Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/114/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. J. W. č. 1, L., proti odporcovi v 1. rade: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. - P. I., D. č. XXX/XX, odporcovi v 2. rade: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. č. XX/X, P.O.X. č. XX, o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu a o protinávrhu odporcu v 1. rade na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Odporca v 1. rade Y. X., nar. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n ý platiť navrhovateľovi T. X., nar. XX.XX.XXXX, zvýšené výživné zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 65,- eur mesačne s účinnosťou od 17.09.2013 k rukám navrhovateľa, ktoré je povinný platiť do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.

Zameškané výživné odporcu v 1. rade na navrhovateľa za obdobie od 17.09.2013 do 31.03.2014 v sume 32,33 eura súd povoľuje odporcovi v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi v splátkach po 5,- eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.01.2010 č. k. -24 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti odporcu v 1. rade na navrhovateľa.

Odporkyňa v 2. rade H. X., nar. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n á platiť navrhovateľovi T. X., nar. XX.XX.XXXX, výživné v sume 60,- eur mesačne s účinnosťou od 17.09.2013 k rukám navrhovateľa, ktoré je povinná platiť do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.

Zameškané výživné odporkyne v 2. rade na navrhovateľa za obdobie od 17.09.2013 do 31.03.2014 v sume 284,- eur súd povoľuje odporkyni v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 1. a 2. rade z a m i e t a.

Súd protinávrh odporcu v 1. rade na zníženie výživného voči navrhovateľovi z a m i e t a.

Súd konanie v časti o určenie výživného v sume 220,- eur mesačne od odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade na navrhovateľa za obdobie od februára 2013 do 16.09.2013 z a s t a v u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 17.09.2013 domáhal určenia vyživovacej povinnosti odporcov v 1. a 2. rade v sume 220,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom 3. ročníka U. T. P. č. XX, L.. Poukázal na to, že má mesačne výdavky v sume 220,- eur, ktoré pozostávajú z cestovného v sume 46,- eur, nákladov na bývanie na internáte v sume 33,- eur, stravného 89,- eur, nákladov na hygienu v sume 25,- eur a iných výdavkov 28,- eur. Uviedol, že od februára 2013 nežije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá mu na výdavky ničím neprispieva. O otcovi nemal žiadne informácie. Poukázal na to, že je bez príjmu, je študentom a má záujem dokončiť štúdium.

Na výzvu súdu navrhovateľ doplnil návrh a špecifikoval výšku výživného, ktoré chce určiť od odporcu v 1. rade (otca) v sume 80,- eur mesačne a aké výživné chce určiť od odporkyne v 2. rade (matky) v sume 100,- eur mesačne. Zároveň doložil potvrdenie o návšteve U. odbornej školy, T. P. č. XX, L. zo dňa 25.10.2013, z ktorého vyplýva, že v školskom roku 2013/2014 je žiakom III. J triedy na SOŠ v L..

