Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-3857-2013.pdf
PDF · 68.97 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/3857/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného Ján Valentýni, Gagarinova 5, 984 01 Lučenec, IČO: 32 610 491, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Kováčom, M. Bela č. 2, 984 01 Lučenec proti povinnému DaK spoločnosť s ručeným obmedzeným Košice, Popradská 84, 040 11 Košice, IČO: 31 670 989 vedenej na Exekútorskom úrade v Lučenci u súdnej exekútorky JUDr. Jany Debnárovej, T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec pod. č. Ex 2605/2013 o vymoženie pohľadávky vo výške 8.772,05 Eur s prísl., takto
rozhodol:
námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 18.11.2013 domáhal u súdnej exekútorky JUDr. Jany Debnárovej vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 8.772,05 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 33Cb/33/2009-231 zo dňa 11.2.2013, rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/83/2013-309 zo dňa 18.9.2013.
Dňa 25.11.2013 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/152159 zo dňa 4.12.2013.
Dňa 29.1.2014 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že exekučný titul nie je zákonným podkladom pre vedenie tejto exekúcie, pretože všeobecné súdy rozhodli v rozpore so zákonom. Povinný tiež uvádza, že vymáhanú čiastku oprávnenému nikdy nedlhoval.
Oprávnený zaslal súdu dňa 10.3.2014 svoje vyjadrenie k námietkam povinného, v ktorom uviedol, že žiada námietky povinného zamietnuť, nakoľko ich nepovažuje za dôvodné. Uvádza, že tvrdenia povinného uvedené v námietkach sú nepravdivé a účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu vyplývajúceho z exekučných titulov.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, listinných dôkazov založených v spise, ako aj námietok povinného proti exekúcii zistil, že povinný prevzal upovedomenie
o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 9.1.2014, pričom námietky proti exekúcii boli podané povinným na poštovú prepravu dňa 23.1.2014, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania, avšak ešte pred začatím exekučného konania a navyše, musí ísť o také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd po preštudovaní spisu, dospel k záveru, že námietky povinného nie sú dôvodné. Súd považuje námietky povinného za nedostatočne odôvodnené, nakoľko z nich nie je zrejmé, prečo povinný považuje exekúciu za nezákonnú a rozhodnutia súdov pôvodného konania za protizákonné. Exekúcia sa vedie na podklade rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 33Cb/33/2009-231 zo dňa 11.2.2013 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/83/2013-309 zo dňa 18.9.2013, ktorým Krajský súd ako súd odvolací potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II 33Cb/33/2009-231 zo dňa 11.2.2013, na základe čoho ten nadobudol právoplatnosť a keďže povinný si dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z rozhodnutia súdu aj vykonateľnosť. Nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti sa uvedené rozhodnutia stali spôsobilým exekučným titulom - pre exekučný súd záväzným. Exekučný súd je totiž viazaný exekučným titulom a jeho úlohou nie je preskúmavať existenciu a obsah hmotno-právneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným. Skutočnosti, ktoré povinný namieta sú skutočnosti, ktoré mal povinný namietať v pôvodnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne.
Nakoľko súd z námietok povinného nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, resp. také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, nemal inú možnosť, len námietky povinného ako nedôvodné zamietnuť.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.