Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/678/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateliek 1/ R. A., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. Y., Y. XX/XXX a 2/ S. V., nar. X. X.. XXXX, trvale bytom D. Y., Y. XX/XX, oboch zastúpených splnomocneným advokátom Mgr. Rastislavom Domčekom, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Černyševského 26, proti odporcovi Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova cesta 36, IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosti partia do dedičstva, o odvolaní navrhovateliek 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. -161 zo dňa 12. 6. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Správou katastra B., pre katastrálne územie D. Y., obec D. Y., okres B., a to pozemok registra "E" KN parc. č. XXX/ X záhrady vo výmere 5264 m2 a pozemok registra "E" KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1820 m2 (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) patria v celosti do dedičstva po nebohých I. T., nar. X. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy bytom D. Y. a S. T., rodenej B., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy bytom D. Y. (ďalej aj „poručitelia“). Navrhovateľkám 1/ a 2/ okresný súd náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľky 1/ a 2/ sa návrhom na začatie konania domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti, v súčasnosti vlastnícky vedené na odporcu, patria do dedičstva po poručiteľoch, rodičoch navrhovateliek 1/ a 2/. Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že sporné nehnuteľnosti boli poručiteľom pridelené Výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy pridelenej v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa č. 3569/48-28 zo dňa 23. 4. 1948. Okresný národný výbor v Lučenci - odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva rozhodol rozhodnutím zo dňa 03.03.1965 v zmysle vl. nar. č. tak, že zrušil celý prídel poručiteľom. Na základe tohto rozhodnutia bol ako vlastník sporných nehnuteľností evidovaný Československý štát a následne odporca. Nakoľko však okresný súd dospel k záveru, že majetok pridelený Výmerom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy mohol byť odňatý len Povereníctvom pôdohospodárskej a pozemkovej reformy a nie Okresným národný výborom v Lučenci, rozhodnutie tohto subjektu o zrušení prídelu poručiteľom považoval za nulitný správny akt, ktorý nemohol založiť právne účinky zániku vlastníctva poručiteľov. Z týchto dôvodov okresný súd návrhu navrhovateliek 1/ a 2/ v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania úspešných navrhovateliek okresný súd rozhodol podľa (ďalej aj „“), s poukazom na , keď konštatoval dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré navrhovateľkám 1/ a / právo na náhradu trov konania nepriznal. Uvedené

dôvody hodné osobitného zreteľa okresný súd videl v skutočnosti, že Správa katastra v B. zaevidovala odporcu ako vlastníka sporných nehnuteľností, len súd mohol určiť, kto je ich skutočným vlastníkom a návrh na začatie konania musel smerovať voči odporcovi. Následne vyslovil, že navrhovateľky 1/ a 2/ mali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, preto je dôvodné, aby si svoje trovy hradili samy.

