Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/19/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa Ing. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., B. S. S. XXX/X, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Štefániou Harciníkovou, so sídlo N., X. X, proti odporkyni X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., S. XXXX/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o. so sídlom Žilina, Dolný Val 11, o zníženie výživného, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -194 zo dňa 30. októbra 2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na odporkyňu.

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného na odporkyňu. Vychádzal z toho, že nezistil od posledného rozhodovania o výživnom žiadne nové skutočnosti, ktoré by sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch navrhovateľa (tento uvádza rovnaké príjmy ako v čase predošlého konania o výživnom). Naopak, zmena pomerov nastala na strane odporkyne, ktorá je študentkou I. ročníka na Žilinskej univerzite. Okresný súd zdôraznil, že navrhovateľ posudzovaný návrh podal len dva a pol mesiaca „po poslednom rozhodnutí o výške výživného“ a už v dotknutom (predchádzajúcom) konaní bolo zistené, že sa zbavoval svojho majetku. Účelovým konaním je taktiež podanie návrhu manželky navrhovateľa na určenie výživného na ich spoločnú maloletú dcéru D., keďže navrhovateľ a jeho manželka žijú v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečujú všetky jej potreby. Okresný súd dodal, že nemôže preskúmavať naposledy určené výživné, pretože by došlo k reparácii právoplatného súdneho rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnej odporkyni priznal ich náhradu v sume 588,36 eur, ktorú čiastku konkrétne odôvodnil vymedzením jednotlivých úkonov právnej služby poskytnutých odporkyni jej právnou zástupkyňou a označením príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že bude vyhovené návrhu na zníženie výživného, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na sociálnu odkázanosť jeho rodiny a hoci takmer všetky jeho ich sú použité na úhradu výživného odporkyni (a tiež na ďalšiu vyživovaciu povinnosť proti plnoletému synovi H.), je navrhovateľ vystavený exekúciám a trestnému stíhaniu, keďže reálne nie

je schopný uhrádzať výživné stanovené v predchádzajúcom období. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nedostatočne, resp. vôbec nezohľadnil zmeny, ku ktorým došlo v jeho pomeroch. Je evidovaný ako nezamestnaný, hľadá si prácu (o jeho matku, ktorú v predchádzajúcom období opatroval, sa aktuálne stará jeho manželka), spoločnosť Flex je (dlhodobo) neaktívna, z ktorého dôvodu v auguste 2013 sa vzdal i funkcie konateľa. Odvolateľ zdôrazňoval povinnosť súdu rozhodnúť podľa stavu v čase rozhodovania, čo okresný súd nerešpektoval, keď posudzoval zmenu pomerov len za obdobie od 17.5.2012 (predchádzajúce rozhodnutie o výživnom) do 31.7.2012 (deň podania jeho návrhu v súdenej veci) a na neskoršiu zmenu rozhodnutých skutočností neprihliadol. Rozhodne namietal účelovosť (tvrdenú okresným súdom) návrhu manželky na určenie výživného k ich spoločnej maloletej dcére D.. Práve v dôsledku nepriaznivej sociálnej situácie, vyvolanej neprimeraným výživným (aj) na odporkyňu, sa totiž ich s manželkou vzťah narušil. Obdobne nesúhlasil s hodnotením dohody o vyporiadaní BSM spôsobom, ako to vykonal okresný súd. S poukazom na všetky okolnosti prípadu bol navrhovateľ presvedčený, že podanie návrhu v súdenej veci bolo jediným východiskom z jeho situácie a snahou ochrániť súkromie a svoju rodinu. Opodstatnenosť daného návrhu akceptovalo i Centrum právnej pomoci, keď mu priznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci. Navrhovateľ preto považoval za nespravodlivé uloženie mu povinnosti nahradiť odporkyni (jej) trovy konania.

Odporkyňa navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že nielen z jeho odôvodnenia, ale aj z priebehu konania je nepochybné, že okresný súd posudzoval vec podľa skutkového stavu ku dňu jeho rozhodnutia. Opakovane poukázala na zbavovanie sa majetku navrhovateľom (čo už právoplatne konštatovali i súdy v minulosti) a na nárast jej potrieb v súvislosti s nástupom na vysokoškolské štúdium. Odporkyňa zdôraznila, že v súdenej veci nie sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., na základe ktorých by jej nemala byť priznaná náhrada trov konania. Uvedené považovala za „trest za neprimerané nároky navrhovateľa“, čo odporuje zásade rovnosti účastníkov.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 1O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v časti o trovách konania zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

Prioritne krajský súd zdôrazňuje, že prebiehajúce konanie je konaním o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorý bol v predchádzajúcom štádiu právoplatne určený súdom. Právnym základom takéhoto konania je ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine (citovaný v napadnutom rozsudku). V jeho zmysle je predpokladom zmeny súdom určenej výšky vyživovacej povinnosti preukázanie relevantnej zmeny pomerov, z ktorých predošlá (menená) úprava vychádzala. Iný dôvod zmeny výživného by bol svojvoľným a neakceptovateľným zásahom do právoplatnej úpravy rodičovských práv a povinností, t. j. neprípustným zásahom do princípu právnej istoty (ako neoddeliteľnej súčasti právneho štátu - čl. 1 Ústavy SR). Následne (aktuálne) konajúce súdy (tak prvostupňový, ako ani odvolací)nie sú oprávnené prehodnocovať právoplatne ustálené závery v konaní pred Okresným súdom Žilina sp. zn. (v spojení s odvolacím konaním Krajského súdu v Žiline sp. zn. ). Z rozoberaného pohľadu je bezpredmetným (minimálne naznačovaný) poukaz odvolateľa na nesprávnosť východísk a záverov predchádzajúceho právoplatného rozsudku o určení/zvýšení výživného. Rovnako nepodstatným je len izolované (bez vykonania porovnania s obdobím predošlého rozhodovania o výživnom) zdôrazňovanie nepriaznivej sociálnej situácie samotného navrhovateľa, resp. jeho (aktuálnej) domácnosti/rodiny v užšom slova zmysle.

