Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-323-2010.pdf
PDF · 79.58 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/323/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Jurkovičovou v právnej veci navrhovateľa: X.. F. O., C.., Z.. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Bratislava proti odporcovi: X.. F. O., C.., rod. A., Z.. XX.X.XXXX, bytom P.. O. XX, Bratislava, o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov navrhovateľa X.. F. O., C.. a odporkyne X.. F. O., C.., J.. A., uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom mesta X., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. číslom XX r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 29.9.2010 žiadal, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol z dôvodu, že je tak vážne rozvrátené, že neplní svoju funkciu. V návrhu ďalej uviedol, že manželstvo uzavreli XX.X.XXXX. U obidvoch šlo o prvé manželstvo a z manželstva sa narodili dve, už plnoleté deti, syn F. a dcéra F., o ktoré sa spoločne starajú a finančne ich podporujú. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, neskôr dochádzalo k nedorozumeniam, ktoré sa stupňovali, najmä z dôvodu a v snahe zabezpečiť rodinu podávali obidvaja nadpriemerné pracovné výkony a snažili sa dosiahnuť istoty pre svoje deti, čím sa navzájom odcudzili. Odporkyňa citovo ochladla, zvyšovala sa u nej miera kritiky voči navrhovateľovi, čo viedlo k znemožňovaniu považovať sa za partnerov. Po narodení druhého dieťaťa sa už nepodarilo medzi manželmi obnoviť intímny život, odporkyňa ho obmedzila natoľko, že u navrhovateľ to vyvolávalo pocit menejcennosti. Odmietala s navrhovateľom spať v spoločnej spálni. A musel spať v detskej izbe a obývačke. Okrem spoločného záujmu o deti nemajú spoločné aktivity a každý žije svojim životom. Manželské spolužitie prerušili v máji 2009, keď navrhovateľ sa odsťahoval v dôsledku vyhrotenia vzťahov medzi manželmi. Toto odlúčenie je dlhodobé a trvalé, manželstvo už neplní ani jednu funkciu, je len formálne a navrhovateľ žiadal manželstvo rozviesť.
Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila dňa 18.11.2010 tak, že s návrhom na rozvod nesúhlasila, nakoľko manželstvo nepovažovala za rozvrátené natoľko, aby nebolo možné jeho ďalšie fungovanie a zlepšenie. Snažila sa čo najviac pomôcť pri finančnom zabezpečení rodiny, obidvaja vydávali maximálne pracovné výkony, pričom spoločným cieľom bolo zabezpečiť si spoločné bývanie, prijateľné podmienky pre život a rozvoj detí s perspektívou do budúcnosti. Potvrdila, že manžel sa venoval maximálne práci, nenachádzal si čas na spoločné voľno časové aktivity, prejavovala nespokojnosť, ale nebolo jej cieľom partnerský vzťah s manželom zničiť. Navrhovateľ pracoval doma v obývačke pri počítači so zapnutým televízorom ako kulisou, čo vnímala ako neúnosné, vyvolávalo to nervozitu u nej, bolesti hlavy a permanentnú únavu. Žiadala manžela, aby využíval svoj voľný byt ako pracovňu a aby si inak organizoval víkendy. Cítila sa zanedbávaná, prehliadaná a intímny život vnímala ako vyústenie spoločných aktivít a
manželov nezáujem o ňu, resp. ako manželom vyžadovanú povinnosť. Oddelené spálne zdôvodňovala prakticky tak, že navrhovateľ niekoľkokrát počas noci vstával, pracoval. Ráno veľmi skoro vstával.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.7.2013 tak, že návrh na rozvod zamietol. Voči rozsudku sa odvolal navrhovateľ, domáhajúc sa opätovného konania s tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v máji 2009, deti navštevuje, komunikuje s nimi a snaží sa s nimi tráviť voľný čas, pričom táto snaha nie je životom s odporkyňou ako s jeho manželkou, ktorá sa navyše počas pracovných dní vracia zo zamestnania neskoro, a preto sa s ňou stretáva pri návšteve detí iba občas a v prípade jej prítomnosti nie je prípadný rozhovor s ňou manželským životom. Prehlásil, že nemá záujem o obnovenie spolužitia, žije samostatne v ich rodinnom dome, sám si varí, upratuje, stará sa o seba a manželka mu v tomto nijako nepomáha. Uvedený stav podľa neho nemožno nazvať manželským spolužitím, tento je trvalý, keďže pretrváva vyše štyri roky. Manželstvo neplní svoju biologickú funkciu a v tejto súvislosti uviedol, že má intímny vzťah s inou ženou a nechce ho ukončiť. Uvedená situácia je pre neho ťažká a ponižujúca.
