Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/24/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom, Advokátska kancelária, 811 01 Bratislava, Zámocká 10, proti žalovanému: L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X. K. XX, o zaplatenie 497,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -41 zo dňa 26.9.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby na náhradu škody vo výške 477,36 eur, ako aj vo výroku náhrady trov konania a v rozsahu zrušenia vec mu vracia na ďalšie konanie.

V prevyšujúcej časti vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Určil, že zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení Fix zo dňa 1.4.2008 a zo dňa 9.7.2008 v tabuľke č. 1, týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté podľa a nasl. dve zmluvy o pripojení, a to zo dňa 1.4.2008 a zo dňa 9.7.2008 v zmysle dodatkov s tým, že časť obsahu zmlúv bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému uvedené faktúry, ktorými mu vyúčtoval dojednanú zmluvnú pokutu. Ako to vyplynulo zo žalobného návrhu, v obidvoch prípadoch je nárok žalobcu uplatňovaný z rovnakého titulu, súd posúdil oba uplatňované nároky, ktoré oba predstavovali nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, eventuálne ako žalobca uviedol v závere žaloby, nárok na náhradu škody. Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní predstavuje výlučne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako bola žalovanému vyúčtovaná žalobcom, ktorý nárok žalobcu v žalobnom návrhu odvodzoval od skutočnosti, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z dojednaného zmluvného záväzku, a to konkrétne, že riadne a včas neuhradil cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho došlo k vypojeniu jeho SIM karty, pričom uviedol ďalšie skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmlúv o pripojení a dodatkov k ním, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednania o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu,

pričom cena za poskytnuté služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami. V prípade vyhodnotenia dojednania ohľadom zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky, žalobca doplnil návrh v tom smere, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorú vyčíslil tak, ako je uvedené vyššie s tým, že sa jedná o škodu spôsobenú úmyselne. Aj pri posúdení nároku z tohto titulu vychádzal prvostupňový súd z príslušných ustanovení , keďže ako uviedol, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu. Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu.

Podľa , veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Právna úprava vzťahu zmluvnej pokuty a náhrada škody obsiahnutá v má dispozitívny charakter. Základným východiskom vzťahu oboch inštitútov - zmluvnej pokuty a náhrady škody, ktorá vyplýva z dispozitívnej právnej úpravy je, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou nevznikne škoda. V zmysle žaloby si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, v dôsledku čoho mu dohodnutú zmluvnú pokutu vyúčtoval a žiadal jej úhradu. V prípade vyhodnotenia zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky si uplatnil náhradu vzniknutej škody, ktorú žalovaný mal spôsobiť porušením svojej právnej povinnosti dodržania 24 mesačného využívania služieb, na základe ktorej mu poskytol zľavu na telefón. Pri odôvodnení nároku na zmluvnú pokutu žalobca vyčíslil hodnotu zabezpečovaného záväzku a pri odôvodnení nároku na náhradu škody vzniknutú škodu, ktoré sumy pozostávali z dvoch totožných zložiek, a to jednak výpadku tržieb, ako aj zľavy poskytnutej na mobilný telefón. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol“ „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19). Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( ). Keď súd vyhodnotil dojednanie o zmluvnej pokute ako neprijateľnú podmienku, má za to, že z titulu porušenia rovnakých zmluvných povinností nemožno priznať žalobcovi ani nárok na náhradu škody, keďže by šlo o výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi, preto nebolo možné vyhovieť žalobe ani z titulu náhrady škody.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku bolo v lehote podané odvolanie zo strany žalobcu. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, uvedeným v čl. I. podľa ustanovenia a nasl. , a to z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že „medzi zmluvnými stranami bola dojednaná tzv. kumulatívna zmluvná pokuta a konkrétne ako zmluvná pokuta, ktorá sa započíta na náhradu škody“. Zo spisového materiálu vyplýva, že v oboch Dodatkoch k Zmluvám o pripojení boli dojednané modifikované zmluvné pokuty (), t. j. v tomto prípade veriteľ (žalobca) je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenú porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Zároveň je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa (žalovaného) náhradu škody presahujúcej zmluvnú pokutu (tretia a štvrtá veta bodu 3 v Dodatku k Zmluvám o pripojení). Keďže je dispozitívnej povahy, platí to, čo si zmluvné strany medzi sebou dohodli. Súd nesprávne postupoval, ak zamietol žalobu (alternatívny petit) z uvedeného dôvodu. Za nesprávne právne posúdenie považuje žalobca zamietnutie alternatívneho nároku na náhradu škody súdom prvého stupňa. Tento v odôvodnení uviedol, že by šlo o výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca súhlasí s týmto tvrdením prvostupňového súdu, avšak v rozpore s dobrými mravmi bolo konanie žalovaného, a nie žalobcu, keďže to bol práve žalovaný, ktorý zneužil výhodu v podobe získania drahého

