Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Cob-17-2023.pdf
PDF · 86.06 KB
Case nature
Subarea
7Cob/17/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: Finerg International, s.r.o., so sídlom 059 60 Stará Lesná 157, IČO: 36 511 391, zastúpeného: Advokátska kancelária Hajduk s. r. o., so sídlom Štúrova 101/5, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 53 556 283, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. X-X-X, XXXXXX A., E. F., prechodne bytom G. H. XXX, zastúpenej Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 42239290, o určenie, že právo žalovaného na dodávku pitnej vody voči žalobcovi tu nie je, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Cb/35/2020-212 zo dňa 28.10.2022, takto
rozhodol:
Mení uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vychádzal zo zistenia, že žalobou z 9.9.2020 sa žalobca domáhal určenia, že právo žalovaného na dodávku pitnej vody žalobcom tu nie je. Dňa 26.10.2022 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby, ktorým žalobca navrhol konanie zastaviť a priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Vzhľadom na charakter sporu, prihliadnuc na späťvzatie žaloby samotným žalobcom a súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, súd konanie zastavil.
Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd skúmal otázku zavinenia a hodnotil ju podľa procesného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania proti žalovanému došlo v dôsledku späťvzatia žaloby samotným žalobcom. Súd prijal záver, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že vzal podanú žalobu späť, preto je povinný žalovanému nahradiť trovy konania.
Proti uzneseniu, a to len voči výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, pretože súd prvej inštancie absolútne neodôvodnil, respektíve sa nezaoberal argumentáciou žalobcu, na základe akých skutočností a koho zavinením došlo k späťvzatiu žaloby. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v prvom odvolacom konaní, sp. zn. 7Cob/53/2021 uznesením zrušil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 8Cb/35/2020 z dôvodu, že LENMAR, s. r. o., so sídlom Stará Lesná 610, 059 60, IČO: 36 797 880 nepreukázal právny titul na dodávku pitnej vody od žalobcu: Finerg International, s.r.o., so sídlom Stará Lesná 157, Stará Lesná, IČO: 36 511 391. Vzniknutú situáciu zavinil v plnom rozsahu žalovaný z dôvodu, že odmietal podpísať zmluvu o dodávke pitnej vody. Tento stav trval v čase podania tejto žaloby. Toto právo prešlo prevodom na novú vlastníčku, s čím prešli aj práva súvisiace s vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 5.7.2019, sp. zn. 2Cb/3/2019-110, ktoré má povahu viažucu sa na vlastníka nehnuteľnosti a že doposiaľ nepožiadal o zrušenie citovaného neodkladného opatrenia, aj keď má vodu zabezpečenú na základe zmluvy o dodávke pitnej vody a účinky vydaného neodkladného opatrenia odpadli. Žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, kde mu odvolací súd uznal, že žalovaný nemá právny titul na dodávku pitnej vody od žalobcu. Nová vlastníčka v plnom rozsahu uznala, že právo na dodávku pitnej vody je nevyhnutné riešiť uzatvorením zmluvy o dodávke pitnej vody už dňa 13.9.2022. Podpísanie tejto zmluvy znamená, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené a riadi sa podpísanou zmluvou a preto nie je potrebné aby neodkladné opatrenie trvalo, nakoľko ide o inštitút, ktorý ma dočasný charakter. K uzatvoreniu zmluvy o dodávke pitnej vody s novou vlastníčkou došlo až po doručení uznesenia odvolacieho súdu, sp. zn. 7Cob/53/2021-119, ktorým zrušil rozsudok tunajšieho súdu, sp. zn. 8Cb/35/2020 a vyslovil právny názor, že neexistuje právny titul na dodávku pitnej vody medzi účastníkmi. Následne tunajší súd v konaní 8Cb/35/2020 výzvou zo dňa 7.6.2022 vyzval účastníkov na mimosúdne riešenie sporu a až po tomto úkone súdu nová vlastnícka nehnuteľnosti A. B. uzatvorila zmluvu o dodávke pitnej vody. Žalovaná ako nová vlastníčka v plnom rozsahu uznala, že právo na dodávku pitnej vody je nevyhnutné riešiť uzatvorením zmluvy o dodávke pitnej vody. Týmto úkonom sa konvalidoval právny vzťah účastníkov konania, ktorý sa požadoval v určovacej žalobe. Podpísanie tejto zmluvy znamená, že odpadol dôvod na požadovanom určení a preto boli dané dôvody na späťvzatie tejto žaloby. Žalobca žiadal súd o priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že vzniknutú situáciu zavinil v plnom rozsahu žalovaný z dôvodu, keď odmietal takúto zmluvu uzatvoriť, čo bol dôvod zásadný dôvod na podanie tejto žaloby. Žalovaný doposiaľ nepodal návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a prevodom práv na novú vlastníčku prešli aj práva súvisiace s vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 5.7.2019, sp. zn. 2Cb/3/2019-110, ktoré má povahu viažucu sa na vlastníka nehnuteľnosti. Žalobca svojim oznámením vo veci sp. zn. 8Cb/35/2020 súdu oznámil, že s návrhom na zrušenie tohto neodkladného opatrenia nesúhlasí, nakoľko nie sú dané žiadne zákonné dôvody. Nová vlastníčka A. B. ako spoločníčka a konateľka žalovaného LENMAR, s. r. o. bola o predmetnej žalobe informovaná. Teda sama zavinila podanie tejto žaloby.
