Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/108/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcovi v l. rade: G. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX A., štátny občan SR, proti odporcovi v 2. rade: Q. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX A., štátny občan SR, proti odporcovi v 3. rade: J. A., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX A., štátny občan SR, o zaplatenie XX XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie čiastočne a to o istinu vo výške 1 433,64 eur a úroky z omeškania vo výške 11,99 % ročne za obdobie od 23.11.2011 do 31.1.2014 v sume 2 738,40 eur z a s t a v u j e.

II. Odporcovia v 1., 2. a 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 569,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3 569,46 eur od 1.2.2014 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plnenia ostatných odporcov, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odporcom súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

IV. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

V. Súd u r č u j e, že zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 26.8.2005 uzavretej medzi dodávateľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a odporcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a odporcom v 3. rade ako ručiteľom

- v čl. II bode 7, podľa ktorej veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky,

- v čl. II. v časti mimoriadny medziúver, podľa ktorej za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 3 500 Sk a poplatok za biankozmenku vo výške 500 Sk a podľa ktorej za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 400 Sk je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov,

- v čl. VII. v bode 1 veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať aj okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, vrátane príslušenstva v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. „Všeobecných podmienok“

- v čl. VII. v bode 2 pod písm. i) veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami, v čl. VII. pod bodom 5 odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť príslušenstvo pohľadávky. Odstúpením od tejto zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom, resp. treťou osobou. v čl. VII. od bodom 6 odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky

v čl. VII. pod bodom 7 odstúpením od tejto zmluvy zaniká, a to dňom doručenia oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri zmene adresy sa dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z tohto dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný alebo je neznámy sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi. v čl. VII. pod bodom 8 po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3% úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. v čl. VII. pod bodom 9 v prípade splnenia podmienok pre odstúpenie od tejto zmluvy má veriteľ právo zúčtovať nasporenú sumu na účte zmluve o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý so sumou poskytnutého medziúveru a dlžných úrokov. Zúčtovanie nasporenej sumy neovplyvňuje stav omeškaných splátok úrokov medziúveru a nie je považované za ich úhradu v čl. VII. pod bodom 10 v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII tejto zmluvy

sú zmluvnými podmienkami neprijateľnými a neplatnými.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 7.3.2011 návrh, ktorým navrhol zaviazať odporcov v 1. až v 3. rade zaplatiť navrhovateľovi 11 276,44 eur s 11,99 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 173,44 eur od 1.3.2011 do zaplatenia. Požadoval odporcoch zaplatiť aj trovy konania.

Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že odporcovi v 1. a 2. rade poskytol na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 26.8.2005 mimoriadny medziúver vo výške 14 273,39 eur. Odporcovia v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 83,15 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 71,37 eur a po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 124,91 eur. Navrhovateľ uviedol, že odporca v 3. rade prevzal na seba ručením povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja odporcovia v 1. a v 2. rade. Odporcovia 1/ a 2/ neplnili svoje povinnosti a navrhovateľ ich upomínal na riadne a včasné uhrádzanie splátok a vkladov, odporcovia v 1. a 2. rade ani po upomienkach dlžné splátky neuhradili. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti odporcami v 1. a 2. rade navrhovateľ poukázal na čl. V. zmluvy, v dôsledku omeškania v splácaní, odstúpil navrhovateľ dňa 19.10.2010 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s odkazom na čl. VI. a VII. zmluvy a vyzval odporcov v 1. a 2. rade na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7-dňovej lehote. Odporcovia v 1. a 2. rade neplnili a odporca v 3. rade ako ručiteľ taktiež neplnil. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zostatok jeho pohľadávky je vo výške 11 276,44 eur k 28.2.2011 a úrok z omeškania je vo výške 11,99 % ročne zo sumy 11 173,44 eur od 1.3.2011 do zaplatenia.

Navrhovateľ predvolaný na pojednávanie riadne a včas sa naň nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a vyslovil súhlas, aby sa pojednávanie konalo i v jeho neprítomnosti.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia a rozhodol bez účasti navrhovateľa a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Odporcovia v 1. a 3. rade sa k veci pre nariadením dokazovania nevyjadrili. Uviedli, že pri podpise zmluvy s navrhovateľom podnikateľmi neboli. Úver si brali za účelom rekonštrukcie domu.

Odporca v 3. rade uviedol, že podpisoval v súvislosti s úverom, čerpaným odporcami 1/ a 2/ ručiteľskú listinu. Už by to nikdy neurobil, nemá s odporcami 1/ a 2/ nič spoločné. Odporcovia 1/ a 2/ majú majetok, v dome bývajú štyri rodiny, ktoré nech úver splácajú.

Pred otvorením pojednávania vo veci samej a nariadením dokazovania vzal navrhovateľ návrh čiastočne o istinu vo výške 505,56-eur a o úrok z omeškania vo výške 11,99% ročne za dobu od 1.3.2011 do 22.11.2011 v sume 885,12-eur späť. O čiastočnom späťvzatí súd rozhodol uznesením č. k. -64 dňa 20.8.2013 tak, že konanie v časti, o ktorú bol návrh späťvzatý konanie čiastočne podľa a zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.10.2013.

Podaním zo dňa 28.2.2014 vzal navrhovateľ opäť návrh čiastočne späť s odôvodnením, že odporcovia vykonali od 23.11.2011 celkom 54 úhrad v sume 4.172,04-eur. Z úhrad odpočítal navrhovateľ na zaplatenie istiny čiastku 1433,64-eur na sumu 9.337,24-eur a na úroky a úroky z omeškania za dobu od 23.11.2011 do 31.1.2014 vo výške 2738,40-eur. Zmluvné úroky a úroky z omeškania navrhol priznať celkovo vo výške 11,99% ročne z 9.337,24-eur od 1.2.2014 do zaplatenia. O návrhu na čiastočné zastavenie konania súd rozhodol vo výroku tohto rozsudku.

Predmetom konania po čiastočných späťvzatiach návrhu zostal návrh navrhovateľa na zaplatenie 9.337,24-eur s 11,99% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2014 do zaplatenia, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že mu patrí ako pohľadávka voči odporcom titulom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z úverovej zmluvy podľa a nasl. a ručiteľského záväzku odporcu 3/.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 26.8.2005, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby s účinnosťou od 1.1.2009, odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa zo dňa 19.10.2010, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, výzvou zo dňa 10.3.2011, výsluchom odporcov, a zistil tento skutkový stav veci:

Oboznámením sa zo Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 26.8.2005 súd z nej vyvodil, že účastníkmi zmluvy boli navrhovateľ na strane veriteľa a odporcovia 1/ a 2/, spoludlžníci. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXX X 02 vo výške 14 273,38 eur (430 000 Sk) a po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení (ďalej súd bude uvádzať v texte iba „Všeobecné podmienky") sa mimoriadny medziúver menil na stavebný úver pod číslom Y. X XX vo výške 258 000 Sk (8 564,03 eur) s tým, že presná výška bude rozdielom cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

Úver sa poskytoval za účelom :

a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu,

b) výstavbu, prístavbu, nadstavbu, vstavbu alebo na stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového domu alebo na stavebné úpravy bytu,

c) modernizáciu bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo na udržiavacie práce na nich,

d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového domu,

e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom,

f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových priestorov na byt,

g) prestavbu nebytových priestorov na byt,

h) úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,

i) úhradu záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách a) až h), teda z dôvodov, ktoré sú vymenované v o stavebnom sporení, podľa ktorého cieľovú sumu, ak jej súčasťou je aj poskytnutý stavebný úver, môže stavebný sporiteľ použiť na financovanie bytových potrieb v Slovenskej republike (ďalej len „"), ktorými je účel uvedený pod písm. a/ až h/.

Navrhovateľ ďalej v zmluve v čl. II. - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho úveru, v časti mimoriadny medziúver uviedol podmienku podľa ktorej zmluva o sporení musí byť uzatvorená v novej rýchlej tarife a základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie tejto zmluvy. Podľa zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere medziúver sa poskytoval do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, po pridelení ktorej sa mimoriadny medziúver zúčtuje bez zvláštneho prehlásenia s nahotovenými prostriedkami zmluvy o stavebnom sporení (nasporená suma a stavebný úver). V zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je stanovená povinnosť dlžníka poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 2 150 Sk mesačne pri výške úrokovej sadzby 2 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení. Odporcovia v 1. a 2. rade - dlžníci sa zaviazali splatiť poskytnutý medziúver vrátane úroku, ktorý bol ku dňu uzatvorenia zmluvy vo výške 6,99 % ročne a podľa znenia článku súhlasili s tým, že navrhovateľ môže upraviť kedykoľvek úrok podľa situácie na finančnom trhu. Za spracovanie medziúveru navrhovateľ vyrúbil poplatok odporcom v 1. a 2. rade vo výške 3 000 Sk a v prípade, ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku, tak za vydanie biankozmenky odporcom si navrhovateľ v zmluve stanovil vyrúbenie poplatku vo výške 500 Sk (16,60 eur), ktoré si navrhovateľ podľa zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zaúčtoval spôsobom, že pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru celková výška sa znižovala o sumár poplatkov. Podľa zmluvy je ustanovené, že za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok podľa Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou poplatkov vo výške 400 Sk. Podľa zmluvy v ďalších rokoch bol poplatok za vedenie úverového účtu splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov. Podľa zmluvy ak dlžník neuhradí poplatok za vedenie účtu, zvýši sa o sumu neuhradených poplatkov pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení celková výška stavebného úveru a predĺži sa aj doba splatnosti úveru.

Zo zmluvy ďalej súd zistil, že do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení mali dlžníci splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2 505 Sk, splatných do 15. dňa mesiaca. Podľa bodu 4 čl. II zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola prvá splátka úrokov splatná prvého v mesiaci nasledujúcom po vyplatení, resp. po mesiaci, v ktorom bola vykonaná prvá výplata medziúveru v prípade, ak sa medziúver vypláca po častiach a vyplatené čiastky mimoriadneho medziúveru sa úročia odo dňa vyplatenia. Podľa bodu 7 navrhovateľ /podľa zmluvy veriteľ/ si vyhradil právo uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky.

V časti stavebný úver sa dlžník zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými splátkami vo výške 3 763 Sk.

Podľa čl. III. odporca v 3. rade ako ručiteľ prebral písomným vyhlásením voči navrhovateľovi /veriteľovi/ povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

V zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v časti V práva a povinnosti zmluvných strán navrhovateľ uviedol, že sa dlžník zaväzuje nevypovedať zmluvu o stavebnom sporení pred pridelením cieľovej sumy, odporca v 1. a 2. rade sa zaviazal všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru hradiť riadne a včas a odporcovi je uložených viacero povinností, ako nepreviesť práva a povinnosti zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere na inú osobu bez písomného súhlasu veriteľa, písomne žiadať navrhovateľa o súhlas na všetky zmeny a doplnky k zmluve, písomne a bez zbytočného odkladu ho informovať o všetkých zmenách skutočností, týkajúcich sa odporcu v 1. a 2. rade, najmä o zmene výšky príjmu, majetkových pomeroch, bydlisku, zmenách týkajúcich sa založenej nehnuteľnosti, zmeny osobného stavu a všetkých zmien týkajúcich sa osôb a majetku prípadne iných skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotu zábezpeky, ktorou bol záväzok dlžníka zabezpečený. Oproti tomu navrhovateľ /veriteľ/ najmä pri splnení zákonných predpokladov a „Všeobecných podmienok" sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver, právo bolo nevypovedateľné, bol oprávnený automaticky uspokojiť neuhradené poplatky a náklady podľa „Všeobecných podmienok" a iné poplatky a náklady podľa „Sadzobníka" zo zaplatených mesačných splátok.

V Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v článku VI., nazvanom „Omeškanie splácania" je uvedené, že ak je dlžník v omeškaní so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom sporení, má právo navrhovateľ účtovať si úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo zameškaných splátok, 3 % pri stavebnom úvere a 5 % úrok v prípade s omeškaním platenia viac ako dvoch splátok nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok.

V čl. VII zmluvy je riešené odstúpenie od zmluvy , ktoré je za podmienok tam uvedených dané iba veriteľovi, t.j. navrhovateľovi. Veriteľ mal právo pri odstúpení od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere požadovať aj okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, vrátane príslušenstva v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. „Všeobecných podmienok" a bol oprávnený odstúpiť aj od zmluvy o stavebnom sporení. V čl. VII. bod bodmi 5. až

10. navrhovateľ v zmluve v súvislosti s jeho odstúpením od zmluvy uviedol, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku vrátane jej príslušenstva, nezanikajú zabezpečovacie zmluvy, nezaniká právo veriteľa požadovať úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká dňom doručenia oznámenia druhej strane a všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte. Podľa zmluvy aj po odstúpení má navrhovateľ /veriteľ/ právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a zúčtovať nasporenú sumu na účte zmluvy o stavebnom sporení so sumou poskytnutého medziúveru a dlžných úrokov. Podľa zmluvy zúčtovanie nasporenej sumy neovplyvňuje stav omeškaných splátok úrokov medziúveru a nie je považované za ich úhradu, v prípade splnenia podmienok pre odstúpenie od zmluvy o medziúvere má právo veriteľ zúčtovať nasporenú sumu na účte zmluvy o stavebnom sporení na základe ktorej bol medziúver poskytnutý sumou poskytnutého medziúveru a dlžných úrokov a zúčtovanie nasporenej sumy neovplyvňuje stav zameškaných splátok úrokov medziúveru a nie je považované za ich úhradu, podľa čl. VIII. sa predlžuje 4. ročná premlčacia lehota pri odstúpení odporcom od zmluvy na 10 rokov, veriteľ má právo použiť peňažné prostriedky peňažné prostriedky na všetkých účtoch dlžníka k započítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok, ktoré má voči dlžníkovi, t.j. aj pohľadávok nesplatných alebo premlčaných. V čl. VII. zmluvy sa odkazuje na právne predpisy SR, ktorými sa vzťah účastníkov spravuje, a to na , Občiansky Zb o stavebnom sporení v znení noviel.

Súd výzvou zo dňa 10.3.2011 vyzval navrhovateľa, aby špecifikoval žalovanú sumu, najmä v akej časti táto pozostáva z neuhradených splátok úveru a akú časť tvorí ostatné príslušenstvo, t.j. úroky, úroky z omeškania, poplatky a vysvetlil ako boli vypočítané (pri úrokoch z akej sumy, za aké obdobie, % sadzba), resp. na základe ktorých ustanovení zmluvy boli uplatnené.

Reakciou na výzvu súdu bolo podanie navrhovateľa zo dňa 15.3.2011 tým, že zaslal súdu výpis z účtu odstúpeného medziúveru.

Výpisom z účtu odstúpeného medziúveru odporcu súd zistil, že účet bol vedený k číslu zmluvy XXXXXXX X XX, meno dlžníka je G. I., výška poskytnutého úveru je uvedená v sume 14 157,21 €, poplatok za spracovanie úveru bol 99,58 € a poplatok za zmenku 16,60 €, dátum účinnosti odstúpenia bol 11.11.2010. Účet je vedený odo dňa 7.9.2005, kedy bol odporcovi v 1. rade účtovaný poplatok za spracovanie úveru v sume 99,58 €, súčasne poplatok za vedenie účtu 13,28 € a poplatok za zmenku 16,60 €, následne bol v ten istý deň odporcovi v 1. rade vyplatený medziúver vo výške 11 418,71 € a dňa 23.3.2006 bol odporcovi vyplatený medziúver vo výške 2 738,50 eur. Následne boli v období od 7.9.2005 do 19.10.2010 účtované poplatky za vedenie účtu, úroky za úver, poplatky za upomienky a za predžalobné upomienky a úroky z omeškania a od 31.10.2010 do 19.2.2014 boli účtované úroky a úroky z omeškania. Odporca v 1. rade celkovo vložil na účet v období od 7.9.2005 do 19.2.2014 sumu 10 587,75 eur.

Súdu boli na dôkaz predložené Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby s účinnosťou od 1.1.2009. Súd sa podmienkami v znení od 2009 nezaoberal, nakoľko zmluva bola uzatvorená v roku 2005 a preto bolo pre ňu možné použiť len podmienky platné od augusta 2005.

Podaním navrhovateľa nazvaným „odstúpenie od zmluvy" zo dňa 19.10.2010 adresovaným všetkým odporcom oznamoval navrhovateľ odporcom, že v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 26.8.2005 a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, ktorých dlžná suma ku dňu 19.10.2010 predstavuje sumu 11 527,65 eur. Predmetné podanie sa vrátilo odporcovi v 1. rade s označením na doručenke - zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Ostatní odporcovia si odstúpenie od zmluvy prevzali.

Výsluchom odporcu v 1. rade mal súd preukázané, že od navrhovateľa získal úver za účelom doriešenia bývania, nie na podnikateľské účely. Pri uzatváraní zmluvy nedohadoval výšku splátky, ani úrok, ani úrok z omeškania, ani koľko bude sporiť, koľko poplatkov bude hradiť, údaje všetky dala do zmluvy Prvá stavebná sporiteľňa. Pri výpovedi dodal, že mu nebolo doručené odstúpenie od zmluvy, v čase keď mu bolo doručované, t.j. v októbri 2010 bol vycestovaný za prácou v Banskej Bystrici.