mobilného zariadenia, ktoré mu poskytol žalobca „za korunu“. Súd na jednej strane považuje uplatnenie práva na náhradu škody za rozpor s dobrými mravmi, no na druhej strane správanie sa spotrebiteľa, ktorý napriek tomu, že nebol schopný plniť z jednej Zmluvy o pripojení, uzatvoril so žalobcom aj druhú Zmluvu o pripojení. Práve správanie spotrebiteľa v tomto prípade je v rozpore s dobrými mravmi. Zodpovednosť za škodu vzniká ako dôsledok porušenia právnej povinnosti v rámci existujúceho záväzkového právneho vzťahu (alebo mimo neho). Spôsobením škody inému vzniká nový záväzkový vzťah medzi škodcom a jeho obsahom je povinnosť škodcu (žalovaného) nahradiť škodu poškodenému (žalobcovi). Ku vzniku tohto právneho vzťahu dochádza priamo zo zákona (ex lege). Z uvedeného vyplýva, že zákonný nárok nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia rozsudok zmenil tak, že uloží povinnosť žalovanému uhradiť žalobcovi náhradu škody vo výške 477,36 eur a žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového a trovy odvolacieho konania.

Vyjadrenie k podanému odvolaniu nebolo súdu doručené.

Odvolací súd preskúmal podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa bez nariadenia pojednávania. Pri tomto preskúmavaní bol súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou sú len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.

Z obsahu spisu, konkrétne z podaného návrhu na súdne konanie, odvolací súd zisťuje, že žalobca si návrhom uplatnil vydanie rozsudku s povinnosťou zaplatiť 497,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z čiastky 497,90 eur ročne odo dňa 28.9.2009 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 131,48 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tento nárok si uplatnil z titulu dojednania zmluvnej pokuty z dôvodu neplnenia dohodnutých zmlúv, ktoré boli uzavreté medzi ním a žalovaným. Tým istým návrhu žalobca žiadal súd rozhodnúť o eventuálnom petite (nie alternatívnom, nesprávne označenie), aby súd vyhovel návrhu tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu škody vo výške 477,36 eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Súd pri vyhodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 zobral do zreteľa povahu tovaru, na ktorý bola uzavretá zmluva, keď predmetom bolo poskytnutie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po túto celú dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre porušenie povinnosti tak, ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmlúv a predmetného dodatku. Súd zobral do úvahy okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvárania zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti. Ďalej súd poukázal aj na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v prípade, že by žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci ku ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či by ku ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovaného zo zmluvy všeobecných podmienok a z dodatkov. S ohľadom na uvedené mal súd za to, že dojednanie o zmluvnej pokute v oboch dodatkoch k zmluvám je neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve a takéto dojednania sú neplatné a preto žalobu žalobcu zamietol a určil takúto zmluvnú podmienku, dojednanú v predložených dodatkoch, za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia. S týmto rozhodnutím sa odvolací súd stotožňuje a z tohto dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. v prevyšujúcej časti vo veci samej, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje, avšak nestotožňuje sa s tvrdením súdu prvého stupňa, že náhrada škody sa uplatňuje z titulu zmluvnej pokuty za nesplnenie zmluvne dohodnutých povinností. Pri uplatnení nároku na zmluvnú pokutu žalobca vyčíslil hodnotu zabezpečeného záväzku a pri odôvodnení nároku na náhradu škody, vzniknutú škodu, z ktorej sumy pozostáva, z dvoch zložiek, a to jednak výpadku tržieb, ako aj zľavy poskytnutej na mobilný telefón. Odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd nevyhodnotil Zmluvu o pripojení zo dňa 1.4.2008, ako aj Dodatok k uvedenej zmluve. V Dodatku k uvedenej zmluve zo dňa 1.4.2008 v tabuľke č. 1 je uvedené „zmluvná pokuta vo výške 7.500,- Sk“. Pokiaľ ide o ďalšiu zmluvu zo dňa 9.7.2008, obdobne v dodatku k zmluve o pripojení Fix č. MT GSM XXXXXXXXX SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX je uvedené v tabuľke č. 1

