Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-194-2013.pdf
PDF · 149.99 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-13C/194/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci navrhovateľa W. C., bytom v T., Y. XX, zast. JUDr. Veronikou Kitovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporkyni S. C., bytom v T., I. 5, zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 4, v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Odporkyni náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.10.2013 žiadal, aby súd rozsudkom zaviazal odporkyňu na povinnosť platiť mu na výživu mesačne sumu 450,- eur počnúc dňom 16.10.2013 do právoplatnosti rozsudku o rozvode (rozsudok o rozvode manželstva účastníkov nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2013). Navrhovateľ na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že uzavrel manželstvo s odporkyňou dňa 5.4.1986, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 15.10.2013, č.k. 36C/13/2013. Uviedol, že naposledy stratil prácu začiatkom septembra 2013, keď mu zamestnávateľ AD - Montzvar s.r.o. Košice dal výpoveď s tým, že pre neho nemá prácu. Uviedol, že nie vlastnou vinou preto nemá žiaden príjem a je vedený na ÚPSVaR na Popradskej ul. v Košiciach. Uviedol, že na podporu v nezamestnanosti nemá nárok, lebo v posledných troch rokoch nebol dva roky zamestnaný. Nevznikol mu ani nárok na príspevok na bývanie. Uviedol svoje mesačné výdavky, a to: polovicu nájomného na byt 106 eur, inkaso 44 eur, plyn 4 eurá, káblovú TV 6,20 eura, na stravu 200 eur, na hygienu 50 eur, na mobil 22 eur, DPMK 20 eur a na ošatenie a obuv 20 eur, spolu vo výške 472,20 eura. Uviedol, že za krátky čas použil a vyčerpal svoje malé úspory. Uviedol, že odporkyňa pracuje, má stály príjem a jej mesačná mzda je 920 - 950 eur v čistom a má pritom podobné výdavky ako on. Poukázal na to, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, on - navrhovateľ býva v byte patriacom do BSM. Uviedol, keďže nemá z čoho žiť, že je odkázaný na výživné od manželky. Mal za to, že má nielen právny nárok, ale aj morálny nárok a to vzhľadom na ich život v manželstve, na jeho doterajšie zárobky, ktoré manželke odovzdával a tiež vzhľadom na to, že teraz, keď si ťažko hľadá prácu a nedáva jej peniaze, podala návrh na rozvod a to ako keby ho už nepotrebovala.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 11.12.2013. Konštatovala, že predmetom rozhodnutia na základe rozhodovania súdu na základe návrhu navrhovateľa bude obdobie 29 kalendárnych dní. S návrhom navrhovateľa vyjadrila nesúhlas. Uviedla, že navrhovateľ v podanom návrhu neuvádza, akú priemernú mzdu počas obdobia svojho zamestnania dosahoval a ani neuvádza, akými úsporami disponoval, z čoho vyplýva absencia kritéria, na základe ktorého by sa mohla životná úroveň obidvoch manželov porovnať. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že začiatkom mesiaca septembra 2013 dostal výpoveď pre nadbytočnosť od zamestnávateľa, poukázala
na to, že neuviedol, do kedy jeho pracovný pomer trval a ani neuviedol, kedy mal splatnú poslednú mzdu od zamestnávateľa a ani to, či mu zo strany zamestnávateľa bolo ponúknuté odstupné, resp. či mu na odstupné vznikol nárok. Uviedla, že po doručení návrhu na začatie konania v internetových ponukách vyhľadala až 17 voľných pracovných miest na profesiu zámočník, v odbore, v ktorom je navrhovateľ vyučený aj s praxou a 7 voľných pracovných miest na profesiu zvárač CO2, v ktorej navrhovateľ dodatočne absolvoval zváračský kurz. Odporkyňa uviedla, že sa zo spoločnej domácnosti koncom mesiaca apríl 2013 odsťahovala k synovi C., ktorý si kúpil vlastný byt, aby sa osamostatnil. Odsťahovaniu zo spoločnej domácnosti predchádzali nezhody s navrhovateľom, vyplývajúce z rozdielneho náhľadu na hospodárenie, prácu a životné hodnoty. Uviedla, že nedokázala presvedčiť navrhovateľa, aby obmedzil svoje hobby a to rybárčenie, ktoré sa vzhľadom na zárobky obidvoch účastníkov javilo ako finančne náročné. Táto záľuba navrhovateľa v posledných 10 rokoch manželstva stála ich nemalé finančné prostriedky. Ich finančný rozpočet a hospodárenie boli tak rozdielne, že sa na spoločnom účte dostali do mínusového zostatku už v r. 2010 a tento finančný schodok uhradil syn C. finančnými prostriedkami získanými prácou v Anglicku. Odporkyňa uviedla, že ona pracuje ako zdravotná sestra na operačnej sále na maxilofaciálnej klinike, kde operácie trvajú aj niekoľko hodín. Po asistencii pri operačných zákrokoch sa cíti unavená a vyčerpaná, strieda 12 - hodinové služby, počas ktorých nemá žiaden odpočinok. Uviedla, že vekom a vysokým pracovným zaťažením sa jej zhoršil zdravotný stav - bolí ju chrbtica, nohy a často musí absolvovať masáže a rehabilitáciu. Uviedla, že zhruba 1,5 roka pred podaním návrhu na rozvod manželstva si s navrhovateľom oddelili bankové účty. Do uvedeného času peniaze prichádzali na jeden účet, s ktorým navrhovateľ nedisponoval, z neho sa hradili všetky výdavky týkajúce sa domácnosti. Na výdavkoch na domácnosť uviedla, že sa rodina podieľala rovnakým dielom, a to v 1/3 navrhovateľ, v 1/3 odporkyňa a v 1/3 plnoletý syn. Stravu aj ostatné náležitosti si navrhovateľ zabezpečoval sám. Uviedla, že prioritne sa jednalo o rybárčenie, ku ktorému je nutné zadovažovať rybárske náčinie, poplatok za rybársky lístok a členské v rybárskom zväze a pripravovať krmivo pre ryby. Uviedla, že najčastejšie navrhovateľ za rybárčením cestoval minimálne dvakrát týždenne na jazero Geča a k Čanianskym jazerám, čo je vzdialenosť tam a späť 42 km od bydliska na Y. ul. v T.. Uviedla, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla Fabia Combi, ktoré nadobudol asi v r. 2005 z peňazí získaných z dedičstva a teda toto motorové vozidlo nepatrí do BSM. Uviedla, že toto motorové vozidlo si vyžaduje výdavky na údržbu, prevádzku a na plnenie zákonných poistných povinností. S týmto motorovým vozidlom uviedla, že navrhovateľ jazdí doposiaľ, okrem toho uviedla, že je vlastníkom bicykla s drahým vybavením, ktorý užíva pre vlastnú potrebu. Ona - odporkyňa nie je vlastníčkou ani držiteľkou osobného motorového vozidla ani bicykla. Ďalej považovala za nutné uviesť, že navrhovateľ je silný fajčiar, ktorý fajčí priemerne 1 krabičku cigariet denne, čo znamená zbytočné výdavky na zlozvyk v sume približne 80 eur mesačne. Uviedla, že hoci aj bol navrhovateľ v určitých obdobiach nezamestnaný, na jeho záľubu - rybárčenie a zlozvyk - fajčenie sa museli nájsť finančné prostriedky. V súvislosti s tvrdenými výdavkami navrhovateľa odporkyňa uviedla, že zo sumy 106 eur za nájomné na byt na Y. platí ona polovicu, t.j. 53 eur, titulom starostlivosti o nehnuteľnosť