Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-351-2004.pdf
PDF · 157.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/351/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: 1/ T. F., Q.. XX.X.XXXX, U. X., U. XX, X/ H.. J. F.X., Q.. XX.X.XXXX, U. X., U. XX proti odporcovi: FLAP - REAL s.r.o., Bencúrova 14, Košice, IČO: 36 189 731, zast. JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Idanská 17 v konaní o zaplatenie 1.418,34 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 1.258,38 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.10.2004 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
O trovách konania a trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade návrh doručeným súdu dňa 12.10.2004 žiadali, aby bol odporca povinný v byte navrhovateľov zabezpečiť výmenu váničky v sprchovacom kúte, zabezpečiť vhodné otvory na prístup k rozvodom plynu a vody, zaplatiť sumu 20.000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 4,5 % od 1.7.2004 do zaplatenia. Súčasne si uplatnili náhradu trov konania.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade písomným podaním doručeným súdu dňa 7.10.2013 na základe vypracovaných znaleckých posudkov navrhli, aby bol odporca zaviazaný k úhrade sumy 1.418,34 €. Uplatnený nárok pozostáva zo sumy 1.258,38 € a suma 160 € (výmena dvierok na plynomere ), pričom zo sumy 1.258,38 € si uplatňujú úroky z omeškania.
Okresný súd Košice I uznesením dňa 12.3.2014 pripustil zmenu návrhu.
Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 28.4.2006 bol pripustený do konania v 2. rade H.. J. F..
Odporca sa k návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 7.3.2006 odporca uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Namieta aktívnu legitimáciu navrhovateľky v 1. rade, nakoľko Zmluva o dielo bola uzavretá medzi odporcom Flap Real s..r.o. a objednávateľom H.. J. F.. Okrem toho namieta aj skutočnosti uvedené v návrhu.
Z výpovede navrhovateľky v 1. rade súd zistil, že v septembri 2002 spolu s manželom navštívili firmu Flap -Real s.r.o. Kežmarská 3, v Košiciach, ktorá sa zaoberala kúpeľňovým dizajnom. S odporcom sa dohodli, že im príde urobiť kúpeľňu s tým, že odporca prišiel, pomeral byt na rekonštrukciu bytového jadra, ktorú mal vykonať. Navrhovateľka v 1. rade ho žiadala, aby urobil cenovú ponuku, pretože bola viazaná stavebným sporením. Odporca cenovú ponuku dal vo výške 236.973,- Sk, ktorá suma je zahrnutá
aj v Zmluve o dielo. Zmluvu o dielo potom podpísal s odporcom navrhovateľ v 2. rade s tým, že za dielo zaplatia 236.973,- Sk. Po podpísaní zmluvy prišiel odporca spolu so svojimi zamestnancami do bytu a začali vykonávať rekonštrukciu bytového jadra s tým, že v tom čase navrhovateľka v 1. rade nebola doma, nakoľko bola zamestnaná a na práce dohliadal navrhovateľ v 2. rade. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že odporca a jeho zamestnanci neboli pripravení na prácu, pretože nemali k dispozícii pracovné nástroje. Práce boli ukončené začiatkom decembra 2002 a dňa 3.12.2002 mala na stole vyúčtovanie, ktoré pripojila súdu ako dôkazový materiál. Po nahliadnutí do vyúčtovania zistila, že sú určité nezrovnalosti s tým, že tieto povedala synovi odporcu a teda, že s vyúčtovaním nesúhlasí a nech to odporca príde s ňou vyriešiť. Odporca neprišiel. Navrhovateľka v 1. rade namietala, že vo vyúčtovaní sú uvedené položky, napr. položka 67 - keramický obklad dekor ANK 4001, ktorý jej vôbec nebol dodaný, nebola dodaná batéria vaňová stojánková trojotvorová, pretože túto kúpil navrhovateľ v 2. rade. Doklad o nákupe batérie však nemá. Ďalej nesúhlasila aj s vyúčtovaním a rozpočítaním m2, keďže odporca neprišiel toto vyúčtovanie prejednať, začala medzi nimi korešpondencia, časom túto skutočnosť oznámila na Obchodnú inšpekciu s tým, že jej volal zamestnanec Obchodnej inšpekcie, že je prítomný odporca a že jej vráti 15.000,- Sk. Túto sumu jej však odporca nevrátil. Ďalej namietali aj skutočnosť, že uvedená suma bude bez DPH. S týmto nesúhlasí, nakoľko je toho názoru, že cenová kalkulácia bola aj s DPH. Ešte v záručnej lehote po vykonaní práce im praskla vanička, s tým, že odporca jej sľúbil, že ju príde opraviť, čo však neurobil. Keď sa vyhrážala opätovne obchodnou inšpekciou, prišiel jej vaničku vymeniť, avšak túto si zakúpila sama z vlastných finančných prostriedkov, nakoľko povedal, že takúto vaničku nemá. Vanička bola teda vymenená. Navrhovatelia sa podanou žalobou domáhali vrátenia sumy 20.000,- Sk, ktorá pozostáva z vyúčtovania a 5.000,- Sk je batéria, ktorú zakupovali. Ohľadne vaničky, výmenu už nežiadala. Naďalej trvala len na úhrade dlžnej sumy. Súčasne ešte žiadala, aby jej odporca zabezpečil vhodné otvory na prístup k rozvodu plynu a vody. Pri celkovom vyúčtovaní m2 vychádzala z toho, čo si vedela sama pomerať a zistila, že uvedené m2 nie sú správne.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že sumu 130.000,- Sk odporcovi vyplatili 4.11.2002 ako zálohu a následne 3.12.2002 doplatok vo výške 113.731,10 Sk. Sumu vyplatil navrhovateľ v 2. rade na základe vyúčtovania, ktoré bolo predložené, v tom čase keď navrhovateľka v 1. rade nebola doma.
Z výpovede navrhovateľa v 2. rade súd zistil, že tento bol prítomný v čase keď sa vykonávala rekonštrukcia bytového jadra. Keďže nie je stavbár, do týchto prác sa nerozumel a preto im, keď bol doma umožnil vstup do bytu. Nekontroloval zamestnancov odporcu, ani sa do týchto záležitostí nestaral. Potvrdil, že dňa 3.12.2002 mu odporca priniesol vyúčtovanie a doplatil mu sumu 113.731,10 €. Vyúčtovanie nekontroloval, pretože to nepovažoval za potrebné a nekontroloval, či boli správne uvedené m2. Vyúčtovanie následne reklamovala navrhovateľka v 1. rade. Na cene diela sa dohodli tak, ako to bolo uvedené v zmluve. O tom, či cenová kalkulácia je spolu s DPH nebola reč, preto sa o tom nerozprávali.
