Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/227/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu TVX SK, s. r. o., Ladmovce č. 170, zast. advokátom JUDr. Pavlom Gombosom, Košice, Moldavská cesta 21/A, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná č. 63 v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 08. 2012 č. 1020507/1/1108997/2012, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozhodnutím zo dňa 03. 08. 2012 č. 1020507/1/1108997/2012 žalovaný podľa o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec zo dňa 29. 09 2011 č. /Ric, ktorým prvostupňový správny orgán podľa zákona o správe daní a poplatkov žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 4 792,52 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť za toto zdaňovacie obdobie v sume 17 609,20 eur. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č. I/332/14624-881873/2011/RojA zo dňa 08. 08. 2011.

Správca dane konštatoval, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry č. 01061V (int. č. FP12/, vystavenej dňa 01. 06. 2010 od dodávateľa Mikuláš Vareha

- Venikom, za dodávku 35,7 m3 guľatiny smrek v celkovej hodnote 4 163,33 eur, z toho základ dane 3 498,60 eur a DPH 664,73 eur, faktúry č. 050610V (int. č. FP13/, vystavenej dňa 05. 06. 2010 od dodávateľa Mikuláš Vareha - Venikom, za dodávku 38 800 ks drevených kolíkov v celkovej hodnote 128 282,-- eur, z toho základ dane 107 80,-- eur a DPH 20 482,-- eur, faktúry č. 01061V2 (int. č. FP14/, vystavenej dňa 01. 06. 2010 od dodávateľa Mikuláš Vareha - Venikom, za dodávku 34,6 m3 guľatiny smrek v celkovej hodnote 4 035,05 eur, z toho základ dane 3 390,80 eur a DPH 644,25 eur, faktúry č. 01061V1 (int. č. FP15/, vystavenej dňa 01. 06. 2010 od dodávateľa Mikuláš Vareha - Venikom, za dodávku 32,8 m3 guľatiny smrek v celkovej hodnote 3 825,14 eur, z toho základ dane 3 214,40 eur a DPH 610,74 eur.

Správca dane uviedol, že žalobca v súvislosti s uvedenými obchodmi nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie DPH podľa , o DPH, pretože nepreukázal

reálne uskutočnenie týchto obchodov a vznik daňovej povinnosti u dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu z titulu dodania tovaru tak, ako boli deklarované vo faktúrach.

Žalobca zároveň v uvedenom zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru - guľatina smrek pre odberateľa N & EN, s. r. o., Boľská, Kráľovský Chlmec a na základe faktúr špecifikovaných v tabuľke na str. 11, 12 dodatočného platobného výmeru v množstvách tam uvedených, ako aj dodanie tovaru

- drevených kolíkov pre 4 odberateľov a na základe faktúr špecifikovaných v tabuľke na str. 11, 12 dodatočného platobného výmeru v množstvách tam uvedených. V tejto súvislosti správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia, t. j. k dodaniu tovaru na základe citovaných predložených a zaúčtovaných faktúr s tým, že v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH ak platiteľ vo faktúre alebo inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Správca dane uviedol, že žalobca ku kontrole oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet v zmysle upovedomenia o začatí daňovej kontroly zo dňa 27. 08. 2010 nepredložil požadované doklady, preto žalobcovi zaslal opakované výzvy zo dňa 19. 10. 2010, 18. 11. 2010 a 29. 12. 2010 na predloženie dokladov, dôkazov a podanie vysvetlení k faktúram od Mikuláša Varehu - VENIKOM pokiaľ ide o tovar

- guľatinu smrek i drevené kolíky (oznámenie akým spôsobom bol tovar prepravovaný, aké bolo miesto nakládky a vykládky, druh motorového vozidla a predloženie faktúry za prepravu, kde bol nakúpený tovar skladovaný do doby jeho ďalšieho predaja, kto s ním manipuloval, akým spôsobom bol použitý a pod.) Na doručené výzvy žalobca nereagoval, zo správcom dane nekomunikoval a neposkytol žiadne z požadovaných dôkazov k svojim tvrdeniam a nepredložil ani požadované vysvetlenia v zmysle výziev. Tým nevyužil oprávnenia, ktoré mu priznáva ustanovenie a a zároveň porušil povinnosti uložené mu ustanovením a , a citovaného zákona. Vo vzťahu k dodanému tovaru predložil iba faktúry a skladovú evidenciu, resp. pokladničný doklad.