v BSM. Uviedla, že o tejto skutočnosti navrhovateľ vie, napriek tomu trval na tom, že si bude tieto výdavky platiť sám. Na úhradách správcovi bytového domu tak vznikol preplatok, ktorý si navrhovateľ prevzal. Podotkla, že hoci navrhovateľ tvrdil, že nedisponuje finančnými prostriedkami, aj v mesiaci november 2013, poukázal správcovi bytu sumu 106 eur titulom úhrady za užívanie bytu. Uviedla, že jej priemerná mzda za 4 mesiace (06, 08, 09 a 10/2013) je približne 829 eur a nie je taká, ako uviedol navrhovateľ 920 - 950 eur. Uviedla svoje pravidelné mesačné výdavky a to 53 eur - polovica úhrad za byt patriaci do BSM, 59 eur - polovica úhrad za služby spojené s bývaním k bytu, v ktorom býva, 9 eur - polovica úhrad za TV a internet, 14 eur - polovica úhrad za plyn a elektrinu, 40 eur - poistné na životné poistenie, 40 eur - mobilný telefón, 20 eur - doprava MHD, 250 eur - strava a vitamínové doplnky a hormonálne preparáty, 60 eur - hygiena, kozmetika a čistiace prostriedky, 80 eur - ošatenie a obuv a 160 eur - rehabilitačné a relaxačné procedúry na zotavenie pre zaťažujúce zamestnanie. Odporkyňa uviedla, že nevyhnutným následkom opustenia spoločnej domácnosti bola jej potreba zabezpečiť minimálne vybavenie domácnosti, na základe čoho jej vznikol dlh v banke na debetnom účte. Uviedla, že navrhovateľ užíva plne zariadený 3-izbový byt na ul. Y. v T., v ktorom vymenil zámky a od nej vyžaduje vopred nahlásenie návštevy. Odporkyňa uviedla, že zo skutočností, ktoré uviedol navrhovateľ, nevyplýva taká miera rozdielnosti životnej úrovne, aby bolo možné návrhu vyhovieť, preto ho navrhla v plnom rozsahu zamietnuť.
Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a predloženými listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ ako účastník konania vypovedal, že sa odporkyňa zo spoločnej domácnosti odsťahovala ešte pred rozvodom ich manželstva dňa 27.4.2013 a to do bytu na I. X v T., vlastníkom ktorého je mladší syn účastníkov C.. On zostal bývať v 3-izbovom byte, ktorý patrí do BSM účastníkov. Býva v tomto byte sám. Jedná sa o byt, podľa navrhovateľa, čiastočne zariadený, pretože na základe vzájomnej dohody účastníkov vzala si odporkyňa časť nábytku z obývačky, gaučovú súpravu a televízor, z kuchyne mikrovlnnú rúru a rúru na pečenie. Zo spálne uviedol, že si nevzala nič. Uviedol, že od 21.9.2013 je nezamestnaný, kedy s ním v skúšobnej dobe skončil pracovný pomer posledný zamestnávateľ firma AD - Montzvar, u ktorého jeho priemerná čistá mesačná mzda bola vo výške približne 400 eur. Predtým bol zamestnaný ako zvárač u zamestnávateľa S. I. s miestom výkonu práce v U.S.Steel Košice. Jeho pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trval od 14.3.2013 do 30.6.2013 a uviedol, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo v skúšobnej dobe. Jeho priemerná čistá mesačná mzda u tohto zamestnávateľa bola vo výške 400 - 500 eur mesačne. Uviedol, že okrem mzdy vyplácanej zamestnávateľmi žiadne iné zdroje príjmov nemal a hospodáril preto len so svojou mzdou. Používal finančné prostriedky na zaplatenie nájmu a inkasa spolu vo výške 160 - 170 eur mesačne a zostatok finančných prostriedkov uviedol, že použil na zabezpečenie svojho stravovania. Stravoval sa tak, že si zakupoval potraviny, ktoré odniesol k svojej mame, ktorá mu varila. Vyjadril sa však, že finančné prostriedky na stravovanie mu nepostačovali. Okrem toho, vypovedal že fajčí, pričom jedna krabička cigariet mu vystačí na 4 - 5 dní a teda má mesačné náklady na cigarety vo výške 18 - 20 eur. Ďalej vypovedal, že mal náklady na mobilný telefón vo výške 22 eur a za mesačný lístok na MHD vo výške 22 eur. Uviedol, že je vlastníkom aj motorového vozidla zn. Škoda Fabia a teda využíva na svoje premiestňovanie jednak MHD a súčasne aj vlastné motorové vozidlo, ktoré uviedol, že používa jedenkrát za dva týždne. Ďalej vypovedal o výdavkoch na hygienu vo výške 61 eur a to na zakúpenie hygienických potrieb - šampónu, mydla a toaletného papiera a holiacich potrieb a čistiacich potrieb. Okrem toho zakúpil si vetrovku a botasky a teda jeho náklady na ošatenie boli vo výške 20,19 eura. Pokiaľ sa týka životnej úrovne účastníkov, uviedol, že bola rozdielna v tom, že odporkyňa zarábala viac než on, ktoré tvrdenie odôvodnil tým, že určite je to tak, lebo on žiaden príjem nemal. Nemal dostatok finančných prostriedkov a bol si nútený požičiavať od sestry a švagra. Vypovedal, že si požičal len na jeden mesiac, a to začiatkom novembra na decembrový nájom. Požičal si od švagra Ing. G. T. 200 eur. Podpora v nezamestnanosti mu nebola priznaná, čo odôvodnil tým, že za obdobie posledných troch rokov nemal odpracované dva roky. Rozhodnutím ÚPSVaR zo dňa 27.11.2013 bola mu priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 118,30 eura mesačne od 1.11.2013, ktorá prvýkrát bola mu vyplatená v decembri. Čo sa týka majetkových pomerov, uviedol navrhovateľ, že je spolu s odporkyňou bezpodielovým spoluvlastníkom bytu, v ktorom on v súčasnosti žije, je výlučným vlastníkom motorového vozidla Škoda Fabia a vypovedal, že je aj bezpodielovým spoluvlastníkom, spolu s odporkyňou, záhrady v záhradkárskej časti Terasa. Nemá žiadne úspory a ani nemá založené žiadne účty a ani nespláca žiadne dlhy. Vypovedal, že má mesačné výdavky na lieky vo výške 2 - 3 eurá a to na lieky kardiologické, nakoľko pravidelne navštevuje kardiológa. Na otázku svojej právnej zástupkyne navrhovateľ uviedol, že keď mali s odporkyňou spoločné úspory, odporkyňa tieto úspory previedla na svoj účet. Mzda za september vo výške okolo 400 eur bola mu vyplatená v hotovosti, ale nepamätal sa, či v septembri alebo v októbri. Predmetná suma 400 eur mu vydržala asi na jeden mesiac a použil z nej 200 eur na zaplatenie nájomného a zostatok finančných prostriedkov uviedol, že použil obvykle a to na stravu, mobilný telefón, hygienické potreby a MHD. Potvrdil, že bol mu vyplatený preplatok z SBD II. Košice vo výške 200 eur, o ktorom uviedol, že ho použil na stravu a na cestovné, pretože už nemal žiadne iné peniaze. Vypovedal, že jeho záľubou je rybárčenie a aj v období, za ktoré si uplatnil nárok na manželské výživné, t.j. v čase od 16.10. do 13.11.2013, jedenkrát v týždni, a to v sobotu, chodil na ryby. Na rybačku uviedol, že sa dopravuje buď vlastným motorovým vozidlom, keď má benzín, alebo ho odvezie autom kamarát. Má miestnu povolenku na lov rýb pre okolie Košíc a chodí loviť ryby na jazero v Košiciach a na Hornád, občas na Čaňu. Na otázku uviedol, že v súvislosti s absolvovaním technickej a emisnej kontroly svojho motorového vozidla absolvoval s ním určité opravy, cena ktorých bola vo výške asi 500 eur, túto sumu zaplatil z úspor, ktoré mal.