Z výpovede odporcu súd zistil, že s navrhovateľkou v 1. rade v roku 2002 sa dohodol na rekonštrukcii bytového jadra, kuchyne a dodávku sanitačných zariadení. Vykonával rekonštrukciu bytového jadra v dvojbyte s tým, že urobil aj cenový rozpočet, ktorý sa v priebehu vykonávania prác menil. Rekonštrukciu začal vykonávať v mesiaci november 2002 a pred Vianocami 2002 boli práce ukončené. Pri preberaní diela žiadne vady reklamované neboli. Presne si však nepamätal, kto bol pri preberaní diela prítomný, či to bola navrhovateľka v 1. rade alebo navrhovateľ v 2. rade. Myslí si však, že to bol navrhovateľ v 2. rade, pretože on bol na dôchodku, bol doma, preto väčšinu zmien konzultoval práve s ním. Asi týždeň po prebraní diela mu navrhovateľka v 1. rade oznámila, že nie je spokojná s umiestnením batérie vaňovej, pričom ide o stojankovú batériu. Zmenu umiestnenia batérie však už nebolo možné vykonať z dôvodu, že táto bola na pevno namontovaná na vaňu. Neskôr reklamovala navrhovateľka v 1. rade ventilátory v kúpeľni, ktoré slúžia na odsávanie pár s tým, že ide o systém, keď sa zapne svetlo, zapne sa aj ventilátor, klapky sa otvoria pozvoľna a keď sa svetlo vypne, ventilátor sa nevypne okamžite, ale až po nejakom čase, keď sa tieto klapky uzavrú. Keď prišli pozrieť ventilátory zistil, že lamely boli násilne vylomené, ako keby ich niekto nasilu otváral. Napriek tomu však ventilátory vymenil bez účtovania. Navrhovateľka v 1. rade reklamovala vaničku v sprchovacom kúte, ktorá bola zlomená s tým, že navrhovateľka si zakúpila vaničku a odporca ju vymenil. Okrem toho navrhovateľka v 1. rade reklamovala aj otvory. Keďže sa však nemohli dostať do bytu, otvory nemohol opraviť. Za vykonané dielo navrhovatelia v 1. a 2. rade zaplatili tak ako sa dohodli. Odporca ďalej uviedol, že boli vykonané aj iné práce, než boli dohodnuté v zmluve, pričom navrhovateľ v 1. rade pri vykonaní týchto prác nič nenamietal. Vo vyúčtovaní sú uvedené všetky vykonané práce a dodávky.
V priebehu konania bolo nariadené znalecké dokazovanie ohľadne správnosti vyúčtovania stavebných prác.
Znalecký posudok pod č. X/XXXX vypracoval znalec Z.. R. Š. dňa 28.2.2010. V závere znaleckého posudku uviedol, že v kúpeľni nebolo zistené, aby bol dodaný a namontovaný dekor ANK 4001, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 665,- Sk, vaňová batéria bola nainštalovaná. Zameraním skutkového stavu zistil, že zvislé nosné konštrukcie - priečky z tvárnic pórobetónových HEBEL majú celkovú výmeru 27,73 m2, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje zníženie o sumu 767,26 Sk. Na realizovaných prácach neboli zistené skutočnosti, ktoré by bránili riadnemu užívaniu diela. Znalecký odhad ceny za predpokladu všetkých zrealizovaných prác a dodávok bez DPH predstavujú čiastku 246.109,34 Sk.
Proti vypracovanému znaleckému posudku mali výhrady navrhovatelia v 1. a 2. rade, pretože podľa ich názoru nezodpovedá skutočnosti. Do vypracovaného znaleckého posudku zahrnul aj také práce, prípadne položky, ktoré vykonané a dodané neboli. Z uvedeného dôvodu, preto dlžná suma pozostáva zo sumy 6.758,- Sk a to je rozdiel medzi odplatou zo zmluvy o dielo, ktorá predstavovala výšku 236.973,- Sk a konečnou sumou, ktorá mu bola vyplatená vo výške 243.731,10 Sk. Naďalej žiadala vrátenie sumy 15.000,- Sk, ktorou sumou bolo navýšenie vyúčtovania, pretože odporca uviedol, že ide o DPH, ktorú neúčtoval, ale navýšil určité práce. Z uvedeného dôvodu preto so znaleckým posudkom nesúhlasili a navrhli opätovne vypracovať nový znalecký posudok.
Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 21.3.2011 nariadil znalecké dokazovanie, v ktorom sa mal znalec zamerať na preskúmanie znaleckého posudku vypracovaného Z.. R. Š. zo dňa 28.2.2010 a zodpovedať na otázky súdu.
Ustanovený znalec Z.. H. F. vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX dňa 23.7.2011. V závere znaleckého posudku uviedol, že pri miestnej ohliadke zameral skutočne vykonané množstvo podrobne a celkom nerealizované stavebné práce a dodávky materiálu boli vo výške 37.908,85 Sk, t.j. 1.258,34 Sk. Pri miestnej ohliadke premeral za účasti navrhovateľky v 1. rade všetky výmery, ktoré boli súčasťou cenového návrhu. Rozdiely, ktoré nameral nezodpovedali množstvu materiálu so skutočne zameraným množstvom pri miestnej ohliadke. Ohľadne namontovania dvierok v kúpeľní a v kuchyni, či zodpovedajú platným normám a či staviteľ ich montážou porušil stavebný zákon, uviedol, že na osadenie revíznych dvierok pri vnútornom vodovode, plynovode nie je samostatná norma. Pre realizáciu vnútorného vodovodu je norma ČSN/STN/736660, kde v bode 74 je uvedené, že všetky armatúry musia byť umiestnené tak, aby boli vždy voľne prístupné, hlavne pri poruchách a výmenách po dobe životnosti. Pri miestnej ohliadke zistil, že osadené revízne dvierka sú osadené tak, že je problém sa dostať k uzavieracím armatúram, čo potvrdili aj zástupcovia vodárenskej spoločnosti a revízny technik plynu. Otvor je tak malý, že sa nebude dať vymeniť plynomer. Najväčší problém nastane pri výmene stupačiek po dobe životnosti, kedy bude potrebné demontovať prednú stenu okolo WC pre sprístupnenie stupačiek. Nakoľko dodávateľ nerealizoval revízne dvierka podľa normy, porušil tým normy a spôsobí užívateľovi škody pri dodatočných úpravách, pri výmene potrubí a zariadení. Pri miestnej ohľadne zistil a zameral realizované práce, realizované výmery obkladu a dlažby nasledovne: obklad montáž: skutočne realizované množstvo je 20,33 m2, obklad dodávka: 20,33 m2 + 10 % stratné 23,00 m2, obklad lištely: 57 ks, dlažba montáž: skutočné množstvo je 3 m2, nakoľko pod rohovou vaňou a sprchovacím kútom nie je položená dlažba, dlažba dodávka: 3 m2 + 10 % stratné = 3,30 m2.
