Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-136-2012.pdf
PDF · 101.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/136/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou Mgr. Zlaticou Vysockou v právnej veci navrhovateľa Z. O., G. V., U. J. I. Č.. X, zast. JUDr. Petrom Jančim, advokátom AK so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, proti odporcovi Petrovi Kubušovi, IČO: 43 206 905, miesto podnikania Oščadnica 1652, zast. JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom AK Čadca, so sídlom Námestie slobody č. 58, o zaplatenie 6 600,-- € s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.500,- € s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.100,- € od 02.9.2011 do 07.9.2011 (1,72 €), s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.100,- € od 02.10.2011 do 03.10.2011 (0,57 €), s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.100,- € od 02.11.2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.100,- € od 02.12.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.100,- € od 02.01.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.100,- € od 02.2.2012 do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.100,- € od 02.3.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 331.50,- € a trovy právneho zastúpenia v sume 1.994,74 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci je odporca p o v i n n ý zaplatiť titulom trov preddavkovaných štátom 31,87 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa voči odporcovi najskôr návrhom došlým súdu 08.3.2012 domáhal zaplatenia 6.600,- €, ale na pojednávaní 19.11.2012 vzal ohľadne sumy 1.100,- € návrh späť a žiadal uhradiť len 5.500,- € tvrdiac, že účastníci uzavreli dňa 01.9.2011 zmluvu o nájme, ktorou sa navrhovateľ, ako prenajímateľ zaviazal prenajímať odporcovi, ako nájomcovi na základe čl. 1 zmluvy, nebytový priestor o výmere 110 m2, nachádzajúci sa v polyfunkčnom dome súp. č. XXXX postavenom na parcele č. H. XXX I. H.. Ú. V., zapísaný na X. Č.. XXXXX. Odporca sa zaviazal uhrádzať nájomné podľa čl. 3 bod. 1 zmluvy v mesačných splátkach po 1.100,- € vopred, vždy k prvému dňu príslušného mesiaca. Nájom vznikol od 01.9.2011 na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 3 mesiace, ktorá začala plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Odporca uhradil nájomné za mesiac september 2011 a 02.12.2011 doručil navrhovateľovi výpoveď zmluvy. Navrhovateľ odporcovi zaslal pokus o zmier 20.12.2011, ale bezúspešne. Výpovedná lehota začala plynúť dňom 01.01.2012 a skončila 31.03.2012. Odporca, ale neuhradil nájomné za mesiace október, november, december 2011 a január, február a marec 2012. Dňa 23.01.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu dlžnej sumy, ale bezvýsledne. Okrem istiny, žiadal navrhovateľ od odporcu i úroky z omeškania a zaplatenie trov konania.
Odporca žiadal návrh zamietnuť tvrdiac, že nájomná zmluva je neplatná. Dôvod neplatnosti odporca uviedol v písomnom oznámení navrhovateľovi, keď mu oznámil zrušenie nájmu a priestory ďalej neužíval. Po uzavretí nájomnej zmluvy odporca zistil, že ich spoluvlastníčkou je aj D. O. a tá mu oznámila, že zmluvu neuzavrela. Po tomto zistení navrhovateľ vzniknutú situáciu nevysvetlil ani neriešil. Namiesto toho chcel, aby odporca platil nájomné na iný bankový účet, ako bol uvedený v zmluve. Dovtedy odporca vychádzal z pravdivosti údajov, ktoré mu navrhovateľ uviedol a mal za to, že je výlučným vlastníkom nebytových priestorov. Navrhovateľ teda odporcu uviedol do omylu. Následky potom neodstránil, ale bol nečinný. Odporca sa zavinením navrhovateľa dostal do stavu právnej neistoty a nemohol teda pokračovať v užívaní nebytových priestorov. Navrhovateľ odporcu vedome poškodil, okrem nájomného zaplatil navrhovateľovi i zálohu podľa zmluvy. Navrhovateľ má údajne podľa odporcu pre podobné nezrovnalosti spory aj s inými osobami a konanie navrhovateľa je aj v hrubom rozpore s dobými mravmi. Namiesto ospravedlnenia sa domáha plnenia. Odporca namietal neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy, lebo nebola uzavretá s ďalším spoluvlastníkom a konanie navrhovateľa tak bolo v rozpore s dobými mravmi.