Pri výsluchu odporkyňa v 2. rade uviedla, úver čerpali spolu s odporcom 1/, ktorý je aj v súčasnosti jej manželom, svoj záväzok poctivo spláca. Z jej účtu odchádza pravidelne okolo 16. dňa v mesiaci platba vo výške 83,15 € mesačne a suma 71,37 € mesačne, jedna čiastka odchádza na splátku zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a druhá splátka je na sporenie. Nevedela uviesť, koľko finančných prostriedkov navrhovateľovi splatila. Pokiaľ sa týka podmienok zmluvy, pridržiavala sa výpovede odporcu 1/.

Vo výsluchu odporca v 3. rade uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bol ručiteľom odporcov v 1. a 2. rade, navrhovateľovi nič neuhradil, žiadal odstúpiť od ručiteľského záväzku.

Podľa v znení platnom v čase uzavretia úveru, t.j. v znení do 31.12.2005 (ďalej len „zákon o stavebnom sporení") účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia, podľa ods. 2 zákona fond stavebného sporenia tvoria

a) vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len „stavebný sporiteľ"),

b) úroky,

c) príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „štátna prémia"),

d) splátky úverov,

e) iné zdroje.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o stavebnom sporení stavebným sporením sa rozumie : a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom (ďalej len „stavebný úver") a podľa ods. 2 stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu) (ďalej len „stavebná sporiteľňa").

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o stavebnom sporení stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v ktorej prospech je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o stavebnom sporení stavebné sporenie vzniká uzatvorením zmluvy o stavebnom sporení medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou.

Podľa § 8 ods. 2 zákona o stavebnom sporení cieľová suma sa skladá a) z vkladov od stavebného sporiteľa, b) z úrokov, c) zo štátnej prémie, d) zo stavebného úveru, e) z iných zdrojov.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o stavebnom sporení po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru.

Podľa § 8 ods. 4 zákona o stavebnom sporení stavebný sporiteľ môže a) uplatniť nárok na stavebný úver, b) vklad vybrať a použiť ho bez nároku na stavebný úver, c) sporiť ďalej.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o stavebnom sporení stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru, ods. 2 výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1), a iných zdrojov.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o stavebnom sporení cieľovú sumu, ak jej súčasťou je aj poskytnutý stavebný úver, môže stavebný sporiteľ použiť na financovanie bytových potrieb v Slovenskej republike (ďalej len „stavebný účel"), a to na a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu, b) výstavbu, prístavbu, nadstavbu, výstavbu alebo na stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového domu alebo na stavebné úpravy bytu, c) modernizáciu bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo na udržiavacie práce na nich, d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového domu, e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom, f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových priestorov na byt, g) prestavbu nebytových priestorov na byt,

h) úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu, i) úhradu záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách a) až h), ods. 4 záväzky stavebných sporiteľov vyplývajúce z poskytnutia stavebného úveru musia byť zabezpečené podľa osobitných predpisov. ( až 151md a až 558 )

Podľa § 12 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o stavebnom sporení z fondu stavebného sporenia stavebná sporiteľňa podľa zmluvne dohodnutých podmienok uspokojuje tieto nároky stavebných sporiteľov po a) výplaty vkladov zo zmlúv o stavebnom sporení, pri ktorých vznikol nárok na poskytnutie stavebného úveru, b) výplaty vkladov zo zmlúv o stavebnom sporení zrušených počas sporenia, c) poskytnutie úverov stavebným sporiteľom, ktorým nárok na stavebný úver vznikol, ods. 2 písm. a) dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia môže stavebná sporiteľňa použiť len na a) poskytovanie stavebných úverov za komerčných podmienok na stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú, alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia.

Podľa v znení v čase uzavretia zmluvy, t.j. v znení do 31.3.2006 (ďalej len „") spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Spotrebiteľská zmluva o práve užívať budovu alebo j e j časť v časových úsekoch určenú dobu (2).

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.

Podľa ods. l, 2 ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval, ods. 2 ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

Podľa a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nar. vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa a o ochrane spotrebiteľa v znení a spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, ods. 2 na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu ( až 60 ), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa v znení v čase uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške, ods. 2 pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa , a záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú, ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky, ods. 3 dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd právny záver:

Navrhovateľ a odporca v 1. a 2. rade ako dlžníci podpísali dňa 26.8.2005 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Odporca v 3. rade podpísal zmluvu ako ručiteľ. Skutočnosti neboli medzi účastníkmi rozporné a súd si ich na základe zhodných tvrdení účastníkov osvojil. Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, navrhol v zmysle aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Navrhovateľ je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej a navrhovateľ v návrhovom konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na plnenie zo záväzkového vzťahu všeobecne charakterizovanom v ustanovení ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Svoje tvrdenia vyvodil z právneho vzťahu, ktorým bola písomne uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, uzavretá na jednej strane s veriteľom navrhovateľom a odporcami na druhej strane, z ktorej odporca v 1. a 2. rade boli dlžníkmi a odporca v 3. rade ručiteľom, ktorému z ručiteľského záväzku vyplývala povinnosť v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok plniť na požiadanie veriteľom záväzok za dlžníka. Navrhovateľ svoj uplatnený nárok odôvodňoval na základe predloženej predmetnej zmluvy.

Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy súd kvalifikoval sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu a ďalej dospel k záveru, že uvedená zmluva je úverovou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu, aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami , na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Nejedná sa pritom o spotrebiteľský úver podľa o spotrebiteľských úveroch (výnimka podľa ). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv.

Teda ustanovenie reguluje aj absolútne obchody. Súd má za to, že navrhovateľom v zmluve prejavená vôľa, uplatňovať na vzťah účastníkov inštitúty obchodného práva namiesto inštitútov upravených v kódexe o občianskych právach nie je pre spotrebiteľa prijateľné. Ustanovenie súd vykladá tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie je dôsledkom transpozície čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje na zmysel a cieľ tejto smernice, ktorou je ochrana spotrebiteľa, premietnuté do ustanovenie a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu ( ). Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatváral navrhovateľ, ktorý je bankou a je podnikateľom, inak podľa dodávateľom, osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. O tom svedčí aj výpis z Obchodného registra, kde je pri obchodnom mene navrhovateľa uvedený predmet podnikania, činnosti prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom (stavebný úver) a ďalšie činnosti, ktoré ustanovuje zákon o stavebnom sporení v zákona o stavebnom sporení. Zmluvu o stavebnom sporení, v rámci ktorej bola uzavretá aj zmluva, od ktorej navrhovateľ odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie požadované po odporcoch, uzatváral odporca v 1. a 2. rade v súvislosti s riešením svojho bývania, za účelom opravy svojho domu, čo vyplynulo z výpovede odporcu v 1. a 2. rade a odporca v 1. rade a v 2. rade sledoval uzavretím zmlúv s navrhovateľom možnosť danú mu právnou úpravou v , v platnom znení do 31.12.2005. Za tohto zistenia je treba priznať v zmysle 52 ods. 3 platného v čase uzavretia zmluvy, odporcovi v 1. a 2. rade postavenie spotrebiteľa.

Z uvedeného súd vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmlúv s navrhovateľom boli odporcovia v 1. a 2. rade spotrebiteľmi, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadovali ako fyzické osoby, nepodnikatelia, na súkromné účely podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o stavebnom sporení. Z ustanovení § 4 ods. 1 písm. a) zákona o stavebnom sporení, § 8 ods. 1 zákona o stavebnom sporení /stavebné sporenie vzniká uzatvorením zmluvy o stavebnom sporení medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou a § 8 ods. 2 zákona o stavebnom sporení v cieľovej sume je pod písmenom b) zahrnutá aj zložka stavebného úveru, podľa zákona o stavebnom sporení stavebný sporiteľ môže a) uplatniť nárok na stavebný úver, , cit. zákona získať ako stavebný sporiteľ stavebný úver a v nadväznosti na ustanovenie a vyplýva spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, lebo odporcovia v 1. a 2. rade pri uzatváraní zmluvy o stavebnom sporení požadovali poskytnúť aj medziúver ako súčasť zmluvy o stavebnom sporení. Ako bolo v konaní zistené, hlavným zámerom odporcov v 1. a 2. rade bolo cez stavebné sporenie získať medziúver úver na nepodnikateľské účely a iba za tým účelom využili ponuku navrhovateľa na poskytnutie medziúveru. Pri závere o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o stavebnom sporení a v rámci tohto právneho vzťahu uzavretej zmluvy o úvere súd vychádzal aj z dôvodovej správy k podľa ktorej: „Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv, a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť." sledoval dosiahnuť cieľ ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo zámerov Európskej únie o ochrane spotrebiteľa kodifikovanej v Smernici Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je v uvedenom zákone vyjadrené v a . Podľa požiadaviek vyššie uvedenej smernice spočíva ochrana spotrebiteľa najmä v neplatnosti individuálne nedohodnutých zmluvných ustanovení, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to v neprospech spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa do vnútroštátneho práva bola premietnutá okrem zákona o ochrane spotrebiteľa aj do ustanovení a

Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo. V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú / adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvoril navrhovateľ s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporcom v 1. a 2. rade spotrebiteľom a vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporca ako fyzická osoba - spotrebiteľ nemal možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohol vyjednávať a mohol predložený návrh navrhovateľom na uzavretie zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v rámci zmluvy o stavebnom sporení buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle a .

Pri posudzovaní zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zisťovaní platnosti zmluvy vychádzal súd z ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / /, inak tiež označované za neprijateľnú podmienku. Navrhovateľ sa domáha peňažného plnenia zo zmluvy, ktorého výšku peňažného plnenia (po čiastočnom späťvzatí) v sume 9 337,24 eur odvodil z listinného dôkazu označeného ako Výpis z účtu odstúpeného medziúveru od 7.9.2005 do 19.2.2014, z ktorého súd zistil, že v ňom navrhovateľ vykázal poskytnutý úver vo výške 14 157,21 eur, suma navrhovateľom vyplatená v dvoch termínoch, vo výške 11 418,71 eur dňa 7.9.2005 a vo výške 2 738,50 eur vyplatená dňa 23.3.2006 a vklady odporcu v 1. rade celkovo vo výške 10 587,75 eur za obdobie od 7.9.2005 do 19.2.2014 navrhovateľ zaúčtoval odporcovi v 1. rade poplatok za spracovanie úveru v sume 99,58 €, poplatok za zmenku 16,60 €, poplatky za vedenie účtu, poplatky za upomienky a za predžalobné upomienky, úroky za úver a úroky z omeškania. Navrhovateľ za trvania úverového vzťahu vždy z vkladu odporcu v 1. rade na úverový účet odporcu odúčtovával najprv úroky alebo poplatky za vedenie účtu a poplatky za upomienky.

K 19.10.2010 uviedol navrhovateľ sumu 3 233,41 eur ako čiastočné vyrovnanie medziúveru a vykázal dlžnú sumu z odstúpenia od zmluvy 11 373,13 eur. Navrhovateľ považoval za deň odstúpenia od zmluvy s odporcom v 1. rade deň 19.10.2010 a aj po tomto dni až do 19.2.2014 účtoval odporcovi v 1. rade úrok 6,99 %, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Tento spôsob, aký zvolil navrhovateľ pri nakladaní peňazí dlžníka je podľa zmluvy upravený v čl. II bode 7, podľa ktorého mal spotrebiteľ súhlasiť, že veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky. Navrhovateľ, ako sám uviedol a ako súd zistil z Výpisu z účtu odstúpeného medziúveru ako veriteľ nesplnil povinnosť poskytnúť úver do dlžníkom žiadanej výšky, pretože s odporcom v 1. rade požadovanej sumy 14 273,385 eur (430 000 Sk), s ktorými by mohol dlžník reálne disponovať, navrhovateľ poskytol dlžníkovi za účelom, na ktorý požadoval úver iba 14 157,21 eur (426 500,10 Sk). Súd má za to, že podmienka v čl. II bode 7 spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu. Domnelé právo navrhovateľa obsiahnuté v tomto článku a bode umožňovalo navrhovateľovi vytvoriť stav, že istina, ktorá sa skutočne dostala do dispozície dlžníka pripísaním na jeho účet sa neznižovala a umožnila navrhovateľovi vytvoriť stav, kedy podľa čl. VII. pristúpil navrhovateľ k odstúpeniu od zmluvy, teda zmluva je nastavená tak, že odporca v 1. rade plnil iba na príslušenstve pohľadávky, na úrokoch a na poplatkoch za vedenie účtu a platil za upomienky.

Hrubú nerovnováhu danú navrhovateľom do zmluvy spôsobuje v právach a povinnostiach účastníkov a v neprospech spotrebiteľa aj to, že zmluva obsahuje v čl. VII bodoch 1 až 10 podmienky a jednotlivo uvedených ustanovení pod písmenami, ktoré dávajú právo odstúpiť od nej iba navrhovateľovi

- dodávateľovi a je tak v rozpore s ustanovením , podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka je nejasná a nezrozumiteľná. Dodávateľ dal do zmluvy čl. VII bod 1 výraz „niektorá zo skutočností", čo súd považuje za neurčité, nezrozumiteľné a v zmysle neplatné. Podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a zhoršuje postavenie odporcov. Na uvedené nadväzuje aj čl. VII. Bod 2 písm. i), dáva sa možnosť dodávateľovi za akékoľvek porušenie zmluvy odstúpiť od zmluvy.

V čl. VII bod 5 až 8 vidí neprijateľnosť podmienky súd v tom, že navrhovateľ si istí použitím ustanovenia v zmluve možnosť v zmysle (znenie : Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy) zachovať si právo na úroky a poplatky aj po ukončení zmluvy odstúpením. V zmysle zmluva pri odstúpení zaniká dňom doručenia, na rozdiel od dôsledkov plynúcich pri odstúpení od zmluvy podľa , kedy sa zmluva zrušuje od počiatku. Podmienka je pre odporcov neprijateľná z dôvodu, že je pre nich výhodnejšia úprava odstúpenia obsiahnutá v ustanovení , podmienka spôsobuje hrubú nevyváženosť v právach a povinnostiach účastníkov v prospech dodávateľa. Veriteľ má pri odstúpení od zmluvy zachované všetky svoje práva a odporcovia žiadne.

V kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, čl. VII bod 9 a 10, ktoré predpokladajú zúčtovanie poplatkov a príslušenstva bez ich konkretizácie, zhoršuje sa postavenie žalovaných spotrebiteľov. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty súkromného práva. Takéto zmluvné podmienky, uprednostňovanie úhrady príslušenstva a pripustenie práva na odstúpenie od zmluvy iba jednou stranou zmluvy sú podmienkami podľa neprijateľnými a sú podľa zákona neplatné. Na celý právny vzťah súd aplikoval ustanovenia , ktorý je pre spotrebiteľov (odporcov 1/ a 2/) výhodnejší oproti ustanoveniam , ktorý pri odstúpení od zmluvy a pri započítavaní zo splátok použil navrhovateľ. Podľa mal postupovať aj navrhovateľ (dodávateľ) v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi, pôsobiaci na trhu s jeho podnikateľskými aktivitami pri poskytovaní bankových služieb pomerne dlhú dobu. Musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania pre odporcov. Bolo preto povinnosťou navrhovateľa predkladať podmienky zmluvy s odbornou starostlivosťou oproti neznalému odporcovi v 1.-3. rade. Navrhovateľ musel vedieť, že zmluvné podmienky svojím obsahom a účelom odporujú a že sa v zmysle zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a že je podľa objektívneho práva neprípustné, aby sa spotrebiteľ vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie tým, že sa mu namiesto na istine z jeho vkladov odpočítava najprv úrok a poplatky a istina, dlh, ktorý sa má v prvom rade znižovať v nadväznosti na výšku príslušenstva zostáva nemenný. Spotrebiteľovi sa pri navrhovateľom nastavených podmienkach istina neznižuje, vytvára stav v jeho neprospech a zmluva je v tejto časti nevyvážená a nevyváženou je aj v stanovení práva iba pre navrhovateľa, premietnutého do podmienok na odstúpenie od zmluvy. Žiadne podmienky zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom neboli individuálne vyjednané, ale sú stanovené dodávateľom v režime typovej (adhéznej) zmluvy a ide vždy o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú pre rozpor s občiansko-právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv neplatné, ak je jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ.

Z ustanovenia vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku ruší ex tunc, teda od počiatku, na rozdiel od úpravy obsiahnutej v . Zánikom zmluvy (odstúpením) zanikajú všetky aj vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Podľa a , peňažné prostriedky, ktoré podľa zmluvy obdržal odporca v 1. a 2. rade a dlžil ich ku dňu odstúpenia od zmluvy sú potom bezdôvodným obohatením na úkor navrhovateľa. V tomto prípade ide o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