vyčíslenie zmluvnej pokuty vo výške 7.500,- Sk. Tieto zmluvy a dodatky sú žalobcom a žalovaným podpísané. V obidvoch uvedených dodatkoch je uvedené, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa týchto dodatkov, nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikne porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty. Účastník berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia povinnosti účastníka realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie podľa bodu 1 písm. d) tohto dodatku, je podnik oprávnený vo vzťahu k SIM karte, ako aj vo vzťahu ku ktorejkoľvek ďalšej zmluve o pripojení, uzavretej medzi účastníkmi, dočasne prerušiť alebo obmedziť dovtedy nerealizované pravidelné zmluvné dobíjanie, alebo mimoriadne zmluvné dobíjanie, od zmluvy o pripojení, odstúpiť. Z obsahu spisu je zistiteľné, že pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, táto zmluvná pokuta bola dohodnutá v písomnej forme po 7.500,- Sk za každú z nedodržaných zmlúv. Eventuálnym petitom žalobca si uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla z titulu poskytnutia zľavy na jeden telefón 135,76 eur a na druhý telefón 122,48 eur. Taktiež tým, že došlo k nedodržaniu doby, počas ktorej mal žalovaný využívať služby a platiť za ne o 16 mesiacov dlhšie, vznikol žalobcovi výpadok tržieb v sume 109,56 eur, čo predstavuje hodnotu ušlého zisku, čiže celková škoda pri prvej zmluve je vo výške 245,32 eur a pri druhej zmluve došlo k poníženiu majetku žalobcu o sumu 122,48 eur a o výpadok tržieb v sume 109,56 eur, čo predstavuje hodnotu ušlého zisku, čiže celková škoda podľa predstavuje sumu 232,04 eur.

S poukazom na uvedené žalobca navrhoval súdu zaviazať žalovaného eventuálnym petitom na zaplatenie náhrady škody vo výške 477,36 eur. S takto vyčíslenou škodou sa v predmetnom rozsudku prvostupňový súd sa nevysporiadal. Prvostupňový súd vyhodnotil nepriznanie náhrady škody v zmysle , avšak odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si uplatnil náhradu škody v zmysle . Odvolací súd poukázal na to, že žalobca si uplatnil jednak zmluvnú pokutu s tým, že ak mu zmluvná pokuta nebude priznaná, uplatnil si aj eventuálny petit na priznanie náhrady škody. S touto žalobou, s týmto nárokom žalobcu sa prvostupňový súd nevysporiadal v dostatočnom rozsahu. Posúdil nárok podľa iného právneho predpisu, ust. , ako bola náhrada škody uplatňovaná, napriek tomu, že žalobca navrhoval priznať škodu v zmysle .

Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd nerozhodol o nároku uplatnenom žalobcom. Z tohto dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby na náhradu škody vo výške 477,36 eur, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, zrušil a v rozsahu zrušenia vec mu vracia na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.