Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/58/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému JALAST PLUS, s.r.o., naposledy so sídlom Šípkov 127, IČO 36 356 956, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 11 690 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30. decembra 2013, č. k. -15, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,90 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora dňa 18.05.2011 vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného. Poverený súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 04.12.2013 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu ex offo výmazu povinného z obchodného registra SR. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v sume 39,09 eur + 20 % DPH. Súd prvého stupňa z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -134 zo dňa 25.07.2013 súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi JALAST PLUS, s.r.o. pre nedostatok majetku dlžníka. Povinný bol dňa 17.09.2013 vymazaný ex offo. Súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku, nakoľko z pripojeného výpisu z obchodného vestníka vyplýva, že výmaz povinného súd vykonal podľa o obchodnom registri v znení neskorších predpisov. Dôvodom na výmaz povinného z Obchodného registra ex offo súdom teda bolo, že povinný bol zrušený bez likvidácie. Prvostupňový posúdil vyúčtovanie trov povereného súdneho exekútora, vykonanie jednotlivých úkonov ako aj účelnosť vykonania úkonov a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: 1/ minimálnu odmenu podľa vyhlášky č. vo výške 33,19 eur. 2/ náhradu hotových výdavkov podľa vyhlášky č. za poštovné vo výške 5,90 eur. 3/ DPH podľa Exekučného poriadku z odmeny a hotových výdavkov v sume 7,81 eur. Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 46,90 eur. Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, mal oprávnený za to, že exekúcia mala byť vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň poukázal na skutočnosť, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie a nie je daný dôvod, aby znášal trovy exekúcie. Oprávnený uviedol, že ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie, čo pripúšťa aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. III ÚS 432/08-16 zo dňa 16. 12. 2008. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Súdny exekútor zaslal k odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie. Uviedol, že s výkladom oprávneného nesúhlasí. Nie je sporné, že ak v priebehu exekúcie súd zistí, že povinný nemal ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Toto riziko, ktoré nesie oprávnený, nie je možné prenášať na súdneho exekútora, nakoľko oprávnený má možnosť voľby, či návrh na vykonanie exekúcie podá, alebo nie, súdny exekútor však nemá možnosť voľby, či konkrétny návrh na vykonanie exekúcie prijme, alebo nie a či konkrétnu exekúciu vykonávať bude alebo nie. Otázka trov exekučného konania a povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR, a to v náleze .

Odvolací súd preskúmal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle a na zdôraznenie správnosti dodáva:

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 05.05.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 11 690 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-1590044311- GC04/11 zo dňa 27.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.03.2011.

Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.12.2013, súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou, z ktorej správne vychádzal aj súd prvého stupňa, je potrebné sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa Exekučného poriadku. Z ustanovenia vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného za preukázané, že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín č. k. -134 zo dňa 25.07.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2013, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V posudzovanej veci preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov exekúcie, ktoré je podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, nakoľko v danej veci je nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť povinného. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorých výšku oprávnený v podanom odvolaní ani nerozporoval.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .