Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/294/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave samosudkyňou JUDr. Silviou Walterovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: C. V., G.. XX.X.XXXX Q. X. P.: Q. V., G.. XX.XX.XXXX, U. E. K. M. XX, V. L. obaja zastúpení JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom, Grösslingova 45, Bratislava proti odporcovi: M. E.R., G.. XX.X.XXXX, trvale bytom E. X, Bratislava zastúpený Advokátska kancelária Klimko & Partners, s.r.o., Grösslingova 51, Bratislava o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia 409,72 eura a náhradu iných trov konania 194,16 eura k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2011 žiadali, aby súd uložil odporcovi povinnosť strpieť umiestnenie a užívanie inžinierskych sietí: vodovodnej prípojky a elektrického vedenia na pozemku, parc. č. XXXX/XX, ostatné plochy a nádvoria, o výmere XXX M., kat. územie V. a strpieť vstup na povrch tohto pozemku z dôvodu nevyhnutných opráv a údržby uvedených inžinierskych sietí. Ďalej žiadali, aby odporca im a nimi určených tretích osôb a to peši ako aj motorovým vozidlom strpel vjazd, výjazd, prechod a prejazd cez jeho pozemok na nehnuteľnosti, ktorých sú vlastníkmi. Návrh odôvodnili tým, že odporca je výlučným vlastníkom vyššie uvedenej nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. k.: Z.-XXXX/XX V. X.X.XXXX. Oni sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území V., pozemkov parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX M., parc. č. XXXX/XXX - záhrady o výmere XXX M. a parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX M. s tým, že na parc. č. XXXX/X sa nachádza záhradná chata so súp. č. XXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX. Tieto nehnuteľnosti užívali na základe Nájomnej zmluvy č. XXX/ XXXX J. V.Q. XX.X.XXXX a potom až do doby, kedy ich nadobudli do svojho výlučného vlastníctva. Za užívanie nehnuteľností uhrádzali prenajímateľovi nájomné a teraz platia príslušnú daň z nehnuteľností. Na pozemku odporcu sú umiestnené inžinierske siete, konkrétne vodovodná prípojka, približne od roku 1986, čo vyplýva zo žiadosti navrhovateľa o napojenie prípojky z potrubia vody, v ktorej je už obsiahnuté vyjadrenie ObaŽP z 20.08.1986. Oni uhrádzali poplatky za odobratú vodu spoločnosti E. A., Q..A.. Na pozemku odporcu sa súčasne nachádza aj elektrické vedenie, a to cca od roku 1981. Poplatky za odber elektrickej energie uhrádzali rovnako ako v prípade poplatkov za odber vody spoločnosti E. A., Q..A.. do roku 2009, kedy uzatvorili so spoločnosťou ZSE, a.s. samostatnú zmluvu o odbere elektrickej energie a poplatky platia priamo ZSE, a.s. Od začiatku užívania nehnuteľností, t. j. od mája 1969 využívali nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu, t.j. pozemok parc. č. XXXX/XX ako jedinú prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam, nakoľko k nim neexistuje žiadna iná cesta, umožňujúca

prístupovú cestu k okolitým nehnuteľnostiam, čo vyplýva aj z kópie z mapy určeného operátu (jedná sa o „lesnú cestu“). Nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu ako prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam využívali, okrem nich aj ostatní vlastníci susediacich nehnuteľností a ich právni predchodcovia. V roku 2007 po zistení, že spoločnosť E. A., Q..A.. začala s predajom susediacich pozemkov, ktoré boli v jej vlastníctve tretím osobám, osobne informovali v spoločnosti E. A., Q..A.., či spoločnosť má v pláne predať pozemok, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve odporcu, tretím osobám. Oprávnený zamestnanec - právnik spoločnosti E. A., Q..A.. ich ubezpečil, že spoločnosť si je vedomá toho, že predmetný pozemok je desaťročia využívaný ako prístupová cesta k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve a rovnako aj k ostatným susediacim nehnuteľnostiam a súčasne cez predmetný pozemok vedú inžinierske siete a práve z týchto dôvodov predmetný pozemok nemôže a ani v budúcnosti nebude predmetom predaja tretím osobám. Po ubezpečení od vtedajšieho vlastníka pozemku parc. č. XXXX/XX, že berie na vedomie existenciu vecných bremien, ktoré oni nadobudli vydržaním, naďalej užívali predmetný pozemok ako prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam a o prevode vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XX v prospech odporcu sa dozvedeli až po povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v jeho prospech. V októbri 2009 zistili, že odporca bez príslušného oprávnenia realizuje na pozemku - parc. č. XXXX/XX prístavbu k existujúcim garážam nachádzajúcim sa na susediacich pozemkoch. Uvedenú skutočnosť dňa 27.10.2009 oznámili príslušnému stavebnému úradu - Mestskej časti Bratislava - V., ktorý im listom č.: A.-XXXX/XXXXX-XXXX/X/Fe J. V. X.XX.XXXX potvrdil, že stavebník, t. j. odporca realizuje stavbu garáži v rozpore s vydaným ohlásením udržiavacích prác č. U.-XXXX/XXXX-XXXX/ Fe J. V. X.X.XXXX a v zmysle § 68 a § 88a ods. 1 stavebného zákona začal z vlastného podnetu konanie a vyzval vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočne stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a zároveň vyzval stavebníka - odporcu na podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie. O vydanie dodatočného stavebného povolenia požiadal odporca príslušný stavebný úrad až dňa 31.3.2010. Príslušný stavebný úrad Rozhodnutím č.: A.-XXXX/XXXX/XXXX/GXX/Fe J. V. XX.X.XXXX dodatočne povolil stavebníkovi, ktorým je odporca stavbu: „ Prestavba garáži a prístavba obytného priestoru“ na pozemkoch výslovne uvedených v predmetnom rozhodnutí, pričom prístavba obytného priestoru je uskutočňovaná na pozemku parc. č. XXXX/XX, cez ktorý vedie jediná prístupová cesta k ich nehnuteľnostiam ako aj k ostatným nehnuteľnostiam (záhradným chatám) susediacim s ich nehnuteľnosťami. Vyššie uvedené rozhodnutie stavebného úradu ešte nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko podali voči nemu odvolanie. Odporca argumentuje tým, že majú k svojim nehnuteľnostiam zabezpečený prístup z pozemku parc. č. XXXX/X. V takomto prípade však vjazdu na uvedený pozemok nevyhnutne musí predchádzať prechod, resp. prejazd cez Chránenú krajinnú oblasť M. C., kde je vjazd motorovým vozidiel zakázaný, resp. je možný len na základe osobitného povolenia. Navyše, prejazd cez túto chránenú oblasť je možný len osobným motorovým vozidlom, pričom väčšie vozidlo ako napr. stavebné mechanizmy alebo hasičské vozidlo vzhľadom na svoju veľkosť cez túto oblasť nemajú umožnený prístup. Z uvedeného dôvodu nie sú schopní pokračovať v stavebných prácach začatých na svojich nehnuteľnostiach podľa stavebného povolenia č. V.-XXXX/XXX-XXX/CX-Y. J. V. XX.X.XXXX na prístavbu záhradnej chaty a boli nútení požiadať o predĺženie lehoty výstavby z dôvodu obmedzeného prístupu k pozemku. Príslušný stavebný úrad - Mestská časť Bratislava - V. rozhodnutím č.: A.-XXXX/XXXX-XXXX/ZSPD/Fe J. V. XX.X.XXXX im povolil zmenu stavby pred jej dokončením. Sú teda v dôsledku konania odporcu a nerešpektovania práv zodpovedajúcich vecnému bremenu výrazne obmedzovaní vo výkone svojho vlastníckeho práva, keďže majú znemožnené uskutočniť stavebné práce na základe už právoplatného stavebného povolenia. Odporca ďalej uvádza, že môžu ako prístupovú cestu k svojím nehnuteľnostiam využívať pozemok parc. č. XXXX/XX a následne pozemok parc. č. XXXX/XXX, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú aj oni. Uvedený pozemok parc. č. XXXX/XXX umožňuje však vzhľadom na svoju šírku len prístup peši, pričom v súčasnosti je aj tento prístup úplne znemožnený, nakoľko je zastavaný čiernou stavbou - murovaným plotom vybudovaným P. I. - I., W. X, XXX XX K.; uvedená čierna stavba je aktuálne predmetom iného konania. Ďalším argumentom odporcu je tvrdenie, že sa stal vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX, v roku 2008 a podľa LV č. XXXX nadobudol vlastníctvo pozemku bez ťarchy strpenia inžinierskych sietí a akýchkoľvek iných vecných bremien. Prípadná námietka, že v prípade pozemku odporcu sa nejedná o miestnu komunikáciu podľa o pozemných komunikáciách, ktorá slúži miestnej doprave a je zaradená do siete miestnych komunikácií ale jedná sa len o záhradkármi ujazdený povrch časti pozemku neobstojí z dôvodu, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu a vedenia inžinierskych sietí nie je viazané na skutočnosť, či nehnuteľnosť, ktorej vlastník je povinný strpieť výkon vyššie uvedeného vecného bremena je alebo nie je zaradená do siete miestnych komunikácií. Vecným bremenom spočívajúcim v povinnosti strpieť prechod a prejazd motorovým i nemotorovými vozidlami môže byť zaťažená aj iná nehnuteľnosť, nielen nehnuteľnosť zaradená do

