Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-20-2009.pdf
PDF · 97.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7Cb/20/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: Martin Kurňava - TRANSTYRN, IČO 22 732 365, Rovná 15, Trnava, zast. JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou, AK so sídlom Kapitulská 5, Trnava, proti žalovanému: V. Ď., N. Č.. XX, Y.. Č.. J. K.C.Y., zast. pre toto konanie ustanovenou opatrovníčkou N. G., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 829,85 eura s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 829,85 eura s 13,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 161,79 eura od 24.09.2005 do 24.01.2006 a s 13,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 829,85 eura od 25.01.2006 až do zaplatenia, to všetko spolu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 8Rob/345/2007-15 zo dňa 02.10.2007 sa zrušuje.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 180,72 eura (pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 114,72 eura a zo súdneho poplatku v sume 66,- eur), do rúk právnej zástupkyne žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 10.07.2007 (došlou v tom čase príslušnému Okresnému súdu Trnava dňa 27.07.2007) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25 000,- Sk (= 829,85 eura) s úrokmi z omeškania (tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku) a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu vecne odôvodnil tým, na objednávku žalovaného zo daň 23.08.2005 vykonal v dňoch 26.08.2005 až 28.08. 2005 pre žalovaného prepravu osôb na trase Trnava - Bacsky Petrovec (Srbsko) a späť. Dohodnutú cenu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20050040 zo dňa 09.09.2005, splat. dňa 23.09.2005. Žalovaný dňa 25.01.2006 uhradil z predmetnej faktúry sumu 10 000,- Sk (= 331,94 eura), zostal tak dlžný sumu 25 000,- Sk (= 829,85 eura), ktorú sumu žalovaný napriek upomienke žalobcovi nezaplatil.
Žalobca na výzvu súdu zaplatil súdny poplatok za podaný návrh (žalobu) v sume 2 000,- Sk (= 66,39 eura).
Dňa 02.10.2007 Okresný súd Trnava pod č. k. 8Rob/345/2007-15 vydal platobný rozkaz, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
Podľa ust. § 173 ods. 2 vety prvá a tretia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Za použitia ust. § 173 ods. 2 vety prvá a tretia OSP súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny pobyt žalovaného, za použitia ust. § 29 ods. 2 OSP mu uznesením č. k. 7Cb/20/2009-53 zo dňa 04.02.2014 ustanovil pre toto konanie opatrovníčku.
Na nariadené pojednávanie sa riadne a včas predvolaná opatrovníčka žalovaného nedostavila; rovnako sa nedostavila ani riadne a včas predvolaná právna zástupkyňa žalobcu, ktorá podaním došlým súdu faxom dňa 04.03.2014 a následne aj poštou dňa 10.03.2014 ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil tento skutkový a právny stav:
O faxovej objednávky zo dňa 23.08.2005 súd zistil, že žalovaný si u žalobcu objednal prepravu osôb autobusom na trase Bratislava - Bácsky Petrovec (Srbsko), s odjazdom dňa 26.08.2005 z Bratislavy a následným odjazdom z Bácskeho Petrovca dňa 28.08.2005, za cenu 35 000,- Sk (= 1 161,79 eura).
Z faktúry č. 20050040 zo dňa 09.09.2005, na sumu 35 000,- Sk, splatnú dňa 23.09.2005 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému dohodnutú cenu za vykonanú prepravu.
Zo záznamu o prevádzke vozidla č. XXXXXX súd zistil, že žalobca objednanú prepravu vykonal v zmysle uvedenej objednávky.
Z výpisu z účtu žalobcu v banke súd zistil, že žalovaný dňa 25.01.2006 zaplatil žalobcovi sumu 10 000,- Sk.
Z upomienky zo dňa 06.07.2006 súd zistil, že žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 25 000,- Sk.
V súdenej veci sa jedná o právny vzťah dvoch fyzických osôb - podnikateľov, ktorý sa riadi zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "OBZ").