Na pojednávaní dňa 12.03.2014 navrhovateľ zobral svoj návrh v časti o určenie výživného v sume 220,- eur mesačne od odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade na navrhovateľa za obdobie od februára 2013 do 16.09.2013 späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 12.03.2014 uviedol, že žiada určiť vyživovaciu povinnosť od oboch rodičov a to tak, ako uviedol v doplnenom návrhu. Poukázal na to, že v školskom roku 2013/2014 je študentom III. J triedy SOŠ v L. v odbore automechanik. V súčasnosti býva na internáte, pričom uhrádza poplatok v sume 33,- eur mesačne za ubytovanie na internáte a poplatok v sume 89,- eur mesačne za stravu na internáte. Poplatok za ubytovanie za september 2013 mu uhradila krstná mama, stravu nemal zaplatenú. V októbri 2013 mu ubytovanie a stravu zaplatil triedny učiteľ. Ubytovanie v mesiacoch november 2013, december 2013, január 2014, február 2014 a marec 2014 si zaplatil z jednorazovej dávky, ktorá mu bola poskytnutá mestom Prievidza a to na základe rozhodnutia zo dňa 15.10.2013 v sume 100 eur a na základe rozhodnutia zo dňa 20.1.2014 v sume 100 eur. Uviedol, že dávky mu boli vyplatené na pokrytie častí nákladov spojených s ubytovaním a stravovaním v školskom internáte na B. J. W. č. 1 v L.. Predmetné rozhodnutia založil do spisu. Poukázal na to, že stravu v uvedených mesiacoch nemal zaplatenú a stravoval sa tak, že na večeru mal to, čo a ak sa niečo zvýšilo. V súčasnosti poberá len rodinné prídavky v sume 23 eur. Uviedol, že čo sa týka jeho dochádzky do školy, je pravda, že mal zameškané a neospravedlnené hodiny, nakoľko si počas vyučovania hľadal brigádu a teda nechodil do školy. Snažil sa zarobiť peniaze na živobytie. Potvrdil, že bol podmienečne vylúčený zo školy a na pol roka mal štyri nedostatočné, jednu dvojku a zvyšok boli štvorky. Poukázal na to, že prax mal počas 1. polroka školského roka vykonávať na W. ceste v L., avšak väčšinou ho majster vyhodil, nakoľko nemal vhodnú obuv. Aj takto mu vznikli neospravedlnené hodiny. Čo sa týka dochádzky v tomto 2. polroku uviedol, že na začiatku februára 2014 bol chorý a do školy chodí od minulého týždňa. V tomto polroku nemá ani jednu neospravedlnenú hodinu. Trval na podanom návrhu. Čo sa týka starostlivosti odporkyne v 2. rade za obdobie od 17.9.2013 doteraz tvrdil, že v mesiaci január 2014 mu dala tri krát po 15 eur na cestovné do Nových Zámkov k priateľke a v mesiaci september a október 2013 mu zaplatila kredit na mobilný telefón v sume po 7,- eur mesačne. V mesiacoch september a október 2013, keď prišiel k matke, dala mu najesť a aj potraviny na internát. Uviedol, že od októbra 2013 mu matka nedávala skoro nič, nakoľko mu povedala, že nemá a nemôže mu pomôcť. Bolo to odvtedy, odkedy sa dozvedela o podanom návrhu. Čo sa týka odporcu v 1. rade, býval u neho iba počas leta. Za obdobie od 17.9.2013 u otca nebýval, nebol s ním v kontakte a otec mu nedal žiadnu sumu, ktorou by si plnil voči nemu vyživovaciu povinnosť.

Odporca v 1. rade sa k návrhu navrhovateľa vyjadril na pojednávaní dňa 12.03.2014, kde uviedol, že poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 125,50 eura mesačne s tým, že býva u svojho otca, ktorému prispieva na bývanie a stravu sumou 70,- eur mesačne. Poukázal na to, že je aj naďalej nezamestnaný, pričom si hľadá zamestnanie. V súčasnosti má podanú žiadosť na Komposesorát na pozíciu robotníka

v lese (sezónna práca). Žiadosť si podal minulý týždeň a nástup do práce by mal byť od apríla 2014. Uviedol, že na túto pozíciu berú 4 až 5 robotníkov. S návrhom navrhovateľa nesúhlasil, navrhol jeho vyživovaciu povinnosť znížiť, a to na sumu 30,- eur mesačne od 12.03.2014. Mal za to, že navrhovateľ má dostatok finančných prostriedkov, keďže poberá rodinné prídavky.