Správca dane vyvodil závery, uvedené v dodatočnom platobnom výmere ohľadne jednotlivých komodít, ktoré boli predmetom nákupu i predaja na základe výsledkov rozsiahleho šetrenie a v jeho rámci získaných dôkazov tak, ako boli špecifikované a vyhodnotené v jeho odôvodnení. Využil pri tom aj zistenia z kontroly dane z pridanej hodnoty u iných daňových subjektoch, ktorých konateľom a spoločníkom bol Mikuláš Vareha st. Zistil, že žalobca nemá žiadnu organizačnú štruktúru, v predmetnom zdaňovacom období nemal žiadnych zamestnancov, že na jeho bankovom účte vedenom v ČSOB neboli realizované žiadne finančné operácie preukazujúce výkon podnikateľskej činnosti, že v tomto období neboli zaevidované žiadne náklady na vodné, stočné, elektrinu, plyn, nebola predložená zmluva o prenájme priestorov na adrese Ladmovce 170, kde má sídlo. Nájomnú zmluvu medzi DREVO SK, s. r. o., a žalobcom na skladové priestory v areáli firmy Streda nad Bodrogom síce predložil, ale nedoložil žiadny doklad o úhrade za prenajaté priestory.

Žalovaný citujúc ust. § 49, § 51 ods. 1 písm. a), § 71 ods. 1 písm. a/, ods. 6 zákona o DPH, ako aj ust. § 29 ods. 2, 3, 4 a 8 zákona o správe daní a poplatkov konštatoval, že v daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte, ktorého povinnosťou je doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti, tzn. objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné iba vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na jednotlivých predmetných faktúrach, nepredložil žiadne z požadovaných dôkazov a nepodal žiadne vysvetlenie ani vyjadrenie v zmysle zaslaných výziev v súvislosti s výkonom kontroly DPH za predmetné zdaňovacie obdobie. Ani na opakované výzvy požadované doklady nepredložil a neposkytol ani žiadne konkrétne informácie a vysvetlenia, ktoré by preukázali vecnú stránku faktúry, na základe ktorej by bolo uplatnené odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období, čím nebola splnená povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane a preukázané skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správca dane v priebehu daňového konania. Platiteľ nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako boli uvedené na sporných faktúrach a

doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov.

Finančné riaditeľstvo z predloženého spisového materiálu zistilo, že v danom prípade kontrolná skupina pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu postupovala v súlade s platnou právnou úpravou. Vzhľadom na pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti platiteľom predložených dokladov vykonala rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov. Dôkazné prostriedky zabezpečila zákonným spôsobom a hodnotila ich v súlade s § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

Námietku týkajúcu sa tvrdenia, že ťažiskovým a jediným dôkazom, na podklade ktorého daňový orgán nezákonným spôsobom postupoval voči daňovému subjektu, je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia s tým, že správny orgán nedisponuje žiadnym priamym ani nepriamym konkrétnym dôkazom, ktorým by spochybnil uskutočnenie zdaniteľného obchodu, považoval žalovaný za neopodstatnenú, ako to vyplýva z už vyššie špecifikovaného vykonaného dokazovania. Jednotlivé dôkazy boli v napadnutom rozhodnutí špecifikované a tieto boli vyhodnotené jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti.

K namietanému porušeniu princípu proporcionality a neprimeranému dôkaznému zaťažovaniu kontrolovaného platiteľa, ktorý využil právo slobodne podnikať odvolací orgán uviedol, že správca dane z dôvodu čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu vykonal šetrenie, na základe ktorého dospel k zisteniam, že Mikuláš Vareha st. bol oprávnený konať za dodávateľské, ako aj odberateľské spoločnosti, keďže je spoločníkom a konateľom niekoľkých desiatok obchodných spoločností, ktoré medzi sebou ako platitelia DPH uskutočňovali zdaniteľné plnenia. Pri uzatváraní dodávateľských a odberateľských zmlúv medzi spoločnosťami personálne prepojenými osobou Mikuláša Varehu st. vystupoval menovaný ako oprávnená osoba na strane dodávateľa i odberateľa, platby za tovar a služby boli uskutočňované vždy v hotovosti, tovar, ktorý bol deklarovaný na faktúrach, mnohokrát neopustil sklady spoločnosti, zmenil iba vlastníka, a to len v rámci spoločností prepojených dotknutou osobou. Menovaný konal za ďalšie obchodné spoločnosti a vykonával v týchto spoločnostiach všetky činnosti súvisiace s obchodno- ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Podľa jeho vlastného vyjadrenia bol v celom reťazci obchodných spoločností nezastupiteľný a ku všetkým preverovaným skutočnostiam sa mohol iba on vyjadriť a predkladať dôkazné prostriedky. Daňové orgány tým, že vykonávali daňové kontroly súčasne u daňových subjektov prepojených osobou Mikuláša Varehu st. nepostupovali v rozpore s platnými právnymi predpismi, cieľom ich postupu bolo čo najúplnejšie zistiť skutkový stav. Stav, na ktorý sa odvolával konateľ týchto spoločností vytvoril platiteľ tým, že zvolil takúto formu svojho podnikania, čím úmyselne vytvoril stav, pri ktorom zneprehľadnil toky tovarov, služieb, financií, faktúr a dokladov. Daňové orgány neupierajú platiteľovi možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť takouto formou, avšak pri takejto forme považujú za potrebné a nutné zabezpečiť, aby každá spoločnosť, ktorá je samostatnou účtovnou jednotkou a ako taká má svoje práva aj povinnosti si tieto povinnosti aj plnila. Menovaný mohol svoje spoločnosti personálne obsadiť tak, aby k danému stavu nedošlo a mohol využiť možnosť inštitútu splnomocneného zástupcu. Snahou kontrolného orgánu bolo zistiť pôvod tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť sa tovar do toho reťazca dostal, kedy a cez ktorú spoločnosť tovar opustil tento reťazec. Preto takýto postup bol v súlade so zásadou proporcionality. Cieľom sledovanom daňovými orgánmi bolo správne určenie daňovej povinnosti. Dospieť k tomuto cieľu bolo možné iba súbežným výkonom kontrol v reťazci obchodných spoločností personálne prepojených osobou Mikuláša Varehu st. Zo spisového materiálu vyplýva, že kontrolný orgán nezaťažoval platiteľa viac, ako to bolo nevyhnutné pre správny výkon daňovej kontroly. V danom prípade na zaslané výzvy, ktoré platiteľ prevzal, nereagoval, a ani nepredložil požadované dôkazy a vysvetlenia. Preto považoval námietky žalobcu v tomto smere za neopodstatnené.

