložila v deň uzavretia zmluvy 3.864,-Sk, takže suma, ktorú veriteľ zaúveroval činila 1.161,78 €. Podľa zmluvy sa žalovaná zaviazala sumu splatiť v 36 mesačných splátkach po 1.503,-Sk, čím by tak uhradila celkom 54.108 Sk. Ročná úroková sadzba úveru bola určená na 30,84 % a RPMN bola vypočítaná na 35,67 %. Žalovaná úver nesplácala riadne, preto veriteľ listom zo dňa 13.5.2010 od zmluvy odstúpil a určil žalovanej termín na zaplatenie celého zročného dlhu do 17.5.2010. Požadoval sumu 885,22 €, ktorá pozostávala z ročnej istiny 656,14 €, úroku z úveru 96,30 € a zmluvnej pokuty podľa článku 2f podmienok vo výške 132,78 €. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi existuje vzťah spotrebiteľského charakteru založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.3.2009. Potom súd prvého stupňa citoval § , § 5 uvedeného zákona, potom článok 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článok 5 a uviedol, že vychádzajúc z predložených listín najmä formulárovej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj všeobecné podmienky súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru na nákup vybraného tovaru. Podľa tejto zmluvy sa žalovaná zaviazala platiť mesačné splátky v sume 1503,-Sk po dobu 3 rokov, takže požičanú sumu sa zaviazala vrátiť aj s úrokom v sadzbe 30,84 % ročne. Potom vychádzal z ust. § 52 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. V čase uzavretia zmluvy Obchodník zákonník považuje úverovú zmluvu za tzv. absolútny obchod, ale neobsahoval špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialist. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou. Tou sú ustanovenia § 52, 53 a 54 OZ. Ďalej a poukázal na nález Ústavného súdu pod sp.zn PL , ktorým bolo rozhodnuté o nesúlade ust. § 13 vyhl. Ministerstva spravodlivosti č. 45/64 Zb. s ust. § 658 ods. 1 OZ. Ústavný súd okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ust. § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. V danom prípade súd zistil, že primeraná úroková sadzba obchodných bánk v marci roku 2008 bolo 13 %, no v zmluve o úvere je uvedená sadzba 30,84 %, čo je o 150 % viac, ako obvyklá úroková miera. Takto dojednané úroky preto považoval za dojednané v rozpore s dobrými mravmi, preto dojednanie úrokov nad 13 % považoval za neplatné, lebo sa priečili dobrým mravom. Z úverového účtu žalovanej súd zistil, že žalovaná zaplatila 997,81 € a pri úrokovej sadzbe 13 % by mala zaplatiť 1.421,50 €, takže rozdiel činí 423,69 €,a preto ju súd zaviazal na zaplatenie tejto sumy spolu s úrokmi z omeškania od 18.5.2010, pretože lehota na zaplatenie po odstúpení od zmluvy bola určená dňom 17.5.2010, keď vychádzal z § 517 ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Čo sa týka zmluvnej pokuty 132,78 €, k tomu súd uviedol, že podľa § 4 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V prejednávanom prípade však v samotnej zmluve o zmluvnej pokute nie je ani zmienka. Špeciálne u zmluvných pokút platí, že ak zmluvná pokuta nie je obsiahnutá priamo v zmluve, k žiadnej dohode o zmluvnej pokute nedošlo, pretože nebola uzavretá v písomnej forme. Obchodné podmienky vystavené veriteľom a len formou prílohy adresovanej spotrebiteľovi nie sú dvojstranným právnym úkonom, preto na ich základe sa jej veriteľ nemôže domôcť, preto súd prvého stupňa vychádzajúc z ust. § 54 ods. 4 a § 40 súd ohľadom zmluvnej pokuty a úroku z omeškania z nej aj výšku uplatneného rozsahu základu pohľadávky zamietol pre rozpor so zákonom. Ohľadom námietky vedľajšieho účastníka ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu súd zastáva názor, že v danej veci postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa na iný subjekt nezakladá neprijateľnú podmienku. V tomto prípade došlo iba k jednej cesii, čo nie je v rozpore so zákonom. Sama úprava vo všeobecných obchodných podmienkach o tom, že veriteľ má a spotrebiteľ nemá právo postúpiť svoje pohľadávky nemá význam za situácie, ak takúto praktiku veriteľ voči spotrebiteľovi nepoužil. Vzhľadom na uvedené, preto podľa súdu prvého stupňa je daná aktívna legitimácia žalobcu a námietky vedľajšieho účastníka v tomto smere súd nezohľadnil.

Pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal súd z toho, že žalobca sa domáhal celkovej pohľadávky vo výške 885,22 €, z čoho bolo dôvodných 423,69 €. Neúspech žalobcu a úspech žalovanej boli v pomere 47,87 ku 52,13, preto súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania v tomto pomere rozdelil. Zo sumy 423,69 € súdny poplatok predstavoval 25 €, z čoho po odrátaní 47,87 % neúspechu žalobcu vo výške 13,03 € zostáva k náhrade za poplatok 11,97 € a trovy právneho zastúpenia potom spolu činia 54,81 €, čo je 38,88 €. Po prirátaní 20 % DPH samotné advokátske trovy predstavujú 42,84 €. Právny zástupca vedľajšieho účastníka žiadal žalobu ako celok zamietnuť, no k zamietnutiu žaloby došlo v rozsahu 52,13 €, čo predstavuje jeho pomer úspechu v tomto spore. Zo sumy 641,53 € je hodnota 1 úkonu 31,54 €, čo za 2 úkony činí 63,06 €, spolu z režijným paušálom 2 x 7,63 €, je to spolu 78,32 €,

po odrátaní rozsahu neúspechu 47,87 % vo výške 37,50 € zostáva 40,84 €, čo spolu s 20 % DPH činí celkove trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v sume 49,01 €.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o trovách konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil nasledovne: Žalobca zastáva názor, že výrok súdu nie je správny, pretože v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania za predpokladu, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov je rovnaký. Vzhľadom k skutočnosti, že pri úspechu žalobcu vo výške 37 % a úspechu žalovaného zastúpeného vedľajším účastníkom vo výške 52,13 % je pomer úspechu účastníkov takmer rovnaký, preto v danom prípade mal súd postupovať podľa § 142 ods. 2 a náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi nepriznať. Okrem toho poukázal na to, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov, v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov z pozície vedľajšieho účastníka. Žalobca nastáva názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, Košiciach aj v Banskej Bystrici, kde bolo poukázané na to, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, prípadne pre vstup nebol žiadny dôvod, ale cieľom vstupu bolo získať finančné prostriedky v podobe náhrady trov. Preto súd by nemal považovať vynaložené trovy za účelné. Uvedený názor potvrdili rôzne senáty viacerých krajských súdov, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Žiadal preto podľa § 220 O.s.p. zmeniť napadnutý rozsudok a nepriznať náhradu trov žiadnemu z účastníkov. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaná ani vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a dospel k záveru, že neboli dôvody pre zrušenie, ani pre zmenu rozsudku v napadnutej časti.

Predmetom odvolacieho konania je návrh na zmenu rozhodnutia vo výroku o trovách prvostupňového konania.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v tomto prípade v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách konania a nepovažuje za potrebné tieto dôvody doplniť.

K odvolaniu žalobcu uvádza len toľko, že podľa § 142 ods. 2 súd predovšetkým náhradu pomerne rozdelí. Až potom prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Takto postupoval aj súd prvého stupňa, správne vyčíslil a rozdelil výšku týchto trov, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v tejto časti.

V odvolacom konaní odvolateľ nemal úspech a ďalší účastníci náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal ( § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.