Krajský súd, zhodne s okresným súdom, konštatuje, že pri porovnaní aktuálnych pomerov účastníkov s ich pomermi v období roku 2012 nie je možné zaujať stanovisko o existencii podstatnej zmeny pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného. Pre záver o danosti kvalifikovanej zmeny pomerov pritom nestačí „jednoduché“ konštatovanie akejkoľvek zmeny v pomeroch, ale komplexné posúdenie zmeny pomerov zo všetkých kritérií, na základe ktorých sa určuje vyživovacia povinnosť, t. j. predovšetkým odôvodnených potrieb výživou oprávnenej osoby (v súdenej veci odporkyňa) na jednej strane a možností a schopností výživou povinnej osoby na strane druhej (navrhovateľ).

V rozhodnom období odporkyňa sa stala študentkou Žilinskej univerzity, s ktorou (ďalšou) prípravou na budúce povolanie sú spojené vyššie náklady, ako „len“ so štúdiom na strednej škole. Z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu (ale tiež zo všeobecne známych skutočností) - § 121 O.s.p. - je známe, že rozsah študijných materiálov a pomôcok vyžadujúcich priamu úhradu študentom je v rámci vysokoškolského štúdia neporovnateľne vyšší, ako v prípade štúdia na strednej škole. Nadväzne, aj za situácie, že študent navštevuje vysokú školu v mieste bydliska (čo je aj prípad súdenej veci), a teda nemá zvýšené výdavky na cestovné, ubytovanie, či stravovanie, dochádza k značnému zvýšeniu jeho výdavkov v súvislosti so zabezpečením vzdelania.

Naproti tomu v pomeroch otca obdobnú (podstatnú a kvalifikovanú) zmenu nie je možné konštatovať. V podstate ani on sám nespochybňuje, že v čase podania návrhu (s odstupom necelých troch mesiacov od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom) nenastali žiadne zmeny rozhodných skutočností. V neskoršom období došlo k určitým zmenám na jeho strane, ale ich intenzita a rozsah nie sú takého charakteru, že by presiahli rozsah zmien na strane odporkyne, a teda odôvodňovali iné rozhodnutie o výživnom. Pokiaľ navrhovateľ zdôrazňoval zmenu v jeho „príjmovom“ statuse, t.j. že predtým sa staral o jeho matku a teraz je evidovaný ako nezamestnaný, nejedná sa o relevantnú zmenu pomerov. Sám navrhovateľ totiž na pojednávaní dňa 18.9.2013 uviedol, že sa s manželkou dohodli, že ona - keďže si nevie nájsť prácu - bude vykonávať „funkciu opatrovníka“ a on (navrhovateľ) bude evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Z faktického hľadiska teda v pomeroch navrhovateľa dotknutou „výmenou pozícií“ nedošlo k zásadnej zmene pomerov. Okolnosti neziskovosti spoločnosti Flex už boli predmetom posúdenia v predchádzajúcom konaní, z ktorého titulu ich je neprípustné aktuálne vyhodnotiť inak a tým revidovať právoplatné súdne rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedené - rozhodujúce - východiská a úvahy odvolacieho súdu nie je osobitne významné posudzovanie dohody o vyporiadaní BSM navrhovateľa a jeho terajšej manželky za trvania ich manželstva; preto sa ňou krajský súd bližšie nezaoberal. Obdobne širšie súvislosti podania návrhu na určenie výživného voči navrhovateľovi na jeho maloletú dcéru D. nemajú vplyv na meritórne posúdenie veci. Existencia dotknutej vyživovacej povinnosti bola taktiež predmetom posúdenia už v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, pričom navrhovateľ nepreukázal (a v podstate ani konkrétne skutkovo netvrdil), že by došlo k zásadnej zmene v odôvodnených potrebách maloletej D..

Z konštatovaných dôvodov krajský súd vo veci samej rozsudok okresného súdu potvrdil. Odlišné stanovisko však zaujal v otázke náhrady trov prvostupňového konania. Z výslovného vyjadrenia právnej zástupkyne odporkyne na pojednávaní dňa 30.10.2013 vyplýva, že poskytuje právne služby matke odporkyne (a jej prostredníctvom i odporkyni samotnej) bezplatne na základe priateľského vzťahu zo študentských čias. Nadväzne pre priznanie náhrady trov konania odporkyni chýba jeden z ich elementárnych definičných znakov a to, že by sa jednalo o trovy vynaložené. Pokiaľ odporkyňa trovy konania, v tomto prípade trovy právneho zastúpenia, nevynaložila, nie je v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. možné jej priznať ich náhradu. Krajský súd len pre úplnosť dodáva, že vo vzťahu odporkyne a jej právnej zástupkyne sa jedná o štandardné zastúpenie na základe procesného plnomocenstva a zároveň v zmysle § 24 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii môže advokát poskytovať právne služby i bezplatne. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách prvostupňového konania tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odporkyňa, hoci bola v konaní úspešná, trovy právneho zastúpenia nevynaložila a vznik iných trov si neuplatňovala a ani z obsahu spisu nevyplývajú. Naproti tomu, navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto nemá právo na náhradu jeho trov.

Totožná procesná situácia je daná i vo vzťahu k odvolaciemu konaniu, z ktorého titulu krajský súd nepriznal účastníkom ani náhradu jeho trov.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.