Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletého: S. G., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matky O. G., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., V. X/X a otca I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., V. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom, Advokátska kancelária Prievidza, Nám. Slobody 22, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. októbra 2013, č.k. -97, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č. zo dňa 05.04.2012, právoplatný 21.04.2012 tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého S. zvýšeným výživným vo výške 120 Eur mesačne od 01.06.2013, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.06.2013 do vyhlásenia rozsudku vo výške 100 Eur otca zaviazal platiť v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným do rúk matky až do zaplatenia. V rozhodnutí konštatoval, že po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom doplnil dokazovanie výsluchom odporcu, svedkov Z. S., V. G., S. A., oboznámil listinné dôkazy a zistil, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že týmto dokazovaním sa nepodarilo preukázať tvrdenie matky, že by odporca pracoval. Jeho príjem teda predstavuje výlučne výsluhový dôchodok. Bolo preukázané, že dvakrát do mesiaca chodí autom za matkou, ktorá potrebuje jeho pomoc na X.; čas v týždni trávi na X., cez víkendy chodí pre maloletého. Tieto cesty, ako aj platby za telefón súd považoval za nevyhnutné náklady otca. Naproti tomu nepovažoval za nevyhnutné výdavky úhrady pôžičiek a platby za internet. Ďalej mal za preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otcovi zanikla vyživovacia povinnosť na dcéru G., a to dňom 27.05.2013, ktorú otec uvádzal vo výške 180 Eur. Na základe uvedeného uzavrel, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu najmä s poukazom na výdavky, ktoré mal predtým na štúdium dcéry, ktoré už nemá a s poukazom na výdavky na internet, ktoré nie sú nevyhnutné, prispievať na maloletého zvýšeným výživným vo výške 120 Eur, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané zvýšenie nákladov na maloletého súvisiacich s jeho záujmovou činnosťou. Pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na náklady uvádzané odporcom súvisiace so starostlivosťou o matku po zohľadnení aj ďalších povinných platieb súvisiacich s používaním osobného motorového vozidla. Vyživovaciu povinnosť zvýšil od 01.06.2013, pričom určil aj zameškané výživné do vyhlásenia rozsudku, ktoré otcovi umožnil splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach až do zaplatenia. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť do 01.06.2013 uviedol, že zohľadnil aj výdavky odporcu na oblečenie maloletého, ktoré plnil nad rámec vyživovacej povinnosti.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovie v čiastke 10 Eur mesačne od 01.06.2013 a vo zvyšku návrh zamietne. V rozhodnutí poukázal na to, že vyživovacia povinnosť mu bola zvýšená o 20 Eur mesačne, napriek skutočnosti, že príjem na jeho strane výrazne poklesol nie jeho vinou, nakoľko došlo k rozviazaniu pomeru z organizačných dôvodov oproti príjmu, ktorý dosahoval v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd vykonaným dokazovaním ustálil, že tvrdenia matky ohľadne jeho ďalších príjmov sa preukázali ako nepravdivé. Súd ďalej ustálil, že matka maloletého S. neuhrádza mesačne na bývanie 180 Eur ako tvrdila, ale len cca 80 Eur, pričom v byte býva navrhovateľka s maloletým S. a jej rodičmi. Znova poukázal na skutočnosť, že má chorú matku na X., ktorá nevyhnutne potrebuje osobnú opateru, o ktorú sa striedavo stará s jeho dvoma súrodencami, pričom oprávnenosť nákladov na motorové vozidlo si súd zistil. Medzičasom zomrel jeho otec. K zabezpečeniu starostlivosti o matku potrebuje motorové vozidlo, aby mohol dochádzať na X. podľa potreby a zároveň mať kontakt so synom v rámci styku s ním. Aby mohol mať kontakt s matkou a súrodencami, ako aj s maloletým S., potrebuje mobil a internet. Náklady na benzín predstavujú 40 Eur mesačne. Uhrádza nájomné za byt + inkaso cca 170 Eur, má problémy s tlakom, preto na lieky vynakladá mesačne 10 Eur, telefón 20 Eur, internet 16 Eur, splátky na pôžičky, ktoré predstavujú cca 100 Eur. Po úhrade výživného vo výške 120 Eur mu tak zostane na živobytie 388 Eur, z čoho uhrádza vyššie výdavky. Mal snahu zamestnať sa, hľadá si prácu, ktorú doposiaľ vykonával ako policajt, resp. v strážnej službe, zatiaľ sa mu však prácu nepodarilo získať a poberá len výsluhový dôchodok. Ďalej poukázal na to, že okresný súd ustálil zárobok matky na cca 470 Eur mesačne, teda jej príjem je približne rovnaký ako jeho. Pokiaľ by prispievala na výživu maloletého S. rovnakou sumou, maloletý S. by mal na výživu 240 Eur, teda sumu vyššiu ako zostáva jemu po odrátaní nevyhnutných výdavkov. Ďalej súd nezobral do úvahy skutočnosť, že maloletému S. prispieval doteraz nad rámec vyživovacej povinnosti, pričom v čase, keď mal maloletého u svojich rodičov na X., matke zostali finančné prostriedky, za ktoré mu mohla kúpiť veci, ktoré dieťa potrebuje.