K námietke o nesprávnej aplikácii § 71 ods. 6 zákona o DPH a k námietke, podľa ktorej z rozsudku ESDC - 454/98 vyplýva, že fiktívne dodávky nie je možné považovať za dodávky podliehajúce dani a z uvedeného dôvodu na fiktívne dodávky nie je možné aplikovať ust. § 78 ods. 6 zákona o DPH odvolací orgán uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 71 ods. 6 zákona o DPH, podľa ktorého ak

platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na tie faktúry, ktorých predmet neodráža reálne plnenie.

K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej daňový subjekt nemusí za určité zdaňovacie obdobie dosiahnuť zákonite ako hospodársky výsledok zisk žalovaný uviedol, že zistenia z vykonaných daňových kontrol nenasvedčujú tomu, že účelom podnikania daňového subjektu bolo dosahovanie zisku. Spoločnosti personálne prepojené osobou Mikuláša Varehu st. pri vzájomných deklarovaných dodávkach tovaru vytvárali dojem ekonomickej činnosti, ktorá sa pri posudzovaní vzťahu dodávateľ

- odberateľ javila ako skutočná, ale pri posúdení a zohľadnení celej štruktúry vzťahov išlo len o fiktívnu ekonomickú činnosť bez reálneho podkladu. V kolobehu tovarov medzi jednotlivými personálne prepojenými spoločnosťami sa samotná podstata DPH stratila, pretože kontrolovaný daňový subjekt, ako aj jeho obchodní partneri, prepojení osobou Mikuláša Varehu st. v kontrolovanom zdaňovacom období, ako aj v ostatných zdaňovacích obdobiach, v daňových priznaniach vykazovali len nadmerné odpočty a počas celej doby obchodovania nebolo preukázané, žeby jednotlivé tovary boli spotrebované konečným spotrebiteľom, ktorého spotreba by mala za následok odvod dane na výstupe aj do štátneho rozpočtu. Žalovaný zároveň zdôraznil, že povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Platiteľ nepredložil dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdilo, na výzvy kontrolnej skupiny nereagoval, vo vyjadrení k protokolu ani v odvolaní sa ku konkrétnym zisteniam nevyjadril, tzn., že nevyužil svoje právo a tým, že nepredložil relevantné dôkazy, nepreukázal splnenie vyššie uvedených podmienok podľa zákona o DPH.

Odvolací správny orgán konštatoval, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa má presvedčivo a dostatočne štruktúrované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy správcu dane, na základe ktorých pristúpil k nepriznaniu nadmerného odpočtu. Preto na za neopodstatnenú považoval aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti dodatočného platobného výmeru.

Včas podanou žalobou zo dňa 14. 12. 2012 podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. 12. 2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že ako daňový subjekt bol opakovane vyzývaný správcom dane na predloženie dokladov a podanie vysvetlení a to už v čase, kedy sa už vtedajší štatutárny zástupca spoločnosti nachádzal vo väzbe a dokumenty žalobcu a subjektov personálne prepojených s pánom Mikulášom Varehom boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonávaných domových prehliadok. Žalobca namietal, že jeho doklady boli zaistené hromadne, bez spísania odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu a daňový subjekt do dnešného dňa nemá vedomosť, aké doklady mu boli odňaté. Zaistenie dokladov žalobcu je úkonom trestného konania, o ktorom mala byť bezprostredne po ňom spísaná zápisnica, ktorá mala obsahovať všetky náležitosti v zmysle (). Pri zaistení dokladov bola prítomná pani V. U.Á., ktorá pre daňový subjekt spracovala účtovníctvo, ale podľa jej udania jej nebola odovzdaná žiadna kópia zápisnice o predmetnom úkone. Súčasnej konateľke žalobcu policajné orgány odmietli vydať kópiu tejto zápisnice z dôvodu, že nie je procesnou stranou v trestnom konaní vedenom proti bývalému konateľovi žalobcu pánovi Mikulášovi Varehovi.