Na základe výsluchu účastníkov konania, svedkov D. O., Z. H., zo zmluvy o nájme, pred sporovej výzvy, pokusu o zmier, odporu, výpisu z LV, zo zmlúv o nájme uzavretých navrhovateľom, fotografií, z výpisov z účtov, zrušenia nájmu, listu odporcu, kolaudačného rozhodnutia Mesta Ružomberok, dokladov zo správ katastra, notárskej zápisnice, rozhodnutia Okresného úradu Ružomberok, Mesta Ružomberok, projektov, správy Tatrabanky a zmluvy o stavbe bytu a úprave spoluvlastníckych podielov súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Podľa výpisu z katastra nehnuteľností č. XXXXX K. H.. Ú. V. polyfunkčný dom súp. Č.. XXXX, postavený na parcele č. H. XXX I. V. má nasledovné vlastnícke vzťahy. Bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 1 na I. poschodí, vchod 31 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu sú navrhovateľ Z. O. a manželka D. O., V.. J. a vlastníkom bytu č. 2 na III. poschodí, vchod č. 31 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach je S. O.. Ten je aj vlastníkom bytu č. 3 na IV. poschodí, vchod 31 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Bezpodielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. 1, na I. poschodí, vo vchode 31 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 9921/46101 sú navrhovateľ Z. O. M. S. D. O., V.. J.. Titulom nadobudnutia sú Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti V 2470/06 a Zmluva o stavbe a nadstavbe domu Z 148/2010; PVZ 390/11.
Navrhovateľ Z. O., ako bezpodielový spoluvlastník uzavrel dňa 09.8.2011 s odporcom K. H., ako nájomcom Zmluvu o nájme podľa § 685 a násl. Obč. zákonníka. Predmetom zmluvy bolo prenajatie nebytového priestoru vo výmere 110 m2 navrhovateľom Z. O. odporcovi K. H. na obchodný priestor s príslušenstvom, odporca podľa čl. 2 mal prenajaté priestory na podnikateľské účely podľa platného živnostenského listu a navrhovateľ, ako prenajímateľ sa zaviazal nájomcovi - odporcovi umožniť riadne užívanie prenajatých priestorov na dosiahnutie účelu nájmu. Účastníci dohodli nájomné 1.100,- € mesačne a malo byť platené vopred, na číslo účtu navrhovateľa, vždy k prvému dňu príslušného mesiaca. V nájomnom neboli zahrnuté náklady na vodné a stočné, ako aj služby spojené s odvozom komunálneho odpadu, ktoré odporca mal hradiť sám. V prípade omeškania platby nájomného, účastníci zmluvy dohodli penále 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, až do dňa zaplatenia. K prvému dňu mal odporca ako nájomca zložiť sumu 1.000,- € ako zálohu, ktorá bude použitá na opravy v prípade poškodenia nájomných priestorov. Pri prevzatí priestorov mala byť vyhotovená fotodokumentácia. Účastníci tiež dohodli, že priestory sa prenajímajú od 01.9.2011 na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 3 mesiace od začiatku nasledujúceho mesiaca od doručenia výpovede. V zmluve boli dohodnuté i ďalšie dojednania a podľa podpisov na zmluve si ju účastníci pred podpisom prečítali, jej zneniu porozumeli, zhodovala sa s ich pravou a slobodnou vôľou, nebola uzavretá v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a zmeny a dodatky k zmluve bolo možné robiť len písomnou formou so vzájomným súhlasom zmluvných strán.