Predmetný znalecký posudok namietal odporca.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade písomne dňa 7.3.2012 požiadali o úpravu sumy, ktorú žiadajú od odporcu a to na základe vypracovaného znaleckého posudku.
Z dôvodu odstránenia rozporov medzi v poradí prvým znaleckým posudkom a druhým znaleckým posudkom boli vypočutí aj znalci.
Predvolaný znalec Z.. H. F. uviedol, že na záveroch znaleckého posudku trvá a vyčíslil hodnotu materiálu a nevykonané práce, ktoré boli zahrnuté do predbežnej kalkulácie a bolo od nich upustené, určil nerealizované stavebné práce a dodávky v hodnote 1.258,34 €. Znalec uviedol, že postupoval podľa prehľadu rozpočtových nákladov odporcu zo dňa 29.10.2002 v cenovom predpise Odis na základe
cenovej úrovne a cenníka v tom čase, ceny druhý polrok 2002, konkrétne na strane 4 znaleckého posudku uviedol, ktoré práce neboli realizované, neboli urobené priečky, obklady, lištely, pričom ich presne rozpísal v znaleckom posudku. Sprchovacia vanička síce bola dodaná odporcom, ale bola dvakrát reklamovaná, reklamácii nebolo vyhovené, preto si navrhovatelia kúpili a osadili svoju vaničku. Doklad o kúpe mu však predložený nebol, preto sumu 3.340,- Sk vylúčil z rozpočtu ( položka 39 rozpočtu ). Predmetnú vaničku vylúčil, pretože bola dvakrát reklamovaná a neslúžila svojmu účelu, túto skutočnosť riešila aj štátna obchodná inšpekcia. Dodávku sprchovej batérie zahrnul do rozpočtu ako dodanú. Ďalej uviedol, že do prehľadu rozpočtových nákladov bolo dopísané odporcom ohľadne prívod hydromasáži s istením, že toto nebolo zrealizované a preto to odpočítal. Znalec ďalej uviedol, že naviac práce neboli ani v spise zaevidované, ani že by ich dodávateľ požadoval, preto sa im v znaleckom posudku nevenoval. Posudzoval iba tie práce, ktoré boli priložené k faktúre. Pri vypracovaní znaleckého posudku konzultoval aj so znalcom Š., pričom tento vykonával ocenenie v programe Cenekom, kde môžu byť určité menšie rozdiely v cene. Znalec uviedol, že odpočítal 3.340,- Sk vaničku, 2.400,- Sk istenie a menší rozdiel bol aj v znaleckom posudku vo výške 10.000,- Sk. Pravdepodobne k tejto zmene došlo v posudzovaní m2, pri priečkach, ktoré neboli zrealizované. Podľa jeho výpočtov bola cena zrealizovaných prác bez DPH vo výške 213.799,87 Sk, s DPH vo výške 235.179,87 Sk.
Z výpovede znalca Z.. R. Š. bolo zistené, že rozdiely, ktoré vznikli medzi vypracovanými znaleckými posudkami mohli vzniknúť z dôvodu, že nepoužívajú rovnaké rozpočtárske programy. Podľa jeho názoru rozdiel vznikol v akom rozsahu boli odporcom dodané priečky z tvárnic pórobetónových HEBEL, pričom on naberal priečky 27 m2 a znalec F. 18 m2. Od tohto rozdielu sa následne odvíjajú aj všetky ostatné množstevné rozdiely ako napr. obklady, omietky a pod. Použil iný rozpočtársky program. Rozpočtárske programy, ktoré sú, nie sú záväzné alebo ich používanie, čiže každý znalec používa svoj rozpočtársky program. V posudku ohodnotil všetky vykonané práce, prirovnal ich k faktúre, ktorú mal k dispozícii, aby si to overil. Keď už bolo dielo hotové, tak v podstate zameral a ohodnotil to, čo bolo vykonané. Ohľadne ceny zrealizovaných prác dospel k záveru a vychádzal z rozpočtu, ktorý spracoval a ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku. Čiže vychádzal z toho, čo nameral na ohliadke a zabudované veci prevzal. Ohľadne naviac prác sa vyjadril, že nevie o aké naviac práce ide, či ich zameral a vzal do úvahy alebo nie v znaleckom posudku.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že došlo k výmene dvierok v kuchyni na plynomery, pričom za výmenu dvierok zaplatili 60 €. Výmene dvierok na vodomery tiež bude realizovaná. Následne navrhovateľka v 1. rade oznámila súdu, že pred výmenou dvierok na internete našla dvoch stolárov, ktorí boli ochotní jej tieto dvierka urobiť. Povedali cenu 80 €, ktorú sumu uviedla aj do písomnosti ohľadne vyúčtovania s protistranou. Potom však u susedov menili kuchynskú linku a urobili jej dvierka za 60 €, čo privítala. Keď pýtala doklad, bolo jej oznámené, že jej ho nemôžu dať, pretože dotyčná osoba nie je platcom DPH. Z uvedeného dôvodu teda nepredložila bloček o zaplatení. Predložila súdi iba fotografiu ohľadne výmeny dvierok.
Z pripojenej Zmluvy o dielo bolo zistené, že táto bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Zhotoviteľom je Flap-Real s.r.o., Kežmarská 3, Košice a objednávateľom H.. F., U. XX/X, X.. Zhotoviteľ sa zaviazal, že za podmienok dojednaných v zmluve pre objednávateľa vykoná, zariadi stavbu: rekonštrukciu kúpeľne s dodávkou hydromasážnych systémov a sanitou, vypracuje zadanie stavby, uskutoční v mene a na účet objednávateľa investorské činnosti a zariadi investorské záležitosti potrebné pre vypracovanie zadania stavby a prípravu predmetnej stavby. Objednávateľ sa zaviazal, že dokončené zadanie prevezme, zaplatí za jeho zhotovenie dohodnutú cenu a poskytne spracovateľovi dojednané spolupôsobenie. Objednávateľ sa zaviazal, že za zariadenie a uskutočnenie investorských činností zaplatí zhotoviteľovi dohodnutú odplatu.