Nemožnosť splniť si povinnosť v zmysle výzvy správcu dane na predloženie dôkazov dokazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení bola spôsobená aj tým, že žalobcu zastupovala advokátska kancelária Kolesár a partneri, s. r. o., pričom toto zastúpenie zaniklo dňa 30. 05. 2011 smrťou štatutárneho zástupcu. Do dňa podania žaloby žalobcovi napriek opakovaným výzvam uvedenou advokátskou kanceláriou neboli vydané prevzaté podklady.

Podľa žalobcu je žalobou napadnuté rozhodnutie neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné, pretože nezodpovedá ustanoveniam , a Odôvodnenie obsahuje

len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie, že správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom.

Žalobca ďalej namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti v zmysle zo strany správcu dane a nerešpektovanie zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa SR. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv tým subjektom, ktorým boli priznané. Zákonnou povinnosťou žalovaného v tomto prípade bolo poskytnúť žalobcovi reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť dôkaznú povinnosť, nevytvárať stav, ktorým sa žalobca neprimerane zaťažil a dostal do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Súčasťou zámeru žalovaného zaťažiť žalobcu a spoločností personálne prepojených pánom Mikulášom Varehom st. boli aj stovky výziev, miestnych zisťovaní, ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť pána Mikuláša Varehu ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali od neho tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty. Dôkazom tejto skutočnosti je aj to, že 30. 03. 2010 bolo pánovi Mikulášovi Varehovi doručených 13 protokolov o výsledku daňovej kontroly v 12 obchodných spoločnostiach personálne prepojených jeho osobou. V septembri 2009 sa u subjektov personálne prepojených pánom Mikulášom Varehom vykonávalo viac ako 300 daňových kontrol.

Podľa žalobcu ťažiskovým a jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie je totožnosť osoby spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení. Výlučné konštatovanie, že deklarované zdaniteľné obchody sa uskutočňovali medzi spoločnosťami, ktoré majú totožnú osobu v postavení spoločníka a konateľa priamo ani nepriamo bez ďalšieho nepreukazuje, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. Pán Mikuláš Vareha v súlade s SR bol oprávnený založiť si viacero obchodných spoločností. Tým neporušil žiadne zákonné ustanovenie, naopak, využil právo slobodne podnikať. To, že pán Mikuláš Vareha bol štatutárnym zástupcom viacerých obchodných spoločností mu nemôže byť na ťarchu, čo ale nekorešponduje s postupom daňového úradu.

Žalobca ďalej uviedol, že jeho aktivity, ako aj aktivity ďalších spoločností nemožno označiť za fiktívne. Ide o obchodné spoločnosti, ktoré vytvárajú reálne hodnoty. Nie je zakázané obchodovať s personálne prepojenými podnikateľskými subjektmi ani uprednostňovať hotovostný platobný styk pred bezhotovostným platobným stykom. Skutočnosť, že žalobca neúčtuje o režijných nákladoch (vodné, stočné, spotreba el. energie), neznamená, že žiadnu činnosť reálne nevykonával a nemá vytvorené reálne podmienky na uskutočňovanie reálnych zdaniteľných plnení. Keďže pán Mikuláš Vareha riadil ako štatutárny zástupca niekoľko spoločností, nebolo v tomto prípade účelné, aby každá z týchto spoločností bola osobitne odberateľom telekomunikačných služieb, energie, vody a plynu, prípadne ďalších služieb, ktoré obvykle využívajú podnikateľské subjekty pri svojej podnikateľskej činnosti. Tieto podnikateľské subjekty v podstate fungovali vo forme blízkej holdingu. Z faktu, že si žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov, prípadne že nemal vlastné skladovacie priestory, nie je možné automaticky vyvodiť záver, že uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne.

S poukazom na rozsudok Súdneho dvora ES z 21. 02. 2006 vo veci C-255/02 „Halifax“ žalobca uviedol, že žalovaný dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový správny orgán a to, že hlavným cieľom predmetných plnení bolo získanie daňovej výhody pre žalobcu bez toho, aby žalobca mal reálnu možnosť brániť sa voči týmto tvrdeniam.