Odporkyňa ako účastníčka konania vo svojej výpovedi potvrdila, že k rozvodu manželstva účastníkov došlo v októbri 2013, ale ona sa v dôsledku vzájomných nezhôd už v apríli 2013 odsťahovala k synovi. Zo spoločného bytu si vzala minimum vecí a teda byt na Y. ul. v T., v ktorom zostal bývať navrhovateľ, je kompletne zariadený. Konkrétne uviedla, že si zobrala z bytu tri skrinky, dva šuflíky, a to jednalo sa o nábytok z obývačky a z chodby si vzala dve malé skrinky. Ďalej si vzala chladničku, elektrickú rúru a mikrovlnnú rúru. Navrhovateľovi ponechala práčku a ona si zakúpila novú na splátky, ktoré doteraz spláca. 3-izbový byt, do ktorého sa presťahovala, je bytom syna účastníkov. Odporkyňa v ňom užíva jednu izbu a spoločne so synom užívajú spoločné zariadenia bytu. Náklady na tento byt uhrádza
spoločne so synom a to každý z nich vo výške jednej polovice, t.j. mesačne platí za byt sumu 59 eur, elektrinu vo výške 12 eur, plyn vo výške 6 eur a televízne a internetové pripojenie vo výške 9 eur. Ďalšie náklady vypovedala, že má za mesačný cestovný lístok na MHD vo výške 20 eur a za mobilný telefón vo výške 25 eur. Mobilný telefón využíva na komunikáciu so starším synom, ktorý žije v Prahe. Mesačne platí poistné na životné poistenie vo výške 40 eur a spláca splátky za zakúpenie práčky vo výške 20 eur mesačne. Okrem uvedených nákladov, vypovedala že má aj ďalšie, ktoré odôvodnila tým, že má ťažkú prácu ako inštrumentárka na operačnej sále v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach na Klinike maxilofaciálnej chirurgie, táto psychicky aj fyzicky namáhavá práca a niekoľkohodinové operácie, pri ktorých odporkyňa musí stáť, uviedla, že majú vplyv na jej zdravie; má problémy s chrbticou, s nohami a má narušený kĺbový aparát. Táto námaha vyžaduje relax a rehabilitácie a preto pravidelne chodí na masáže, najmä v súvislosti s namáhanou krčnou chrbticou. Na masáže chodí 1 až 2 krát v týždni, pričom jedna masáž stojí 12 eur, t.j. mesačne uviedla, že na masáže vynakladá sumu asi 70 eur. Takisto chodí cvičiť do relaxačného fitnescentra, kde polročný lístok, ktorý si zakúpila, stál 300 eur a teda mesačný náklad je vo výške 50 eur. Uviedla aj, že je v období menopauzy a preto si zakupuje hormonálne preparáty a výživové doplnky, na ktoré účely mesačne vynakladá sumu asi 60 eur. Ďalej vypovedala, že má náklady na kozmetiku a drogériu vo výške mesačne 60 eur, konkretizovala, že sa jedná o čistiace prostriedky na tvár, vlasy, prípravky na telo, na ruky a v tejto sume sú zahrnuté aj náklady na drogistické prípravky ako sú pracie prášky, avivážne prostriedky a ďalšie. Ďalšie náklady má na oblečenie a obuv, začiatkom októbra uviedla, že si zakúpila nové čižmy za cenu 20 eur. Ohľadom majetkových pomerov vypovedala, že je spolu s navrhovateľom bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu na Y. ul. XX v T.. V súvislosti so záhradou, o ktorej navrhovateľ uviedol, že patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, uviedla, že sa jedná len o prenájom záhrady a nie o vlastníctvo. Uviedla, že na účtoch nemá žiadne úspory, ale je vo finančnom debete a to už dlhodobo, debet vznikol ešte za trvania manželstva účastníkov. Za jediný zdroj svojich príjmov označila mzdu od svojho zamestnávateľa mesačne vo výške 850 eur. Uviedla, že sa pohybuje na hrane svojej životnej úrovne, pretože má v banke dlh, ktorý začiatkom decembra bol vo výške -860 eur a tento musí postupne splácať. Odporkyňa vypovedala, že za trvania manželstva mali s navrhovateľom spoločný účet, s ktorým väčšinou nakladala ona, pretože odporca o toto nemal záujem. Avšak už v r. 2012 na spoločný účet výplaty navrhovateľa neprichádzali, mzda mu bola vyplácaná buď na jeho vkladnú knižku alebo v hotovosti. Uviedla, že navrhovateľ jej poskytol nejaké finančné prostriedky na stravu a zvyšok použil pre svoje potreby. Od júna 2012, uviedla že hospodárili úplne samostatne, každý z nich mal svoje finančné prostriedky len pre seba. Od uvedeného obdobia aj všetky náklady na bývanie delili na tri časti, keďže zamestnaný bol aj mladší syn, ktorý žil spoločne s nimi a od uvedeného času, vypovedala že sa účastníci aj oddelene stravovali. Ohľadom životnej úrovne účastníkov odporkyňa uviedla, že životná úroveň navrhovateľa je vyššia, nakoľko má k dispozícii motorové vozidlo, ktoré uviedla, že nepoužíva len raz za dva týždne tak, ako vypovedal, ale určite častejšie a v tejto súvislosti uviedla, že často aj spoločne so synom videli toto motorové vozidlo zaparkované pred domom matky navrhovateľa. Že je životná úroveň navrhovateľa vyššia, odôvodňovala odporkyňa aj tým, že navrhovateľ si môže dovoliť zakupovať cigarety, keďže stále fajčí a takisto sa venuje svojej záľube - rybárčeniu. Uviedla, že ona zakupuje len to, čo musí. Uviedla, že do spoločného bytu sa nemôže dostať, pretože navrhovateľ vymenil zámok. Pokiaľ sa týka záľuby navrhovateľa - rybárstva, poukázala odporkyňa na to, že jedná o záľubu značne finančne náročnú a navrhovateľ má kompletnú rybársku výbavu a tejto záľube venuje takmer celý svoj voľný čas a náčinie si zakupoval stále a priebežne.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36C/13/2013 súd mal rozsudkom zo dňa 15.10.2013, č.k .36C/13/2013-17, preukázané, že ním bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania S. C. a W. C., ktoré bolo uzavreté dňa 5.4.1986 pred Obvodným národným výborom Košice IV. a zapísané v knihe manželstiev Obvodného národného výboru Košice IV vo zväzku XX ročníka XXXX na str. XXX pod poradovým č. XX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2013.