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že odporca stále zle chápe sumu 180 Eur, ktoré nikdy nespomenula ako sumu za nájomné, ale ako celkovú sumu, ktorú poskytuje rodičom na nájomné, inkaso, životné poistky matky a syna a mobilný telefón s internetom. Otec sám platí nájom, ako tvrdí v sume 170 Eur a je v byte sám, čo znamená, že ani zďaleka neminie toľko energii a vody ako štyri osoby v takisto 3- izbovom byte, pričom tvrdí, že viac času trávi mimo domov, na X.. Dcéra, ktorá je u neho prihlásená na trvalom pobyte je zamestnaná v Rakúsku, čo znamená, že je finančne od odporcu nezávislá. Na lieky odporca vynakladá 10 Eur mesačne, čo je zanedbateľná položka oproti nákladom, ktoré musí zaplatiť, keď ochorie dieťa. Okrem toho chodila so synom k alergológovi, zubárovi a na kardiológiu do G. aj S.. Odporcovi vadí, že jeho syn má na živobytie vyššiu sumu, ale si neuvedomuje, že dieťa rastie, nestačí mu kúpiť jedny topánky na dva roky a jeho náklady na oblečenie sú obdobné ako u dospelého človeka. Pokiaľ sa odporca vyjadruje k letným prázdninám, uviedla, že považuje za prirodzené, že dieťa bude mať u svojich starých rodičov o všetko nutné postarané. Pokiaľ otec tvrdil, že v čase, keď dieťa bolo u starých rodičov, peniaze na dieťa nevyužila, poukázala na to, že letné prázdniny trvajú 8 týždňov, teda otec nemal dieťa celé prázdniny u seba a ani nemusel zabezpečovať na začiatok školského roka všetky školské potreby a odkladať si peniaze na školské poplatky a veľa iných nákladov, týkajúcich sa školy.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Preskúmaním vec odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, vypočul viacerých svedkov, oboznámil predložené listinné dôkazy a dospel k správnemu záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, pre ktorú je potrebné vyživovaciu povinnosť otca k maloletému S. zvýšiť. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že o vyživovacej povinnosti otca bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. apríla 2012 č.k. -50 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu účastníkov, podľa ktorej sa otec maloletého zaviazal platiť na výživu maloletého S. výživným zníženým zo sumy 133 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.04.2012, a to z dôvodu zmeny zárobkových pomerov na jeho strane, ktorá nastala po tom, čo otec sa stal od 01.02.2011 nezamestnaným a jeho príjem predstavoval už len výsluhový dôchodok. V čase uvedeného rozhodnutia jediný príjem otca predstavoval výsluhový dôchodok v sume 508,71 Eur, otec mal vyživovaciu povinnosť k dcére G., ktorú uvádzal vo výške 180 Eur mesačne. Matka maloletého dosahovala príjem v sume 390 Eur mesačne, maloletý mal 9 rokov.

V čase, keď rozhodoval súd prvého stupňa, bolo zistené, že otec maloletého je stále poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý podľa otcom predloženého potvrdenia zo dňa 08.07.2011 má predstavovať sumu 508,71 Eur. V konaní nebolo preukázané, že by otec okrem poberania výsluhového dôchodku mal iný príjem zo zárobkovej činnosti. Podľa potvrdenia o príjme matka maloletého za posledných 12 mesiacov dosahovala priemerný čistý mesačný príjem v sume 452 Eur. Maloletý mal 10 rokov. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že výdavky maloletého sa od poslednej úpravy výživného zvýšili, a to najmä v súvislosti s výkonom jeho športovej činnosti. Ďalej bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že otcovi maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zanikla vyživovacia povinnosť na dcéru G., a to dňom XX.XX.XXXX, kedy ukončila štúdium štátnou skúškou na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Túto vyživovaciu povinnosť otec v predchádzajúcom konaní uvádzal v sume 180 Eur mesačne.

Z uvedeného je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v roku 2012 došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ale najmä na strane otca maloletého, ktorému zanikla vyživovacia povinnosť k dcére G., a teda jeho príjem sa o výdavky, ktoré mal predtým na štúdium dcéry a ktoré otec uvádzal v sume 180 Eur mesačne, nepochybne zvýšil. Preto záver súdu prvého stupňa, že za takéhoto stavu je v možnostiach a schopnostiach odporcu, aj s prihliadnutím k nákladom súvisiacim so starostlivosťou o matku na X., prispievať na maloletého S. zvýšeným výživným o 20 Eur mesačne, považoval odvolací súd za správny. Odvolací súd sa pritom stotožnil aj s názorom prvostupňového súdu, že také výdavky otca, ako sú výdavky na internet, alebo splátky pôžičiek súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu nemohol akceptovať ako odôvodnené výdavky otca, a to vzhľadom k ustanoveniu § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, pretože prvoradou povinnosťou rodiča je plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .