Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-81-2013.pdf
PDF · 79.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/81/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, P. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, E., právne zastúpená na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária Žilina, JUDr. Barborou Stehlíkovou, advokátkou, so sídlom Q. XX/X, E. a otca: D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, právne zastúpený JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom R. F. XXXXX/XXB, E., o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 23P/210/2012-94 zo dňa 23. septembra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca platiť výživné na mal. Q. M. a mal. P. M., vo výroku o povinnosti otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na každé z maloletých detí a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
Výroku o zastavení konania o návrhu otca na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s a n e d o t ý k a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. Q. M., vo výške 25,- eur mesačne a na mal. P. M., rovnako vo výške 25,- eur mesačne, počnúc od 01.11.2012 do 18.07.2013, splatné vždy do každého 20-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že otcovi uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok na výživnom vo výške 200,- eur na každé z mal. detí, a to v lehote do 15-tich dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku.
Konanie o návrhu otca na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p., lebo otec návrh zobral späť.
Okresný súd vychádzal z vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že ním určená výška výživného zodpovedá potrebám mal. detí, ako aj pomeru možností, schopností a životnej úrovne oboch rodičov. Prihliadal na skutočnosť, že medzi rodičmi v období za ktoré určoval vyživovaciu povinnosť otca sa reálne vykonávala striedavá osobná starostlivosť, ktorú každý z nich zabezpečoval približne v polovici. Zárobkové pomery na strane otca však boli v tom čase výrazne priaznivejšie, keďže bol zamestnaný. Zároveň však zobral do úvahy , že náklady na bývanie v rodinnom dome účastníkov v H. uhrádzal otec, pričom išlo o zaplatenie elektriny vo výške 129,- eur mesačne, dreva na kúrenie okolo 300,- eur
ročne, vody 10,- eur ročne, televízie 10,- eur mesačne, rozbor vody pre čističku 16,60 eur, daň z nehnuteľnosti 6,60 eur ročne a poplatky za odvoz komunálneho odpadu. Okrem toho, otec prispieval na výživu úhradou stravného v predškolskom zariadení u mal. Q. a kúpou vecí. Časť potrieb detí bola pokrytá aj rodinnými prídavkami poberajúcimi matkou.
Ďalej okresný súd poukázal na to, že aj keď v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnom období bola minimálna výška výživného 26,65 eur v prejednávanej veci ide o výživné určené za obdobie striedavej starostlivosti, teda o výživné zodpovedajúce polovici mesiaca. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine určoval výživné na návrh matky od novembra 2012, odkedy rodičia nežili v spoločnej domácnosti a realizovali faktickú striedavú osobnú starostlivosť o mal. deti v týždenných intervaloch. Vyživovaciu povinnosť určil do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov, t. j. do 18.07.2013, nakoľko v zmysle ust. § 113 ods. 1 O.s.p., v rozvodom konaní boli upravené ich rodičovské práva k mal. deťom na čas po rozvode. Nedoplatok na výživnom vo výške 200,- eur povolil podľa § 160 ods. 1 O.s.p. splácať otcovi formou splátok.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal vychádzajúc ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Zdôraznil, že tým nie je dotknuté ust. § 15 ods. 2 Zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. V zmysle tohto zákona bude rozhodnuté o odmene právneho zástupcu, ktorý bol ustanovený matke Centrom právnej pomoci.
Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti otca a o nedoplatku na výživnom podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietala, že súdom určené výživné je neprimerané a nezodpovedá potrebám a výdavkom mal. detí. Poukázala na to, že v spoločnej domácnosti nebýva s otcom od augusta 2012, pričom sebe aj deťom zabezpečila bývanie v prenajatom byte v Q. Q.. V rozhodnom období poberala rodičovský príspevok a prídavky na deti, pričom príjem otca bol v porovnaní s ňou podstatne vyšší (cca 776,50 eur). Tieto okolnosti by mali byť zohľadnené pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca. So sumou 25,- eur súhlasila iba od času keď nastúpila do zamestnania a jej situácia sa zmenila. Naďalej žiadala, aby bolo určené výživné otca na mal. Q. vo výške 80,- eur mesačne a na mal. P. vo výške 60,- eur mesačne, v období od novembra 2012 do júla 2013, kedy bola realizovaná striedavá starostlivosť rodičov. Na záver uviedla, že otec je výlučným vlastníkom pozemku v P. pod W. a v súčasnej dobe tam dokončuje stavbu rodinného domu, do ktorého sa plánuje nasťahovať.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že spoločnú domácnosť opustila matka dobrovoľne, nakoľko si našla novú známosť počas trvania manželstva. Výživné zodpovedá možnostiam, schopnostiam, ako aj majetkovým pomerom oboch rodičov. Ďalej uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti zohľadnil to, že na výživu mal. deti prispieval úhradou stravného na mal. Q. a kúpou vecí. V súčasnosti aj on rieši bytovú otázku, keďže spoločný dom, ktorý mal s matkou maloletých je predmetom predaja.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o vyživovacej povinnosti otca a o nedoplatku na výživnom ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky matky v podanom odvolaní.
Krajský súd sa stotožňuje s tvrdením odvolateľky (matky), že povinnosť obidvoch rodičov prispievať na výživu mal. dieťaťa nie je daná spoločne a nerozdielne. Každý z rodičov vyživuje dieťa podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovní rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). V rámci tejto povinnosti však pri určení výživného sa prihliada
na odôvodnené potreby oprávneného maloletého dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča (§ 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine).
Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživné dieťaťa zahŕňa sumu potrebnú na výživu vo vlastnom zmysle tohto slova, ďalej sumu na uspokojovanie hmotných potrieb ako je šatstvo, spodná bielizeň, obuv, úhrada za užívanie bytu a podobne, ako i prostriedky na ďalšie potreby dôležité pre úspešný vývoj dieťaťa ,ako je rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub atď.
Okrem týchto kritérií pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).
Okresný súd vychádzal zo zistenia, že polovicu rozhodného obdobia za ktoré určil vyživovaciu povinnosť matky, deti boli v osobnej starostlivosti matky a druhú polovicu v osobnej starostlivosti otca. Je teda nepochybné, že každý z nich si v tomto období plnil vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o deti. Porovnaním príjmu ktorým disponovala v rozhodnom období matka (rodičovský príspevok a prídavky na deti) a príjmu otca je nepochybné, že otec mal príjem vyšší . Avšak, okresný súd správne zobral do úvahy, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou (rovnako ako matka), naviac uhrádzal náklady za bývanie v rodinnom dome účastníkov v H. s prispieval na výživu deti úhradou stravného v predškolskom zariadení, ako aj kúpou vecí (strava, oblečenie, obuv, lieky). Tieto skutkové závery matka v odvolaní nerozporovala. Odvolací súd potom dospel k záveru, že prihliadajúc práve na tieto skutočnosti je postup okresného súdu, ktorým rozhodol o vyživovacej povinnosti otca počas rozhodného obdobia v stanovenej výške správny.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. keďže konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) a v tom prípade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rovnaká procesná situácia nastala aj v odvolacom konaní, krajský súd preto podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.