siete miestnych komunikácií. Podľa musia byť pri oprávnenej držbe splnené nasledovné náležitosti: 1. dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec resp. právo patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí, a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec alebo právo by mohli držiteľovi patriť, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod., 2. držiteľ nakladá s vecou alebo právom ako svojím. Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou resp. právom ako so svojou resp. svojím, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu a prekážkou nie je ani to, že držiteľ dočasne vec resp. právo neužíva, prípadne ju užíva iba občas. V prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. V takomto prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Nepretržitosťou vydržacej doby je neprerušovaný stav vykonávania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu počas zákonnom stanovenej doby, t.j. po dobu desať rokov. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Vzhľadom na skutočnosť, že užívali ako jedinú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve pozemok parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve odporcu a to už od roku 1969, kedy začali užívať nehnuteľnosti až do roku 2009, kedy im odporca zamedzil prechod a prejazd cez pozemok parc. č. XXXX/XX a súčasne na pozemku vo vlastníctva odporcu, parc. č. XXXX/XX sú umiestnené inžinierske siete - a to vodovodná prípojka od roku 1986 a elektrické vedenie od roku 1981 majú za to, že splnili všetky zákonom požadované predpoklady vydržania uvedené vyššie, v dôsledku čoho ako vlastníci vyššie uvedených nehnuteľností nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremene spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku parc. č. XXXX/XX strpieť právo vjazdu, výjazdu, prechodu a prejazdu navrhovateľa a to peši ako aj motorovým vozidlom a v povinnosti strpieť umiestnenie inžinierskych sietí - vodovodnej prípojky a elektrického vedenia na tomto pozemku. Nadobudli vyššie uvedené práva zodpovedajúce vecnému bremenu okamihom uplynutia vydržacej doby, keďže tento právny následok nastáva priamo zo zákona. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (R 17/1972). Naliehavý právny záujem o určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním v ich prospech je daným tým, že v tomto konkrétnom prípade jedine právoplatné rozhodnutie súdu o určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním je podkladom pre vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností a len zápis vecného bremene k nehnuteľnosti na príslušný list vlastníctva predstavuje pre nich právnu istotu, že budú oprávnení svoje práva vyplývajúce z predmetných vecných bremien nielen reálne využívať ale v prípade, ak odporca naďalej nebude rešpektovať existenciu predmetných vecných bremien, budú mať možnosť domáhať sa ochrany práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v občianskom súdnom konaní, čo v súčasnej situácii nie je možné a daná situácia im spôsobuje nielen značnú právnu neistotu, keďže odporca sa niekoľkokrát ústne vyjadril, že ich „odpojí“ od inžinierskych sietí, konkrétne od vody s odôvodnením, že nie je povinný strpieť jej umiestnenie na svojom pozemku (hoci „oficiálne“ tvrdí, že siete ne pozemku ponechá, zmení však ich trasu tak, aby nebránili jeho plánovanej stavbe). Súčasne sú výrazne obmedzovaní vo výkone vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže majú v dôsledku zamedzenia jediného prístupu znemožnené uskutočniť stavebné práce na základe už právoplatného stavebného povolenia a nemôžu tak na svojich nehnuteľnostiach uskutočniť nielen prístavbu ale ani akékoľvek udržiavacie práce, ktoré sú potrebné vzhľadom na vek a súčasný stav nehnuteľností. Rovnako ich nehnuteľnosti ako aj ostatné susediace nehnuteľnosti v súčasnej situácii, kedy odporca nerešpektuje predmetné vecné bremená, nie sú nijako zabezpečené z hľadiska požiarnej ochrany, keďže vozidlo požiarnikov nemá v prípade požiaru umožnený prístup k nehnuteľnostiam a nie je ich možné ani poistiť proti požiaru v žiadnej poisťovni.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 21.5.2013 uviedol, že v časti návrhu týkajúceho sa uloženia inžinierskych sietí má za to, že nie je daný právny dôvod na vydanie súdneho rozhodnutia, v zmysle ktorého bude povinný strpieť umiestnenie a užívanie inžinierskych sietí: vodovodnej prípojky a elektrického vedenia na svojom pozemku parc. č. XXXX/XX a strpieť vstup na povrch tohto pozemku z dôvodu nevyhnutných opráv a údržby inžinierskych sietí, nakoľko predmetné siete sú na uvedenom pozemku umiestnené a navrhovatelia ich užívajú. Zo samotného návrhu vyplýva, že odporca dostal od príslušného stavebného úradu súhlasné vyjadrenie a povolenie na prekládku vodovodnej prípojky, na ktorú sú navrhovatelia v 1. a 2. rade pripojení. V časti návrhu týkajúceho sa práva prechodu a prejazdu a prejazdu má za to, že nie je daný právny dôvod na vydanie súdneho rozhodnutia, v zmysle ktorého bude povinný strpieť vjazd, výjazd, prechod a prejazd cez uvedený pozemok na pozemky navrhovateľov v 1. a 2. rade a nimi určených tretích osôb