Odporkyňa v 2. rade, matka navrhovateľa, sa k návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 25.02.2014, v ktorom uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Poukázala na nevhodné správanie navrhovateľa voči nej ako matke a tiež voči jej priateľovi, ktorý ich prichýlil vo svojej domácnosti, keď im predošlý prenajímateľ nepredĺžil nájomnú zmluvu. Všetky náklady spojené s domácnosťou platil a platí jej priateľ. Poukázala na to, že s navrhovateľom mala výchovné problémy už od jeho 12-tich rokov a počas doby, kedy spolu bývali u jej priateľa, navrhovateľ mu odcudzil finančnú hotovosť najprv v menšej hodnote a vo februári 2013 mu z pokladničky zobral 1200,- eur. Po konfrontácii bol navrhovateľ vyhodený z domácnosti. Uviedla, že následne býval navrhovateľ u jej sestry 5 dní. Potom nastúpil na internát. Poukázala na to, že cez víkendy mu platila ubytovňu v Prievidzi. Zároveň mu dávala aj peniaze na platenie internátu, no navrhovateľ si internát neplatil a peniaze minul. Keď ho z internátu vyhodili pre neplatenie išiel bývať k otcovi (odporcovi v 1. rade) do P. I., kde býval až do polovice júna 2013. Začiatkom prázdnin ho k sebe na dva týždne prichýlil jej nevlastný otec, ktorý ho vyhodil, keď zistil, že mu odcudzil navrhovateľ peniaze. Tvrdila, že nie je pravda, že nemala a nemá o syna záujem a že sa o neho nestarala. Poukázala na tú skutočnosť, že dňa 06.02.2014 bolo navrhovateľovi doručené rozhodnutie o podmienečnom vylúčení zo školy, ktorú navštevuje. V rozhodnutí sa uvádza, že navrhovateľ má neospravedlnenú absenciu v počte 387 vyučovacích hodín. Uviedla, že na syna T. je od narodenia veľmi citovo naviazaná, celá situácia ju trápi a nevie sa s ňou psychicky vyrovnať. Poukázala na to, že je dlhodobo nezamestnaná. Zo zdravotných dôvodov nemôže pracovať v odbore, v ktorom sa vyučila a nové zamestnanie sa jej nedarí nájsť. Jej jediným príjmom bolo náhradné výživné v sume 60,- eur a rodinné prídavky v sume 23,10 eura. Rodinné prídavky poberá navrhovateľ od októbra 2013 osobne. Výživné, ktoré pre navrhovateľa poberala, minula na svoje potreby a uviedla, že ona sama je finančne závislá na priateľovi. Tvrdila, že sa o navrhovateľa po celú dobu finančne starala, a preto nesúhlasí s určením výživného od februára 2013.

Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 12.03.2013 uviedla, že od 17.09.2013 navrhovateľovi v mesiaci september a október 2013 zaplatila kredit vo výške 7 eur mesačne a v mesiaci január 2014 zaplatila internát v sume 33,- eur a dala mu DVD prehrávač, aby ho dal do záložne. Ďalej mu dala 3 krát 15,- eur na cestu za priateľkou. V mesiacoch september a október 2013 navrhovateľovi poskytovala aj stravu a keď prišiel ku nej, dala mu najesť, prípadne mu niečo nabalila na internát. Za ďalšie mesiace nedala navrhovateľovi žiadnu inú sumu, ani nijako neprispela na jeho výživu. K svojim príjmovým pomerom uviedla, že v čase poslednej úpravy výživného bola poberateľkou invalidného dôchodku, avšak tento jej bol asi v septembri 2011 odňatý. Už v tomto období bola nezamestnaná, nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberala žiadne dávky. V mesiacoch september až december 2013 jej bolo vyplatené náhradné výživné v sume 60,- eur mesačne, v mesiaci september jej boli vyplatené prídavky na navrhovateľa a od októbra 2013 boli vyplácané navrhovateľovi osobne. Poukázala na to, že žije u priateľa, ktorý jej poskytuje bývanie, stravu, ako aj uspokojovanie ostatných potrieb. Naposledy bola zamestnaná asi tak pred 6 rokmi. Ukončiť pracovný pomer musela zo zdravotných dôvodov a následne jej bol priznaný invalidný dôchodok. V súčasnosti si len privyrába alebo vypomáha predajom vecí na bazári cez internet. Mesačne si tak vie privyrobiť sumou 20-40 eur. Táto suma ostáva na účte u priateľa. K februáru 2013 uviedla, že odkedy navrhovateľ odišiel z jej domácnosti, zaplatila mu vo februári a apríli 2013 internát 33 eur a 4 krát ubytovanie na ubytovni počas mesiaca po 24 eur. Zároveň mu poskytovala aj stravu. Keď býval navrhovateľ u otca, navrhovateľovi prala, varila a z nemožného robila možné. S návrhom navrhovateľa z uvedených dôvodov nesúhlasila a žiadala určiť minimálne výživné.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade, oboznámením sa s návrhom, doplnením návrhu zo dňa 25.10.2013, potvrdením o návšteve školy zo dňa 25.10.2013, lustráciou otca v Sociálnej poisťovni, lustráciou matky v Sociálnej poisťovni, oznámením ÚPSVaR Prievidza zo dňa 11.02.2014, správou ÚPSVaR Prievidza zo dňa 13.02.2014, vyjadrením odporkyne v 2. rade zo dňa 25.02.2014, spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. a z neho rozsudok OS Prievidza zo dňa 11.01.2010 č. k. -24, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2010, úradným záznamom zo dňa 12.3.2014, e-mailom SOŠ Prievidza zo dňa 12.3.2014, potvrdením o návšteve školy, rozhodnutím Mesta Prievidza zo dňa 15.10.2013 č. j. 142/2013, 2.3.1-2589-2013/99508 Zi, rozhodnutím Mesta Prievidza zo dňa 20.01.2014 č. j. 18/2014,

