Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-209-2013.pdf
PDF · 91.1 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/209/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľa: V.. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Q. 4, občan SR, zastúpený JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 08 66 (právny nástupca po Správe katastra Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova 69), o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/137/2010-497 zo dňa 16. apríla 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 23.10.2009 sa navrhovateľ domáhal od odporcu - v tom čase ním bol Katastrálny úrad v Nitre, so sídlom Štefánikova 69, Nitra, IČO: 37 860 831, uloženia povinnosti odporcovi zrušiť obmedzujúcu poznámku č. 10/07 k parc. č. EKN 345/2 na LV č. XXX pre kat. úz. Q., keď ďalej sa domáhal aj zaplatenia náhrady škody vo výške 3.000 eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur, vrátane trov konania.
Uznesením zo dňa 04.08.2010 č. k. 9C/137/2010-149 Okresný súd Nitra (ako súd prvého stupňa) konanie v časti o uloženie povinnosti zrušiť obmedzujúcu poznámku k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. Q. ako parc. č. XXX/X zastavil, ktoré uznesenie v spojení s (potvrdzujúcim) uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 23.09.2010 č. k. 6Co/264/2010-155 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2010, v dôsledku čoho predmetom konania zostal navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie náhrady škody a zaplatenie nemajetkovej ujmy. Podaním zo dňa 09.10.2012 a podaním na pojednávaní 26.03.2013 navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu návrhu v časti uplatnenej náhrady škody tak, že túto si uplatňoval vo výške 3.572 eur, čomu súd uznesením na pojednávaní dňa 26.03.2013 vyhovel.
Svoj návrh navrhovateľ skutkovo zdôvodnil tak, že Správa katastra Topoľčany v roku 2007 záznamom na LV č. XXX pre kat. úz. Q. ho zapísala ako podielového spoluvlastníka parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 36700 m2 na základe právoplatného rozhodnutia Pozemkového úradu v Topoľčanoch č. EÚ 490/1992-V/1 zo dňa 30.09.1994, ktoré rozhodnutie však bolo Správe katastra doručené dňa 09.11.1994, keď na uvedenom LV je zapísaná o obmedzujúca poznámka o tom, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k parc. č. XXX/X v súbore E bola vyvrátená z dôvodu, že údajne k časti parcely č. XXX/X je súčasne v katastri nehnuteľnosti zapísané vlastnícke právo pre vlastníka U. N. v podiele 1/3, keď podkladom pre zápis je osvedčenie o dedičstve 4D/166/01, teda Správa katastra pochybila v tom, keď právoplatné rozhodnutie pozemkového úradu nezapísala podľa § 7 ods. 1 zák. č. 265/1992 Zb. záznamom bez zbytočného odkladu a v roku 2001 vykonala zápis osvedčenia o dedičstve
po poručiteľke N. O., došlo k nezákonnému uprednostneniu zápisu vlastníctva záznamom v prospech U. N. a k nezapísaniu rozhodnutia Pozemkového úradu Topoľčany počas doby 13 rokov, čím jemu vznikla priama škoda minimálne v sume 3.000 eur, ktorej sa domáha v zmysle ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka a taktiež utrpel ujmu v nemajetkovej oblasti v dôsledku jeho osobných útrap a zhoršenia zdravotného stavu v dôsledku diskriminačného postupu odporcu voči nemu, porušením jeho základných ľudských práv a práva na ochranu vlastníckeho práva, teda boli porušené jeho osobnostné práva v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30.000 eur.
Katastrálny úrad v Nitre k 1.1.2013 bol zrušený (zákonom č. 345/2012 Z. z. - novelou zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností) a jeho pôsobnosť prešla na správu katastra v sídle kraja, teda na Správu katastra Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova 69, s ktorou (ako právnym nástupcom odporcu) súd pokračoval v konaní.
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v časti o náhradu škody a nemajetkovej ujmy (v plnom rozsahu) zamietol a súčasne vo výroku rozhodnutia uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 1, § 2, § 4 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1), citované ustanovenia Občianskeho zákonníka („OZ“ - zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 11, § 13 ods. 1, 2) tým, že predmetom tohto konania nebolo riešiť otázku nadobudnutia vlastníctva, ale posúdiť nárok navrhovateľa z hľadiska ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy (preto súd v tomto konaní nevyrieši otázku vlastníckych vzťahov navrhovateľa k reštituovaným nehnuteľnostiam, resp. to, že v katastrálnom operáte je zapísané duplicitné vlastníctvo k tej istej nehnuteľnosti - jej časti), že zodpovednosť podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je zodpovednosťou objektívnou, bez ohľadu na zavinenie, pričom uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia len vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu, že pri zodpovednosti štátu, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom, na ktorý preniesol úlohy štátneho orgánu, je táto upravená osobitným právnym predpisom, v dôsledku čoho je na prípad tejto občianskoprávnej zodpovednosti potrebné aplikovať tento osobitný právny predpis - zák. č. 514/2003 Z. z., že v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c/ uvedeného zákona v mene štátu koná ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, že v danom prípade je týmto ústredným orgánom štátnej správy Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ako ústredný orgán štátnej správy Slovenska pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľnosti (zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy), proti ktorému subjektu mal navrhovateľ návrh smerovať, a tento orgán by bol pasívne legitimovaným účastníkom konania, ako orgán, ktorý koná v mene štátu v tomto prípade. Na tento orgán mal navrhovateľ zasielať i písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, čo však neurobil. Keďže odporca označený navrhovateľom nie je subjektom pasívne legitimovaným z hľadiska nároku navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci, bolo potrebné návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, naviac, keď jeho návrhu nepredchádzalo predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody tak, ako to obligatórne vyplýva z ust. § 15 zák. č. 514/2003 Z. z., teda absencia splnenia podmienky predbežného prerokovania nároku by bola ďalším dôvodom, pre ktorý súd návrh zamietol. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že bez ohľadu na uvedené nemal za preukázané, že v danom prípade by boli naplnené zákonom vyžadované zodpovednostné predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody, keď navrhovateľom uplatnené náklady predstavujúce jeho škodu neboli riadne špecifikované a ani zdokladované, keď súd je ďalej toho názoru, že i napriek vykonanému dokazovaniu nemožno jednoznačne konštatovať záver, že zo strany odporcu došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný i v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď nemal v konaní za preukázané, že by zo strany odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa a to takému, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu na právach chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď subjektívne vnímanie navrhovateľa nie je postačujúce na to, aby mu bolo možné poskytnúť ochranu a v konaní nemal za preukázané, že by sa odporca voči navrhovateľovi správa diskriminačne, a teda tieto tvrdenia navrhovateľa zostávajú na úrovni jeho subjektívneho vnímania; nemal teda za preukázané, že by sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dopustil takého konania, ktoré by bolo objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho osobnostných práv a to takým spôsobom, že by intenzita
tohto zásahu dosiahla mieru, pri ktorej možno primerané zadosťučinenie považovať za nepostačujúce a síce, že v dôsledku konania odporcu došlo k zhoršeniu jeho súkromného a rodinného života. Záverom súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľovi uviedol spôsob, ako mohol riešiť vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, a že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnom skončení veci samej.
Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len navrhovateľ domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby jeho návrhu bolo vyhovené a aby mu bola aj priznaná náhrada trov konania. Poukázal na to, že podľa jeho názoru bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že odporca nepostupoval pri zápise vlastníckeho práva na základe právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu (doručené mu dňa 09.11.1994) v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, teda predmetné rozhodnutie nezapísal do katastra záznamom. K rozhodnutiu o vydaní nehnuteľností je pripnutá doručenka preukazujúca doručenie tohto rozhodnutia Správe katastra Topoľčany, možno teda pochybovať, že by predmetné rozhodnutie o vydaní nehnuteľností správe katastra doručené nebolo. Z uvedeného stavu je možné dôvodne usudzovať, že Správa katastra v Topoľčanoch vedome rozhodnutie o vydaní nehnuteľností jemu a jeho blízkym nezapísala, pretože nevylučovala možnosť, že na tieto nehnuteľnosti mohol byť po konfiškácii vydaný prídel pre inú osobu, avšak odporca nemal právo nezapísať do katastra vlastnícke právo podľa rozhodnutia štátneho orgánu a teda nebolo v jeho právomoci pochybovať o zákonnosti a správnosti rozhodnutia Pozemkového úradu v Topoľčanoch. Ak by teoreticky pripustil, že správe katastra bolo doručené len rozhodnutie o nevydaní nehnuteľností, mal odporca povinnosť rozhodnutie o nevydaní nehnuteľností Obvodnému pozemkovému úradu vrátiť z dôvodu jeho nespôsobilosti na zápis do katastra, čo však neučinil a spôsobil mu tým závažný zásah do jeho práv, ktorý je v súčasnosti už nenapraviteľný a neodčiniteľný, nakoľko mu uplynuli všetky zákonné lehoty na nápravu tohto protiprávneho stavu. Protiprávnym postupom odporcu bol teda zmarený účel reštitúcie, a to v podstatnej časti, keď nebyť uvedeného postupu by nemohla byť vykonaná Správou katastra v Topoľčanoch taká identifikácia parciel pre účely dedičského konania, ktorá viedla k zmareniu účelu reštitúcie. Takýto postup nemožno označiť inak, než za diskriminačný a vyplýva z postupu odporcu, ktorý zapísal záznamom do katastra dedičské rozhodnutie po neb. N. O., rod. H. vydané v dedičskom konaní pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 4D/166/2001 v prospech U. N.. Podľa jeho názoru bolo v konaní preukázané, že vyššie uvedená nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dedenia neexistovala, keď za diskriminačný postup treba považovať aj činnosť odporcu, ktorý toto dedičské rozhodnutie pre jeho nezrozumiteľnosť a nesprávnosť nevrátil príslušnému súdu ako nezapisateľné do katastra, ale sám zidentifikoval predmet dedenia. Odporca voči nemu a ostatným oprávneným osobám postupoval účelovo, neoprávnene uprednostnil zápis nesprávneho a nezrozumiteľného dedičského rozhodnutia pred zápisom reštitučného rozhodnutia. Odporcovi neprislúchalo extenzívne svojvoľne identifikoval nesprávne označený predmet dedičstva s nehnuteľnosťou, ktorá bola už predtým predmetom reštitúcie a bola vydaná jemu a ďalším oprávneným osobám. Inak, ako diskriminačný prístup nemožno takýto postup odporcu označiť, keď správa katastra nie je oprávnená vykonávať zápisy v katastrálnom operáte na základe úsudku o nesprávnosti dedičského rozhodnutia ako verejnej istiny, ak by takýmto rozhodnutím zasiahla do vlastníctva ďalších vlastníkov. Tým je preukázaný práve takýto neoprávnený postup odporcu, a celá jeho práca a snaha reštitúciou zabezpečiť nápravu krívd bola v podstate znehodnotená, čo ho hlboko negatívne zasiahlo vo všetkých oblastiach jeho súkromného rodinného života a spôsobilo mu stratu dôvery voči orgánom štátu, stratu viery v spravodlivosť. Vo svojom veku je vystavený do pozície, keď by sa mal opäť súdiť o rodičovský majetok, o svoj majetok, pričom podstatnú časť z majetku získaného reštitúciou opäť získava na úkor neho niekto iný a z dôvodu uplynutia všetkých lehôt na reštitúciu majetku sa opäť ocitá v pozícii svojich rodičov spred vyše 60 rokov. Obmedzujúca poznámka v katastri naďalej vymazaná nebola, preto svoj návrh považuje za dôvodný. Podľa jeho názoru si súd nesprávne osvojil tvrdenie odporcu, že u parc. č. EKN 345/2 a EKN 597 ide o tzv. duplicitné vlastníctvo s U. N., keď zastáva názor, že ani jeden identifikačný znak parciel sa nezhoduje. Od februára 2007, kedy vznikol tento problém s duplicitným vlastníctvom písomne komunikoval s 11 štátnymi inštitúciami, ktoré pre nezodpovedný prístup k tejto problematike a neplnenie si svojich zákonných povinností mu všetky podania, sťažnosti a trestné oznámenia zamietli, a on, ako bezúhonný občan, sa nemohol a nemôže domôcť spravodlivosti.
