Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-11-2014.pdf
PDF · 87.37 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/11/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K. č. XXXX/X, O., a otca: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXXX/X, O., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 31.10.2013, č.k. 10P/65/2013-92, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh otca na zníženie výživného zo sumy 100,- Eur na sumu 30,- Eur mesačne a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 O.s.p.. Vecne argumentoval tým, že na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov i predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný. Rodičia maloletej nie sú a ani neboli manželia a nežijú spolu ani v spoločnej domácnosti. V čase posledného rozhodnutia súdu (rozsudkom č.k. 7P/22/2009-74 zo dňa 10. decembra 2009) bolo otcovi určené výživné na dieťa v sume 100,- Eur mesačne. Súd vychádzal z toho, že zmeniť rozhodnutie súdu o výživnom možno len vtedy, ak na strane oprávnenej alebo povinnej osoby nastanú také zmeny v ich pomeroch, ktoré odôvodňujú výživné znížiť alebo zvýšiť. V tom čase mal otec ešte dva ďalšie vyživovacie povinnosti, platil na deti spolu 160,- Eur. Už v tom období mal ako živnostník minimálnu mzdu cca 300,- Eur. Matka poberala rodičovský príspevok 158,67 Eur a prídavky na dieťa 21,25 Eur mesačne. V súčasnosti sa ich pomer ani počet vyživovacích povinností nezmenil. Matka sa o maloletú osobne stará, zabezpečuje jej bývanie, stravu a ďalšie hodnoty, preto otec maloletej má túto osobnú starostlivosť matky kompenzovať poskytnutím peňažných prostriedkov. Do úvahy bolo potrebné vziať aj skutočnosť, že otec sa s maloletou nestretáva, preto starostlivosť matky je sústavná. Otec po skončení pracovného pomeru vo firme K., s.r.o. pracoval vo firme N., s.r.o., kde mal netto mesačný príjem 380 - 400,- Eur. V súčasnosti je zamestnaný na dohodu a výška zárobku závisí od jeho schopnosti obchodného zástupcu, lebo odmenu má len zo schválených zmlúv. Podľa potvrdenia zamestnávateľa má netto mesačný príjem cca 98,- Eur. Nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili hľadať a nájsť si prácu za viac ako 98,- Eur mesačne. Otec neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že nedokáže mesačne zarobiť viac ako 98,- Eur. Súd prihliadal na to, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a súd hlavne prihliadal na možnosti a schopnosti otca. Súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť mesačný príjem, aký mal v čase určenia mu výživného 100,- Eur, a preto i jeho návrh na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol s použitím § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu, ako je tomu aj v prípade rozhodovania o starostlivosti súdu o maloleté dieťa (§ 81 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto rozhodnutiu podal otec odvolanie, ktorým žiadal znížiť výživné na 50,- Eur. V odvolaní poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezohľadnil podstatnú zmenu pomerov otca, u ktorého došlo k výraznému zníženiu príjmov. Je síce naďalej spoločníkom a konateľom spoločnosti K. s.r.o., táto je však nefunkčná a nemá z nej žiaden príjem, vzdal sa aj funkcie konateľa, je evidovaný na úrade práce, nepoberá však žiadne dávky, príjem si snaží zabezpečiť príležitostnou prácou pre spoločnosť E. R., a.s. Má však snahu zvýšiť svoj príjem a chce si plniť i vyživovaciu povinnosť. Matka maloletej nepracuje a ani si prácu nehľadá, nepreukázala taký zdravotný stav maloletej, ktorý by jej neumožňoval pracovať. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti spolu vo výške 160,- Eur, potreby týchto detí sú vyššie, otec si podal návrh na zníženie výživného aj voči nim. Otec nemá žiadne iné príjmy a ani majetok. Po zaplatení výživného otcovi nezostáva žiadna suma na zabezpečenie základných životných potrieb, naopak, zvyšuje sa jeho zadlženosť.
Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka sa k doručenému odvolaniu otca nevyjadrila.
Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletej nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zníženie výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom jeho výsledky náležite vyhodnotil a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyhotovené písomné odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade nedošlo na strane otca maloletej k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje znížiť výšku doteraz stanoveného výživného. Pokiaľ otec poukazuje na to, že má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti, táto skutočnosť bola zohľadnená už aj pri predchádzajúcej úprave výživného, preto sa z tohto hľadiska nejedná o žiadnu zmenu pomerov.
Po posúdení súdom prvého stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 7P/22/2009-74 zo dňa 10.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.02.2010, vo výške 100,- Eur zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletej, ako i odôvodneným potrebám maloletej a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o maloletú. Ako už bolo skonštatované, na strane maloletej a matky nedošlo k žiadnej výraznej zmene pomerov, zvýšením veku maloletej prirodzene dochádza aj k nárastu nákladov na starostlivosť o ňu, začala navštevovať materskú školu, z dôvodu častých chorôb je však v prevažnej starostlivosti matky, ktorá nepracuje, je naďalej na materskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok. Na strane otca súd prvého stupňa správne skonštatoval, že aj keď aktuálne dosahuje čistý mesačný príjem 98,- Eur, nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili hľadať a nájsť si lepšie platenú prácu. Súd správne prihliadal na to, že dieťa má právo znášať životnú úroveň svojich rodičov a súd hlavne prihliadal na možnosti a schopnosti otca. Je v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť mesačný príjem, aký mal v čase určenia mu výživného 100,- Eur. Žiada sa zdôrazniť, že hoci otec maloletého nedosahuje vyšší príjem, s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec i z takéhoto príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné dieťaťa.
Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd správne uzavrel, že zákonné podmienky pre zníženie výživného otca k maloletej L. aktuálne nie sú splnené, a preto bolo dôvodným jeho návrh na zníženie výživného zamietnuť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.