Navrhovateľ mal voči odporcovi v 1. a 2. rade pohľadávku zo záväzkového vzťahu, vzniknutého tým, že odporcovi v 1. a 2. rade poskytol/požičal finančné prostriedky. V konaní mal súd výpisom z účtu odporcu v 1. rade preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi v 1. rade peňažné prostriedky vo výške 14 157,21 eur. Odporca v 1. a 2. rade sa zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení 83,15 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy a vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 71,37 eur. Súd zistil, že odporca v 1. a 2. rade celkom od 7.9.2005 po tom, čo mohol reálne disponovať finančnými prostriedkami po poukázaní navrhovateľom vo výške 14 157,21 eur, uhradil navrhovateľovi a po pripísaní istiny úveru na jeho účet v dňoch 7.9.2005 do 19.2.2014 postupne vklady celkom vo výške 10 587,75 eur. Zo súčtu vkladov odporcu v 1. a 2. rade súd zistil, že odporca v 1. a 2. rade zaplatil sumu 10 587,75 eur, čím sa znížila istina úveru na 3 569,46 eur. Podľa sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, ) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia ( ). Súd vzhľadom na zrušenie zmluvy v dôsledku odstúpenia navrhovateľa podľa (,,OZ") uložil odporcom v 1.-3. rade povinnosť titulom bezdôvodného obohatenia podľa na zaplatenie peňažného plnenia navrhovateľovi v sume 3 569,46 eur ako rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 14 157,21 € a sumou 10 587,75 eur, ktorú odporcovia v 1. a 2. rade už uhradili.

V konaní bolo výpoveďou odporcu 3/ a zmluvou preukázané, že odporca 3/ ručil za záväzok dlžníka odporcu 1/ a 2/, čo odporca 3/ potvrdil svojím podpisom na zmluve. Ručenie je zabezpečovacím právnym inštitútom, teda pre občiansko-právny vzťah platí ustanovenie , že záväzok dať zábezpeku možno splniť okrem iného i spôsobilými ručiteľmi. Právny vzťah vzniknutý z ručenia je vzťahom akcesorickým, závislým svojou existenciou na hlavnom obligačnom záväzku, závisí od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi Ručením sa posilňuje veriteľova pozícia tým, že k hlavnému dlžníkovi pristupuje ďalšia osoba ako dlžník vedľajší. Z ručenia vzniká i záväzok subsidiárny, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ nie je na plnenie veriteľovi povinný popri dlžníkovi, ale až po ňom. Obsahom právneho vzťahu vzniknutého z ručenia je právna povinnosť ručiteľa uspokojiť veriteľov nárok, pohľadávku, pokiaľ nárok nesplní dlžník dobrovoľne, riadne a včas a z obsahu právneho vzťahu ručenia vyplýva ručiteľovi aj oprávnenie domáhať sa voči dlžníkovi, aby mu vydal to, čo za neho veriteľovi splnil.

V záväzkovoprávnom vzťahu sa odporca 3/ ako ručiteľ v písomnej forme zaviazal navrhovateľovi, že uspokojí jeho pohľadávku, ak dlžník, odporcovia 1/ a 2/ voči nemu nesplnia záväzok. Z výpovede odporcu 3/ bolo preukázané, že ani na výzvy navrhovateľa dlh za odporcov 1/ a 2/ neplnil. V konaní nebolo zistené, žeby ručiteľský záväzok odporcu 3/ zanikol. Súd mal za to, že odporca 3/ titulom ručenia za záväzok odporcov 1/ a 2/ je povinný uspokojiť tú časť pohľadávky, ktorá bola po práve navrhovateľovi priznaná v súdnom konaní, s tým, že v prípade plnenia jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť druhým odporcom.

Navrhovateľom požadovaný úrok z omeškania vo výške 11,99 % ročne za oneskorené plnenie peňažného dlhu je v rozpore s vykonávacím predpisom, ktorým je nar. vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013, podľa ktorého ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania zo sumy 9 337,24 eur od 1.2.2014. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v súlade s ustanovením v súvislosti s vykonávacím predpisom a to Nar. vl. č. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 1.2.2014 vo výške 0,25 % ročne a preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zákonnej výške t.j. 5,25 % ročne od žiadaného dňa, t.j. od 1.2.2014 do zaplatenia zo súdom priznanej sumy 3 569,46 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Súd tak nemohol priznať úrok z omeškania v sume 12,49 %, nakoľko jeho výška prekračuje výšku úrokov z omeškania, ktorú je možné priznať podľa predpisov , uvedenú výšku nie je možné zvýšiť ani dohodou strán, nakoľko horná hranica výšky úroku z omeškania nie je závislá od vôle strán účastníkov.

Súd nepriznal navrhovateľovi úrok z úveru. Navrhovateľ sa sám rozhodol pre odstúpenie od zmluvy, aj keď existujú inštitúty, ktoré zmluvu od začiatku nerušia, napríklad výpoveď. Súd označil ustanovenie zmluvy o odstúpení obsiahnuté v čl. VII za neurčité, pretože nie je jasné, aké poplatky sa odstúpením od zmluvy ,,zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí"). Súd aj pre prípad určitosti klauzuly o odstúpení považoval za relevantné ustanovenie , ktoré bráni nevýhodnejšiemu dojednaniu dôsledkov odstúpenia od zmluvy, než ako upravuje a ten je pre odporcov priaznivejší. Klauzula o odstúpení je preto podľa súdu neplatná pre rozpor so zákonom ( v spojení s ). Z uvedených dôvodov súd žalobu o úroky zo zrušenej zmluvy za poskytnutie medziúveru zamietol. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa , evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v .

Pokiaľ sa týka časti rozhodnutia, podľa ktorého súd návrh zamietol, ide o nepriznanie nárokov navrhovateľa na poplatky za upomienky, za poplatky za vedenie účtu, poplatku za zmenku a za spracovanie úveru. Poplatky si navrhovateľ započítal z plnení už na začiatku právneho vzťahu, už pri prvej splátke. Súd taktiež posúdil ako neprijateľnú podmienku, podľa ktorej je navrhovateľ oprávnený účtovať na ťarchu odporcu v 1. a 2. rade poplatky za upomienky. Poplatky za upomienky ani poplatky za vedenie účtu neboli s odporcom v 1. a 2. rade individuálne dojednané a neboli obsiahnuté priamo v zmluve ale iba v Sadzobníku poplatkov, ktorý odporca v 1. a 2. rade ani nepoznal. Navyše nie je ani žiadnym spôsobom ohraničený počet upomienok, ktoré je navrhovateľ oprávnený zaslať a teda je len na vôli navrhovateľa koľko upomienok vyúčtuje pričom by mohol upomienky zasielať a účtovať aj každý deň čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa.