Podľa ust. § 1 ods. 1, ods. 2 vety prvá a druhá OBZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona (pozn. súdu: t. j. tretia časť - Obchodné záväzkové vzťahy) upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 269 ods. 1 a 2 veta prvá OBZ, ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti
zákona (pozn. súdu: t.j. Osobitné ustanovenia o niektorých obchodných záväzkových vzťahoch) jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Ustanovenie § 269 ods. 2 OBZ iba deklaruje to, čo vyplýva zo skutočnosti, že podstatné časti zmluvy nie sú podmienkou platnosti zmluvy (sú len prostriedkom kvalifikácie pre ten-ktorý zmluvný typ). Zmluvné strany teda majú možnosť uzavierať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne upravené; pôjde o zmluvy inominátne.
OBZ a ani zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") neupravujú zmluvný typ, ktorého podstatné časti by zodpovedali účastníkmi dohodnutej zmluve; je tu potom namieste záver, že účastníci v rámci zmluvnej voľnosti uzatvorili nepomenovanú (inominátnu) zmluvu (§ 269 ods. 2 OBZ).
Pre uzatvorenie inominátnej zmluvy je potrebné, aby bol dostatočne určený predmetu záväzkov.
V súdenej veci sa žalovaný sa zaviazal pre žalobcu vykonať prepravu osôb, za dohodnutú odmenu (viď zhora). Predmet záväzkov zmluvných strán bol účastníkmi ako zmluvnými stranami dostatočne určený. Je tu potom namieste aplikácia ustanovení o záväzkovom práve podľa ôsmej časti (ust. § 488 a nasl.) OZ.
Podľa ust. § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Z vykonaného dokazovania mal súd tiež za preukázané, že žalobca splnil svoj zmluvný záväzok voči žalovanému, ktorému tak vznikla povinnosť žalobcovi za to zaplatiť dohodnutú cenu, čo splnil iba sčasti a aj to v omeškaní (z dohodnutej ceny 35 000,- Sk zaplatil žalobcovi len 10 000,- Sk); zostal žalobcovi dlžný sumu 25 000,- Sk (= 829,85 eura).
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, žalobca si uplatnil aj právo na úroky z omeškania.
Dohodnutá cena prepravy bola splatná dňa 23.09.2005; nakoľko žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil, dňom 24.09.2005 sa dostal do omeškania.
Podľa ust. § 369 ods. 1 veta prvá OBZ v znení účinnom od 01.08.2005 do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska (ďalej len "NBS") uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
V období od 01.03.2005 do 28.02.2006 bola základná úroková sadzba NBS stanovená vo výške 3,0%; z toho potom úrok z omeškania je 13% ročne.
Nakoľko žalovaný dohodnutú cenu prepravy nezaplatil v lehote jej splatnosti (viď zhora),
vznikla mu tak nielen povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok dohodnutej ceny (t.j. sumu 25 000,- Sk/829,85 eura), ale aj príslušný úrok z omeškania tak, ako sa toho žalobca podanou žalobou domáhal.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
Podľa ust. § 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj "vyhláška"), vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. (2) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). (3) Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ").
Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2008, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 20 000,- Sk (= 663,88 eura) do 200 000,- Sk (= 6 638,78 eura) je suma 1 250,- Sk (= 41,49 eura) + 300,- Sk (= 9,96 eura) za každých aj začatých 10 000,- Sk (= 331,94 eura) prevyšujúcich sumu 20 000,- Sk (= 663,88 eura).
Po prechode na menu euro (zákonom č. 659/2007 Z.z.) bolo ust. § 10 ods. 1 vyhlášky zmenené tak, že sumy v Sk boli prepočítané (konverzným kurzom 30,1260 SKK/1 EUR).
Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a/ prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b/ písomné podanie na súd ... vo veci samej.
Podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál) sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa ust. § 18 ods. 1 vyhlášky, advokát upozorní klienta pri rokovaní o zmluvnej odmene na to, že pri určení trov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, sa odmena advokáta určí podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene.
Žalobca sa v rámci náhrady trov konania domáhal náhrady zaplateného súdneho poplatku v sume 66,- eur a trovy právneho zastúpenia vyčíslil sumou 114,72 eura, za: 2 úkony právnych služieb (1./ prevzatie zastúpenia, 2./ podanie žaloby na súd) po 51,45 eura/úkon + 2x režijný paušál po 5,91 eura/úkon, plne v súlade s vyhláškou a ust. § 137 OSP.
Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Na základe zhora uvedených skutočností a v zmysle cit. zákonných ustanovení súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).