a to peši, ako aj motorovým vozidlom, nakoľko navrhovatelia v 1.a 2. rade na základe predložených dôkazov v konaní nepreukázali existenciu právneho dôvodu oprávnenia užívania jeho pozemku a okrem toho majú možnosť zabezpečiť prístup k uvedeným nehnuteľnostiam inak. S návrhom navrhovateľov v 1. a 2. rade v žiadnej časti nesúhlasí, nakoľko sa návrh ani v súvislosti s preukázaním existencie komunikácie „lesnej cesty“ nezakladá na pravdivých tvrdeniach. Tvrdenia navrhovateľov v 1. a 2. rade, že predmetný pozemok, parc. č. XXXX/XX ako má vyplývať z kópie katastrálnej mapy určeného operátu, mal byť súčasťou „lesnej cesty“, nie sú pravdivé a je to zrejmé zo samotných dôkazov, ktoré navrhovatelia v 1. a 2. rade predložili v konaní. Uvádzaná „lesná cesta“ vôbec nešla cez pozemok parc. č. XXXX/XX. Navrhol pripojiť spis tunajšieho súdu sp. zn. , ktorého predmetom bolo konanie o vydanie predbežného opatrenia, ktoré predchádzalo v súčasnosti vedenému konaniu. Z dôkazov, ktoré on predkladal v konaní vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. ako aj z tvrdenia navrhovateľov v 1. a 2. rade v samotnom návrhu je nesporné, že navrhovatelia v 1. a 2. rade majú zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam a tento prístup aj aktívne využívajú. Predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva priechodu a prejazdu cez cudzí pozemok - je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka susediaceho (panujúceho pozemku) toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). Navrhovatelia v 1. a 2. rade nepreukázali existenciu právneho dôvodu, z ktorého by bolo objektívne možné vyvodzovať na jednej strane ich oprávnenie prechádzať cez predmetný pozemok a na druhej strane jeho povinnosť ako vlastníka predmetného pozemku strpieť prechádzanie cez jeho nehnuteľnosť. Z ust. veta druhá vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľka v 1. rade ako účastníčka konania vo výpovedi uviedla, že nehnuteľnosti dostali do užívania v roku 1968 a v roku 2001 si ich odkúpili od Slovenského pozemkového fondu. Jediná prístupová cesta k ich pozemkom viedla cez pozemok odporcu, ktorý si on odkúpil od E. A.. Ako si tento odkúpil v roku 2009, ihneď si svoj pozemok oplotil a od tejto doby nemôžu cez jeho pozemok prechádzať. Do uvedenej doby cez pozemok, ktorý teraz vlastní odporca, chodili bez problémov. Od roku 2009 sú nútení chodiť k svojim pozemkom z druhej strany, avšak je tam problém, pretože cesta, ktorá je využívaná ako prístupová, je v chránenej krajinnej oblasti. Za ich pozemkom sa nachádza len úzky chodník. Cez ďalšiu cestu nemôžu chodiť, pretože na nej boli postavené na čierno garáže. Keď odporca kúpil svoj pozemok, povedal, že ho zahrazdí. V súčasnosti je už na pozemku odporcu stavba. Technické sklo im sľúbilo, že pozemok, ktorý v súčasnosti vlastní odporca, nepredajú práve z dôvodu, že je tam cesta, inžinierske siete a nakoniec to dopadlo, tak, že pozemok sa mu predal. Odporca sa s nimi nechcel nijako baviť ohľadne toho, ako budú chodiť k svojim pozemkom. Čo sa týka vodovodnej prípojky otec odporcu im povedal, že ich odpojí ale odpojený stále nie sú a ani neboli. Odporca si ale na svojom pozemku urobil prekládku vody a toto môže hocikedy zlyhať, nemajú istotu, že budú mať vodu, pričom za vodu vodárňam platia. Čo sa týka elektriny, táto je spoločná, majú ju oni a viacerí vlastníci nehnuteľností.