Následne po tom, ako bola zmluva uzavretá, odporca zaslal navrhovateľovi list z 25.11.2011, označený ako zrušenie nájmu v ktorom uvádza, že z dôvodu opakovaného nesúhlasu manželky navrhovateľa so
zmluvou o prenájme nebytového priestoru, predajne na ulici Mostová 31 v Ružomberku z 09.8.2011, ruší odporca prenájom uvedených priestorov z dôvodu neplatnosti nájomnej zmluvy a priestory budú uvoľnené do 30.11.2011.
Po reakcii navrhovateľa na zrušenie nájmu, odporca zaslal navrhovateľovi opätovný list v ktorom uvádza, že nájom nebol ukončený podľa čl. 4 nájomnej zmluvy, ale z dôvodu neplatnosti zmluvy, na čo opakovane upozorňovala manželka navrhovateľa. Odporca navrhovateľovi oznamoval, že navrhovateľ mu spôsobil zatajením a neuvedením skutočných majetkových pomerov značné prevádzkové problémy a straty i ďalšie finančné náklady a chcel vec usporiadať mimosúdne. K tomu, ale nedošlo.
Svedkyňa Z. H., sestra odporcu uviedla, že s odporcom je v dobrom vzťahu a pozná i navrhovateľa. V čase, keď mal odporca prenajaté priestory od navrhovateľa študovala a počas voľna odporcovi pomáhala, tvrdila, že do prenajatých priestorov dostavila sa manželka navrhovateľa, pýtala sa na odporcu a chcela jeho telefónne číslo. Manželka navrhovateľa sa vyjadrovala, že vec pre ktorú prišla je dôležitá. Na ďalší krát, keď manželka navrhovateľa prišla do predajne bola nahnevaná, tvrdila, že s navrhovateľom nemajú dobré vzťahy a o nájme nič nevie a z peňazí z nájmu nič nemá. Chcela vidieť zmluvu a tvrdila, že s nájmom nesúhlasí. Vyjadrovala sa aj tak, že čo v priestoroch robia. Svedkyňa vyslovene nevedela uviesť, či manželka navrhovateľa žiadala, aby priestory opustili. Manželka navrhovateľa do predajne chodila opakovane a viackrát a vyjadrovala nesúhlas so zmluvou. Bolo tam asi 3 krát. Svedkyni sa zdalo, že manželka navrhovateľa žiadala, aby časť peňazí bola jej vyplácaná na ruku, s tým, ale odporca nesúhlasil. Manželka navrhovateľa nechcela, aby sa navrhovateľ o jej návštevách dozvedel a aby vedel o tom, že žiadala vyplácanie peňazí. Svedkyňa potvrdila, že asi mesiac po otvorení išli do iných prenajatých priestorov. Svedkyňa tvrdila i to, že manželka navrhovateľa nepovedala, že súhlasí s nájomnou zmluvou.
Svedkyňa D. O., manželka navrhovateľa uviedla, že o všetkých nájomných zmluvách vedela aj si ich odkladala. K nájomnej zmluve s odporcom uviedla, že sa asi po 2 mesiacoch dozvedela, že navrhovateľ chcel vymeniť prednú stranu nájomnej zmluvy a preto za odporcom išla. Nesúhlasila totiž so zmenou účtu na ktorý sa nájomné malo platiť. Keď bola svedkyňa D. O. za odporcom, ten jej povedal, že už má iné priestory. Tie mali byť na mieste Podhora. Svedkyňa bola prvý krát za odporcom, keď nebol na predajni a ďalší raz, keď už bol v nových priestoroch. Bola za ním teda 2 krát. Určite sa odporcovi nevyhrážala, že z priestorov má odísť, boli radi, že v priestoroch niekoho majú. Svedkyňa potvrdila, že možno niečo zo súkromia odporcovi povedala, nesúhlasila, ale so zmenou účtov. Všetky nájmy chodili na jeden účet a nevedela, prečo navrhovateľ chcel zmeniť číslo účtu. Pre daňové priznanie účtovníčke všetky zmluvy predkladala svedkyňa. Výpisy z účtu chodili jej každý mesiac a na nich mala poznačené, čo je nájomné. Svedkyňa potvrdila, že aj po tom ako odporca odišiel, telefonovala odporcovi ako sa mu darí a porozprávali sa spolu. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľ - jej manžel jej povedal o novom nájomcovi, dal jej zmluvu, aby ju založila. Zmluvu s odporcom nepodpísala, lebo ani predtým žiadnu zo zmlúv nepodpisovala ona, ale vedela o nich. Vypovedať vo veci navrhovateľa na súde nebola nikdy, len kvôli výmene prednej strany zmluvy za odporcom išla. Odporca nežiadal, aby nájomnú zmluvu podpísala aj ona. Právo disponovať s účtom na ktorý chodilo nájomné mala svedkyňa a aj navrhovateľ a kartu mal navrhovateľ na iný účet, ako ona.