V ďalšom sa dohodli, že pokiaľ v priebehu spracovania zadania uzavreté dohody budú mať vplyv na cenu a termín plnenia, zaväzuje sa objednávateľ upraviť dodatkom k tejto zmluve cenu a termín plnenia vo väzbe na zmenu predmetu plnenia. Odplata za činnosti podľa zmluvy predstavuje 236.973,- Sk, záloha č. 1 bola vopred uhradená dňa 31.10.2002 vo výške, bez uvedenia a záloha č. 2 uhradená do 2002, bez uvedenia presného dátumu 2002 vo výške bez uvedenia presnej sumy. Cenová kalkulácia mala byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Zmluva bola podpísaná dňa 31.10.2002 medzi objednávateľom, t.j. navrhovateľom v 2. rade a dodávateľom t.j. odporcom.
Z pripojenej faktúry č. 2002/2001 bolo zistené, že odporca ako dodávateľ vyhotovil faktúru za prevedené práce podľa prehľadu rozpočtových nákladov celkom bez DPH 247.351,10 Sk, DPH 10 % vo výške 24.735,10 Sk, celkom k úhrade 272.086,20 Sk.
Z pripojených pokladničných dokladov bolo zistené, že navrhovatelia v 1. a 2. rade zaplatili odporcovi dňa 4.11.2002 sumu 130.000,- Sk. Účelom bola záloha na opravu bytového jadra, pričom suma 130.000,- Sk je v kolónke cena s DPH. Podpis príjemcu Flap-Real s.r.o. Košice.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 3.12.2002 bolo zistené, že navrhovatelia v 1. a 2. rade zaplatili odporcovi sumu 113.731,10 Sk ako doplatok na rekonštrukciu bytového jadra. Suma 113.731,10 Sk je v kolónke cena s DPH, podpis príjemcu Flap-Real spol. s r.o. Košice.
Z prehľadu rozpočtových nákladov bol zistený rozpočet celkom vo výške 247.351,10 Sk.
Právny zástupca odporcu namietal, že navrhovateľka v 1. rade nie je aktívne legitimovaná, pretože odporca uzavrel zmluvu s navrhovateľom v 2. rade dňa 31.10.2002 ohľadne rekonštrukcie bytu na celkovú sumu 247.000,- Sk bez DPH, pričom má za to, že nešlo o bežný úkon manželov. Navrhovateľ v 2. rade uplatnil svoj nárok dňa 10.3.2006, následne ako bol pripustený Okresným súdom Košice I na strane navrhovateľa v 2. rade. Poukazuje na ust. § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že zhotoviteľ zodpovedá za vady diela porušením povinností. Skutočnosť, že vo vzťahu k navrhovateľom nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností pri zhotovovaní diela, služby poskytol odporca podľa príkazov objednávateľa t.j. navrhovateľov. Vady diela odstránil, o čom svedčí aj potvrdenie podpísané navrhovateľkou v 1. rade, ktoré sa nachádza v spise a je dátované dňom 9.6.2004. Z uvedeného potvrdenia vyplýva, že závady z reklamácie boli odstránené a uvedené zariadenia sú plne funkčné. Vanička bola zabudovaná na žiadosť objednávateľa a to z dôvodu, že pôvodná vanička bola poškodená nesprávnym užívaním a odporca následne bezplatne zamontoval novú vaničku navrhovateľom. Vadu nezavinil, teda nezodpovedá za vady diela. Poukazuje na ust. § 561 Obchodného zákonníka, § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka a to vady diela a nároky z nich objednávateľ musí oznámiť bez zbytočného odkladu hneď ako ich zistil. Ďalej poukazuje na to, že bezdôvodné obohatenie nevzniklo, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca Z.. Š.P. R. Č.. XX/XXXX. Odporca zhotoví dielo v byte navrhovateľov v sume 247.109,34 Sk s tým, že navrhovatelia mu vyplatili sumu 243.731,10 Sk bez DPH. Následne znalec Z.. T. ozrejmil súdu, v čom vznikli množstevné rozdiely vo výpočtoch. Z uvedeného vyplýva, že bezdôvodné obohatenie odporcu na úkor navrhovateľov nie je, dokonca navrhovatelia sa bezdôvodne obohatili na úkor odporcu. Ďalej poukazuje na to, že faktúru nevystavil na meno objednávateľa, ale na požiadanie na samotnú navrhovateľku v 1. rade, pretože finančné prostriedky čerpali z prvej stavebnej sporiteľne na rekonštrukciu a preto mohol mať za zhotovenie diela vyplatenú túto sumu. Na faktúre nesmela byť preto uvedená navrhovateľka v 1. rade. V ďalšom namieta nesprávnosť výšky úrokov z omeškania, ktoré nie sú v zákonnej lehote. Namietal náhradu za revízne dvierka vo výške 160 €. Poukazuje na ust. § 561 Obchodného zákonníka. Tieto dvierka boli namontované na žiadosť objednávateľom napriek tomu, že boli upozornení na nesprávnosť pokynu, nakoniec tieto dvierka ani neboli reklamované.
Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že v zmluve je objednávateľom navrhovateľ v 2. rade ako jej manžel, pričom ona je jeho zákonitá manželka a všetko vybavovali spoločne. Pokiaľ odporca nesúhlasil, tak mal žiadať, aby boli obaja v zmluve uvedení. Ďalej uviedla k používaniu Obchodného zákonníka, že sa jej to netýka. K tomu, že v zmluve je uvedená suma bez DPH, toto zo samotnej zmluvy nevyplýva, pretože pokiaľ je uvedené, že je to bez DPH, automaticky suma, ktorá je stanovená, je s DPH. S vyúčtovaním, ktoré jej bolo predložené nesúhlasila, čo oznámila synovi odporcu. Odporca sa následne stratil, odmietol s ňou komunikovať, nepreberal poštu. Vaničku prišiel odstrániť až po 6 mesiacoch, keď ho stretla.
Predmetom konania medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporcom je záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z uzavretej zmluvy o dielo. Účastníci konania, t.j. zmluvné strany uzavreli Zmluvu o dielo v zmysle ustanovení zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka.