Navrhovateľ v 2. rade ako účastník konania vo výpovedi uviedol, že sa pripája k tomu, čo uviedla jeho manželka, navrhovateľka v 1. rade. On pracoval v E. A. v čase, keď sa predával pozemok odporcovi. Vtedy povedal, že nemá k tomu námietky, avšak musí tam zostať voľných 3,60 m, aby tam mohli chodiť autom a aby tadiaľ mohlo chodiť aj hasičské auto. Zmluvu za E. A., ktorá bola uzavretá s odporcom podpísal aj on, avšak následne odporca povedal, že si to ohradí celé.

Odporca ako účastník konania vo výpovedi uviedol, že kúpil predmetný pozemok prostredníctvom realitnej kancelárie v roku 2008, kúpnu zmluvu uzavrel s E.M. A. bez tiarch a akýchkoľvek podmienok. Mal vedomosť o tom, že na pozemku sa nachádzajú inžinierske siete a povedal, že ich nechá zachované, avšak stavia na tomto pozemku dom a preto sa musela urobiť prekládka týchto inžinierskych sietí, na čo má povolenie, je to aj v projektovej dokumentácii. Aj po tejto prekládke, ktorá ešte nie je dokončená, inžinierske siete zostanú zachované. Navrhovatelia v 1. a 2. rade nie sú a ani neboli nikdy, odkedy je vlastníkom pozemku, odpojený od týchto inžinierskych sietí. Naposledy navrhovateľov v 1. a 2. rade o tomto informoval asi pred dvomi mesiacmi, dokonca im povedal, že môžu prísť a nafotiť si to. Nikdy im