Nájomná zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom sa týkala podľa výpisu z X. Č.. XXXXX H.. Ú. V. nebytového priestoru č. 1, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľa Z. O. a jeho manželky D. O., rod. J., preto súd posudzoval platnosť zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná, ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Pretože odporca namietal platnosť uzavretej nájomnej zmluvy, súd vykonal rozsiahle dokazovanie a bolo potrebné vychádzať práve z okolností konkrétneho prípadu. V danom prípade už v minulosti a to zmluvami z 01.5.2011, 29.10.2010, 21.01.2011, 06.7.2009, 25.9.2008, 01.7.2008, 16.3.2007 a 01.3.2007 mal súd preukázané, že zmluvy o nájme nebytových priestorov, kde bezpodielovou spoluvlastníčkou bola i manželka navrhovateľa D. O. uzatváral, ako spoluvlastník výlučne navrhovateľ, teda medzi účastníkmi bolo bežnou záležitosťou, že nájomné zmluvy boli v starostlivosti len jedného z manželov. Skutočnosť, že manželka navrhovateľa o nájomnej zmluve vedela vyplýva z toho, že na jej číslo účtu dochádzali platby nájomného v sume 1.100,- € a nie je možné teda vychádzať v konkrétnom prípade z toho, že by o nájomnej zmluve nebola vedela. Súd prihliadal pri skúmaní platnosti zmluvy i na to, že táto nájomná zmluva bola uzavretá na prospech bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho manželky, pretože z nájmu mali do BSM príjem a súd prihliadal i na celkovú majetkovú situáciu navrhovateľa a manželky. Vychádzajúc teda i z toho, že v minulosti boli uzatvárané nájomné zmluvy výlučne navrhovateľom, i keď jeho manželka bola bezpodielovou spoluvlastníčkou, že vedela o tom, že jej nájomné na účet chodí, nemohol súd rozhodnúť o tom, že o nájomnej zmluve nevedela a bola proti uzavretiu nájomnej zmluvy, ale súd za daného stavu považoval uzavretie nájomnej zmluvy za bežnú záležitosť a zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom za platnú.
Súd neuveril tvrdeniam svedkyne Z. H., že manželka navrhovateľa považovala zmluvu za neplatnú a o nej nevedela, ale z výpovede svedkyne D. O. vyplýva to, že skutočne v čase, keď došlo ku skončeniu nájmu, mal už odporca prenajaté iné priestory a mal prevádzkareň v V., K. 18 až do 14.01.2013, po tom, ako 02.12.2011 zrušil prevádzkareň u navrhovateľa v Ružomberku na Mostovej ulici č. 31.
Vychádzajúc teda z tohto jednotlivého prípadu - i z rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva vecí, ktoré navrhovateľ a jeho manželka v BSM majú, určil uzavretie nájomnej zmluvy, ako bežnú záležitosť a odporcu zaviazal na zaplatenie nájomného do skončenia nájmu, teda v súlade s čl. 4 nájomnej zmluvy. Nájom skončil dňom 31.3.2012 a keďže odporca neuhradil nájomne po 1.100,- €, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy 5.500,- Eur.