Pri posúdení, či sa záväzkovo právny vzťah posudzuje podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka je dôležitá podstata spoločenského vzťahu, v ktorom zmluvné strany vystupovali. Obchodné právo je upravené predovšetkým zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a je samostatným
právnym odvetvím, ktoré upravuje právne pomery podnikateľov. Podnikateľom je každý fyzická či právnická osoba, ktorá podniká, teda vykonáva sústavne, samostatne podnikateľskú činnosť pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obchodným zákonníkom sa riadia vzťahy medzi podnikateľmi, teda vzťahy súvisiace s podnikaním ( § 1 Obchodného zákonníka ). Ostatné právne vzťahy do ktorých podnikatelia vstupujú ako občania sa neriadia Obchodným zákonníkom, ale inými právnymi predpismi podľa charakteru konkrétnych spoločenských vzťahov. V posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporca vystupoval ako právnická osoba, avšak navrhovatelia v 1. a 2. rade vystupovali ako fyzické osoby. Ich vzájomné konanie a právne postavenie preto nie je možné posudzovať ako podnikanie a podriadiť ich Obchodnému zákonníku ako zvláštnemu zákonu upravujúcemu právne vzťahy medzi podnikateľmi.
Pri vymedzení predmetu obchodných záväzkových vzťahov je treba objasniť a vysvetliť pojem „obchodný záväzok“. Tento pojem sa odvíja od širšie koncipovaného pojmu „záväzkový právny vzťah (záväzok)“. Obchodný záväzok je právny záväzok, ktorý sa realizuje v oblasti obchodovania ( podnikania). Východiskom pre pochopenie fenoménu „obchodný záväzkový vzťah (obchodný záväzok)“ je objasnenie pojmu podnikanie. Pojem podnikanie sa však spája s pojmom podnikateľ: 1- Obchodný zákonník hovorí (§ 261 ods. 1), že obchodné záväzkové vzťahy sa realizujú medzi podnikateľmi, pokiaľ sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Takú činnosť treba posudzovať v momentu vzniku obchodného záväzku. Naviac je treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých sa podnikateľská činnosť uskutočňuje, 2- Obchodný zákonník (§ 261 ods. 2), rozširuje okruh osôb, ktoré môžu vstupovať do obchodných záväzkových vzťahov s podnikateľmi a sú to štát, ďalej samosprávna územná jednotka alebo právnická osoba zriadená zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, 3- ktorékoľvek osoby môžu voľbou (dohodou) určiť, že ich záväzkový vzťah, ktorý by inak nespadal pod zákonný rámec obchodných záväzkových vzťahov podľa § 261 Obchodného zákonníka sa aj napriek tomu bude spravovať Obchodným zákonníkom (§262).
Podľa § 262 ods. 1,2 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 Obchodného zákonníka sa spravuje týmto zákonom. Dohoda o voľbe práva si vyžaduje písomnú formu.
Dohoda o voľbe práva musí spĺňať požiadavku kladenú na právne úkony (§ 37 OZ). Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neurčitosť právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 37 OZ).
Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, ale nie je jednoznačný, čím zostáva neurčitým jeho vecný obsah vrátane predmetu dohody. Ak ide o právny úkon pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma ( viď. napr. § 262 Obchodného zákonníka), musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný. Nestačí teda, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je objektívne poznateľné osobám, ktoré účastníkmi zmluvy nie sú. Vzhľadom na uvedené „obchodnú zmluvu“ v časti o voľbe záväzkového vzťahu účastníkov nemožno považovať za určitú, ak z úvodnej časti vyplýva, že ju uzatvárajú podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka ( zák. č. 513/1991 Zb.) a to z dôvodu, že na základe § 262 Obchodného zákonníka možno dohodnúť, aplikovať Obchodný zákonník iba ako celok.
Pretože sa nejedná o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý by sa týkal ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka) predmetný nárok súd posúdil podľa ust. Občianskeho zákonníka a nie podľa ust. Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 631 OZ zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa ust. § 632 OZ ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
Podľa ust. § 633 ods. 1,2 OZ zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme. Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.
Podľa ust. § 634 ods. 1,2 OZ ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.
Podľa ust. § 638 ods. 1,2 OZ ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť objednávateľa, je zhotoviteľ oprávnený určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť, ak na taký následok upozorní. To isté platí, ak sa dielo vykonáva u objednávateľa a ten nevykoná potrebné zdravotné a bezpečnostné opatrenia pre osoby vykonávajúce dielo.
Podľa ust. § 639 OZ ak objednávateľ poskytne riadne a včas potrebnú súčinnosť, zhotoviteľ však v určený čas nepristúpi k vykonaniu diela, patrí mu právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu tým vznikli. Toto právo musí uplatniť u zhotoviteľa najneskôr do jedného mesiaca od prevzatia veci; ak z tohto dôvodu odstúpi od zmluvy, musí ho uplatniť najneskôr do jedného mesiaca od odstúpenia; inak právo zanikne.
Zmluva o dielo je upravená v Občianskom zákonníku jednak všeobecnými ustanoveniami, ktoré platia pre všetky druhy zmluvy o dielo ( § 631 až 643 ). Zákon upravuje neobchodnú zmluvu o dielo, ktorá sa vzťahuje aj na prípady, keď zhotoviteľom diela je podnikateľ, ale za podmienky, že objednávateľom je nepodnikajúca fyzická alebo právnická osoba. Zmluva o dielo je vzájomne zaväzujúci právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. Zhotoviteľom diela môže byť podnikateľ, ktorý má na túto činnosť zapísanú v predmete podnikania alebo iná právnická alebo fyzická osoba. Zákon nepredpisuje právnu formu zmluvy o dielo, dokonca ani v prípade, keď je predmetom nehnuteľnosť. Zhotoviteľ diela, ktoré nebolo zhotovené na počkanie je však povinný vydať objednávateľovi písomne potvrdenie o uzavretí zmlúv. Podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy o dielo sú: a/ určenie diela ( predmetu zmluvy ) b/ ceny diela c/ vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa.