Na základe vyžiadania súdom, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach správou zo dňa 21.11.2013, oznámil že navrhovateľ z úradu dávky a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani iné sociálne dávky nepoberá. Potvrdil, že je uvedeného času v evidencii uchádzačov o zamestnanie a to od 21.9.2013 a zatiaľ mu nebolo ponúknuté žiadne zamestnanie.
Navrhovateľ predložil Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 10.12.2013, č.k.: KE2/OSP23/ZAM/2013/60069, ktorým úrad potvrdil, že je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.9.2013 a evidencia trvá.
Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, listom zo dňa 25.11.2013 na základe vyžiadania súdu oznámila, že navrhovateľ nepoberá dávky v nezamestnanosti a nie je mu vyplácané nemocenské.
Z predložených výplatných listín odporkyne súd zistil, že za mesiac jún 2013 jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 809,93 eura, za mesiac august 2013 vo výške 798,42 eura, za mesiac september 2013 čistá mzda vo výške 879,81 eur a za mesiac október 2013 čistá mzda vo výške 834,62 eura.
Odporkyňa predložila výpis z internetového portálu Profesia.sk zo dňa 5.12.2013 s aktuálnymi ponukami práce pre profesie zámočník, zvárač a zámočník alebo zvárač. Jednalo sa o 17 aktuálnych ponúk práce na území SR ako aj na území Českej republiky nájdených na základe zadaného vyžiadania.
Podľa listiny o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, zamestnávateľ AD MONTZVAR s.r.o., so sídlom Berlínska 9, Košice, IČO: 43 870 198 oznámil navrhovateľovi ako zamestnancovi zamestnanému v pracovnej funkcii pomocný robotník, že v súlade s úst. § 72 Zákonníka práce s ním končí pracovný pomer, ktorý vznikol dňa 9.7.2013 v skúšobnej dobe dňom 20.9.2013. Oznámenie je zo dňa 17.9.2013.
Navrhovateľ predložil potvrdenia o hľadaní zamestnania, ktorými potvrdeniami: zo dňa 10.12.2013 potvrdila spoločnosť STEELKOV s.r.o. , Letná 40, Košice, že sa uchádzal u nej o zamestnanie o pracovnú pozíciu zámočník/zvárač, zo dňa 11.12.2013 potvrdila mu spoločnosť RAVEN, a.s., Šoltésovej 420/2, Považská Bystrica, divízia Košice, že sa u nej uchádzal o pracovnú pozíciu železiar (obe spoločnosti sa vyjadrili, že nemajú záujem o prijatie navrhovateľa ako uchádzača o zamestnanie), potvrdením zo dňa 13.12.2013 potvrdil Dopravný podnik mesta Košice a.s., oddelenie ľudských zdrojov, že sa u neho navrhovateľ uchádzal o pracovnú pozíciu a to akúkoľvek, s tým, že zamestnávateľ sa vyjadril, že nemá žiadne voľné pracovné miesta a potvrdením bez uvedenia dňa spoločnosť Tepláreň Košice, a.s., Teplárenská 3, Košice potvrdila, že sa u nej navrhovateľ uchádzal o zamestnanie o pracovnú pozíciu prevádzkový zámočník/zvárač, pričom stanovisko zamestnávateľa bolo, že nemá záujem o prijatie navrhovateľa ako uchádzača, potvrdením zo dňa 11.12.2013 potvrdila spoločnosť Kosit a.s., Rastislavova 98, Košice, že sa u nej navrhovateľ uchádzal o zamestnanie so stanoviskom spoločnosti takým, že nemá záujem o prijatie uchádzača o zamestnanie.
Podľa potvrdenia Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. zo dňa 17.10.2013 je navrhovateľ vedený v evidencii spoločnosti ako uchádzač o zamestnanie. Potvrdenie bolo vydané na jeho žiadosť (čl. 61).