Odporca (Správa katastra Nitra, so sídlom Štefánikova 69, Nitra - právny nástupca po Katastrálnom úrade Nitra) vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný z hľadiska uplatnenia nárokov navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci, keď v prípade absencie pasívnej
legitimácie a v prípade neuplatnenia písomného predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne bolo možné konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) z dôvodu neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania. Napriek tomu súd vykonal rozsiahle dokazovanie a so závermi súdu sa stotožňuje.
Správa katastra Nitra, ako miestny orgán štátnej správy na úseku katastra, bola k 1.10.2013 zrušená (zákonom č. 180/2013 Z. z. - novelou zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností) a tak právnym nástupcom odporcu sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, s ktorým (ako s právnym nástupcom odporcu) súd naďalej konal (Okresný úrad, ako miestny orgán štátnej správy s tzv. procesno-právnou subjektivitou, z hľadiska právnej formy nie je samostatnou právnickou osobou, ale len preddavkovou organizáciou financovanou z rozpočtu ministerstva vnútra).
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a prihliadajúc i na prípadné (ale nezistené) vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť s tým, že o trovách odvolacieho konania nerozhodoval z dôvodu, že o týchto bude konať a rozhodovať súd prvého stupňa v ďalšom konaní (§ 224 ods. 4 OSP).
Odvolací súd ako primárnu (napriek tomu, že túto navrhovateľ v odvolaní nerozporoval!) posudzoval otázku existencie pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní (vyplývajúcej z hmotného práva) a zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že odporca nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že z hľadiska hmotného práva nie je (a nemôže byť) nositeľom navrhovateľom uplatnenej povinnosti k náhrade - k zaplateniu žalovanej škody a nemajetkovej ujmy. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, zodpovednosť za škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú orgánom verejnej moci (Katastrálny úrad v Nitre bol miestnym orgánom štátnej správy na úseku katastra v územnom obvode kraja) je (v zákone č. 514/2003 Z. z.) upravená ako objektívna zodpovednosť štátu riešená osobitným právnym predpisom (zákonom č. 514/2003 Z. z.) vylučujúcim zodpovednosť (samotného) orgánu verejnej moci podľa všeobecnej právnej úpravy v Občianskom zákonníku, ktorá (všeobecná) úprava sa použije len za podmienok upravených v osobitnej úprave (zákona č. 514/2003 Z. z.). Návrh navrhovateľa ohľadom uplatňovaných nárokov preto mal smerovať proti pasívne vecne legitimovanému štátu - Slovenskej republike, za ktorú by v jej mene konal ústredný orgán štátnej správy, v oblasti ktorej štátnej správy škoda - nemajetková ujma vznikla (mala vzniknúť), ktorým by v danej veci bol (ku dňu začatia konania i naďalej) Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Napriek vyjadreniam odporcu a svojmu právnemu zastúpeniu navrhovateľ na žalobe proti nesprávnemu subjektu tvrdenej povinnosti zotrval, pričom súd ho nemal povinnosť o nesprávnosti podanej žaloby poučiť, nakoľko by išlo o hmotnoprávne a nie o procesnoprávne poučenie (v zmysle ust. § 5 OSP), keďže ním označený odporca mal právnu subjektivitu (a spôsobilosť konať pred súdom) a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vyplýval z hmotného práva (zákona č. 514/2003 Z. z.).
Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil bez toho, že by ďalej posudzoval dôvodnosť nárokov navrhovateľa v zmysle ďalších zákonných ustanovení (podmienok) zákona č. 514/2003 Z. z.; v tomto smere považoval dokazovanie a ďalšie odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa za nadbytočné a odvolacie dôvody navrhovateľa za nepodstatné (pre zmenu rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.