Dielo, ktoré má byť vykonané, musí byť dostatočne určené. Dielom je výsledok určitej fyzickej, či duševnej pracovnej činnosti zhotoviteľa. Dielom môže byť zhotovenie hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, montáž veci, jej údržba, resp. jej uchovanie v stave schopnom užívania, oprava veci, prípadne úprava veci, rekonštrukcia, zmena účelu užívania a pod. Typickým dielom na zhotovenie, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Dielo však môže mať tiež povahu prác či výkonov. Zmluva o dielo je zmluvou odplatnou. K platnému vzniku zmluvy o dielo sa preto vyžaduje stanovenie povinností objednávateľa zaplatiť za dielo jeho cenu. K platnosti zmluvy sa však nevyžaduje určenie výšky ceny. Strany môžu dohodou určiť postup na základe ktorého dôjde k určeniu výšky ceny a to buď dohodou strán v zmluve ( výšku ceny možno určiť aj dodatočne po uzavretí zmluvy ) alebo podľa osobitného právneho predpisu. Ak cena nebola uvedeným spôsobom určená, je objednávateľ povinný zaplatiť primeranú cenu ( § 634 ods. 1 OZ ). Zhotoviteľ vykoná dielo na svoje nebezpečenstvo, zhotoviteľ preto nemôže svoje povinnosti zo zmluvy splniť tým, že bude naďalej pracovať, ale iba tým, že objednávateľ mu poskytne výsledok svojej práce. Zmluva o diele je charakteristická práve tým, že má za predmet nie prácu, ale výsledok práce. Vo všeobecnosti sa nevyžaduje, aby zhotoviteľ vytvoril dielo osobne. Takáto podmienka by musela byť súčasťou zmluvnej dohody. Mimo týchto náležitostí sa zmluvné strany môžu dohodnúť na ďalších okolnostiach, ktoré sa môžu týkať najmä akosti diela, spôsobu platenia ceny ( zálohy ), doby zhotovenia diela a poskytnutia súčinnosti objednávateľa. Účastníci zmluvy o dielo sa môžu dohodnúť aj na mieste plnenia. Miesto splnenia zmluvy sa určuje predovšetkým dohodou účastníkov, prípadne povahou diela. Ak nie je takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo zhotoviteľa. Cena diela predstavuje odplatu za predmet zmluvy v peniazoch. K platnosti zmluvy sa však nevyžaduje dohoda o výške ceny. Zmluvné strany sa môžu v zmluve dohodnúť o postupe na základe ktorého sa určí cena diela. V prípade, že cena diela nebola takto určená, je objednávateľ povinný poskytnúť primeranú cenu ( § 634 OZ ).
Cenu diela môže objednávateľ zaplatiť aj poukázaním príslušnej ceny poštou alebo prostredníctvom peňažného ústavu ( § 567 ods. 2 OZ ).
Cena za dielo môže byť určená buď dohodou strán v zmluve alebo podľa osobitného právneho predpisu. V súlade so zásadami určenými zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách môže byť regulovaná cena prekročená alebo znížená dohodou účastníkov zmluvy len vtedy, ak tento predpis takúto možnosť pripúšťa. Ostatné ceny, ktoré nie sú regulované, patria do kategórie zmluvných cien, čo vo všeobecnosti znamená, že ich výška sa v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dojednáva dohodou účastníkov. Dohodou zhotoviteľa s objednávateľom môže byť cena určená podľa rozpočtu ( § 635 OZ ), odhadom ( § 636 OZ ) alebo iným určitým a zrozumiteľným spôsobom. Cena podľa rozpočtu alebo cena odhadom môže byť určená len pri uzatváraní zmluvy pred započatím diela. Cena určená iným spôsobom však môže byť určená aj po dokončení diela. V prípade, že cena je určená podľa rozpočtu, platí zásada, že zhotoviteľ nesmie jednostranne cenu diela zvýšiť. Môže sa tak urobiť len na základe novej dohody o cene s objednávateľom, znamená to, že hodnotu materiálu spotrebovanej energie, vynaloženej práce a realizovaných výkonov, ktoré sú nad rámec rozpočtu, môže zhotoviteľ zahrnúť do výslednej ceny len za podmienky, že objednávateľ buď s týmito nákladmi a výkonmi mimo rozpočtu písomne súhlasil, alebo ich dodatočne písomne objednal.
Pokiaľ v období medzi uzatvorením zmluvy a jej splnením došlo k zmene cenového predpisu podľa ktorého sa dohodla cena, je zhotoviteľ povinný o zvýšení ceny a jej novej výške objednávateľa bez meškania písomne uzatvoriť ( § 635 ods. 2 OZ ).
Ustanovenia § 637 až § 643 OZ upravujú vzájomné práva a povinnosti zhotoviteľa a objednávateľa. Medzi základné povinnosti zhotoviteľa patrí to, že zhotoviteľ musí bez zbytočného odkladu upozorniť objednávateľa na nedostatky materiálu dodaného objednávateľom, ktoré sú natoľko závažné, že to znemožňuje riadne zhotovenie diela a na nevhodnosť pokynov objednávateľa podľa ktorých by malo byť dielo vykonané. Zákon v určených prípadoch umožňuje zhotoviteľovi od zmluvy o dielo odstúpiť. Tak je tomu v prípade, keď napriek upozorneniam zhotoviteľa o vadnosti dodaného materiálu a na nevhodnosť pokynov objednávateľa trvá na objednávke s použitím nedostatkového materiálu a splnením nevhodných pokynov ( § 637 ods. 2 OZ ). Zhotoviteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak objednávateľ neposkytol zhotoviteľovi potrebnú súčinnosť. V takom prípade musia byť naviac splnené ďalšie podmienky a síce, že uplynula primeraná lehota, ktorú zhotoviteľ pre súčinnosť objednávateľovi určil a že objednávateľ bol na následok svojej nečinnosti t.j. úmysel zhotoviteľa odstúpiť od zmluvy zhotoviteľom upozornený.
Pred odôvodnením súdu ohľadne priznania nároku pre navrhovateľov v 1. a 2. rade je potrebné sa vyjadriť aj k námietke odporcu ohľadne aktívnej legitimácie navrhovateľky v 1. rade.
Pri uplatňovaní nárokov súd zohľadnil aj tú skutočnosť, či predmetné nároky a finančné prostriedky sa nachádzajú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
V tomto prípade Zmluvu o dielo s odporcom uzavrel navrhovateľ v 2. rade. Finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené odporcovi patrili obom manželom, tvorili bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a preto sa mohla domáhať vrátenia a zaplatenia finančných prostriedkov manželka objednávateľa t.j. navrhovateľka v 1. rade. Len takýto výklad súdom je správny, spravodlivý a zákonný v súlade s dobrými mravmi a právami a slobodami vyplývajúcimi z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR).
Ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je vyjadrením základného práva účastníka konania domáhať sa súdnej ochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov SR, príslušníkmi poskytovanie právnej ochrany. Zároveň sa v zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy SR možno domáhať práv podľa čl. 46 Ústavy SR len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s Ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy SR majú príslušnosť medzinárodné zmluvy vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Z uvedeného vyplýva, že výklad o používaní jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka vrátane súvisiacich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskych vzťahov nesmú bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmú byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).
Ustanovenie § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a právnych noriem základných, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti, vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti.
Podľa § 34 OZ je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 OZ).
Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe uvedených skutočností je súd toho názoru, že na podanie predmetného návrhu bola oprávnená tak navrhovateľka v 1. rade ako aj navrhovateľ v 2. rade. Napriek tomu z dôvodu právnej istoty navrhovateľka v 1. rade požiadala súd, aby pripustil na strane navrhovateľov aj jej manžela H.. J. F. ako navrhovateľa v 2. rade. Na základe jej procesného návrhu následne súd rozhodol uznesením zo dňa 28.4.2006.
Súd je teda toho názoru, že aktívne legitimovaným na podanie návrhu boli navrhovatelia v 1. a 2. rade a nárok bol uplatnený včas.
Predmetom konania je plnenie zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako objednávateľmi a odporcom ako zhotoviteľom týkajúcej sa rekonštrukcie bytového jadra v X., U. XX. Cena diela bola dohodnutá zmluvnými stranami vo výške 236.973,- Sk. Súčasne bolo dohodnuté, že zhotoviteľ pre objednávateľa vykoná a zariadi stavbu, rekonštrukciu kúpeľne s dodávkou hydromasážnych systémov a sanitou, vypracuje zadanie stavby, uskutoční v mene a na účet objednávateľa investorské činnosti a zariadi investorské záležitosti potrebné pre vypracovanie zadania stavby a prípravu predmetnej stavby. Z prehľadu rozpočtových nákladov datovaných dňa 23.10.2002 bolo zistené, že rozpočet celkom bol stanovený vo výške 247.351,10 Sk. V prehľade rozpočtových nákladov pri jednotkovej cene nikde nie je uvedené, či suma je s DPH alebo bez DPH. Takéto uvedenie jednotkovej ceny súd považuje za klamlivé, a preto sa navrhovatelia v 1. a 2. rade správne domnievali, že uvedená suma je s DPH. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že pri preberaní zálohy vo výške 130.000,- Sk ako aj doplatku na rekonštrukciu bytového jadra je uvedená suma v kolónke cena s DPH. Príjmový pokladničný doklad bol vystavený samotným odporcom, t.j. Flap-Real spol. s r.o., pričom finančné prostriedky odovzdávali navrhovatelia v 1. a 2. rade. Až v priebehu konania odporca uviedol súdu, že predmetná suma je bez DPH. Súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy v poradí druhý znalecký posudok vypracovaný znalcom Z.. H. F. a to z toho dôvodu, že tento vypracoval znalecký posudok skutočne dodaného materiálu a vykonaných resp. nevykonaných prác. V poradí z prvého znaleckého posudku vypracovaného znalcom Z.. Š. vyplýva, že tento vypracoval znalecký posudok na základe pripojeného cenového rozpočtu a vychádzal z údajov, ktoré sú v ňom uvedené. Z uvedeného vyplýva, že teda ohodnotil aj práce, ktoré neboli dohodnuté, resp. materiál a práce, ktoré dodané vôbec neboli. Znalec Z.. H. F. uviedol, že s porovnaním predloženej cenovej kalkulácie odporcu zameral a zistil skutočnosti:
položka č. 3, skutočné množstvo priečok hr. 7,50 cm je 18,342 m2 - 11,658 x 455,- = 5.304,50 Sk položka č. 6, práce nerealizované 610,- Sk položka č. 9, skutočné množstvo je 5 m2 - 3 m2 x 344,- Sk = 1.032,- Sk položka č. 40 sprchovaciu vaničku neuznal, nakoľko bola nahlásená vada, ktorá nebola odstránená a navrhovatelia si sami kúpili novú - 3.349,- Sk položka č. 54 dodávka sprchovej batérie, ktorú kúpili navrhovatelia, ale nemajú doklad, t.j. nezahrnuté položka č. 62 nie je rozpísaný súpis prác, ktorý je v celkovej výške 4.420,- Sk x 2 položka č. 63 podhľad celková výmera je 6,0 m2 - 3,0 m2 x 980,- = - 2.940,- Sk položka č. 64 montáž keramických podláh je skutočná výmera 3,0 m2, lebo pod rohovou vaňou ani pod sprchou nie je dlažba realizovaná - 6,0 m2 x 355,- = - 2.130,- Sk položka č. 65 podľa pol. č. 64 je dodávka 3,30 m2 s 10 % odpadom 5,70 x 350,- = -1.995,- Sk položka č. 66 keramický obklad - skutočná výmera je 20,33 m2 + 10 % odpad = 23,0 m2, 44 m2- 23 m2 - 21 m2 x 284,- = -5.964,- Sk, položka č. 67 keramický obklad dekor nie je dodaný - 5 ks x 133,- = - 665,- Sk položka č. 68 keramický obklad lištela - skutočné množstvo je 57 ks, 90-57 = 33 ks x 57,- = -1.881,- Sk položka č. 70 okrasná lišta kútová skutočnosť je 10 ks - 8 ks x 98,- = 784,- Sk položka č. 73 obklady vnútorné - skutočné množstvo montáže je 20,33 m2 - 19,67 m2 x 325,- =-6.375,75 Sk položka č. 74 skutočnosť 20,33 m2 - 19,67 x 126,- = - 2.478,60 Sk položka č. 83 prívod k hydromasáži s istením nerealizované - 2.400,- Sk.
Celkom nerealizované stavebné práce a dodávky materiálu podľa cien uvedených v ponuke 37.908,85 Sk, t.j. 1.258,34 €. Pri miestnej ohliadke boli premerané všetky výmery, ktoré boli súčasťou cenového návrhu. Rozdiely, ktoré boli namerané boli vyčíslené. Množstvo materiálu nezodpovedá skutočne zameraným množstvám pri miestnej ohliadke.
V ďalšom porovnal skutočné množstvo obkladačiek a dlažby s vyfakturovaným množstvom. Pri miestnej obhliadke skutočne realizovaných prác zameral realizované výmery obkladu a dlažby nasledovne: obklad montáž: skutočne realizované množstvo je 20,33 m2, obklad dodávka: 20,33 m2 + 10 % stratné 23,00 m2, obklad lištely: 57 ks, dlažba montáž: skutočné množstvo je 3 m2, nakoľko pod rohovou vaňou a sprchovacím kútom nie je položená dlažba, dlažba dodávka: 3 m2 + 10 % stratné = 3,30 m2.