Proti výroku rozsudku okresného súdu o trovách konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka 1/ a 2/. V prvom rade uviedli, že predpokladom pre aplikáciu je, že existujú dôvody hodné osobitého zreteľa, ktoré sú úplne výnimočným okolnosťami. Okolnosti, ktoré uviedol okresný súd v rámci odôvodnenia výroku o trovách konania, však nie sú dôvodmi osobitného zreteľa. Zapísanie vlastníckeho práva Slovenskej republiky do katastra nehnuteľností je potrebné totiž vynímať v kontexte neoprávneného uplatňovania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorému došlo v dôsledku rozhodnutia Okresného národného výboru v Lučenci, ktorým rozhodnutím došlo k zrušeniu celého prídelu právnych predchodcov navrhovateliek, ako aj k určeniu, že vlastnícke právo prešlo na ČSSR, následne na ČSFR a konečne na Slovenskú republiku - odporcu. Dôvodom zápisu vlastníckeho práva na odporcu je teda protiprávne konanie právneho predchodcu odporcu, pričom odporcu je potrebné v súčasnosti považovať za zodpovedného za zásah do vlastníckeho práva predchodcov navrhovateliek 1/ a 2/. Preto argument, že návrh na začatie konania musel smerovať voči Slovenskej republike (odporcovi) preukazuje iba správnosť pasívnej legitimácie odporcu, avšak v žiadnom prípade nie okolnosť, ktorá by mala odporcu vyviňovať ako subjekt, ktorý je v katastri nehnuteľností za písaný iba náhodou bez toho, aby mal o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam záujem. I samotný odporca pritom v konaní aktívne vystupoval, keď spochybňoval vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateliek 1/ a 2/. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že navrhovateľky mali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva nemôže byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania. Existencia naliehavého právneho záujmu je totiž základnou podmienkou úspešnosti podania určovacej žaloby. Ak by potom existencia naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách mala byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania, strácali by vo všeobecnosti opodstatnenie ustanovenia o práve náhradu trov konania v prípade úspechu vo veci určovacích žalôb a nešlo by v žiadnom prípade o výnimočné prípady, ale paušálne o všetky, čo odporuje zmyslu právnej úpravy. Pri posudzovaní toho, či v tej-ktorej veci existovali dôvody hodné osobitého zreteľa, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, teda vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto má trovy konania zaplatiť, ale aj to, aký bude dopad aplikácie na pomery účastníka, ktorý bol v konaní úspešný. Zhrnul, že práve nevyhnutnosť domáhania sa určenia vlastníckeho práva navrhovateľkami voči odporcovi, ktorého vlastnícke právo nikdy nevzniklo, a vynaloženie trov konania navrhovateľkami, dáva vzhľadom na sociálne postavenie navrhovateliek ide o starších ľudí, v dôchodkovom veku) v porovnaní so Slovenskou republikou navrhovateľkám jednoznačné právo na náhradu trov konania. Na základe uvedeného odvolateľky navrhli napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne napadnutý výrok zmeniť a priznať navrhovateľkám náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 99,50 EUR a v trovách právneho zastúpenia vo výške 1023,08 EUR. Spolu s odvolaním si navrhovateľky uplatnili i trovy dovolacieho konania vo výške 44,59 EUR.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd preskúmal vec podľa (ďalej aj „“), bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Na základe dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateliek 1/ a 2/ , ktoré okrem iného poukázali na skutočnosť, že odôvodnenie napadnutého výroku o trovách konania nepovažujú za zákonné vzhľadom na nedostatok skutkových a právnych argumentov, odvolací súd v prvom rade skúmal, či v rámci prvostupňového konania nedošlo zo strany okresného súdu k takému procesnému postupu, ktorý by bolo možno považovať za odňatie možnosti účastníkov konať pred súdom.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne

správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovuje v , podľa ktorého ustanovenia, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Vyššie citované zákonné požiadavky je pritom potrebné vzťahovať nie len na odôvodňovanie výroku vo veci samej, ale primerane aj na odôvodňovanie výroku o trovách konania. Teda aj v rámci odôvodnenia výroku o trovách konania je potrebné, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Okrem iného musí uviesť, podľa akej právnej normy vec posúdil, teda pod hypotézu akej právnej normy subsumoval ním zistený skutkový stav. Ďalej je povinný vysvetliť, ako príslušnú právnu normu v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval.

Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku uvedené atribúty nespĺňa. Je potrebné prisvedčiť názoru odvolateľa, že okresný súd presvedčivým spôsobom neodôvodnil, aký vplyv má skutočnosť, že navrhovateľky 1/ a 2/ museli svoj návrh na začatie konania smerovať voči odporcovi, ktorý bol ako vlastník sporných nehnuteľností do katastra nehnuteľností zapísaný Správou katastra B., a ich právom na náhradu trov konania, ďalej, aká existuje súvislosť medzi tým, že navrhovateľky 1/ a 2/ mali naliehavý právny záujem na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva a dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania s poukazom na , a najmä, aké sú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery navrhovateliek 1/ a /, ktoré by odôvodňovali, aby si inak v konaní úspešné navrhovateľky 1/ a 2/ znášali trovy konania samy.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v sporovom konaní vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej má účastník nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie a bránenie práva vtedy, ak mal vo veci úspech. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania podľa ustanovenia . Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania tak prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie preto nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, preto ho ani nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd takto právne vec neposúdil a z hľadiska aplikácie ustanovenia ani neodôvodnil s poukazom na celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Okresný súd výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie ustanovenia vzhliadal len v okolnostiach danej veci, ktoré ustálil v predmete konania (konanie o určenie, že nehnuteľné veci patria do dedičstva), keď zdôraznil, že len súd v rámci konania mohol určiť, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností a návrh na začatie konania musel smerovať tomu, kto bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností, teda voči odporcovi. Jeho záver o dôvodnosti použitia ustanovenia vzhľadom na predmet konania, nie je však podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne odôvodnený, keď odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu možno skutočnosť, že právomoc rozhodovať o tom, či tu právny vzťah alebo právo (v prejednávanom prípade právo vlastnícke) je, alebo nie je, zákon zveril do právomoci súdov,

považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Rovnako nie je jasné, aký vplyv na možnosť aplikácie má mať skutočnosť, že primárnym predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa je, že na určení práva alebo právneho vzťahu je právny záujem, a že účastníkom konania, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je i osoba, ktorej svedčí vlastnícke právo podľa zápisu v katastri nehnuteľností. Tak isto nie je z odôvodnenia napadnutého výroku uznesenia okresného súdu možné zistiť, ako, a či okresný súd vôbec prihliadal na osobné, majetkové a sociálne pomery všetkých účastníkov konania, okolnosti, ktoré viedli navrhovateľky k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj jednotlivých účastníkov v priebehu konania, a podobne.

Nie je možné opomenúť naopak to, že navrhovatelia 1/ a 2/ nemali inú možnosť ako sa domôcť svojho práva podaním žaloby v konaní pred súdom, v ktorom boli v celom rozsahu úspešné. Ak aj odporca nezapríčinil vznik sporu, táto skutočnosť sama osebe neodôvodňuje aplikáciu ust. , naviac, ak sa navrhovatelia 1/ a / domáhali svojho práva v dôsledku nezákonného postupu orgánov štátu.

Na základe uvedeného, nakoľko okresný súd nedostatočným odôvodnením napadnutého výroku rozsudku odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

Odvolaním nenapadnutý výrok o určení, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch, zostal nedotknutý ( ).

Po vrátení veci okresný súd znovu rozhodne o riadne uplatnených trovách konania úspešných navrhovateliek 1/ a 2/ s tým, že ak bude opätovne názoru o potrebe aplikácie na prejednávaný prípad, nepochybným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlí, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní spravoval, z akých dôvodov a na základe akých skutkových zistení osobných, majetkových a sociálnych pomerov všetkých účastníkov konania, skúmania okolností, ktoré viedli navrhovateľky k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoja jednotlivých účastníkov v priebehu konania, a podobne k aplikácii pristúpil. Osobitne pritom odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že s dôvodmi osobitného zreteľa v zmysle ust. nie je možné zamieňať skutočnosť, ak odporca svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Na takýto prípad totiž pamätá ust. , podľa ktorého odporca, ak nemal vo veci úspech, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Aplikácia aj tohto citovaného ustanovenia však prichádza do úvahy len celkom výnimočne, kedy v konaní neúspešnému odporcovi (a rovnako jeho právnemu predchodcovi) absolútne nemožno pričítať žiadne konanie (prípadne nekonanie) vedúce k dôvodu, pre ktorý sa konanie vo veci muselo začať (avšak z konania vo veci samej vyplýva, že právne nulitný správny akt nemohol založiť právne účinky zániku vlastníctva poručiteľov).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.