Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sp/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, Kalinčiakova 878, za účasti K. D., bytom N. XXX, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu Č.k.: V 1488/2013/Vs zo dňa 24. októbra 2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1488/2013/Vs zo dňa 24. októbra 2013.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.10.2013 odporca ako orgán príslušný na rozhodovanie o povolení vkladu podľa ust. a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“) vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaného dňa 30.08.2013 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 277/2013-PTR zo dňa 12.08.2013 rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa ust. Katastrálneho zákona zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 30.08.2013 mu bol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. N., zapísanej na liste vlastníctva č. XX a XXX, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 277/2013-PTR zo dňa 12.08.2013. Po preskúmaní tohto návrhu a jeho príloh zistil, že predmetnú záložnú zmluvu za záložcu podpísal zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava na základe dohody o splnomocnení zo dňa 15.09.2012. Dohodu o splnomocnení napísanú na štandardnom zmluvnom formulári ako návrh predložil poskytovateľ úveru budúcemu dlžníkovi spolu s úverovou zmluvou, ktorú splnomocniteľ podpísal dňa 14.09.2012 v Humennom (dátum je zhodný s dátumom podpísania zmluvy o úvere č. 802103400 zo dňa 14.09.2012) a splnomocnenec splnomocniteľom podpísaný návrh prijal jeho podpísaním dňa 15.09.2012 v Bratislave.

Dôvodil, že predloženie návrhu dohody o splnomocnení budúcemu dlžníkovi na jeho zastupovanie pri následných právnych úkonoch pri uzatváraní úverovej zmluvy poskytovateľom úveru s vopred určeným splnomocnencom svedčí o tom, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám budúci dlžník a zároveň splnomocniteľ, ale poskytovateľ úveru, neskôr záložný veriteľ. Týmto postupom bol splnomocniteľovi odopretý slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy, ako aj slobodný výber osoby, ktorá bude za neho obstarávať jeho právne záležitosti pri konaní na základe zastúpenia, čím bol porušený jeho základný prejav slobody vôle pri uzatváraní právnych úkonov. Pri

výbere splnomocnenca poskytovateľom úveru možno dôvodne pochybovať aj o tom, či toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Podľa dôvodovej správy úprava zastúpenia na základe plnomocenstva je založená na zásade, že toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Pri takomto spôsobe uzatvorenia dohody o splnomocnení je rovnako otázne čie záujmy bude viac splnomocnenec pri konaní obhajovať, záložcu alebo záložného veriteľa. Vychádzajúc z ust. a a uvedenej právnej skutočnosti je preto podľa názoru odporcu dohoda o splnomocnení absolútne neplatná.

Ďalej uviedol, že predložený návrh dohody o splnomocnení na zastupovanie budúcemu dlžníkovi pri následných právnych úkonoch pri uzatváraní úverovej zmluvy bola budúcemu dlžníkovi poskytovateľom úveru postavená podmienka, od splnenia ktorej záležalo získanie finančných prostriedkov. Táto podmienka pri uzatváraní úverovej zmluvy je podmienkou neprijateľnou a je v rozpore s ust. a , ktorá je neplatná a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka.

Argumentoval, že vychádzajúc z doterajších prípadov tvrdenia navrhovateľa vyjadrených v odvolaniach proti rozhodnutiam správnych orgánov o zamietnutí návrhu na vklad, že návrhy dohôd o splnomocnení boli s dlžníkom pred uzavretím osobne konzultované, pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci odporca v súlade s ust. a o správnom konaní konanie o povolení vkladu rozhodnutím č.k. V 1488/2013/Vs zo dňa 30.09.2013 prerušil a vyzval účastníka konania K. D., aby sa k veci vyjadrila. Účastníčka konania K. D. sa osobne dňa 23.10.2013 v sídle odporcu k danej veci vyjadrila tak ako je uvedené v zápisnici, ktorá tvorí súčasť spisu.