Z vypracovaného znaleckého posudku teda vyplýva, že odporca ako zhotoviteľ diela nedodal materiál a nerealizoval stavebné práce v celkovej hodnote 37.908,85 Sk, t.j. 1.258,34 €. Odporca však uvedený materiál a práce zahrnul do svojho vyúčtovania. Navrhovateľka v 1. rade už podaným návrhom namietala, že niektoré práce a materiál nebol dodaný. O tom, v akej skutočnej výške nebol dodaný materiál a neboli realizované práce sa však dozvedela až vypracovaným znaleckým posudkom. Ihneď po vypracovaní znaleckého posudku písomným podaním doručeným súdu dňa 7.3.2012 žiadala, aby bol odporca povinný im zaplatiť sumu za nerealizované stavebné práce a dodávky materiálu. Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že teda nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku, nakoľko sa o výške takto nerealizovaných prác a dodávok materiálu dozvedeli až keď im bol doručený vypracovaný znalecký posudok, t.j. dňom 3.2.2012. Pokiaľ odporca namietal, že vykonal aj iné práce, naviac práce, v inom množstve než sa dohodli a než boli kalkulované v prehľade nákladov, malo to byť riešené formou dodatkom k zmluve. Z pripojených listinných dokladov, či už navrhovateľmi alebo odporcom nebol predložený žiadny doklad - dodatok k Zmluve týkajúci sa vykonaných naviac prác. Odporca tvrdil, že pokiaľ boli práce vykonané, bolo to na základe ústnej dohody s navrhovateľom v 2. rade, nikdy to však nebolo riešené písomnými dodatkami. Z ust. OZ týkajúcich sa zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva, že pokiaľ v priebehu realizácie diela dôjde k zvýšeniu ceny diela, nemôže zhotoviteľ jednostranne cenu diela zvýšiť. Môže tak urobiť len na základe novej dohody o cene s objednávateľom. Odporca v priebehu konania tvrdil, že vykonal aj iné práce, tieto však predmetom konania nie sú. Z uvedeného teda vyplýva, že ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práca, náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť, ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela. Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a ak vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva povinnosť každého účastníka označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tzv. dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne následky. Rozsah dôkazného bremena (t.j. okruhu skutočností, ktoré musí účastník preukázať), zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný právny vzťah aplikovaná. Z hmotnoprávnej normy teda vyplýva kto je nositeľom dôkazného bremena a teda, ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. Právna úprava tzv. dôkaznej povinnosti ukladá účastníkovi, aby na doloženie svojich tvrdení (povinnosť tvrdenia vyplývajúca z ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) označil dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti zaťažuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore.
Zhrnúc doposiaľ vykonané dokazovanie s prihliadnutím na listinné doklady účastníci uzavreli Zmluvu o dielo. Uzavretú Zmluvu o dielo súd posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka tak ako to vysvetlil vyššie. Z uvedeného dôvodu preto námietky odporcu a poukazovanie na ustanovenia Obchodného zákonníka považuje za irelevantné. K uzavretiu Zmluvy o dielo počas ktorej bola dohodnutá cena diela počas jej realizácie nedošlo k žiadnemu uzavretiu písomného dokladu k predmetnej zmluve týkajúcej sa ceny diela alebo iných prác, ktoré boli odporcom ako zhotoviteľom realizované. Tak isto nebolo v konaní preukázané, že by práce navrhovateľa v 1. a 2. rade objednali. Ďalšími dôkazmi odporca nedisponoval ani na podporu svojich tvrdení neuviedol žiadne dôkazy. Pri rozhodovaní súdu o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 1.258,38 € vychádzal z vypracovaného znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že odporca ako zhotoviteľ nezrealizoval práce a nedodal materiál, ktorý bol uvedený v cenovom rozpočte. V zmluve o dielo si zmluvné strany dohodli cenu vo výške 236.973,- Sk. Navrhovatelia v 1. a 2. rade však zaplatili odporcovi celkom sumu 243.731,10 Sk. Uvedená suma bola nižšia ako suma uvedená v prehľade rozpočtových nákladov a to za nedodaný istič + ochranu a oblúky. Aj napriek nedodaným materiálom však suma 243.731,10 Sk je vyššia ako cena dohodnutá v Zmluve o dielo (236.973,- Sk). Až na základe vypracovaného znaleckého posudku bolo zistené, že odporca ako zhotoviteľ nedodal materiál a nezrealizoval práce vo výške 1.258,38 €. Na uvedenú sumu bol preto odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že odporca ako jedna zo zmluvných strán predmetného záväzkovo-právneho vzťahu s prihliadnutím k dôsledkom plynúcim z tohto vzťahu nevyvinul dostatočnú mieru starostlivosti, predvídavosti a opatrnosti, za ktorú je každý zodpovedný v zmysle zásady „vigilantibus jura“, podľa ktorej právo patrí bdelým, čo znamená, že z hľadiska právnej istoty malo byť v záujme odporcu, aby disponoval takými dôkaznými prostriedkami, ktorými by v prípade potreby mohol s menšími pochybnosťami preukázať skutočnosť, že práce, ktoré vykonal, skutočne aj dodal spolu aj s materiálom, prípadne, že by bol uzavretý písomný dodatok k zmluve.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, preto súd návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade v rozsahu o zaplatenie 1.258,38 € vyhovel.
V ďalšom sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali úhrady sumy 160 € z titulu montáže dvierok na plynomer. Vzhľadom k tomu, že tohto nároku sa domáhali z titulu náhrady škody, avšak nepredložili žiadne listinné doklady akým spôsobom ku škode malo dôjsť a skutočnú výšku škody, súd v tejto časti ich návrh zamietol ako nedôvodný s poukazom už na vyššie odôvodnenú mieru starostlivosti, predvídavosti a opatrnosti, tak aby disponovali dôkaznými prostriedkami, ktorými by preukázali svoj nárok.
Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V prípade, že dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Omeškanie dlžníka nastáva tým, že dlžník v stanovenom čase nezaplatil všetko, čo je z jeho strany na splnenie povinnosti potrebné. K omeškaniu dlžníka dochádza uplynutím doby splatnosti dlhu. V prípade, že ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri splnení dlhu aj úroky z omeškania. Podľa vykonávacieho predpisu predstavuje výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej NBS platnej ku dňu, keď omeškanie s plnením peňažného dlhu vzniklo. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej NBS,. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom 12.10.2004, pričom základná úroková sadzba NBS bola v období od 1.7.2004 do 28.11.2004 vo výške 4,5 %, dvojnásobok 9 % ročne.
Navrhovateľom v 1. a 2. rade priznal z uvedenej sumy úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.10.2004 do zaplatenia. Úroky z omeškania boli navrhovateľom v 1. a 2. rade priznané dňom podania návrhu.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O náhrade trov konania a trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.