nepovedal, že ich odpojí od týchto sieti len jeho otec im povedal, že ich odpojí ale z toho čo má on vo svojej záhrade. Jeho záhrada nesusedí so záhradou navrhovateľov v 1. a 2. rade a ani jeho pozemkom ale cez jeho záhradu idú tiež prípojky. Čo sa týka prístupovej cesty táto cez jeho pozemok nikdy nešla, nikdy tam žiadna cesta nebola. Nie je tam urobený žiaden povrch, boli tam len vyjazdené koľajnice od áut. Taktiež keď podpisoval kúpnu zmluvu, bolo mu povedané, že nikdy tadiaľ žiadna cesta neviedla. Navrhovatelia v 1. a 2. rade majú inú prístupovú cestu ako sa môžu dostať k svojmu pozemku a to z druhej strany, tam jazdia aj autom a zo zadnej strany ich pozemku je taktiež prístupový chodník. Nie je však na auto, pretože je úzky, dá sa však po ňom chodiť peši. Aj ostatní záhradkári v predmetnej lokalite majú úzky prístup k svojim pozemkom. So žiadnym vlastníkom pozemku nemá žiaden problém, len s navrhovateľmi v 1. a 2. rade. Keď pozemok zakúpil, tak ho hneď oplotil a od tejto doby navrhovatelia v 1. a 2. rade cez neho neprechádzajú. Nikdy ho neoslovili s požiadavkou, aby im umožnil prechod cez svoj pozemok.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 151n ods. 1 veta prvá Obč. zák. vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s výpisom z LV č. XXXX J. V. XX.XX.XXXX s kópiou katastrálnej mapy, čiastočným výpisom z LV č. XXXX J. V. XX.X.XXXX, kúpnou zmluvou č. XKXXXX-XX J. V. X.XX.XXXX, zmluvou o prenájme nehnuteľností zo dňa XX.X.XXXX, dokladmi o platení domovej dani za chatu a nájom za záhradu, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV, odbor životného prostredia zo dňa 8.1.1998, listinou o určení súpisného čísla zo dňa XX.X.XXXX, žiadosťou o napojenie prípojky z potrubia vody, ktoré vedie na bytovky zo dňa XX.X.XXXX, zmluvou o odbere elektrickej energie zo dňa XX.XX.XXXX, ohlásením drobnej stavby zo dňa 7.3.2011, fotografiami pozemku odporcu a začiatku Chránenej krajinnej oblasti M. C., rozhodnutím Mestskej časti Bratislava

- V. zo dňa XX.X.XXXX a rozhodnutím zo dňa 20.7.2010, spisom tunajšieho súdu sp. zn. ako aj ďalším obsahom spisu zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Dúbravka, pozemkov parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX M., parc. č. XXXX/XXX - záhrady o výmere XXX M. a parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX M. s tým, že na parc. č. XXXX/X sa nachádza záhradná chata so súp. č. XXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX. Navrhovatelia v 1. a 2. rade uvedené nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy č. XKXXXX-XX J. V. X.XX.XXXX keď uvedené nehnuteľnosti mali v dočasnom užívaní na základe nájomných zmlúv č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, zmluvou o dočasnom užívaní národného majetku zo dňa 29.12.1984 a zmluvou o prenájme nehnuteľností zo dňa XX.X.XXXX. Odporca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území V. pozemku parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXX M., ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX. Navrhovatelia v 1. a 2. rade k svojim nehnuteľnostiam chodili cez pozemok odporcu a to až do doby kým ho nenadobudol do vlastníctva a kedy ho oplotil.

1. K povinnosti strpieť umiestnenie a užívanie inžinierskych sietí:

Na pozemku odporcu sa nachádzajú inžinierske siete, a to vodovodná prípojka a elektrické vedenie, pričom vodu a aj elektrinu z tohto vedenia odoberajú okrem iných aj navrhovatelia v 1. a 2. rade. Odporca dňa 8.2.2011 doručil na Mestskú časť Bratislava - V. ohlásenie na drobnú stavbu „vodovodná a kanalizačná prípojka“ s miestom stavby na pozemkoch, parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XXX Q. XXXX/XXX v kat. území V.a s tým, že o. i. vodovodná prípojka v celkovej dĺžke 37 m bude pripojená z jestvujúcej vodovodnej šachty na parc. č. XXXX/X v ktorej bude umiestnený vodomer, prípojka vody bude vedená z tejto parcely cez parc. č. XXXX/X, XXXX/XXX Q. XXXX/XXX. Mestská časť Bratislava

- V. ako príslušný stavebný úrad k tomuto nemala námietky.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa domáhali, aby súd určil odporcovi povinnosť strpieť umiestnenie a užívanie inžinierskych sietí: vodovodnej prípojky a elektrického vedenia na jeho pozemku, parc. č. XXXX/XX ako aj strpieť vstup na povrch tohto pozemku z dôvodu nevyhnutných opráv a údržby týchto inžinierskych sieti. Tieto inžinierske siete sa na pozemku odporcu parc. č. XXXX/XX nachádzajú a preto

nie je daný dôvod, aby odporca strpel ich umiestnenie. Navrhovatelia v 1. a 2. rade tieto inžinierske siete dlhodobo užívajú, doteraz ich odporca od nich neodpojil, čo aj sami uviedli vo svojej výpovedi. Ďalej uviedli, že zo strany odporcu im nie je znemožnené užívanie týchto inžinierskych sieti a to ani v prípade vykonania nevyhnutných opráv a údržby. Odporca dostal od Mestskej časti Bratislava - V. ako stavebného úradu súhlas k tomu, aby mohol vykonať prekládku vodovodnej prípojky na ktorú sú navrhovatelia v 1. a 2. rade pripojení. Vzhľadom k tomu, že odporca navrhovateľov v 1.a 2. rade nijako neobmedzuje v užívaní uvedených inžinierskych sietí, čo aj sami potvrdili, súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