2.3.1-3211-2014/2850 Zi, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2014 a 2013 odporcom v 1. rade, rozhodnutím SOŠ Prievidza zo dňa 29.01.2014 č. listu: 2014/274, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2013 a 2014 odporkyňou v 2. rade, potvrdením o poberaní náhradného výživného za neplatené výživné za rok 2013 odporkyňou v 2. rade a ostatným obsahom spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu v 1. rade na navrhovateľa zvýšená rozsudkom OS Prievidza zo dňa 11.01.2010 č. k. -24, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.02.2010, na sumu 60,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2009. V čase poslednej úpravy bol navrhovateľ žiakom 1. ročníka SOŠ polytechnickej, ul. K., L.. Žil v spoločnej domácnosti s matkou (odporkyňou v 2. rade) a starším bratom I. X., nar. XX.XX.XXXX v jednoizbovom byte. V čase poslednej úpravy sa navrhovateľ stravoval čiastočne v škole, za ktorý matka platila v tom čase 1,30 eura. Na začiatku školského roka matka (odporkyňa v 2. rade) hradila navrhovateľovi ZRPŠ 10,- eur, kúpila mu obuv a odev na prax v sume 40,- eur a učebnice v sume 30,- eur. Navrhovateľ sa v tom čase venoval volejbalu, za tréning ktorého sa platilo 6,64 eura. Za zdravotnú starostlivosť navrhovateľa platila matka cca 5,- eur mesačne, platila mu paušál 11,- eur a dávala mu vreckové 5,- eur. Matka (odporkyňa v 2. rade) v tom čase poberala invalidný dôchodok v sume 126,- eur a rodinné prídavky na dve deti v sume 42,50 eura. Za byt platila poplatky v sume 36,- eur a preddavky za služby OSBD v sume 85,- eur mesačne. Matka (odporkyňa v 2. rade) a aj odporca v 1. rade mali v čase poslednej úpravy výživného na navrhovateľa vyživovaciu povinnosť ešte aj k I. X., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému bola určená vyživovacia povinnosť odporcu v 1. rade v sume 67,- eur mesačne. Odporca v 1. rade bol aj v čase poslednej úpravy nezamestnaný bez evidencie na úrade práce. Odporca v 1. rade (otec) si v tom čase privyrábal brigádnicky na stavbách ako pomocný robotník. Podľa svojich vyjadrení mal dosahovať dostatočný príjem, aby mohol platiť výživné na navrhovateľa v sume 60,- eur od septembra 2009. Odporca v 1. rade v čase poslednej úpravy býval u svojho otca, ktorému platil za bývanie 50-60 eur mesačne. S navrhovateľom sa nestretával, nič mu nekupoval.