Takýto poplatok umožňuje široký a nejasný výklad, pritom je na vôli navrhovateľa koľko upomienok odporcovi zašle. V tomto prípade nastala situácia, že navrhovateľ zasielal odporcovi upomienky takmer každý mesiac pričom postupne výšku poplatku za upomienku neúmerne zvyšoval. Taktiež poplatok za vedenie účtu neprimerane stúpal. Podľa názoru súdu výška týchto poplatkov je neprimerane vysoká a súd považuje za neprijateľné, aby odporca v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou a žiadnym spôsobom nie je navrhovateľ obmedzený v tom, koľko upomienok vyúčtuje čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška týchto poplatkov nie je ničím odôvodnená, keďže niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré navrhovateľ v skutočnosti zaplatil. Preto súd návrh aj v tejto časti za vyúčtované upomienky a poplatky za vedenie účtu zamietol v súlade s . Súd zamietol taktiež poplatok za zmenku, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by bola odporcovi vystavená zmenka, a preto nie je možné účtovať odporcovi v 1. rade za uvedenú službu poplatok.

Zmluvnú podmienku, uvedenú v zmluve o úvere týkajúcu sa poplatku za vedenie úverového účtu, ktorá má zaväzovať odporcu v 1. a 2. rade, v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa, na zaplatenie odplaty za vedenie úverového účtu súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Vedením úverového účtu banka realizuje svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí finančných prostriedkov, úverov klientom a slúži banke na sledovanie stavu plnenia na svojich účtoch zo strany dlžníka. Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, ktorý nie je odkázaný na prehľad o stave splácania úveru. Banka teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Banka ako dodávateľ finančnej služby musí poznať účel vedenia úverového účtu a musela vedieť, že ide o neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu v zmysle značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poznať aj právny následok neplatnosti takejto neprijateľnej podmienky podľa Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 v nadväznosti na právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Pohľadávkou sa rozumie subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel avšak vždy iba v súlade s platným právom. Pohľadávka navrhovateľa na poplatok za vedenie úverového účtu nemôže zaväzovať dlžníka v neplatnom záväzkovom vzťahu, iba z platného záväzkového vzťahu je dlžník osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase. Odporcov neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani navrhovateľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového účtu. Preto súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. Názor ako u poplatku za vedenie úverového účtu zastáva súd aj u poplatku za biankozmenku a aj za poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 99,58 eur.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemohol akceptovať to, že navrhovateľ započítal časť splatenej sumy na upomienky a poplatky za vedenie úverového účtu, na ktoré navrhovateľ nemá právny nárok a preto súd aj tieto sumy započítal na istinu úveru v súlade s ustanovením v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy podľa ktorého bol veriteľ povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporovalo dohode alebo povahe pohľadávky. Plnenie v splátkach sa podobá čiastočnému plneniu a je na vôli dlžníka, aby on určil, na čo sa má splátka započítať, či na istinu alebo na príslušenstvo a nie na vôli veriteľa, aby určoval čo zo splátky najprv započíta na svoju pohľadávku. Dlžník má vždy záujem, aby sa jeho dlh znižoval najprv na istine, pretože s tým súvisí aj výška pohľadávky čo do jej príslušenstva.

Ako už bolo spomenuté, z ustanovenia vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku ruší ex tunc, teda od počiatku, zánikom zmluvy (odstúpením) zanikajú všetky aj vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé, preto súd nepriznal navrhovateľovi ani nárok na vedľajšie záväzky účtované odporcovi v 1. a 2. rade vo výpise z účtu uvedené v čl. VII v bode 8, podľa ktorej po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.

V konaní bolo výpoveďou odporcu v 3. rade a zmluvou o úvere preukázané, že odporca v 3. rade ručil za záväzok dlžníka/odporcu v 1. a 2. rade, čo odporca v 3. rade potvrdil svojím podpisom na zmluve. Ručenie je zabezpečovacím právnym inštitútom, teda pre občiansko-právny vzťah platí ustanovenie , že záväzok dať zábezpeku možno splniť okrem iného i spôsobilými ručiteľmi. Právny vzťah vzniknutý z ručenia je vzťahom akcesorickým, závislým svojou existenciou na hlavnom obligačnom záväzku, závisí od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi Ručením sa posilňuje veriteľova pozícia tým, že k hlavnému dlžníkovi pristupuje ďalšia osoba ako dlžník vedľajší. Z ručenia vzniká i záväzok subsidiárny, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ nie je na plnenie veriteľovi povinný popri dlžníkovi, ale až po ňom. Obsahom právneho vzťahu vzniknutého z ručenia je právna povinnosť ručiteľa uspokojiť veriteľov nárok, pohľadávku, pokiaľ nárok nesplní dlžník dobrovoľne, riadne a včas a z obsahu právneho vzťahu ručenia vyplýva ručiteľovi aj oprávnenie domáhať sa voči dlžníkovi, aby mu vydal to, čo za neho veriteľovi splnil.

Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. a prvá veta Os.p. a žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Súd vychádzal z toho, že sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 11 276,44 eur, a po čiastočnom späťvzatí pre správanie odporcov (uhradili svoj záväzok) sa domáhal sumy 9 337,24 eur, z toho mu súd priznal sumu 3 569,46 eur a do zvyšku tejto sumy (o 5 767,78 eur) návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 38,23 % a u odporcov 61,77 %, čo znamená, že čistý úspech odporcov je 23,54 %. Keďže si úspešní odporcovia náhradu trov konania neuplatnili, súd rozhodol, že sa im napriek ich úspechu v konaní náhrada trov konania nepriznáva.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ods. l ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.