2. K povinnosti strpieť vjazd, výjazd, prechod a prejazd cez pozemok odporcu navrhovateľom v 1. a 2. rade a nimi určených tretích osôb peši ako aj motorovým vozidlom:

Navrhovatelia v 1. a 2. rade od začiatku užívania svojich nehnuteľností využívali k prístupu k týmto svojim nehnuteľnostiam pozemok parc. č. XXXX/XX, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve odporcu z dôvodu, že neexistuje žiadna iná cesta, ktorá by im umožňovala prístup k svojim nehnuteľnostiam a to aj motorovým vozidlom. Túto skutočnosť preukazovali súdu fotografiami, z ktorých súd zistil, že na pozemku odporcu sa nachádzali predtým než si ho odporca oplotil vyjazdené koľaje od motorových vozidiel. Ďalšími fotografiami preukazovali, že iná prístupová cesta k ich nehnuteľnostiam neexistuje, keďže z opačnej strany ako sa nachádza pozemok odporcu sa nachádza Chránená krajná oblasť Malé Karpaty, do ktorej je vjazd motorovými vozidlami zakázaný. Tým, že ako jedinú prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam využívali pozemok, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve odporcu a to už od roku 1969 (od doby od kedy začali svoje nehnuteľnosti užívať) splnili všetky zákonom požadované predpoklady vydržania. Základnou podmienkou pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva. K vydržaniu nestačí len chovanie, ktoré by mohlo byť obsahom takéhoto práva (prechádzanie cez cudzí pozemok); také chovanie, ktoré má viesť k vydržaniu, musí byť vykonávané ako právo a ten, kto sa takto chová, musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. K vydržaniu práva nestačí to, keď sa niekto chopí jeho držby, je treba aby jeho držba bola oprávnená. Pokiaľ sa vlastník nehnuteľnosti uspokojí len s ústnym prejavom, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom táto okolnosť nie je nikde uvedená, nemôže byť v dobrej viere, že mu takéto právo náleží. Odporca zakúpil pozemok bez tiarch, t. z. že s vlastníctvom tohto pozemku nebolo spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Navyše navrhovatelia v 1. a 2. rade mali vedomosť o tom, kto bol vlastníkom pozemku, parc. č.XXXX/XX predtým, ako sa stal jeho vlastníkom odporca a že tento pozemok slúži k prechodu peši a motorovými vozidlami. Na tomto pozemku, tak ako vyplynulo z fotografií založených navrhovateľmi v 1. a 2. rade, nikdy nebol urobený pevný povrch, boli na ňom len vyjazdené koľaje od motorových vozidiel. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu môže vydržať len oprávnený držiteľ, t. j. ten kto tvrdené právo vykonáva pre seba so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že má k veci právo. K naplneniu dobrej viery nestačí, keď tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané, pričom vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone nebránil, prípadne, že bolo vykonávané tzv. „od nepamäti“. Preto ak niekto tvrdí, že má k veci právo zodpovedajúce vecnému bremenu, musí tvrdiť okrem iného okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobrú vieru, teda okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia a teda nielen samu dobrú vieru ako svoje vnútorné presvedčenie. Na základe uvedených skutočností, aj keď navrhovatelia v 1. a 2. rade dlhodobo (dlhšie ako 10. rokov) využívali vyššie uvedený pozemok ako prístupovú komunikáciu k svojim nehnuteľnostiam, nepreukázali zákonné predpoklady na vydržanie predmetného pozemku.