Podľa rekapitulácie mesačných nákladov, ktorú predložil navrhovateľ predstavovali jeho mesačné výdavky spolu sumu 505,67 eura a jednalo sa o výdavky na byt vo výške 180,95 eura (pozostávajúce z inkasa elektrickej energie vo výške 43,40 eura, nájomného SBD II. vo výške 106,45 eura, platby za televízny signál SBD II. vo výške 6,27 eura, poplatkov za odpad vo výške 10,45 eura, zálohy na plyn vo výške 4,33 eura, koncesionárskych poplatkov vo výške 4,64 eura a poistenia bytu vo výške 5,41 eura), výdavky na mobilný telefón vo výške 22 eur, výdavky na dopravu - mesačník vo výške 20 eur, výdavky na ošatenie vo výške 20,19 eura, výdavky na stravu vo výške 200,58 eura a výdavky na hygienu a lieky vo výške 61,64 eura. Na preukázanie svojich výdavkov na byt predložil navrhovateľ fotokópie platobných dokladov SIPO II. a to za obdobie 10/2013, ktorým mal zaplatiť zálohu SPP na plyn vo výške 13 eur a koncesionársky poplatok RTVS vo výške 4,64 eura, spolu sumu 17,64 eura za obdobie 11/2013, ktorým mal zaplatiť zálohu na elektrinu vo výške 43,40 eura, predložil podacie lístky poštových poukazov na účet, ktorými dňa 6.11.2013 uhradil na účet SBD II. Košice sumu 106,45 eura a ďalším sumu 6,27 eura. Predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 4.6.20130 vyhotovený Mestom Košice, ktorým Mesto Košice potvrdilo navrhovateľovi prijatie čiastky 31,35 eura na úhradu dokladu č. 4/13/069307 -01/35/878158, pričom nie je zrejmé čoho sa predmetný doklad, ktorý bol týmto spôsobom uhradený týkal. Navrhovateľ predložil aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 18.11.2013, ktorým Allianz- Slovenská poisťovňa potvrdila navrhovateľovi prijatie sumy 16 eur a to poistného za obdobie od 19.11.2013 do 18.2.2014 z poistnej zmluvy č. 9881022496. Opätovne z tohto dokladu nevyplýva čo bolo predmetom poistenia založeného označenou poistnou zmluvou a čoho sa táto platba realizovaná navrhovateľom týkala, možno len dedukovať, že sa jednalo o poistenie bytu. Navrhovateľ predložil faktúru za služby mobilnej siete zo dňa 15.10.2013, ktorou mu poskytovateľ týchto služieb Slovak Telecom a.s. vyúčtoval za fakturačné obdobie od 15.9.2013 do 14.10.2013 sumu na úhradu 22 eur, ktorá bola splatná dňa
3.11.2013. Navrhovateľ predložil fotokópiu predplatného časového lístka pre cestovanie prostriedkom Dopravného podniku mesta Košice v cene 20 eur platného od 3.12.2013 do 1.1.2014. O svojich platbách na ošatenie a obuv v mesiaci 10/2013 vo výške 14,99 eura na bundu a vo výške 21 eur na čižmy a bundu a v mesiaci 11/2013vo výške 3,90 eura na dáždnik, predložil navrhovateľ pokladničné doklady; konkrétne predložil pokladničný doklad o zakúpení pánskej bundy za sumu 14,99 eura dňa 1.10.2013 v predajni Exisport s.r.o. v OC Galéria Košice, pokladničný doklad o kúpe čižiem za sumu 10 eur a bundy za sumu 11 eur zo dňa 22.10.2013 v predajni Califor s.r.o. v prevádzke Hronská 14 v Košiciach a zo dňa 5.11.2013 pokladničný doklad o kúpe dáždnika za sumu 3,90 eura v predajni Khuyen Dang Van v prevádzke OC Grunt. Na preukázanie nákladov na nákup hygienických potrieb, ktoré uviedol vo výške 61,64 eura včítane nákladov na lieky, predložil navrhovateľ pokladničný doklad z elektronickej pokladne spoločnosti Norma s.r.o. z prevádzky Štúrova 1 v Košiciach o nákupe hygienických a čistiacich potrieb, doklad je z 19.12.2013. Uviedol, že na nákup liekov v mesiaci 12/2013 vynaložil 18,85 eura, dokladoval túto skutočnosť pokladničnými dokladmi z lekárne Dr. Max na Moldavskej ceste 8/A o zakúpení dňa 18.12.2013 prípravku Prostamol za sumu 17,40 eura a dňa 19.12.2013 v tej istej lekárni prípravku Cosmos za sumu 1,45 eura.
Navrhovateľ predložil Prehľad vymeriavacích základov, potvrdený firmou AD Montzvar s.r.o., Berlínska 9, Košice, zo dňa 23.9.2013 , pričom sa jedná len o časť tlačiva bez uvedenia mena navrhovateľa; navrhovateľ uviedol, že týmto dokladom chcel preukázať svoje príjmy za júl 2013 vo výške 288,15 eura , za mesiac august 2013 vo výške 355,95 eura a za mesiac september vo výške 251,56 eura, pričom uviedol, že sa jedná o brutto príjmy. Podľa Prehľadu vymeriavacích základov, potvrdeného dňa 14.10.2013 spoločnosťou STELMO SK spol. s.r.o., Smaragdova 1, Košice, z ktorého prehľadu je zrejmé, že tento sa vzťahuje resp. potvrdenie bolo vydané pre navrhovateľa, v roku 2013 za mesiac január bol mu potvrdený brutto príjem vo výške 199,35 eura (čl. 59). Navrhovateľ predložil Platobný príkaz na výplatu dávok, podľa ktorého za obdobie 12/2013 mala mu byť vyplatená ÚP dávka vo výške 118,30 eura. Podľa poznámky navrhovateľa táto dávka mu bola vyplatená 18.12.2013 (čl. 60). Navrhovateľ predložil poštový poukaz na výplatu sumy 200 eur, ktorou odosielateľ Stavebné bytové družstvo II. navrhovateľovi poukázalo sumu 200 eur, navrhovateľ uviedol, že tento preplatok prevzal v novembri 2013 (čl. 58).
Na preukázanie vynaložených platieb na motorové vozidlo navrhovateľ predložil fotokópiu dokladu „Rekapitulácia zákazky“, podľa obsahu ktorého dňa 5.9.2013 boli mu dodané služby v súvislosti s motorovým vozidlom Fabia, EČV: KE XXXEH, vo výške vyúčtovanej ceny 296,66 eura, túto sumu navrhovateľ uhradil v hotovosti o čom bol vydaný pokladničný doklad.