V školskom roku 2013/2014 je navrhovateľ žiakom III.J triedy na Strednej odbornej škole, T. P. č. XX, L., odbor automechanik. Navrhovateľ žije na Školskom internáte na B. J. W. č. 1, L., za ktorý platí poplatky za bývanie 33,- eur mesačne a za stravu 89,- eur mesačne. Sú mu vyplácané rodinné prídavky v sume 23,52 eura mesačne. S matkou nežije v spoločnej domácnosti od februára 2013. Na základe rozhodnutia T. Prievidza zo dňa 15.10.2013 bola navrhovateľovi priznaná jednorazová dávka v hmotnej núdzi v sume 100,- eur na preklenutie finančnej tiesne. Na základe rozhodnutia Mesta Prievidza zo dňa 20.01.2014 bola navrhovateľovi priznaná jednorazová dávka v hmotnej núdzi v sume 100,- eur na pokrytie časti nákladov spojených s ubytovaním a so stravovaním v P. internáte na B. J. W. č. 1, L.. Navrhovateľ bol v zmysle rozhodnutia U. odbornej školy, T. P. č. XX, L. podmienečne vylúčený zo SOŠ, T. P. č. XX, L. so skúšobnou dobou od 27.01.2014 do 31.08.2014. Z potvrdenia SOŠ Prievidza zo dňa 12.03.2014 vyplýva, že navrhovateľ je aj naďalej študentom uvedenej strednej školy. Poplatok za ubytovanie na internáte mu za september 2013 uhradila krstná mama, stravu nemal zaplatenú. V októbri 2013 mu ubytovanie a stravu zaplatil triedny učiteľ. Ubytovanie v mesiacoch november 2013, december 2013, január 2014, február 2014 a marec 2014 si zaplatil z jednorazovej dávky, ktorá mu bola poskytnutá mestom Prievidza. Odo dňa podania návrhu na určenie výživného mu odporkyňa v 2. rade v mesiaci január 2014 dala tri krát po 15 eur na cestovné do B. Z. k priateľke a v mesiaci september a október 2013 mu zaplatila kredit na mobilný telefón v sume po 7,- eur mesačne. V mesiacoch september a október 2013, keď prišiel k matke, dala mu najesť a aj potraviny na internát. Potvrdil, že mu odporkyňa v 2. rade dala DVD prehrávač, ktorý dal do záložne a dostal za neho 12,- eur. Čo sa týka odporcu v 1. rade, býval u neho iba počas leta. Za obdobie od 17.9.2013 u otca nebýval, nebol s ním v kontakte a otec mu nedal žiadnu sumu, ktorou by si plnil voči nemu vyživovaciu povinnosť.

Odporca v 1. rade, otec navrhovateľa, je aj v súčasnosti nezamestnaný. Je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Poberá dávky v hmotnej núdzi spolu s aktivačným prácami vo výške 125,57 eura mesačne. Aj naďalej býva u svojho otca, ktorému prispieva na domácnosť sumou 70,- eur. Hľadá si prácu, pričom v súčasnosti má podanú žiadosť na Komposesoráte na pozíciu robotníka v lese. Ide o sezónnu prácu. S návrhom navrhovateľa na zvýšenie výživného na sumu 80,- eur mesačne nesúhlasil a domáhal sa zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi na sumu 30,- eur mesačne s účinnosťou od 12.03.2014.

Súd protinávrh odporcu v 1. rade na pojednávaní dňa 12.03.2014 pripustil. Navrhovateľ s protinávrhom odporcu v 1. rade nesúhlasil a poukázal na svoj návrh.

Odporkyňa v 2. rade je nezamestnaná. Naposledy bola zamestnaná asi tak pred 6 rokmi. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu v 1. rade na navrhovateľa poberala invalidný dôchodok vo výške 126,- eur mesačne. Od septembra 2011 jej bol invalidný dôchodok odňatý. Privyrába si predajom veci cez internet, za ktorý dosiahne príjem 20 až 40 eur mesačne. Žije u priateľa, ktorý jej zabezpečuje všetky základné potreby. V roku 2013, a teda aj v období od 17.09.2013 do 31.12.2013, poberala na navrhovateľa náhradné výživné v sume 60,- eur mesačne. Uvedenú sumu nevyplácala navrhovateľovi. Za obdobie od 17.09.2013 do 12.03.2014 zaplatila navrhovateľovi 2 krát kredit na telefón v sume 7,- eur, internát za január 2014 v sume 33,- eur, 3 krát mu dala 15,- eur na cestu do Nových Z.. Je pravdou, že v mesiaci september a október 2013 poskytovala navrhovateľovi stravu, keď ju prišiel navštíviť. Po tom, čo sa dozvedela o podanom návrhu, nedávala navrhovateľovi ani to. Žiadala určiť minimálne výživné.