Žalovaná navrhla uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdiť.
Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že tvrdenie žalobcu, že žalovaná sama zavinila podanie tejto žalobe nie je pravdivé. Bol to práve žalobca, ktorý nezákonne odpojil nehnuteľnosť vo vlastníctve pôvodnej žalovanej od dodávok vody. Na základe tohto protiprávneho konania žalobcu bol pôvodný žalovaný nútený sa obrátiť na súd za účelom ochrany svojich vlastníckych práv. Okresný súd Kežmarok v tejto veci vydal neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalobcovi okrem povinnosti obnoviť dodávku pitnej vody uložená aj povinnosť umožniť spoločnosti LENMAR, s.r.o. nerušené užívanie pitnej vody vodovodom a odvádzanie odpadových vôd a zrážkových vôd z povrchového odtoku kanalizáciou k stavbe apartmánový domček súpisné číslo XXX. Návrh na neodkladné opatrenie bol pôvodný žalovaný nútený podať z dôvodu, že žalobca ho odpojil od dodávky vody, hrozilo nebezpečenstvo vzniku škody na jeho nehnuteľnosti a pôvodný žalovaný nemal a ani v súčasnej dobe nemá inú možnosť zabezpečiť si dodávku vody a odvod odpadových vôd zo svojej nehnuteľnosti, len prostredníctvom existujúceho pripojenia, ktoré vybudoval samotný žalobca.
Žalovaná nesúhlasí ani s tvrdením, že odmietala uzavrieť zmluvu o dodávke pitnej vody. Naopak, bol to práve žalobca, ktorý odmietal podpísať so žalovanou zmluvu o dodávke vody, akú majú uzatvorenú všetci ostatní vlastníci nehnuteľností v predmetnom areály. Žalovaná chcela mať totiž rovnaké podmienky ohľadom dodávky vody, ako všetci ostatní rovnocenní vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v areály vybudovanom žalobcom. Žalobca však nedôvodne požadoval od žalovanej neúmerne niekoľkonásobne zvýšené platby za odber vody oproti všetkým ostatným vlastníkom, čo nemohla žalovaná prijať. Až v podpísanej zmluve o dodávke vody je jednotková cena za odber vody rovnaká ako u ostatných dotknutých subjektov.
V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
V odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého uznesenia o trovách konania, a preto výrok uznesenia o zastavení konania, ktorý napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín „zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k
príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 457/2018-10 zo dňa 15.8.2018).
Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým docieliť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia (§ 145 CSP). Jedná sa zároveň o úkon fakultatívny, nakoľko žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť, a to za akýchkoľvek podmienok. Žalobca nie je povinný uviesť dôvody späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k predmetnému úkonu, do značnej miery relevantná. Je preto vhodné, aby žalobca priamo v podaní, ktorým žalobu vzal späť, uviedol dôvod, ak má tento právny význam v zmysle procesných predpisov. S poukazom na zásadu oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia podľa § 256 ods. 1 CSP preukázané, či v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného.
V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie nevyvodil primárne správny právny záver, keď žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, naopak, tento nárok priznal žalovanej. Odvolací súd mal za preukázané, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že právo žalovaného na dodávku pitnej vody žalobcom tu nie je, bola vzatá žalobcom späť z dôvodu, že počas konania žalovaná so žalobcom uzavrela dňa 13.9.2022 Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. 609-2, čím odpadol dôvod na požadovanom určení. V tomto prípade teda žalovaná svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v uzavretí Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. 609-2 so žalobcom po začatí konania, vyvolala u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby a na účely náhrady trov konania sa žalovaná považuje za stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. Bez právneho významu sú tvrdenia žalovanej, že žalobca od nej požadoval niekoľkonásobne zvýšené platby za odber vody oproti všetkým ostatným vlastníkom, a až v podpísanej zmluve o dodávke vody je jednotková cena za odber vody rovnaká ako u ostatných subjektov, pretože tieto okolnosti zostali zo strany žalovanej len v polohe tvrdenia a neboli podložené žiadnymi objektívnymi dôkazmi.
K realizovaniu predmetného dispozičného úkonu zo strany žalobcu došlo práve pre správanie žalovanej strany sporu, spočívajúcom v uzatvorení vyššie uvedenej zmluvy o dodávke pitnej vody so žalobcom. Nič na tom nemení ani zmena vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti a s tým spojená zmena účastníkov na strane žalovaného, keďže nová vlastníčka A. B. ako spoločníčka a konateľka pôvodného žalovaného LENMAR, s. r. o., o spore medzi žalobcom a pôvodným žalovaným LENMAR, s. r. o. mala od počiatku vedomosť. Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného konania, ovládanej zásadou zavinenia, tak bolo potrebné posudzovať v kontexte uvedených skutočností, nakoľko to bola práve žalovaná strana sporu, ktorá z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, a preto musí znášať následky s tým spojené. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru o nároku na náhradu trov konania bez toho, aby sa zaoberal všetkými relevantnými skutočnosťami potrebnými pre dané rozhodnutie.
S poukazom na uvedené skutočnosti tak odvolací súd, postupujúc podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, že priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol vo vzťahu k žalovanej úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).