Navrhovatelia v 1.a 2. rade sa domáhali od odporcu, aby strpel vjazd, výjazd, prechod a prejazd cez svoj pozemok nielen im ale aj nimi určených tretích osôb a to peši ako aj motorovým vozidlom z dôvodu, že nemajú inú možnosť ako sa dostať k svojim nehnuteľnostiam. Navyše vykonávajú rekonštrukciu svojej záhradnej chaty a ťažké mechanizmy nemajú možnosť dostať sa inak ako cez pozemok odporcu k ich nehnuteľnostiam. Toto ich tvrdenie odporca namietal z dôvodu, že nepreukázali existenciu právneho dôvodu ako aj z dôvodu, že k svojim nehnuteľnostiam majú prístup cez inú prístupovú cestu. Ďalšia prístupová cesta k nehnuteľnostiam navrhovateľov v 1. a 2. rade sa nachádza síce v Chránenej krajinnej oblasti M. C. ale je možné túto použiť ako prístupovú cestu na základe žiadosti o udelenie výnimky, čo potvrdil aj Krajský úrad životného prostredia v Bratislave, keď vo svojom liste zo dňa 19.6.2013

uviedol, že pokiaľ k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve (odporcu) neexistuje iná prístupová cesta ako cez územie CHKO Malé Karpaty zákaz vjazdu sa v zmysle nevzťahuje, je potrebné, ale použiť najkratšiu možnú prístupovú cestu. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že dňa 1.7.2011 sa uskutočnila kontrola, ktorú vykonal orgán Štátneho stavebného dohľadu (Mestská časť Bratislava - V.) na prístavbu záhradnej chaty, o ktorú požiadali navrhovatelia v 1. a 2. rade a na ktorú bolo pre nich vydané stavebné povolenie č. V.-XXXX/XXXX-XXX/ CX/Fe zo dňa XX.X.XXXX, pričom bolo zistené, že stavba chaty má zabezpečený prístup aj príjazd z parc. č. XXXX/X kat. územie V.Ú. priamo na pozemok stavebníkov - navrhovateľov v 1. a 2. rade, parc. č. XXXX/XXX a zároveň vyhotovili aj fotodokumentáciu, kde je zachytené auto navrhovateľov v 1. a 2. rade parkujúce pred ich pozemkom parc. č. XXXX/XXX. Z tohto vyplýva, že navrhovatelia v 1. a 2. rade majú zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam cez inú prístupovú cestu, aj keď sa táto nachádza v Chránenej krajinnej oblasti, toto im nebráni v tom, aby túto komunikáciu používali, tak ako sa vyjadril Krajský úrad životného prostredia v Bratislave, musia len požiadať o vydanie povolenia na vjazd na takúto komunikáciu. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia v 1. a 2. rade nespĺňajú zákonom požadované predpoklady vydržania a prístup k svojim nehnuteľnostiam majú zabezpečený inak, súd ich návrh aj v tejto časti, ako nedôvodný zamietol.

Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka T.. C. a vykonanie ohliadky predmetných nehnuteľností z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko vzhľadom na vykonané dokazovanie by tieto dôkazy nemali vplyv na rozhodnutie vo veci.

O náhrade trov konania odporcu súd rozhodol podľa a nakoľko mal vo veci plný úspech, priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 409,72 eura a inú náhradu trov konania vo výške 194,16 eura, ktoré predstavujú stratu na zárobku odporcu, ktorý sa zúčastnil pojednávaní dňa 22.5.2013, dňa 2.10.2013 a dňa 12.3.2014, 8 hodín pracovného času x mesačný zárobok po zrážke dane z príjmov na jednu hodinu pracovného času 8,09 eura ( vyhl. č. v znení neskorších zmien). Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. v znení neskorších predpisov a za jeden úkon právnej pomoci za rok 2013 priznal 60,07 eura ( cit. vyhl.) za: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23.1.2013, . písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 21.5.2013, 3. účasť na pojednávaniach dňa 22.5.2013 a dňa 2.10.2013 a za rok 2014 priznal 61,87 eura za 4. účasť na pojednávaní dňa 12.3.2014 (, a cit. vyhl.) = 302, eura a paušálnu sumu 4 x 7, eura (úkony za rok 2013) a x 8, eura (úkon za rok 2014) = 39,28 eura, spolu 341,43 eura s 20% DPH 68,29 eura, t. j. spolu 409,72 eura. Náhradu trov konania sú navrhovatelia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne advokátovi odporcu ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak navrhovatelia v 1. a 2. rade dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, odporca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.