Pokiaľ odporca namietal neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobými mravmi, odporca nebol začínajúcim podnikateľom, podnikateľskú činnosť mal od 19.6.2006, teda ak uzatváral nájomnú zmluvu, mal možnosť nahliadnuť do katastrálneho portálu a zistiť si, kto je prípadným spoluvlastníkom nehnuteľnosti, kde priestory prenajímal. S ohľadom na to, že súd považoval uzavretie nájomnej zmluvy v danom konkrétnom prípade za bežnú záležitosť nie je možné hovoriť o rozpore nájomnej zmluvy s dobrými mravmi. Navrhovateľ totiž i v minulosti takýmto spôsobom zmluvy uzatváral a vedela o nich i jeho manželka. Pretože súd v danej veci považoval uzavretie nájomnej zmluvy za bežnú záležitosť medzi manželmi, námietkou relatívnej neplatnosti zmluvy sa nezaoberal. Nevykonal preto ani ďalšie dôkazy navrhnuté odporcom, lebo ich považoval za nadbytočné, pre konanie nepodstatné, len predlžujúce konanie a nehospodárne.
Odporca bol teda zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 5.500,- €. Odporca dlh neuhradil riadne a včas, je v omeškaní a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je povinný platiť úroky z omeškania. Dve splátky nájomného po 1.100,- € uhradil v omeškaní a preto súd navrhovateľovi priznal sumy 1,72 € a 0,57 €, zvyšné sumy neuhradil odporca vôbec, pre to v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/95 Z. z. je povinný platiť navrhovateľovi úroky z omeškania výška ktorých je závislá od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Trovami konania je zaplatený súdny poplatok 33,- € zo sumy 5.500,- €, ktorá bola rozsudkom priznaná a za vyhotovenie rovnopisu vyjadrenia k odporu doručeného elektronickými prostriedkami 1,50
€, spolu teda 331,50 €. Za zvyšnú sumu 1.100,- € ohľadne ktorej bolo konanie zastavené, trovy priznané neboli, lebo suma 1.100,- € bola uhradená ešte pred podaním návrhu.
Navrhovateľa v konaní zastupoval advokát, ktorému súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Náhrada bola priznaná za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie návrhu na súd, vyjadrenie k odporu a účasť na dvoch pojednávaniach na súde. Nebola priznaná za písomné podanie protistrany vo veci samej
- predsporovú výzvu 220,77 €, pretože za takýto úkon vyhláška odmenu nepozná. Za priznané úkony patrí teda právnemu zástupcovi suma 1.274,62 € a s 20% DPH je to 1.529,54 €. Právnemu zástupcovi patria i náhrady - režijný paušál za rok 2012 za 4 úkony po 7,63 €, za 1 úkon v roku 2014 8,04 €, za cestu z Liptovského Mikuláša do Čadce a späť 2x patrí náhrada za stratu času 8 x 30 minút, čo je 101,68 € a 107,20 € a patrí i náhrada za cestovné automobilom z Liptovského Mikuláša do Čadce a späť 70,24 € a 68,72 €. Spolu náhrada hotových výdavkov predstavuje po vyúčtovanom odpočítaní 1 režijného paušálu 7,63 € sumu 465,20 €. Právnemu zástupcovi boli priznané trovy právneho zastúpenia v celkovej sumy 1.994,74 € po odpočítaní jedného úkonu a jedného režijného paušálu za písomné podanie pred podaním návrhu.
Podľa § 148 ods. 1 OSP zaviazal súd odporcu zaplatiť sumu 31,87 € a ide o náhradu vyplatenú peňažnému ústavu za podanie správy. Odporca totiž v konaní úspech nemal a úhrada závisí od výsledku sporu, preto na zaplatenie náhrady banke bol zaviazaný odporca.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).