Žalobca mal výhrady aj k úvahám žalovaného o skutočnosti, že pán Mikuláš Vareha ako bývalý konateľ a spoločník žalobcu, ako ak iných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe. Obchodné spoločnosti, teda aj spoločnosti personálne prepojené osobou pána Mikuláša Varehu sú samostatnými právnymi subjektmi odlišnými od osôb, ktoré sú ich spoločníkmi, ako aj od osôb, prostredníctvom ktorých konajú. Pripustil možnosť vzniku drobných nedostatkov pri veľkom rozsahu podnikateľskej činnosti spoločností personálne prepojených pánom Mikulášom Varehom, ale tieto pochybenia mohli viesť iba k uloženiu sankcie za porušenie právnych predpisov. Nemohli viesť k záveru, že predmetné zdaniteľné obchody neboli uskutočnené. Žalobca nepovažoval za preukázaný a ani riadne odôvodnený záver správcu dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, t. j., že prostredníctvom

dodávky tovaru fiktívnej hodnoty a fiktívneho množstva v rámci svojich spoločností vytvoril pán Mikuláš Vareha podmienky, na základe ktorých získal neoprávnený prospech, pričom predstieral ekonomickú podstatu podnikania. Žalobca zvyšoval objem realizovaných obchodov a zisky z podnikateľskej činnosti boli následne investované do zveľaďovania spoločnosti. Strata spoločnosti neodráža skutočný stav efektivity podnikania spoločnosti, išlo len o účtovnú stratu, spôsobenú napr. odpismi nadobudnutého majetku. Napokon žalobca vytýkal správcovi dane nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie zistených skutočností.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 01. 2014 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 si žaloba uplatnil odpočítanie dane podľa v sume 22 401,72 eur. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty si žalobca uplatnil z dodávateľských faktúr č. 01061V (int. č. FP12/, vystavenej dňa 01. 06. 2010 od dodávateľa Mikuláš Vareha - Venikom, za dodávku 35,7 m3 guľatiny smrek v celkovej hodnote 4 163,33 eur, z toho základ dane 3 498,60 eur a DPH 664,73 eur, faktúry č. 050610V (int. č. FP13/, vystavenej dňa 05. 06. 2010 od dodávateľa Mikuláš Vareha - Venikom, za dodávku 38 800 ks drevených kolíkov v celkovej hodnote 128 282,- eur, z toho základ dane 107 80,-- eur a DPH 20 482,-- eur, faktúry č. 01061V2 (int. č. FP14/, vystavenej dňa 01. 06. 2010 od dodávateľa Mikuláš Vareha - Venikom, za dodávku 34,6 m3 guľatiny smrek v celkovej hodnote 4 035,05 eur, z toho základ dane 3 390,80 eur a DPH 644,25 eur, faktúry č. 01061V1 (int. č. FP15/, vystavenej dňa 01. 06. 2010 od dodávateľa Mikuláš Vareha - Venikom, za dodávku 32,8 m3 guľatiny smrek v celkovej hodnote 3 825,14 eur, z toho základ dane 3 214,40 eur a DPH 610,74 eur. Súčasne v daňovom priznaní vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 17 609,20 eur zo základu dane v sume 92 680,-- eur. Žalobca si uplatnil nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 792,52 eur

Súčasťou administratívnych spisov sú zápisnice o ústnych pojednávaniach, odborné stanoviská príslušných inštitúcií k jednotlivým komoditám, zápisnice o miestnom zisťovaní, úradné záznamy o nahliadnutí do spisu, vyjadrenia získané od tretích osôb, ktorých obsah korešponduje so zisteniami uvedenými správcom dane v dodatočnom platobnom výmere ohľadne týchto dôkazov.

Výzvami zo dňa 19. 10. 2010, 18. 11. 2010 a 29. 12. 2010, ktoré boli doručené žalobcovi v dňoch uvedených na pripojených doručenkách, bol žalobca vyzvaný a predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu v predložených dokladoch a podanie vysvetlení. Žalobca na tieto výzvy nepredložil dôkazy k svojim tvrdeniam a tiež nepodal žiadne vysvetlenia k žiadaným skutočnostiam.

Prezídium Policajného zboru, úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Východ listom zo dňa 23. 12. 2011 reagovalo na žiadosť Daniely Bodnárovej o poskytnutie informácií. Konateľke žalobcu bolo listom oznámené, že v dňoch 01. 03. 2011 a 02. 03. 2011 boli v spoločnostiach, ktorých konateľom bol obvinený Mikuláš Vareha vykonané prehliadky, kde boli prítomní zamestnanci týchto spoločností, ktorí podpisovali zápisnice z vykonaných prehliadok a tiež prevzali ich kópie. Zápisnice boli odovzdané aj obvinenému a ním zvoleným obhajcom. Na prehliadkach v uvedených dňoch sa osobne zúčastnila ekonómka p. V. U., ktorá komunikovala s daňovými úradmi a ktorá podľa vyjadrenia Mikuláša Varehu st. je kompetentná a má prehľad o všetkých účtovných dokladoch. Konateľke žalobcu bolo tiež oznámené, že v predmetnej trestnej veci nie je žiadnou z procesných strán, preto nemá nárok na fotokópie vyšetrovacieho spisu a že ako konateľka mala byť pri preberaní spoločnosti jej predchodcom upovedomená o tom, aké doklady boli zaistené.

Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané ( ).

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ cit. zákona právo na odpočítanie DPH podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V zmysle , pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Podľa správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia si povinnosti v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich menej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami, vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

Podľa názoru súdu žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty v zdaňovacom období jún 2010 v sume 4 792,52 eur na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov Mikuláš Vareha - VENIKOM, s. r. o., pretože tento v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Takisto v súlade so zákonom správca dane ponechal daň z pridanej hodnoty, ktorú žalobca vykázal ako vlastnú daňovú povinnosť, ktorú je žalobca ako platiteľ povinný odviesť vo výške uvedenej v podanom daňovom priznaní za už uvedené zdaňovacie obdobie.

Uskutočnený nákup tovaru od už uvedeného dodávateľa žalobca preukazoval iba dodávateľskými faktúrami a pokladničnými dokladmi (výdavkové aj príjmové pokladničné doklady), pričom všetky faktúry ako aj pokladničné doklady vystavoval p. Mikuláš Vareha st., ktorý bol konateľom žalobcu a aj ako dodávateľ - fyzická osoba. Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane a žalovaného, že posudzovanie plnenia a transakcií týkajúcich sa komodít uvedených v sporných faktúrach nesledovali skutočný obchodný účel a boli len nástrojom na získanie daňovej výhody - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že výzvam správcu dane na predloženie dokladov a podanie vysvetlení nemohlo vyhovieť, pretože v tom čase sa už jeho štatutárny zástupca nachádzal vo väzbe a dokumenty daňového subjektu a subjektu personálne prepojených osobou p. Mikuláša Varehu boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonaných domových prehliadok.

Kontrola o zistení oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 bola začatá dňa 23. 09. 2010. Vtedajší konateľ žalobcu p. Mikuláš Vareha st. bol vzatý do väzby dňa 01. 03. 2011. Do dňa vzatia vtedajšieho konateľa žalobcu do

väzby mal žalobca dostatočný časový priestor na preukázanie uskutočnených sporných zdaniteľných obchodov. Konateľ žalobcu bol vyzvaný na predloženie všetkých účtovných, daňových a iných dokladov, ktoré preukazujú všetky hospodárske operácie, účtovné operácie a účtovné prípady, vrátane evidencie a záznamov rozhodujúcich pre určenie DPH za predmetné zdaňovacie obdobie už v upovedomení o vykonaní predmetnej daňovej kontroly zo dňa 27. 08. 2010, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10. 09. 2010, ako aj na predloženie dôkazov a podanie vysvetlení k sporným zdaniteľným obchodom výzvami zo dňa 19. 10. 2011 doručenou mu dňa 29. 10. 2011, zo dňa18. 11. 2010, doručenou mu dňa 23. 11. 2010, zo dňa 29. 12. 2010 doručenou mu dňa 03. 01. 2011 a zo dňa 10. 02. 2011, doručenou mu dňa 22. 02. 2011, t. j. do jeho vzatia do väzby. Žalobcovi boli adresované a doručené aj ďalšie výzvy zo dňa 05. 04. 2011 a zo dňa 23. 06. 2011, na ktoré nereagoval, preto možno súhlasiť s konštatovaním žalovaného, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly nebol ukrátený na svojich právach uvedených v Nesplnenie povinnosti žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu v zmysle (povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu) nie je možné ospravedlniť a tolerovať s poukazom na nesplnenie si povinnosti zo strany advokátskej kancelárie, ktorú žalobca poveril svojim zastupovaním v daňovom konaní. Vzťah medzi zástupcom (advokátska kancelária Kolesár a partneri, s. r. o., Púpavová 61, Bratislava) a zastúpeným (žalobcom) je súkromnoprávnym vzťahom, ktorý priamo nedopadá na vzťah orgánu verejnej moci (kontrolný orgán realizujúci daňovú kontrolu) a kontrolovaným daňovým subjektom (žalobca) upraveným ako normou verejného práva.

K žalobnej námietke týkajúcej sa nerešpektovania ustanovenia v súvislosti so zaistením dokladov žalobcu pri prehliadke v dňoch 01. 03. 2011 a 02. 03. 2011 súd uvádza, že v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať zákonnosť postupu policajných orgánov v súvislosti s výkonom domovej prehliadky. Navyše už z uvedeného listu Prezídia Policajného zboru, UBPK Košice, zo dňa 23. 12. 2011 vyplýva, že kópie zápisníc o zaistení dôkazov boli odovzdané zamestnancom spoločnosti, obvinenému Mikulášovi Varehovi a jeho obhajcom. Neposkytnutie informácií požadovaných terajšou konateľkou žalobcu orgánmi polície nemá právny význam z pohľadu splnenia si dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu, pretože terajšia konateľka žalobcu žiadala poskytnúť tieto informácie už po ukončení daňovej kontroly (daňová kontrola bola ukončená dňom 18. 10. 2011).

Ako nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku, v zmysle ktorej rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatok dôvodov, je nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám v zmysle , Rozhodnutie žalovaného obsahuje konštatovanie skutkového stavu zisteného vykonanou daňovou kontrolou, pričom žalovaný jednotlivé skutkové zistenia vyhodnocoval z pohľadu žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia, zdôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a aplikácii relevantnej právnej úpravy.

Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že nemohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a ani realizovať svoje právo na súčinnosť so správcom dane v daňovom konaní v zmysle a ani právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pretože výkonom daňovej kontroly u žalobcu a u ďalších obchodných spoločností, v ktorých konateľom bol Mikuláš Vareha st. vytvorili zamestnanci správcu dane úmyselne stav, v ktorom žalobca nemohol reálne splniť požiadavky zamestnancov správcu dane a svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje zákonné práva. V dôsledku toho sa žalobca dostal do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Tvrdil, že týmto postupom daňových orgánov došlo k porušeniu zásady proporcionality zakotvenej v ustanovení § 2 ods.2 zákona č. 511/2992 Zb., ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 SR. Tento princíp podľa žalobcu znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami, ktoré musia byť vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.

K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že princíp proporcionality je normatívne zakotvený v článku 52 ods. 2 Charty základných práv v EÚ a predstavuje jednu zo všeobecných právnych zásad, ktoré sú

základom právneho poriadku EÚ. Je rešpektovaná v rozhodovacej praxi súdneho dvora EÚ ako aj Ústavného súdu SR. Ten v náleze č. poskytol výklad tejto zásady:

„Tento princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný; prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné.

Kritérium alebo princíp vhodnosti znamená, že stav, ktorý štát vytvorí zásahom, a stav, v ktorom treba sledovaný cieľ vidieť ako uskutočnený, sa nachádzajú vo vzájomnej súvislosti - cieľ musí byť v súlade s prostriedkom.

Nevyhnutnosť znamená, že neexistuje iný stav, ktorý štát bez veľkej námahy môže rovnako vytvoriť, ktorý občana zaťažuje menej a ktorý súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za uskutočnený. Inými slovami cieľ nesmie byť dosiahnutý rovnako účinným ale menej zaťažujúcim prostriedkom“.

Podstatu zásady proporcionality zovšeobecnil Ústavný súd SR aj v náleze tak, že „obmedzenie, resp. zasahovanie do chránených práv a slobôd, je ústavne akceptovateľné len vtedy ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom“.

Nespornou skutočnosťou je, že Mikuláš Vareha st. bol spoločníkom a konateľom niekoľko desiatok obchodných spoločností (podľa správcu dane a žalovaného išlo o 77 obchodných spoločností, z ktorých 51 bolo registrovaných ako platiteľov dane z pridanej hodnoty), ktoré uskutočňujú medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty zdaniteľné obchody. Vtedajší konateľ žalobcu Mikuláš Vareha st. súčasne vykonával v týchto spoločnostiach všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomicky a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Podľa vlastného vyjadrenia bol v celom reťazci svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým preverovaným skutočnostiam mohol iba on podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku kontrole, preto bol súbežný výkon daňových kontrol u viacerých týchto spoločností nevyhnutný v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Tento dôvod súbežného výkonu daňových kontrol u viacerých obchodných spoločností, ktorých spoločníkom a konateľom bol Mikuláš Vareha st., bol v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa náležite a dostatočne odôvodnený.

Žalobca ako daňový subjekt, ktorého konateľ bol konateľom aj veľkého počtu ďalších obchodných spoločností, nemohol byť z tohto dôvodu zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie je konateľom aj v iných obchodných spoločnostiach. Preto nemôže namietať nezákonnosť postupu správcu dane len z dôvodu, že jeho konateľ je nadmerne zaťažený súčasne prebiehajúcimi daňovými kontrolami daňových subjektov - obchodných spoločnostiach, ktoré sú personálne prepojené osobou konateľa. Reálnosť uskutočnených obchodov bolo možné preukazovať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci spoločností, v ktorých bol Mikuláš Vareha st. konateľom. Snahou správcu dane bolo zistiť pôvod tovaru, t.j. kto bol prvotným dodávateľom tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť v reťazci obchodných spoločností, v ktorej je Mikuláš Vareha st. konateľom, sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy tovar a cez ktorú spoločnosť tento reťazec opustil. Preto postup správcu dane bol v súlade so zásadou proporcionality. Cieľom resp. účelom súbežného výkonu daňových kontrol sledovaným štátom, bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu žalobcovi so štátneho rozpočtu, pričom použitie prostriedkov na dosiahnutie tohto účelu ako boli špecifikované v jednotlivých rozhodnutiach bolo potrebné a nevyhnutné. Dospieť k uvedenému cieľu bolo možné len súbežným výkonom kontrol v reťazci obchodných spoločností personálne prepojených osobou Mikuláša Varehu st., nie samostatnými izolovanými daňovými kontrolami jednotlivých obchodných spoločností.

Mikuláš Vareha st. ako konateľ žalobcu a konateľ ďalších obchodných spoločností si musel byť vedomý toho, že pri uplatňovaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty môže byť dôvodnosť uplatnených nárokov predmetom daňových kontrol zo strany príslušných správcov dane. Pri týchto daňových kontrolách správcovia dane realizujú svoje zákonné oprávnenie. Nemožno preto akceptovať námietku týkajúcu sa veľkého počtu súčasne vykonávaných daňových kontrol v obchodných spoločnostiach, ktorých konateľom bol p. Mikuláš Vareha st. Veľkému počtu spoločností personálne a majetkovo prepojených osobou Mikuláša Varehu st. musel zodpovedať aj počet daňových kontrol.

Je nesporné, že p. Mikuláš Vareha st. založením veľkého počtu obchodných spoločností bol oprávnený realizovať ústavné právo slobodne podnikať. Na druhej strane však bol povinný akceptovať aj postupy orgánov daňovej správy, ktoré realizovali svoje zákonné oprávnenia pri správe daní.

Z rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva záver tvrdený žalobcom, podľa ktorého jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie je totožnosť Mikuláša Varehu st. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo v uskutočnení predmetných zdaniteľných plnení. Zamestnanci Daňového riaditeľstva SR vykonávajúci daňovú kontrolu vykonali veľmi rozsiahle dokazovanie v záujme zistenia, či došlo k sporným zdaniteľným plneniam. Žalobca nakúpil tovary v rámci zdaniteľných plnení deklarovaných už uvedenými faktúrami. Žalovaný svoj záver o fiktívnosti žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení nevyvodil iba zo skutočností, že žalobca neúčtoval o režijných nákladoch (vodné, stočné, spotreba elektrickej energie, plyn a pod.). Týmito zisteniami popri iných dôkazoch dokumentoval, že žalobca nevykonával aktívnu podnikateľskú činnosť, ale podnikateľské aktivity iba predstieral.

Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane, podľa ktorého obchodné spoločnosti založené p. Mikulášom Varehom st. nepodnikajú štandardným spôsobom a podnikateľskú aktivitu iba predstierajú v záujme získania daňových výhod - čerpania nadmerných odpočtov. Tieto závery správcu dane ako aj žalovaného mohol žalobca vyvrátiť navrhnutím a predložením dôkazov, ktoré by preukázali reálnosť predmetných plnení. Argumentácia žalobcu závermi rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 je podľa názoru súdu neadekvátna, pretože konateľ žalobcu Mikuláš Vareha st. je konateľom vo všetkých svojich obchodných spoločnostiach, ktoré boli zapojené do obchodného reťazca s tovarom a službami, a preto objektívne musel mať vedomosť o tom, že ide o fiktívne obchody s cieľom získať daňovú výhodu.

Úvahy žalovaného, že p. Mikuláš Vareha st. ako bývalý konateľ a spoločník žalobcu ako aj iných obchodných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe sú plne odôvodnené za situácie, keď p. Mikuláš Vareha st., ako to výslovne sám zdôrazňoval, výlučne sám uzatváral obchody medzi daňovými subjektmi, ktorých bol konateľom , dodanie tovaru fakturoval, uhrádzal a prijímal platby za tovary a služby a zabezpečoval všetky organizačné a výrobné činnosti spojené s podnikaním. Je nesporné, že jednotlivé obchodné spoločnosti sú samostatnými právnymi subjektmi, ale všetky popísané činnosti realizoval výlučne p. Mikuláš Vareha st.

Žalobca v podanej žalobe namietal, že z faktúr, že si žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov, prípadne nemal vlastné skladovacie priestory, nie je možné vyvodiť, že uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne, pretože podnikateľské subjekty prepojené osobou Mikuláša Varehu st. fungovali vo forme blízkej holdingu. Žalobcovi v súvislosti s deklarovanou ekonomickou činnosťou režijné náklady vôbec nevznikali, čo potvrdili odpovede dodávateľov energie, vody, plynu a nezamestnával zamestnancov, čiže nemal mzdové náklady. Výsledky kontrol vykonávaných v spoločnostiach prepojených osobou p. Varehu preukazujú, že okrem spoločnosti JOMADO, s. r. o., ktorá účtovala mzdové náklady (zamestnávala pracovníkov v pracovnoprávnom vzťahu) žiadnej z ďalších spoločností nevznikali režijné náklady, preto nemožno hovoriť o fungovaní žalobcu a ďalších obchodných spoločností prepojených osobou Mikuláša Varehu vo forme blízkej holdingu.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, žalobu žalobkyne jednomyseľne ( v znení účinnom od 01. 05. 2011) podľa ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania v súlade s nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ust. , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.