Uviedol, že pri konaní o povolení vkladu skúmal podmienky na jeho povolenie na základe listín, ktoré predložil navrhovateľ a dospel k záveru, že pre právne posúdenie podmienok povolenia vkladu do katastra nehnuteľností je dohoda o splnomocnení na konanie za dlžníka pri následných právnych úkonoch súvisiacich so zriadením záložného práva rozhodujúcou prekážkou na jeho povolenie. Zo spôsobu jej uzavretia vyplývajúceho z právneho posúdenia stavu veci, výpovede účastníčky konania K. D. vyplýva, že táto bola účastníčkou podpísaná nevedomky (v domnienke, že ide o súčasť úverovej zmluvy), čo je spôsob, pri ktorom absentuje sloboda a vážnosť prejavu vôle účastníka právneho úkonu. Na základe uvedeného možno konštatovať, že právny úkon bol uzavretý v rozpore s ust. a preto je podľa absolútne neplatný, čo robí neplatnou aj záložnú zmluvu. Rovnako skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná ako súčasť úverovej zmluvy možno vo veci hodnotiť tak, že táto bola uzavretá s podmienkou, čo je v rozpore s ust. a a preto je neplatná.

Citoval ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona, na základe ktorých uviedol, že hodnotí uzavretie právneho úkonu v rozpore so zákonom, záložná zmluva nespĺňa podmienky ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia odporcu. Citoval ust. a , , a , a a o správnom konaní (ďalej len „“) a , a Katastrálneho zákona. S poukázaním na vyššie citované zákonné ustanovenia uviedol, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci uvedená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie tohto rozhodnutia a na základe čoho je možné konštatovať, že si odporca nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri jeho vydaní zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností. Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné si vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. , podľa ktorého zastupovať iného nemôže, ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne exitovať.

Ďalej uviedol, že v prípade predmetnej dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ v zastúpení zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Ďalej namietal, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ odporca z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Naviac ako bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ust. dostatočná, pretože medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol odporca povinný preukázať. Odporca nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti

o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom spisu.

Nestotožňuje sa s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na , t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Je toho názoru, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú má na mysli, t.j. zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom preto nemožno považovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí.

Na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že odporca vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa a , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou .

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníčku konania K. D., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili písomným podaním zo dňa 04.03.2014 a 03.03.2014, pričom súhlasil s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti ( ).

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ podal odporcovi dňa 30.08.2013 návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 277/2013-PTR do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola aj vyššie uvedená zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a K. D. ako záložcom, v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, a to na základe dohody o splnomocnení. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. N., zapísané na liste vlastníctva č. XX, a to parcela registra CKN č. 106 o výmere 669 m2 - záhrady, ďalej na liste vlastníctva č. XXX, parcela CKN č. 107 o výmere 507 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba - rodinný dom, súp.č. XXX, stojaci na parcele č. CKN 107. Z čl. 2 predmetnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. 1 tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 803103400 zo dňa 14.09.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350,- € spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok

a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Obsah spisu tvorí aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom K. D. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorá je datovaná a podpísaná K. D. dňa 14.09.2012 a združením ProHelp dňa 15.09.2012. Z tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom. Ďalej je uvedené, že udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, ako aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľnosti,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa , ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení, s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V jeho kompetencii v rámci rozhodovacieho procesu je aj posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Toto tvrdenie navrhovateľa konfrontoval súd so zápisnicou z výpovede účastníčky konania K. D. vyhotovenej u odporcu dňa 23.10.2013, z ktorej vyplýva, že o poskytnutí úveru jednala s pracovníčkou Pohotovosť s.r.o. v kancelárii na pošte v Humennom. O tejto pôžičke jednala a písomnosti s tým súvisiace uzavrela iba s touto osobou. Podpísala listiny, ktoré jej boli predložené. Listiny neprečítala a spomínaná pracovníčka, ktorá zastupovala Pohotovosť s.r.o. jej pri predkladaní povedala iba, aby podpísala úverovú zmluvu. O aké iné listiny ide jej nepovedala. Všetky brala ako súčasť úverovej zmluvy. S peňažnou hotovosťou dostala aj listiny a to jedenkrát úverovú zmluvu, jedenkrát splátkový kalendár a šeky na úhrady splátok. Nebola upovedomená pracovníčkou navrhovateľa ako bude postupovať ak úver nebude splácať. Taktiež nebola upovedomená o tom, že v prípade nesplnenia svojho záväzku pohľadávku zabezpečí záložným právom k nehnuteľnostiam. O existencii ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci počuje prvýkrát a keby jej bola postavená podmienka pre poskytnutie finančného úveru zriadením záložného práva na majetok, úver by v žiadnom prípade nezobrala. Uznáva, že podpis je jej, urobila ho pravdepodobne s podpísaním ostatných listín, ktoré jej boli predložené. Listiny podpísala bez ich prečítania, pričom svoje podpisy na listiny dávala v rýchlom slede na miesta kde jej ukazovala pracovníčka navrhovateľa.