Odporkyňa považovala názor súdu, že ich manželstvo nie je hlboko a trvalo rozvrátené a je predpoklad, že by mohlo dôjsť k obnoveniu ich spolužitia, nakoľko manžela má rada, chce sa o neho a aj o ich spoločné deti strať, spoločne s ním žiť a rozvíjať ich vzťah, a preto nesúhlasila s rozvodom. Poukázala na to, že spoločne splácajú hypotekárny úver, každý rovnakou sumou, navrhovateľovi v domácnosti pomáha a je ochotná pomáhať aj viac, čo však naráža na jeho nezáujem. Toleruje jeho intímny vzťah s inou ženou s vedomím, že navrhovateľ prežíva fázu, keď jeho nároky na intímne spolužitie sú odlišné od jej nárokov. Je presvedčená, že úmyslom navrhovateľa nie je mať s inou ženou rodinu a spoločné deti, a preto nevidí dôvod, by kvôli tomuto vzťahu došlo k rozpadu ich manželstva a rodinného zázemia ich detí a keď sa hlavný účel manželstva plní.
Súd nariadil pojednávanie na 12.3.2014, na ktorom zistil u účastníkov, že k žiadnemu zlepšeniu, ale ani zhoršeniu ich spolužitia nedošlo, žijú oddelene, navrhovateľ samostatne hospodári. Odporkyňa naďalej nesúhlasila s rozvodom. Súd prehodnotil svoje rozhodnutie s ohľadom na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so sobášnym listom a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava písomného návrhu, žiadal, aby súd nefungujúce manželstvo rozviedol. V manželstve sa plnia dve funkcie a to ekonomická, keď obidvaja spoločne hospodária, náklady na domácnosť si spravodlivo delia. Manželka žije v byte s deťmi a on v rodinnom dome. Neplní sa biologická funkcia manželstva Ešte pred podaním návrhu na rozvod opustil spoločnú domácnosť, žije v rodinnom dome, ale kedykoľvek môže prísť do bytu, kde žije manželka s deťmi, pričom náklady na obidve domácnosti si spravodlivo delia napoly, kedykoľvek môže prísť k manželke a deťom.
Odporkyňa vypovedala, že súhlasí so všetkým, čo predniesol navrhovateľ. Biologickú funkciu manželstva chápe širšie, aj ako citovú oblasť, naďalej má navrhovateľa rada aj napriek tomu, že manžel podal návrh na rozvod, nesúhlasila s rozvodom manželstva. Potvrdila, že žijú oddelene, ale manžel ich kedykoľvek môže navštíviť a robí tak takmer denne, aj napriek tomu, že navrhovateľ má nadviazaný vzťah s inou ženou, o ktorom vedia aj deti. Navrhovateľ potvrdil tieto tvrdenia odporkyne a potvrdil, že vzťah s inou ženou trvá cca 3 roky.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Ako konštatoval aj odvolací súd, bol poskytnutý dostatočný priestor obidvom účastníkom na vyriešenie manželskej krízy. Na pojednávaní 12.3.20014 potvrdili obidvaja účastníci, že k zlepšeniu vzťahov medzi nimi nedošlo, naďalej žijú oddelene, samostatne hospodária. Odporkyňa naďalej nesúhlasila s
rozvodom, s poukazom, že výdavky si naďalej delia. Žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že aj keď manželia sa stretávajú aj s ich plnoletými deťmi, neplní sa jedna zo základných funkcií manželstva a to biologická, keď navrhovateľ intímne žije s inou ženou, nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, pričom tento stav trvá takmer 5 rokov, čím sa prehlbuje manželská kríza. Skutočnosť, že obidvaja manželia rovnakým dielom platia hypotéku nemožno považovať za spoločné hospodárenie, ale len za plnenie ich záväzku voči banke. Z postoja navrhovateľa mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené a vzhľadom na nezáujem navrhovateľa na obnovení vzťahu nie je predpoklad, že by mohlo dôjsť k obnoveniu ich spolužitia, preto manželstvo rozviedol.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi. Súd ustálil tieto príčiny v citovom odcudzení navrhovateľa, v nadviazaní vzťahu s inou ženou a v jeho nezáujme na obnovení manželského spolužitia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 OSP, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané a datované, v dostatočnom počte rovnopisov) a náležitosti podľa § 205 ods.1 OSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup sudu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odôvodnenie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 OSP):
a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.