Odporkyňa predložila Lekársku správu - nález zo dňa 4.12.2013 potvrdenú ortopédom MUDr. I. T. z ortopedickej ambulancie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach o absolvovaní vyšetrenia v súvislosti s jej zdravotným poškodením chrbtice (čl. 41). Predložila pokladničné doklady o nákupe liekov proti bolesti, náplastí proti bolesti a ortopedických zdravotných pomôcok (čl. 41/2-43) a to: zo dňa 27.8.2013 o zakúpení prípravku Pro Selenium za sumu 7,50 eura, zo dňa 19.9.2013 prípravku C 300 plus za sumu 12,90 eura, zo dňa 12.9.2013 o zakúpení prípravkov Koenzýn Q10, Ginkso, Chromium max a Infant formula za sumu spolu 62,60 eura, zo dňa 19.9.2013 o zakúpení prípravku Strons B 250 za sumu 24,70 eura, zo dňa 11.10.2013 o zakúpení prípravku Ibalgin 400 za sumu 6,22 eura a zo dňa 22.11.2013 o zakúpení vložiek do topánok za sumu 3,80 eura; ďalšie pokladničné doklady o nákupoch liekov bez lekárskeho predpisu resp. výživových doplnkov predložené odporkyňou sú z dní 17.12.2013 na sumu 14,15 eura, zo dňa 20.12.2013 na sumu 2,92 eura, zo dňa 22.12.2013 na sumu 7,87 eura a zo dňa 8.1.2014 na sumu 7,81 eura a 10.1.2014 na sumu 5,96 eura. Odporkyňa uviedla, že predkladá pokladničné doklady o zakúpení liečiv a zdravotníckych pomôcok aj mimo rozhodného obdobia, ktorými chce preukázať pravidelnosť vynakladania finančných prostriedkov na starostlivosť o svoje zdravie. Odporkyňa predložila pokladničný doklad z elektronickej pokladne zo dňa 4.9.2013 vyhotovený firmou LIAN s.r.o. o zaplatení sumy 208 eur ako kreditu na 6 mesačné členstvo a súčasne predložila daňový doklad vystavený dňa 3.1.2014 spoločnosťou LIAN s.r.o. so sídlom Slávičia 3, Košice, podľa ktorého daňového dokladu zaplatila odporkyňa za služby Fit centra uvedenú sumu 208 eur s uvedeným dátumom zdaniteľného plnenia 4.9.2013, t.j. v danom prípade jedná sa o platbu na 6 mesiacov. Odporkyňa predložila podací lístok poštového peňažného poukazu o zaplatení dňa 1.3.2013 sumy 30 eur Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a predložila potvrdenie spoločnosti JERAN s.r.o., Paulínyho 717/37 v Košiciach, ktorými táto spoločnosť na žiadosť odporkyne potvrdila,
že patrí medzi pravidelné klientky, využíva služby relaxačných a rehabilitačných procedúr na uvoľnenie svalstva chrbta a hlavne krku a ramien a to dvakrát prípadne aj viackrát do týždňa. Cena jednej masáže, podľa cenníka po zakúpení zľavovej permanentky, bola potvrdená vo výške 15,50 eura a približné mesačné náklady odporkyne vo výške 120 eur. Potvrdenie bolo vydané na obdobie mesiacov október a november 2013.
Navrhovateľ predložil aj štyri čestné vyhlásenia, všetky podpísané dňa 4.2.2014 Ing. G. T.. Navrhovateľ uviedol, že sa jedná o jeho švagra. V čestnom prehlásení (čl. 64) podpísaný Ing. G. T. vyjadril sa k otázke zmeny platiteľa elektrickej energie jej dodávateľovi Východoslovenskej energetike Košice z navrhovateľa na odporkyňu. Okrem toho v tomto čestnom prehlásení uviedol, že odkedy navrhovateľ stratil prácu, odporkyňa mu odmietla finančnú pomoc a preto mu on požičiaval peniaze na bežné potrebné výdavky. Uviedol, že mu doposiaľ dlhuje navrhovateľ 250 eur a svojej matke už neprispel na stravu 3 mesiace, čo činí 630 eur. Čestné prehlásenie podal na žiadosť navrhovateľa. V ďalšom čestnom prehlásení (čl. 65) podpísaný Ing. G. T. vyhlásil, že 19.10.2005 vyplatil navrhovateľovi titulom výplaty jeho podielu z dedičstva sumu 380.000,- Sk v hotovosti na ruku, ktoré navrhovateľ ešte v ten deň odovzdal odporkyni, ktorá ich odniesla na vkladnú knižku vystavenú na jej meno, ku ktorej dispozičné oprávnenie navrhovateľ nemal. Vyhlásil, že z týchto peňazí bolo zakúpené staršie ojazdené motorové vozidlo Škoda Fabia Combi za sumu 200.000,- Sk (T z týchto peňazí dal každému zo synov po 50.000,- Sk a o zostávajúcu sumu 80.000,- Sk sa nestaral a nikdy sa nedozvedel, ako s nimi odporkyňa naložila. V čestnom prehlásení (čl. 66) podpísaný Ing. T. vyhlásil, že odkedy navrhovateľa pozná, stále bol rybárom, pričom uviedol, že rybárčenie bolo a je nákladnejšie hobby, preto ho v tomto podporoval a v čase, keď mal vyšší príjem kupoval mu kvalitné rybárske potreby a súčasne uviedol aké konkrétny potreby navrhovateľovi kúpil. Tak isto vyhlásil, že v roku 2013 navrhovateľ nechodil na ryby skoro vôbec, lebo nemal peniaze na benzín a tiež preto, lebo nemal peniaze na STK a emisnú kontrolu. Vyhlásil, že asi dvakrát- trikrát ho bratranec I. B. odviezol svojim autom na ryby. Tak isto v tomto čestnom prehlásení Ing. T. vyhlásil, že navrhovateľ dlhú dobu nemá peniaze na benzín, auto zaparkoval pred „našim“ domom na Y. X a parkoval tam aj preto, lebo vyhlasovateľ mal svoje auto dlho v servise a on a sestra navrhovateľa chodievali vybavovať rodinné veci s jeho autom a to nákup stravy pre navrhovateľa a jeho matku a vozenie matky do nemocnice. Tým odôvodňoval vyhlasovateľ, že navrhovateľ nemal auto zaparkované na Y. ulici. Uviedol, že benzín zakupoval on. V ďalšom čestnom prehlásení (čl. 67-68) sa podpísaný Ing. T. vyjadruje písomne k viacerým otázkam. V bode 1. vyhlásil, že v mesiaci 04/2013 sa odporkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odsťahovala spolu so sebou aj väčšinu nábytku a zariadenia kuchyne a príslušenstva a všetko čo malo nejakú hodnotu, vzala so sebou mikrovlnnú rúru, chladničku, elektrickú vstavanú rúru, nástenné hodiny, kuchynský riad, príbory - to všetko z kuchyne, z izieb zobrala časť nábytku - sedaciu súpravu, televízor a notebook. Vyhlasovateľ tvrdil, že všetky tieto veci patria do BSM účastníkov. Uviedol, že po odsťahovaní ho navrhovateľ zavolal, aby videl, ako sa odporkyňa odsťahovala a čo mu v byte nechala. V bode 2. vyhlasovateľ uviedol, že pomáhal a aj v súčasnosti pomáha navrhovateľovi hľadať zamestnanie s nájdením ktorého to nemá jednoduché, pretože má viac ako 50 rokov a ľudí v takom veku zamestnávatelia nechcú. Tak isto je problém pri hľadaní zamestnania aj v tom, že sa prejavujú následky hospodárskej krízy a nezamestnanosti a nedostatok pracovných príležitostí v Košiciach. Vyhlásil, že pre navrhovateľa hľadá prácu aj na internete a uviedol vo vyhlásení, že našiel tie isté ponuky práce ako uviedol vo svojom vyjadrení odporkyňa. K tomu podotkol, že navrhovateľ nie je nástrojár, vodár, opravár strojov ani mechanik ale je zámočník - zvárač. Vyjadril sa k tomu, že ponuky prác sú ponuky personálnych agentúr a tieto sú z väčšej časti podvodnícke firmy.
Podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom len “ZoR“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 ZoR, pri učení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou, vyhlásením za mŕtveho niektorého z manželov alebo právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode manželstva. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nežijú a ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Táto skutočnosť je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Pri určovaní manželského výživného je treba vždy prihliadnuť na ust. § 75 Zákona o rodine, t.j. na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi nestačí len zistiť osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, príp. inými závažnými okolnosťami. Schopnosť manžela sám sa živiť neurčujú iba jeho zárobkové schopnosti a možnosti, ale aj jeho majetkové pomery po zohľadnení, či a v akej miere je nevyhnutná výživa manželov zabezpečená z jeho vlastného majetku. Základnou hmotnoprávnou podmienkou existencie a trvania nároku na manželské výživné je stav manžela, ktorý je zákonne charakterizovaný tým, že nie je schopný sám sa živiť. Ide o podmienku vzniku nároku na manželské výživné, nie však o hľadisko určujúce rozsah manželského výživného, ktorý je charakterizovaný tým, že životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi je právnou povinnosťou a nemožno ju považovať za príklad morálky. Do zákonnej úpravy sa premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým korektorom aplikácie ustanovení, ktorými je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov upravená.
Súd vo veci vykonal dokazovanie za účelom zistenia osobných, rodinných a majetkových pomerov manželov, vrátane ich príjmov, ale aj zistenia konkrétnej miery potrieb danej povahou práce a spôsobom života každého z manželov ako kategórií tvoriacich životnú úroveň, ktorá životná úroveň ako zákonné kritérium pre určenie manželského výživného mala by byť v zásade rovnaká, včítane zistenia, či navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť.
V danom prípade návrh navrhovateľa na určenie manželského výživného vzťahoval sa na obdobie od 16.10.2013 do 13.11.2013 (do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov), pričom navrhovateľ začal toto súdne konanie podaním návrhu na súde dňa 17.10.2013 a to jeden deň po pojednávaní vo veci konania o rozvod manželstva účastníkov, na ktorom pojednávaní bolo manželstvo účastníkov rozvedené a obaja účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie proti nemu.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v čase podania návrhu na začatie konania o určenie manželského výživného nebol daný podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti manželov a to jej určením odporkyni voči navrhovateľovi a to ani následne do zániku vzájomnej vyživovacej povinnosti rozvodom manželstva.
Zo zhodných výpovedí oboch účastníkov vyplynulo, že nežijú v spoločnej domácnosti od 27.4.2013, kedy sa odporkyňa zo spoločnej domácnosti odsťahovala a nehospodária spoločne od júna 2012, kedy začali hospodáriť oddelene. Pritom už v období spoločného bývania a oddeleného hospodárenia každý z účastníkov nakladal sám so svojimi príjmami zo mzdy od zamestnávateľov a na úhradu nákladov spoločného bývania prispievali každý vo výške 1/3 a poslednou 1/3 prispieval ich dospelý syn, ktorý býval s nimi. Stravovali sa oddelene. Po odsťahovaní sa odporkyne zo spoločnej domácnosti (odsťahovala sa do bytu k svojmu synovi), odporkyňa naďalej na úhradu nákladov na byt prispievala vo výške 1/2 týchto nákladov a to podľa mesačného predpisu SBD II. Košice ako správcu bytu. Súčasne navrhovateľ, ktorý v predmetnom byte zostal bývať, uhrádzal náklady určené podľa mesačného zálohového predpisu v plnej výške. Ďalej súd zistil z výpovede navrhovateľa a predloženej fotokópie dokladu o skončení pracovného pomeru, že zamestnávateľ skončil s navrhovateľom pracovný pomer v skúšobnej dobe dňom 20.9.2013, t.j. že navrhovateľ od uvedeného dňa je nezamestnaný. Z prehľadu vymeriavacích základov vyplynulo, že navrhovateľovi jeho posledný zamestnávateľ potvrdil príjem za 07/2013 vo výške 288,15 eura, za 08/2013 vo výške 335,95 eura a za 09/2013 vo výške 251,56 eura. Dňa 5.11.2013 bol navrhovateľovi vyplatený SBD II. Košice preplatok vo výške 200 eur, túto skutočnosť potvrdil navrhovateľ a vyplynula aj z kópie poštového poukazu. Napokon za obdobie 12/2013 bola navrhovateľovi vyplatená dávka v hmotnej núdzi vo výške 118,30 eura, navrhovateľ uviedol že dňa 18.12.2013, ktorá dávka bola mu priznaná v uvedenej výške preddavkov rozhodnutím ÚPSVaR v Košiciach zo dňa 27.11.2013 a to od 1.11.2013. Žiadne iné príjmy navrhovateľ nemal, resp. neboli v konaní preukázané. Pokiaľ
sa týka príjmov odporkyne, boli preukázané v konaní vo výške priemernej čistej mzdy vyplatenej zamestnávateľom za mesiace 06/2013 a 08-10/2013 vo výške 830,69 eura mesačne. Čo sa týka majetkových pomerov, bolo preukázané výpoveďami účastníkov, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi 3-izbového bytu, v ktorom po odsťahovaní sa odporkyne zostal bývať navrhovateľ sám a navrhovateľ je okrem toho aj výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla Škoda Fabia, rok výroby 1996. Odporkyňa nemá žiaden hodnotný hnuteľný majetok vo svojom výlučnom vlastníctve. Súd mal preukázané výdavky navrhovateľa v období za ktoré žiadal manželské výživné, za byt a televízny signál vo výške 112,72 eura (poštové peňažné poukazy na účet), za inkaso vo výške 61,04 eura (SIPO II.), za mobilný telefón vo výške 22 eur (faktúra za služby mobilnej siete) a za ošatenie vo výške 21,- eur (pokladničný doklad zo dňa 22.10.2013), ďalšie svoje výdavky v inkriminovanom období navrhovateľ konkrétne nepreukázal, avšak je možné akceptovať výdavky, ktoré navrhovateľ uviedol a odporkyňa ich nespochybnila a to za stravu vo výške 200 eur a za hygienické potreby vo výške 50 eur. Pokiaľ sa týka výdavkov odporkyne v predmetnom období, vzal súd za preukázané, keďže neboli navrhovateľom spochybnené, výdavky navrhovateľky za byt v BSM účastníkov vo výške 53 eur, za bývanie a inkaso v byte u syna vo výške 82 eur, za stravu vo výške 250 eur, za hygienické a čistiace potreby vo výške 60 eur, za mobilný telefón vo výške 40 eur a za ošatenie vo výške 80 eur. Výdavky na rehabilitáciu a relax vo výške 160,- eur, ktoré odporkyňa zdôvodňovala povahou jej práce, a to fyzickou a psychickou náročnosťou práce zdravotnej sestry na operačnej sále, výšku týchto výdavkov na masáže a cvičenia navrhovateľ spochybňoval, odporkyňa však na ich preukázanie predložila doklad o úhrade služieb vo fitcentre za 6 mesiacov vo výške 208 eur, t.j. náklady vo výške 34,70 eura mesačne a predložila potvrdenie o mesačných nákladoch na masáže vo výške 120 eur. Okrem toho predložila aj lekársku správu zo 4.12.2013 o jej zdravotných problémoch ortopedického charakteru.