Výpoveď účastníčky konania K. D. je totožná s jej výpoveďou na pojednávaní dňa 12.03.2014, kedy uviedla, že pri požičiavaní peňazí od navrhovateľa jej boli predložené listiny na podpis. Čo bolo obsahom týchto listín sa presne neoboznámila, spoliehala sa na vysvetlenie pracovníčky navrhovateľa, že akú sumu jej požičajú a za akých podmienok. Vtedy nebola zmienka o tom, že by si mala požičať peniaze s tým, že budú založené nehnuteľnosti, ktoré má vo vlastníctve. Podpis na listinách, ktoré podpisovala u navrhovateľa, overovala na mestskom úrade tým spôsobom, že pracovníčka navrhovateľa jej dala k dispozícii jeden hárok papiera, na ktorom bolo niečo napísané, nevie presne čo a na ktorom podpis aj overovala na matrike mestského úradu. Nebola overovať podpis priamo na všetkých listinách, ktoré jej boli predložené na podpis u navrhovateľa. Združenie ProHelp nepozná, nikto ju z tohto združenia osobne nekontaktoval, ani ona sama nikoho neoslovila k tomu, aby ju v nejakej veci, ani konkrétne vo vzťahu k navrhovateľovi zastupoval.

Z týchto výpovedí K. D. je nesporné, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že sa sama rozhodla udeliť plnomocenstvo združeniu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby ju zastupoval sa

nezakladá na pravde a je tu teda dôvod na pochybnosť o vážnosti vôle K. D. uzavrieť takýto právny úkon. Nie je možné z vyššie uvedených skutočností konštatovať, že právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom z čoho sa dá usudzovať, že v prípade K. D. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa. Vyhodnotením podmienok, za ktorých bola dohoda o splnomocnení podpísaná je možné konštatovať, že splnomocnenca si nevybrala sama účastníčka konania, teda dlžník, ale že ho vyberal navrhovateľ bez toho, aby účastníčku konania o tomto úkone upovedomil. Za takýchto okolností je dohoda o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon podľa § 37 ods. 1 neplatný. Následne je neplatnou aj zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola na základe tohto neplatného právneho úkonu, t.j. dohody o splnomocnení uzavretá.

Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že podľa Zmluvy o zriadení záložného práva čl. 2 je nesporné, že navrhovateľ na základe zmluvy o úvere požičal účastníčke konania K. D. sumu 350,- €. Predmetom zálohu však boli nehnuteľnosti a to stavba rodinného domu a prislúchajúce pozemky, ktoré sú v ďaleko väčšej hodnote ako je výška plnenia z úverovej zmluvy. Toto konanie navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Zábezpeka, či už formou zálohu alebo zabezpečovacieho prevodu práva by mala rozsahom a obsahom zodpovedať povahe zabezpečovacieho záväzku. Preto je v rozpore s dobrými mravmi dohoda, na základe ktorej dlžník poskytne veriteľovi pri úvere alebo pôžičke krytie v hrubom nepomere so zabezpečovanou pohľadávkou.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania (). Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti na ďalšie námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku nereagoval.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.