Podľa o rodine (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa a , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V zmysle § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V uvedenom ustanovení je vyjadrený zákonný vznik a zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Zákonná úprava vyjadruje záujem na ochrane tých účastníkov rodinnoprávnych vzťahov, u ktorých predpokladá potrebu ich ochrany z dôvodu im vlastných charakteristík. Relevantnou skutočnosťou z hľadiska vzniku rodičovskej vyživovacej povinnosti preto bude narodenie dieťaťa. V usporiadaných rodinných pomeroch sa táto povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu v potrebnom rozsahu. Pokiaľ to tak z rôznych dôvodov nie je, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré je z uvedeného dôvodu deklaratórne. V rámci komplexu prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Zákonný zánik tejto vyživovacej povinnosti je spojený s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zákonná vyživovacia povinnosť odporcov v 1. a 2. rade ako rodičov voči navrhovateľovi naďalej trvá v zmysle § 62 ods. 1 ZR, nakoľko navrhovateľ je aj naďalej v školskom roku 2013/2014 žiakom III. J triedy SOŠ v Prievidzi, a to do 31.08.2014, a teda nie je schopný sám sa živiť. Keďže navrhovateľ nežije v spoločnej domácnosti ani s jedným z rodičov, domáha sa určenia vyživovacej povinnosti od oboch rodičov- odporcov v 1. a 2. rade. Vyživovacia povinnosť odporcu v 1. rade na navrhovateľa bola naposledy určená rozsudkom OS Prievidza zo dňa 11.01.2010 č. k. -24, a preto sa navrhovateľ domáhal jej zvýšenia zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Nakoľko vyživovacia povinnosť odporkyne v 2. rade na navrhovateľa ešte nebola súdnym rozhodnutím určená, domáhal sa navrhovateľ jej určenia v sume 100,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Navrhovateľ v konaní tvrdil a žiaden z odporcov ani nespochybnil, že jeho minimálne výdavky na zabezpečenie ubytovania a stravy predstavujú sumu 33,- eur mesačne za ubytovanie a sumu 89,- eur za stravu na internáte. Vzhľadom na uvedené považoval súd za nevyhnutné určenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov na navrhovateľa minimálne v rozsahu, ktorý by pokrýval uvedené minimálne výdavky navrhovateľa v sume 122,- eur mesačne. Určenie výživného v menšom rozsahu, resp. v zákonnej minimálnej výške považoval súd v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko prvoradou povinnosťou rodičov je zabezpečiť výživu svojim deťom, ktoré nie sú schopné sa sami živiť, pričom v zmysle úpravy a ustálenej súdnej praxe platí, že vyživovacia povinnosť na deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri posudzovaní a určovaní výšky vyživovacej povinnosti rodičov na dieťa, je preto potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na uvedené, dospel súd k záveru, že aj napriek tomu, že sú obaja rodičia nezamestnaní, pričom odporca v 1. rade je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberá len dávku v hmotnej núdzi spolu s aktivačným príplatkom v sume 125,57 eura a odporkyňa v 2. rade je nezamestnaná bez evidencie na ÚPSVaR ako uchádzačky o zamestnanie a bez akéhokoľvek oficiálneho príjmu, či dávky v hmotnej núdzi a len s náhodným príjmom z predaja vecí na internete vo

výške 20-40 eur rámci, musí byť v ich možnostiach a schopnostiach platenie výživného na navrhovateľa spoločne v minimálnej sume 125,- eur mesačne.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti odporkyne v 2. rade na navrhovateľa zohľadnil súd tú skutočnosť, že odporkyňa v 2. rade v roku 2013 poberala na navrhovateľa náhradné výživné v sume 60,- eur mesačne, no ani od septembra 2013, odkedy vedela, že je podaný návrh na určenie výživného zo strany navrhovateľa, ani len túto sumu nedávala navrhovateľovi na zabezpečenie základných potrieb a minula to na zabezpečenie vlastných potrieb. Za obdobie od 17.09.2013 do 12.03.2014 prispela na výživu navrhovateľa celkovo len sumou 104,- eur, keď mu 2 krát zaplatila kredit po 7,- eur, 3 krát dala na cestu do Nových Zámkov po 15,- eur, v januári 2014 mu zaplatila internát v sume 33,- eur a dala mu DVD prehrávač, za ktorý dostal navrhovateľ v záložni 12,- eur. Súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že odporkyni v 2. rade zabezpečuje v celom rozsahu uspokojovanie životných potrieb jej priateľ a zrejme aj v dostatočnom rozsahu, nakoľko nie je nútená sa ani zaevidovať ako uchádzačka o zamestnanie, či vybaviť si dávku v hmotnej núdzi alebo aktívnejšie si hľadať prácu, ktorá by jej zabezpečovala hoc aj minimálny príjem. Vzhľadom na všetko uvedené považoval súd určenie vyživovacej povinnosti odporkyni v 2. rade na navrhovateľa v sume 60,- eur mesačne za primerané.

Keďže súd dospel k záveru, že zo strany oboch rodičov voči navrhovateľovi existuje minimálna vyživovacia povinnosť v sume 125,- eur mesačne (vyživovacia povinnosť, ktorá by nebola v rozpore s dobrými mravmi a pokrývala by aspoň minimálne a nevyhnutné výdavky navrhovateľa na život) a že zo strany odporkyne v 2. rade je dôvodné určenie vyživovacej povinnosti na navrhovateľa v sume 60,- eur mesačne, mal súd za to, že pokrytiu minimálnej vyživovacej povinnosti zo strany rodičov na navrhovateľa zodpovedá zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu v 1. rade na navrhovateľa v sume 65,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca v 1. rade je nezamestnaný, no zapája sa do aktivačných prác, na základe čoho je mu vyplácaná dávka v hmotnej núdzi spolu s aktivačným príplatkom celkom v sume 125,57 eura mesačne. Keďže vyživovacia povinnosť rodiča voči nezaopatrenému dieťaťu má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, dospel súd k záveru, že je v objektívnych možnostiach a schopnostiach odporcu v 1. rade platiť navrhovateľovi zvýšené výživné v sume 65,- eur mesačne od 17.09.2013. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že odporca v 1. rade si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi dobrovoľne neplní. Z uvedeného dôvodu bolo odporkyni v 2. rade vyplácané náhradné výživné na navrhovateľa. Dokonca sa odporca v 1. rade s navrhovateľom nestretáva a nijako sa nepodieľa a nepodieľal na zabezpečení jeho životných potrieb.

Na základe vyššie uvedeného a s ohľadom na citované ustanovenia dospel súd k záveru, že odôvodneným potrebám navrhovateľa na jednej strane, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade na druhej strane, zodpovedá zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu v 1. rade na navrhovateľa v sume 65,- eur mesačne a vyživovacia povinnosť odporkyne v 2. rade na navrhovateľa v sume 60,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu podľa ZR, a to od 17.09.2013.

Keďže súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu v 1. rade na navrhovateľa, zároveň dospel k záveru, že protinávrh odporcu na zníženie výživného od 12.03.2014 na sumu 30,- eur mesačne je nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Zároveň súd rozhodol o zameškanom výživnom odporcu v 1. rade na navrhovateľa za obdobie od 17.09.2013 do 31.03.2014 v sume 32,33 eura ((60/30*16+65/30 * 2,33 eur za september 2013, 6 x 5= 30,- eur za október až marec 2014), ktorú povolil súd odporcovi v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi v splátkach spolu s bežným výživným v sume 5,- eur mesačne s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudne rozsudok právoplatnosť pod hrozbou straty výhody splátok.

Súd rozhodol aj o zameškanom výživnom odporkyne v 2. rade na navrhovateľa za obdobie od 17.09.2013 do 31.03.2014. Zameškané výživné za uvedené obdobie predstavuje celkom sumu 388,- eur (60/30* 14= 28 eur za september 2013, 6 x 60= 360,- eur za október až marec 2014). Súd odporkyni v 2.

rade pri stanovení zameškaného výživného zohľadnil, že navrhovateľovi zaplatila v mesiaci september a október 2013 kredit po 7,- eur, v mesiaci január 2014 mu zaplatila internát v sume 33,- eur, dala mu 3 krát po 15,- eur na cestu za priateľkou a dala mu DVD prehrávač, za ktorý navrhovateľ dostal sumu 12,- eur. Teda celkom zohľadnil súd odporkyni v 2. rade pri určovaní zameškaného výživného na navrhovateľa sumu 104,- eur. Zameškané výživné na základe uvedeného predstavuje sumu 284,- eur, ktorú povolil súd odporkyni v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi v splátkach spolu s bežným výživným v sume 20,- eur mesačne s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudne rozsudok právoplatnosť pod hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa voči odporcom v 1. a 2. rade zamietol, nakoľko ho v tejto časti považoval za nedôvodný.

Súd konanie v časti o určenie výživného v sume 220,- eur mesačne od odporcu v 1. rade a odporkyne v 2. rade na navrhovateľa za obdobie od februára 2013 do 16.09.2013 zastavil podľa a , nakoľko navrhovateľ ešte pred začatím prvého pojednávania zobral v tejto časti svoj návrh späť.

O trovách konania rozhodol súd podľa a tak, že vo väčšej miere úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.