Na vyššieuvedenom základe súd vyhodnotil životnú úroveň účastníkov konania v inkriminovanom období od 16.10.2013 do 13.11.2013 v zásade za rovnakú a to vychádzajúc z toho, že hoci účastníci žili a hospodárili oddelene, každý z nich býval v zásade rovnakým spôsobom bývania a to v riadne zariadenom 3-izbovom byte (súd nemal za realite zodpovedajúce tvrdenie navrhovateľa, že po tom čo si so sebou odporkyňa pri odsťahovaní vzala sedaciu súpravu a televízor z obývacej izby a mikrovlnnú rúru a rúru na pečenie z kuchyne a nejaké obrázky, jednalo sa o byt len „čiastočne zariadený“), navrhovateľ sám, odporkyňa s dospelým synom, obaja mali zabezpečené potrebné stravovanie, obaja si uspokojovali aj svoje ďalšie životné potreby - navrhovateľ sa venoval aj vo vymedzenom období svojej záľube - rybárčeniu, čo vyplynulo z jeho účastníckej výpovede na pojednávaní dňa 20.12.2013 (č.l. 18: „ ... v sobotu som chodil na ryby“), preto súd nemal za pravdivé vyhlásenie Ing T. v jednom z jeho čestných prehlásení, že v r. 2013 navrhovateľ nechodil na ryba skoro vôbec, len asi 2 -3 krát (č.l. 66) a aj pokiaľ sa týka fajčenia, ktoré nemožno považovať za odôvodnenú potrebu navrhovateľa ako oprávneného výživou, nevyplynulo z vykonaného dokazovania, že by sa bol musel v tomto smere obmedziť; aj odporkyňa vo vymedzenom období sa naďalej podrobovala potrebnej rehabilitácie a relaxačným cvičeniam. Vykonaným dokazovaním súd tak nezistil rozdielnosť životnej úrovne účastníkov takého charakteru, aby to odôvodňovalo určenie navrhovateľom požadovaného plnenia vyživovacej povinnosti odporkyne voči nemu. Ak navrhovateľ rozdielnosť životnej úrovne videl a aj odôvodňoval nerovnakosťou príjmov účastníkov, je potrebné uviesť, že zákon nehovorí o vyrovnaní či dorovnaní príjmov tak, aby každý z manželov mal rovnaké množstvo finančných prostriedkov. Je síce pravda, že navrhovateľ v období, za ktoré žiadal manželské výživné, bol nezamestnaný, ale v tomto období dňa 5.11.2013 bola mu vyplatená suma 200 eur od SBD II. titulom preplatku za byt, keďže platby uhrádzal aj navrhovateľ a aj odporkyňa, čím odporkyňa fakticky mesačne navrhovateľovi prispievala sumou 53 eur. Navrhovateľ nepreukázal kontinuálne nakladanie s finančnými prostriedkami také, aby jeho hospodárenie bolo mínusové, naopak preukázal, že v mesiaci 09/2013, t.j. v období predchádzajúcom obdobiu, za ktoré požadoval manželské výživné, okrem bežných nákladov vynaložil na opravu svojho motorového vozidla vo výlučnom vlastníctve sumu 296,66 eura. Ak navrhovateľ tvrdil, že si požičiaval finančné prostriedky od svojej sestry a švagra a mal dlh voči svojej matke, navrhovateľ sa vôbec nevedel vyjadriť koľko, za akým účelom a za akých podmienok si požičal. Vzhľadom na krátkosť časového obdobia kedy si mal finančné prostriedky požičať a kedy o pôžičkách vypovedal, javila sa táto nevedomosť navrhovateľa a odkazovanie v tomto smere na navrhovanú svedeckú výpoveď švagra G. T. za takú, ktorá vzbudila pochybnosti o poskytnutí pôžičky či pôžičiek. Z tohto dôvodu súd ani navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka nevykonal vzhľadom na to, že existujúci vzájomný vzťah navrhovateľa a navrhnutého svedka a predložené čestné prehlásenia navrhnutého svedka, spochybnené odporkyňou vzhľadom na ich obsah, podľa ktorého Ing. T. akoby bol súčasťou - treťou osobou majetkového spoločenstva účastníkov, robili
jeho výpoveď už vopred neobjektívnou. Okrem toho súd vyhodnocoval aj schopnosť navrhovateľa sám sa živiť, ktorá je základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku nároku na manželské výživné. Bolo preukázané, že navrhovateľ je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce, ktorým úradom mu žiadna práca ponúknutá nebola. Všetky navrhovateľom predložené potvrdenia o hľadaní zamestnania sú zo dňa 11.12.2013, resp. 13.12.2013 alebo bez dátumu, t.j. nepreukazujú že si navrhovateľ hľadal prácu aj v období za ktoré žiadal manželské výživné (okrem potvrdenia Železničnej spoločnosti zo dňa 17.10.2013, t.j. zo dňa kedy navrhovateľ začal aj konanie o určenie manželského výživného), pričom odporkyňa predložila po tom, čo jej bol doručený žalobný návrh, aktuálne ponuky práce v profesii zámočník či zvárač/zámočník, z ktorých tri boli ponukami práce v spoločnostiach so sídlom v Košiciach resp. v Bidovciach, a teda nie je pravdou tak ako reagoval navrhovateľ, že sa jednalo len o ponuky práce mimo Košíc. Námietku navrhovateľa, že sa jednalo o agentúrne ponuky práce nie je možné zohľadniť v jeho prospech, pretože za danej situácie, v akej navrhovateľ bol, tvrdiac nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb, mal možnosť si náklady na základné životné potreby zabezpečiť aj vlastnou prácou, predložené ponuky o tom svedčia a navrhovateľ opak nepreukázal. Okrem toho bolo potrebné zohľadniť aj majetkové pomery navrhovateľa, ktorý je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla a teda jeho výživa mohla byť prednostne zabezpečená aj z tohto jeho vlastného majetku.
Keďže mal súd preukázané v zásade rovnakú životnú úroveň manželov, návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd za použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že ich náhradu odporkyni voči navrhovateľovi nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa vzal súd v úvahu osobný charakter tohto sporu a existenciu lepších finančných pomerov na strane odporkyne, ktorá má trvalý príjem zo mzdy vyplácanej jej zamestnávateľom a ktorej nepriznanie trov konania tak nespôsobí závažnú finančnú ujmu. Súd považoval za spravodlivejšie, aby si každý z účastníkov svoje trovy znášal sám.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov).